Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214203179
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6214203179.1

Rozhodnutie

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Jánom Šulganom v právnej veci navrhovateľa
EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti odporcovi Z. G., nar. XX.XX.XXXX, G..J. XXX/XX, XXX XX I. H., o zapl. 585,58 Eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.04.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu k
úhrade sumy vo výške 585,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% zo sumy 585,58- Eur
za obdobie od 05.12.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporca uzavrel dňa 19.08.2008 s právnym predchodcom navrhovateľa
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ( v zastúpení Consumer Finance Holding, a.s.) úverovú
zmluvu. Odporca sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných
splátkach riadne a včas. Nakoľko odporca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, dostal sa
do omeškania s úhradou splátok a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z

neuhradených dlžných splátok a príslušenstva v celkovej výške 771,99 Eur. Z tejto sumy si navrhovateľ
uplatnil len sumu istiny 585,58 Eur ( suma dlžných splátok ). Neuplatnil si sankčný úrok vo výške 6,88
Eur, riadny úrok vo výške 52,38 Eur a poplatky vo výške 127,15 Eur.

Súd prejednal vec v zmysle § 115 a ds. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor.
Postupoval pritom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Na termín verejného
vyhlásenia rozsudku sa nedostavili účastníci ani právny zástupca navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o aktiváciu karty
T-mobile zo dňa 18.08.2008, Všeobecnými obchodnými podmienkami, výpismi z karty T-mobile v
počte 5 - obdobie od 19.10.2008 do 31.12.2008, 01.01.2009 - 31.07.2009, 01.08.2009-07.01.2010,

07.01.2010-25.07.2010 a 31.07.2010-22.12.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013,
odovzdávacím a preberacím protokolom, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok a podaným
návrhom.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav. Právny predchodca navrhovateľa
Všeobecnáúverovábankaa.s.uzatvorilsodporcom zmluvuoúvereč.XXXXXXXX.Poskytnutýúverový

rámec bol 9 000,- Sk. Odporca sa zaviazal hradiť pravidelné mesačné splátky vo výške 300,-Sk.
Odporca svoje povinnosti - plniť riadne a včas nesplnil a dostal sa so splácaním do omeškania. Právnypredchodca úver zosplatnil dňa 06.08.2010 a žiadal o jednorazové splatenie pohľadávky. Zo zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013 vyplýva, že Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči odporcovi, ktorá tvorí predmet tohto konania na EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako

postupníka.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka môže veriteľ svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods.2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť
postúpenie pohľadávky dlžníkovi.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca
uzavreli zmluvu, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver. Sporná je výška úveru, lebo v žiadosti
o aktiváciu karty T mobile je uvedený schválený úverový rámec 9000,-Sk s mesačnou splátkou 300,-
Sk a z výpisu klienta ( príloha k zmluve o postúpení pohľadávky ) je uvedená výška úveru 600 Eur a

mesačná splátka 20 Eur. Súd považuje za preukázané, že odporca neplatil riadne splátky úveru a dostal
sa tak do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 04.12.2013 postúpil právny
predchodca navrhovateľa navrhovateľovi pohľadávku v celkovej výške 771,99 Eur, pozostávajúcu z
istiny 585,58 Eur, sankčného úroku vo výške 6,88 Eur, riadneho úroku vo výške 52,38 Eur a poplatkov
vo výške 127,15 Eur. Navrhovateľ si v konaní uplatnil len sumu istiny 585,58 Eur. Právny predchodca

navrhovateľa zosplatnil úver dňa 06.08.2010. Z podania nie je zrejme, kedy došlo k prevzatiu oznámenia
odporcom.Vsúladesčl.14.2všeobecnýchobchodnýchpodmienoksapovažujepísomnosťzadoručenú
piatym dňom po dni , keď bola daná na poštovú prepravu. Súd tak považuje deň 07.08.2010 za deň,
kedy mohlo byť oznámenie dané na prepravu a oznámenie tak možno považovať za doručené dňa
12.08.2010. Pri predpoklade bežne používanej lehoty 15 dní danej odporcovi na úhradu celého dlhu,

môžeme predpokladá, že premlčacia doba začala plynúť 28.08.2010.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo
zániku týchto práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na
právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Toneplatíakideozmluvnépodmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticenyaktieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o

úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu
( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §
708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 397 Obchodného zákonníka , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej

zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolával.

V predmetnej veci je nepochybné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde právny predchodca
navrhovateľa vystupuje ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Aj po postúpení pohľadávky na
navrhovateľa je potrebné odporcovi priznať ochranu vyplývajúcu z jednotlivých zákonných ustanovení
na ochranu spotrebiteľa.

Hoci ustanovenie § 261 ods. 6 ObchZ výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa
spravujúObchodnýmzákonníkombezohľadunapovahuúčastníkov,jenesporné,žeprivzťahochmedzi
dodávateľom a spotrebiteľom je nutné prihliadnuť na ustanovenie § 52 ods.2 OZ.
Súd tak konštatuje, že účastníkom právneho vzťahu je spotrebiteľ, pre spotrebiteľa je výhodnejšie
použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka ako Obchodného zákonníka v časti upravujúcej premlčaciu

dobu, preto použil ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by inak mal použiť ustanovenia
Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného súd považuje za nutné posudzovať premlčaciu dobu
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a nie podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Súd sa tak
nestotožnil s názorom navrhovateľa o aplikácií konkrétnej zákonnej normy a z toho vyplývajúcej dĺžky
premlčacej doby.

Na základe uvedeného súd považuje za začiatok plynutia premlčacej doby deň 28.08.2010. Trojročná
premlčacia doba uplynula 27.08.2013. Aj keby bol začiatok posunutý o pár dní z dôvodu pripadnutia
konca lehoty na doručenie, resp. splatenie na deň pracovného voľna, určite by nemohlo ísť o také
posunutie, aby potom koniec lehoty nastal po dni začatia konania. 29.04.2014, t.z. o 8 mesiacov od

predpokladaného uplynutia lehoty. Súd tak považuje za preukázané, že 3 ročná premlčacia doba už
uplynula, čo nepriamo uznal aj navrhovateľ, keď vo svojom podaní upozorňuje na nutnosť použitia
ustanovení Obchodného zákonníka, t.z. štvorročnej premlčacej doby.

Sprihliadnutímnaustanovenie§5bz.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľasúd,akoorgánrozhodujúci

o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, prihliadol aj bez návrhu na premlčanie práva, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti v súlade s ustanovením § 100 ods. 1 OZ sám dovolal.

Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia §142 ods. 1. O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, prizná súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade mal odporca plný úspech a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil. Na základe uvedeného
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smerujevakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolávateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené.
f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods.
2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)