Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202729
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8515202729.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/X, P., o
vymoženie 896,32 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský
úrad Svidník, Stropkovská 633/3, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará

Ľubovňa zo dňa 10.11.2015 pod č. k. 4Er/344/2015-66, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vychádzal zo zistenia, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči
povinnému vymoženia istiny vo výške 896,32 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/1378
zo dňa 30.4.2014. Preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného
titulu a zmluvy o úvere zistil, že oprávnený s povinným uzavrel dňa 17.12.2009 Zmluvu o úvere,

na základe ktorej schválil povinnému úver vo výške 2.000,- eur. Súčasťou zmluvy o úvere je bod,
podľa ktorého si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť a výklad, sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo
Všeobecných obchodných podmienkach. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd na základe uvedenej rozhodcovskej doložky, aby
bol povinný zaviazaný na zaplatenie 896,32 eur s prísl. a trov konania. Rozhodcovský súd návrhu

oprávneného v celom rozsahu vyhovel. Prvostupňový súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky a
spôsobu jej úpravy považoval túto za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania. Pri posúdení individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky
vychádzal z ustanovenia § 53 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že predmetná rozhodcovská
doložka uzavretá medzi oprávneným a povinným bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy
bol povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy,

teda vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícií
aspoň po uzavretí zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve a VOP. Znenie tejto
doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, keďže žalobca môže spory riešiť len v rozhodcovskom konaní. Zákon síce nevylučuje možnosť

riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd však mal za to, že ak
má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnejautonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-
ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že povinnému sa

poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom
konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za uvedených okolností spolu s
absenciou individuálnosti jej dojednania považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku v právnom
vzťahu spotrebiteľského charakteru. Takéto dojednanie, dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej
podmienky v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami, najmä § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Ak teda nedošlo k platnému uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať
rozhodcovský rozsudok. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie,
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovskej zmluvy. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím mu bola ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred
súdom. Je toho názoru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a
to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zákonné limity pre

skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním
rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne
účinkyakorozsudokvšeobecnéhosúdu,mánímbyťexekučnýsúdviazanýrovnako.Exekučnýsúdpreto
nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani
zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd,
a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím
postupom mu znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani

Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytuje žiadnu oporu pre záver, že by
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej,
a teda, napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho
výrok. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zriaďovateľ
súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s.

zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je
držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001, a to v súlade s § 73 ods. 5
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti
správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na
zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd
dopĺňa:

V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 17.12.2009
(č. l. 7), uzavretej medzi predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným, z jej obsahu

nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou).
Preto sa odvolací súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach pod bodom 10.2.2. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretázmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných
podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného (Poštovej banky, a.s., Bratislava).

ZároveňsúneplatnéVšeobecnéobchodnépodmienkyakocelok,pretoženespĺňajúzákonnépodmienky
písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné obchodné podmienky
(nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na
obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej
uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273
Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase

uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy,
aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k
uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme
osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu
práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To
znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom
exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou
z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá
atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.