Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/358/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110236517
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:5110236517.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa Ing. Y. Y., bytom K., V. XXXX/X,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou F., R. a partneri, s. r. o. so sídlom B., V. X proti odporcovi H. B.,
bytom V., D.. M. R. Y. XXX/XX, o zaplatenie 3 118 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.novembra 2012, č. k. 12C/170/2011-120 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti, čo do zamietnutia
sumy 2 000 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e.

Vozvyšujúcejzamietajúcejvýrokovejčasti,čodozamietnutiasumy750eurspríslušenstvomavovýroku
o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 368
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 07.09.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o
budúcej zmluve o prevode vlastníctva zo dňa 17.05.2010, kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2010, k predaju

predmetných nehnuteľností inému kupujúcemu ako navrhovateľovi, k odstúpeniu od kúpnej zmluvy
zo dňa 17.05.2010 doručením odporcovi žalobného návrhu, ktorý obsahoval opätovne odstúpenie od
zmluvy. Predmetom sporu zostala len výška náhrady škody, spôsobenej odporcom tým, že predmetné
nehnuteľnosti druhý raz predal inej osobe ako navrhovateľovi po uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa
02.06.2010 a existencia nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu 2.000 eur podľa budúcej zmluvy. Podľa
§ 420 ods.1 Občianskeho zákonníka súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu

škody, ktorú spôsobil porušením svojej zmluvnej povinnosti podľa kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2010
a predmetné nehnuteľnosti predal druhý raz. Výšku škody súd určil podľa § 442 ods. 1 a § 3 ods.1
Občianskeho zákonníka. Náklady za vypracovanie znaleckého posudku č. 2010-059 Ing. H. J. pre účely
predmetnej kúpy vo výške 130 eur, zaplatené navrhovateľom dňa 17.05.2010, súd ( ako aj odporca)
považoval za účelné i za skutočnú škodu, preto mu ich priznal. Odmenu za sprostredkovanie úveru
navrhovateľovi na kúpu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 238 eur a 750 eur, na základe faktúr zo

dňa 25.06.2010 a zaplatených navrhovateľom dňa 08.07.2012 súd považoval v celkovej výške 988
eur za neprimerane vysokú a jej priznanie v celej požadovanej výške aj s prihliadnutím na dátum
vystavenia faktúr, a to po zistení porušenia povinnosti odporcom ( plomby na liste vlastníctva), za
zneužitie práva navrhovateľa a v rozpore s dobrými mravmi. Súd priznal navrhovateľovi iba náhradu
škody za zaplatenú faktúru vo výške 238 eur, v ktorej je uvedený názov služby ako sprostredkovanie
úveru a náhradu škody za druhú faktúru vo výške 750 eur, v ktorej je uvedený názov služby ako režijné

náklady súvisiace s vybavovaním hypotekárneho úveru nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ
ide o nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu v prípade odstúpenia od zmluvy, podľa ustálenej judikatúry(MCdo264/2002)nároknazmluvnúpokutuvdôsledkuodstúpeniaodzmluvyvznikávprípade,ženárok
vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia. V prejednávanej veci nejde
o takýto prípad, pretože účastníci mali podľa čl. II. ods. 5 budúcej zmluvy dojednanú zmluvnú pokutu

vo výške 2.000 eur pre prípad, že kúpna zmluva nebude podpísaná predávajúcim odporcom v lehote
do 15.06.2010. Avšak kúpna zmluva bola podpísaná dňa 02.06.2010, teda odporca si svoju zmluvnú
povinnosť splnil. K odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom došlo prvýkrát až listom zo dňa 06.09.2010
( hoci nebol doručený odporcovi), teda po uplynutí dohodnutej lehoty 15.06.2010. Ak by došlo k platnému
odstúpeniu pred uplynutím lehoty 15.06.2010 a nová kúpna zmluva by nebola uzavretá do tejto lehoty,

potom by navrhovateľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. II. ods. 5. Z tohto dôvodu súd nárok
na zmluvnú pokutu zamietol ako nedôvodný. Právne vec posúdil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, §
3 ods. 1, § 48 ods. 2 a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd nepriznal
účastníkom náhradu trov konania pre ich pomerný úspech.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k
nesprávnemu záveru, že požadovaná výška náhrady škody je neprimerane vysoká. Poukázal na to,
že na základe listinných dôkazov predložených súdu bola výška škody jasne preukázaná, pričom súd
prvého stupňa zníženie náhrady škody odôvodnil len tým, že uplatnenie náhrady škody vo výške 1.118
eur bolo zo strany navrhovateľa zneužitím práva v rozpore s dobrými mravmi. Vytýkal súdu, že bez

akéhokoľvek opodstatneného dôvodu prihliadol k dátumu vystavenia faktúr ako ku skutočnosti, ktorá
má nasvedčovať zneužitiu práva v rozpore s dobrými mravmi. K tomuto tvrdeniu uviedol, že nemal
žiaden vplyv na dátum, kedy budú faktúry za vykonané služby vystavené, a teda uplatnenie náhrady
škody spočívajúcej v sume, ktorú musel navrhovateľ na základe faktúr uhradiť, nemožno v žiadnom
prípade považovať za uplatnenie práva na náhradu škody v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej namietal,

že súd nesprávne právne posúdil jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2 000 eur. Z tvrdení
odporcu vyplýva, že v čase podpisu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu vedel o existencii práv
tretích osôb na predmetnú nehnuteľnosť, a teda si bol vedomý skutočnosti, že svojím podpisom zmarí
účel zmluvy a vyvolá rovnaké právne následky, ako keby kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu
nepodpisoval. Odporca konal účelovo a kúpna zmluva bola z dôvodu uvedenia nepravdivých vyhlásení

odporcu ako predávajúceho neplatná. Vzhľadom na uvedené sa na kúpnu zmluvu hľadí, ako by nikdy
podpísaná nebola a navrhovateľovi z toho dôvodu vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.000
eur, vyplývajúci z článku II. ods. 5 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu
škody v sume 3 1118 eur s úrok z omeškania 9% od 07.09.2010 do zaplatenia a uložil odporcovi zaplatiť

aj všetky trovy právneho zastúpenia a súdneho konania.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu - v zamietajúcom výroku

čo do zamietnutia sumy 2.000 eur s príslušenstvom, čo do zamietnutia sumy 750 eur s príslušenstvom
a výroku o náhrade trov konania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Zamietnutie návrhu ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 2 000 eur s príslušenstvom súd

prvého stupňa založil na tom právnom názore, že účastníci mali podľa článku II. bod 5. budúcej
zmluvy dojednanú zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur pre prípad, že kúpna zmluva nebude podpísaná
predávajúcim odporcom v lehote do 15.06.2010. Avšak kúpna zmluva bola podpísaná dňa 02.06.2010,
teda odporca si svoju zmluvnú povinnosť splnil. K odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom došlo prvýkrát
až listom zo dňa 06.09.2010, teda po uplynutí dohodnutej lehoty 15.06.2010. Toto rozhodnutie aj

jeho odôvodnenie odvolací súd považuje za správne /§ 219 ods. 2 O.s.p./ a k odvolacím námietkam
navrhovateľa uvádza nasledovné:

Základná úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v ustanoveniach § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka.
Zmluvná pokuta je peňažná suma, ktorú je účastník povinný zaplatiť v prípade, že nesplní svoju zmluvnú

povinnosť. Je teda sankciou za nesplnenie zmluvnej povinnosti. Medzi účastníkmi v danej veci bola
uzavretá dňa 17.05.2010 zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu, pričom sa zmluvné strany
dohodli v článku I. bod 3., že sa zaväzujú uzavrieť budúcu zmluvu najneskôr do 15.06.2010 a v článku
II. bod 5., že ak budúci predávajúci /odporca/ odmietne v lehote podľa článku I. bod 3. uzavrieť budúcuzmluvu alebo nebude budúca zmluva podpísaná z iných dôvodov na strane budúceho predávajúceho, je
povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu /navrhovateľ/ zmluvnú pokutu vo výške 2 000 eur. Z uvedeného
je nepochybné, že účastníci si presne určili zmluvné povinnosti, ktorých splnenie mala zmluvná pokuta

zabezpečovať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že budúca zmluva - kúpna zmluva o prevode
vlastníctva bytu bola medzi účastníkmi uzavretá /podpísaná/ dňa 02.06.2010, teda v lehote, ktorú si
účastníci dohodli v zmluve o zmluve budúcej zo dňa 17.05.2010. Za tejto skutkovej situácie možno
teda konštatovať, že nenastali okolnosti uvedené v článku II. bod 5. - že by odporca odmietol podpísať
zmluvu alebo že, budúca zmluva nebola odporcom podpísaná v dohodnutej lehote, preto nenastali

predpoklady pre zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že mu
vznikol nárok na zmluvnú pokutu aj napriek tomu, že odporca kúpnu zmluvu podpísal, hoci v čase
podpisu už odporca vedel o existenciu práv tretích osôb na predmetnú nehnuteľnosť /na nehnuteľnosti
bolo zriadené exekučné právo/, preto navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 06.09.2010 /v
odvolaní však už uvádza, že zmluva bola neplatne uzavretá/, a preto sa na kúpnu zmluvu hľadí, ako
by nebola podpísaná. Podľa názoru odvolacieho súdu v článku II. bod 5. Zmluvy o zmluve budúcej

takto zmluvné povinnosti neboli medzi účastníkmi vymedzené, a nie je možné ich rozširovať takýmto
výkladom navrhovateľa.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti čo do sumy 2.000 eur
s príslušenstvom ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ ide o zamietajúcu výrokovú časť rozsudku, ohľadne uplatnenej škody vo výške 750 eur s
príslušenstvom, súd prvého stupňa túto odôvodnil len tým, že je neprimerane vysoká a jej priznanie
v celej požadovanej výške aj s prihliadnutím na dátum vystavenia faktúr, a to po zistení porušenia
povinnosti, je zneužitím práva navrhovateľa a v rozpore s dobrými mravmi. Toto rozhodnutie vzhľadom

na jeho nedostatočné odôvodnenie považuje odvolací súd za nepreskúmateľné.

V zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie
má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným
pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská.Zformulácie§132Občianskehosúdnehoporiadkumožnovyvodiť,žesúdjepovinnýnavzájom
si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo
niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými
návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti
rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v zmysle hore uvedeného však nešpecifikoval, z čoho pozostáva uplatnený nárok
vo výške 750 eur, neodôvodnil, prečo ho považoval za neprimerane vysoký, k akým faktúram prihliadol /
tieto vôbec nešpecifikoval/, a prečo v súvislosti s nimi sa mu javil nárok navrhovateľa nedôvodný, ako
aj v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd preto v tejto napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne rozhodne o nároku navrhovateľa na zaplatenie náhrady

škody vo výške 750 eur s príslušenstvom, keď najskôr vyhodnotí všetky dôkazy, ktorými navrhovateľ
túto škodu preukazuje v zmysle § 132 O.s.p., t. j., ktoré považuje za vierohodné, a ktoré nie a svoje
rozhodnutie riadne odôvodní.

Týmto vysloveným právnym názorom je súd prvého stupňa viazaný /§ 226 O.s.p./.

V novom rozhodnutí rozhodne v zmysle § 224 ods. 2 O.s.p. aj o náhrade trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.