Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/334/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115220480
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115220480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky Y. L., nar.

XX.XX.XXXX, občianke SR, bytom N. nad H., L. č. XXX/X, práv. zast. Mgr. Jurajom Jancom, advokátom
so sídlom v Ilave, Mierové námestie č. 52/6 proti odporcovi A. L., nar. X.XX.XXXX, občanovi SR, bytom
N. č. XXX, G. nad Váhom, práv. zast. C.. K. Kostolanským, advokátom so sídlom v Piešťanoch, Štúrova
č. 4 o určenie výživného manželky takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 14.9.2015 domáhala určenia výživného manželky od

odporcu po 150€ mesačne, s účinnosťou od 1.8.2015 a náhrady trov konania. Uviedla, že s odporcom sú
od 6.4.2013 manželia, majú spolu syna N., nar. X.X.XXXX. Žili v spoločnej domácnosti v dome odporcu
a navrhovateľka sa v dôsledku vzájomných nezhôd dňa 5.8.2015 odsťahovala spolu so synom zo
spoločnej domácnosti a podala návrh na rozvod manželstva. Odporca má príjem cca 1.000€ mesačne
a neplní si vyživovaciu povinnosť k nej. Navrhovateľka poukázala na výdavky 250€ za opatrovanie syna,
spochybnila výdavky uvádzané odporcom, hlavne pokiaľ ide o cestovné, pričom nie všetky sa platia v
takých intervaloch, ako uvádzal on a výška jeho príjmu je vyššia, lebo dostáva aj odmeny.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že podaný návrh obsahuje nepodložené tvrdenia, ktoré
smerujú k rozvodu manželstva účastníkov, sú skreslené, zavádzajúce a s návrhom nesúvisia. Výška
požadovaného výživného je neprimeraná, v návrhu sa neuvádza finančná situácia navrhovateľky ani to,
že je zárobkovo činná. Uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem je 930€ v čistom a z toho uhrádza
mesačne : 29€ plyn, 32,67€ elektrinu, 56,67€ mobilný telefón, 33,19€ životné poistenie UNION, 150€
pôžičku na dom, 25,66€ poistenie syna Damiána, 20€ sporenie na syna N., 150€ výživné na syna, 12€

internet, 22,20€ poplatok za vodu, 120€ cestovné do práce C. Bohunice, cestovné za synom 150€, ročné
výdaje:poisteniestavby121€,miestnadaň11,81€,poplatokzavývozodpadu50€.Nároknavrhovateľky
nie je ničím podložený.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil vyjadrenie odporcu k návrhu, doklady
o príjmoch a výdavkoch účastníkov, spis Okresného súdu Piešťany sp.zn. 13P/305/2015 a zistil
nasledovný skutkový stav veci :

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 6.4.2013, obaja sú občania Slovenskej republiky, slovenskej
národnosti a z ich manželstva sa dňa 2.9.2013 narodil mal. N. L.. Posledným spoločným bydliskom
účastníkov bol dom vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa, nachádzajúci v sa v N. č. XXX. Žiadenz účastníkov nemá iné vyživovacie povinnosti k nezaopatreným deťom. Účastníci spolu nežijú od
5.8.2015, kedy navrhovateľka so synom opustila spoločnú domácnosť. Od 14.9.2015 sa na Okresnom
súde v Piešťanoch pod sp. zn. 13P/305/2015 vedie konanie o rozvode ich manželstva, pričom vo veci

nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Navrhovateľka pracovala v MSF Slovakia, s.r.o. so sídlom v R. a v období od 1.1.2015 do 31.8.2015
bola na materskej dovolenke. V 8/2015 dosiahla čistý príjem 1518,10€. Od 9/2015 pracuje v spol. ŠEVT,
a.s. so sídlom v R., s miestom výkonu práce Laugaricio F. a za obdobie od 9/2015 do 1/2016 dosiahla

priem. čistý mesačný príjem 546€ a od 1/2016 poberá daňový bonus 21,41€ ona. Navrhovateľka má
príjem aj z rodičovského príspevku cca 200€ mes. a poberá rodinné prídavky po 20€ mes. na syna.
Jazdí na novom aute zn. D. XXXX ev.č. IL XXXCE, zapožičanom od rodičov, platí servis auta, zákonnú
poistku 89€ a havarijnú poistku 309,49€ a za prácou dochádza do F., pričom náklady na cestovné sú
100€ mesačne. Po odchode zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala dňa 06.08.2015 do N. nad H., do
dvojgeneračného rodinného domu. V súčasne dobe býva so synom v tejto domácnosti spolu s bratom,

ktorý je ZŤP, momentálne nezamestnaný, poberá invalidný dôchodok, s babkou a jej rodičmi. Rodičia
sú na dôchodku, babka taktiež poberá dôchodok. Stravujú sa spoločne s rodičmi, synovi kupuje stravu
zvlášť. Platí telefón 32€ mesačne a štvrťročne životnú poistku 37,31€. V prípade potreby platí synovi
opatrovateľku po 13€ na deň, lebo jej rodičia sa starajú o babku, chodia po doktoroch a nemôžu sa o
neho starať.

Odporca dosiahol za obdobie od 1/2015 do 1/2016, teda za 13 mesiacov priemerný čistý mes. príjem
1.030,48€ a v období od 1/2015 -12/2015 poberal daňový bonus 21,41€ mesačne. Dochádza do práce z
N. do C. R., náklady sú 120€ mesačne. Odporca platí synovi dobrovoľne výživné 150€ mesačne, okrem
toho poistku aj sporenie. Býva sám vo vlastnom 4-izbovom rodinnom dome, na výstavbu ktorého

si vzal úver 7.000€, zostáva splatiť ešte 2.000€ a tento spláca po 150€ mesačne. Vlastní auto zn. A. ,
rok výroby 1999. Platí mesačne 29€ plyn, 32,67€ elektrinu, 30€ v priemere za mobilný telefón, 33,19€
životné poistenie UNION, 25,66€ poistenie syna N., 20€ sporenie na syna N., 150€ výživné na syna, 12€
internet, polročne 22,20€ poplatok za vodu, 120€ cestovné do práce C. R., cestovné za synom 150€,
ročné výdaje : poistenie stavby 121€, miestna daň 11,81€, poplatok za vývoz odpadu 50€.

Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods.1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého
z manželov, alebo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode manželstva. Výživné možno určiť až od
podania návrhu. Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená
ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z rovnakých práv a povinností v manželstve ( čl.1

Základných zásad a § 18 Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená
mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov . Aj v tomto prípade platí ust.
§ 75 ods.1 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného a zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o
výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných ustanovení nestačí zistiť len osobné, zárobkové

a majetkové pomery manželov, vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb , danú
povahou práce, spôsobu života, zdravotným stavom každého z manželov prípadne inými závažnými
okolnosťami. Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť ,
lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečeniepotrieb rodiny. So zreteľom na ust. § 19 ods.1 súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po
dôkladnom preskúmaní súd môže dospieť k záveru o zásadne rovnakej životnej( hmotnej a kultúrnej)
úrovne obidvoch manželov. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi ( §75

ods.2 Zákona o rodine). Z tohto hľadiska je nutné skúmať, ako sám navrhovateľ plní alebo je ochotný
plniť povinnosti vyplývajúce z manželstva.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú manželia, korí od 5.8.2015
nežijú spolu, navrhovateľka žije u svojich rodičov a odporca sám vo vlastnom rodinnom dome. Obaja

majú vyživovaciu povinnosť len k synovi N., nar. X.X.XXXX, ktorý žije u navrhovateľky. Odporca mu
dobrovoľne platí výživné 150€ mesačne, platí mu poistku ( 25,66€) a sporenie (20€), spolu teda
prispieva na syna reálne sumou 195,66€. Obaja účastníci pracujú, čistý príjem navrhovateľky od
oboch jej zamestnávateľov od 8/2015 do 1/2016 za 6 mesiacov spolu s rodičovským príspevkom 200€
predstavuje 904,43€ a čistý príjem odporcu za 13 mesiacov predstavuje 1.030,48€. Zo svojho príjmu
musí odporca uhradiť náklady na výživu syna 195,66€, zaplatiť nevyhnutné mesačné platby ako 150

úver na bývanie, 29€ plyn, 32,67€ elektrina, 30€ v priemere za mobilný telefón, 33,19€ životné poistenie
UNION, 12€ internet, 3,7€ mesačne poplatok za vodu, 120€ cestovné do práce Jaslovské R., cestovné
za synom a ročné výdaje : poistenie stavby 121€, miestna daň 11,81€, poplatok za vývoz odpadu
50€ ( spolu mesačne 15,23€). Výdavky na bývanie má teda jednoznačne vyššie ako odporkyňa, ktorá
rodičom platí 100€ mesačne a stravuje sa spolu s nimi, kým odporca sa stravuje sám. Navrhovateľka

do práce dochádza do vzdialenosti cca 22km ( Dubnica nad Váhom -Trenčín), kým odporca cca 40
km ( N. - C. R. ) a na návštevy za synom 52km ( N. -N. nad H.). Náklady na cestovné má teda
vyššie odporca. Obaja účastníci majú uzavreté životné poistky a majú náklady spojené s prevádzkou
motorových vozidiel, pričom navrhovateľka má nové auto síce s vyššími nárokmi na poistenie avšak
menšími na údržbu, kým odporca má staré auto s menšou poistkou, avšak vyššími nákladmi na

opravy. Po zhodnotení životnej úrovne oboch účastníkov porovnaním ich príjmov a výdavkov súd
dospel k záveru, že odporcove výdavky sú vyššie ako tie, ktoré má navrhovateľka; platí vysoké výživné
na syna, v ktorom je zahrnutý aj príspevok na jeho opatrovateľku; obaja účastníci majú podobný
životný štýl a sú finančne zabezpečení približne rovnako. Požiadavka rovnosti životnej úrovne manželov,
ktoré nezahŕňa mechanickú rovnosť zárobkov bola teda preukázaná a súd návrh navrhovateľky ako

nedôvodný zamietol. Treba poukázať na to, že výživné nie je možné priznať spätne, ako bolo žalobou
uplatnené ( od 1.8.2015) ale len pod podania návrhu na súd ( od 14.9.2015) a navrhovateľka bola už
v čase podania návrhu zamestnaná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. , na základe ktorého súd odporcovi,

ktorý mal v konaní úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).