Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224459
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111224459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci navrhovateľa O. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom V. XX, O., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom v Prešove,
Hlavná19protiodporcoviP..Q.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.X,O.,právnezastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou LAWCORP, s. r. o., Búdkova cesta 22, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27. 03. 2015, č.
k. 13C/199/2011-421 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXXX, k. ú. O. ako parcely KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na parcele KN
č. XXX. Zároveň súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1
549,69 Eur na účet právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec právne posúdil podľa ust. § § 48 ods. 1, § 45 ods. 1, § 578, § 610 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Dňa 14.7.2005 uzavreli účastníci kúpnu zmluvu,
na základe ktorej odporca ako kupujúci od navrhovateľa ako predávajúceho odkúpil nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený dňa
11.8.2005.

V článku III. tejto zmluvy bolo dojednané, že na kúpnu cenu kupujúci zaplatil predávajúcemu pri
podpise kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny vo výške 2.500.000,- Sk, a druhú časť kúpnej ceny vo
výške 6.030.000,- Sk mal zaplatiť do 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, v prípade, ak kupujúci neuhradí druhú časť kúpnej ceny v celej výške v lehote 15 dní
odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, má predávajúci právo od tejto
zmluvy odstúpiť.

Kúpnu cenu odporca uhradil navrhovateľovi v splátkach dňa 14.7.2005 sumu vo výške 2.900.000,- Sk,
dňa 15.7.2005 sumu vo výške 1.000.000,- Sk, a po povolení vkladu dňa 19.8.2005 sumu vo výške2.900.000,- Sk, dňa 22.8.2005 sumu vo výške 3.100.000,- Sk a poslednú časť vo výške 30.000,- Sk
dňa 21.12.2005.

Podľa navrhovateľom predloženého potvrdenia odovzdal navrhovateľ Q., a.s. zásielku č. N. s
vyznačenýmdátumompodaniazásielky21.12.,doručiťdo10:00,súdajminavrhovateľaakoodosielateľa
a odporcu ako adresáta, a to podľa pripojeného internetového výpisu s prevzatím od odosielateľa
22.12.2005 a doručením prijímateľovi 22.12.2005. Podľa potvrdenia o prevzatí zásielky s nečitateľným
podpisom príjemca zásielku prijal dňa 22.12.2005. Z uvedeného tak vyplýva, že dňa 22.12.2005 bola

odporcovi doručená zásielka od navrhovateľa č. N obsah tejto zásielky však v konaní preukázaný nebol.
Odporca popiera že zásielku prevzal, a tiež že by sa malo jednať o odstúpenie od zmluvy. Tvrdí, že
odstúpenie od zmluvy mu zo strany navrhovateľa doručené nebolo. Z dokazovania vyplýva, že zásielku
od doručovateľa prijala zrejme manželka odporcu.

Podľa poštovej doručenky bola odporcovi následne od navrhovateľa dňa 23.12.2005 poštou doručená

ináďalšiazásielka,oktorejnavrhovateľtvrdí,žejejobsahombolapredžalobnávýzvazodňa21.12.2005.
Podľa tejto výzvy navrhovateľ listom zo dňa 21.12.2005, a to s poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa
14.7.2005, na základe ktorej odpredal odporcovi nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, a s
poukazom na dodatok k tejto zmluve zo dňa 18.8.2005, podľa ktorého „rekonštrukciu strechy vykoná
predávajúci na základe dohody s kupujúcim, náklady na opravu hradí v plnej výške kupujúci“, vyzýva

odporcu na úhradu nákladov na rekonštrukciu strechy podľa rozpočtu 3.303.803,- Sk po odpočítaní
dotácie z Ministerstva kultúry a odporcom uhradenej sumy 300.000,- Sk, a to sumy 2.816.785,70 Sk v
lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa listu predloženého odporcom a označeného ako opätovná výzva na úhradu faktúry mu bol v

nezistený deň doručený list navrhovateľa zo dňa 3.1.2006, v ktorom navrhovateľ uviedol, že opätovne
ho žiada o úhradu sumy 2.816.785,70 Sk ako úhradu nákladov spojených s opravou strechy na bytovom
dome na ul. C. XX, O.. Zároveň navrhovateľ v tomto liste odporcovi oznámil, že z dôvodu že na jeho
výzvu zo dňa 21.12.2005 nereagoval, podal voči nemu návrh na vydanie platobného rozkazu na úhradu
uvedenej sumy.

Z navrhovateľom predloženého listu označeného ako odstúpene od kúpnej zmluvy zo dňa 14.7.2005
vyplýva, že navrhovateľ týmto listom adresovaným odporcovi a datovaným dňa 21.12.2005 odporcovi
oznamuje, že „vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu nebola z Vašej strany uhradená 2. časť
kúpnej ceny vo výške 30.000,- Sk v súlade s čl. III kúpnej zmluvy odstupujem touto cestou od kúpnej

zmluvy uzavretej dňa 14.7.2005.“

V danom prípade treba prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že zásielka doručovaná odporcovi
prostredníctvom N. dňa 22.12.2005, bez ohľadu na jej obsah, mu bola doručená riadne. Podľa
všeobecne akceptovaného výkladu v zmysle ust. § 45 ods. 1 OZ totiž prejav vôle (právny úkon)

pôsobí voči neprítomnému adresátovi vtedy, keď sa dostane do sféry jeho dispozície. Tým sa rozumie,
že adresát nadobudol konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle (napr. prejav vôle
obsiahnutý v liste, telegrame atď. bol doručený do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky).
Nevyžaduje sa, aby sa adresát zároveň s obsahom prejavu vôle oboznámil (porovnaj O. Jehlička,
J. Švestka, M. Škárová a kol.: Občanský zákonník: komentář, 9. vydání, Praha: C.H.Beck, 2004, s.

268). To znamená, že ak je právny úkon (prejav vôle) doručený na adresu určenú (prejavenú) jeho
adresátom v súvisiacom dvojstrannom právnom úkone, je doručený riadne. Iný výklad doručovania
(smerovania) ďalších prejavov vôle súvisiacich s už realizovaným dvojstranným právnym úkonom,
vyžadujúci prípadne aj ďalšiu aktivitu adresáta na oboznámenia sa s ich obsahom (ktorú odosielateľ už
ovplyvniť nevie), by bol totiž neprimeraný a nespravodlivý. Pokiaľ teda zásielku adresovanú odporcovi

a doručovanú do miesta jeho pobytu prijala manželka (v zastúpení), táto sa tak nepochybne dostala do
dispozičnej sféry odporcu.

Pochybnosti však zostávajú o obsahu doručenej zásielky. Odporca okrem vyššie uvedenej námietky,
že to bol práve on, ktorý zásielku prevzal, popieral aj, že by sa malo jednať o odstúpenie od zmluvy.

V tejto súvislosti uviedol, že odstúpenie od zmluvy mu zo strany žalobcu doručené nebolo, ani v iných
konania, ktoré medzi sebou vedú, navrhovateľ nespomínal, že od tejto zmluvy odstúpil. Poukazoval aj
na to, že žalobca od predaja nehnuteľnosti do podania žaloby bol ticho, tri roky žalovaného nevyzval na
vydanie nehnuteľnosti, neupozornil ho, že nehnuteľnosť nie je jeho a nemá do nej investovať. Vo vzťahuk tejto námietke navrhovateľ v konaní v tomto smere poukázal iba na doklady o doručení obsahovo inak
nešpecifikovanej zásielky s tým, že pokiaľ odporca spochybňuje obsah doručenej zásielky, je dôkazné
bremeno preukázania tejto skutočnosti na ňom. S týmto názorom navrhovateľa však nemožno súhlasiť.

Vdanomprípadenavrhovateľsvojuvecnúlegitimáciuvtomtokonaníodvodzujeododstúpeniaodkúpnej
zmluvy, a rozhodujúcimi skutočnosťami potrebnými pre jeho úspech vo veci, okrem predchádzajúceho
vlastníctva nehnuteľností tvoriacich predmet zrušovanej kúpnej zmluvy, je preto jednak preukázanie
práva a naplnenia jeho podmienok na odstúpenie od kúpnej zmluvy, ku ktorému však musí zároveň

pristúpiť aj s tým súvisiace riadne a účinné odstúpenie o zmluvy. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí,
že od zmluvy riadne odstúpil, musí túto skutočnosť, vrátane obsahu tohto úkonu (prejavu vôle), aj
preukázať. Dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností preto zaťažuje jeho. V tejto súvislosti
súd pripomína, že nie je povinnosťou, a ani primeranou možnosťou účastníka (odporcu) preukázať
neexistenciu skutočnosti, ktorú popiera (nedoručenie odstúpenia). Už od čias rímskeho práva preto
logicky platí všeobecná právna zásada, že dokazuje kto tvrdí, nie kto popiera (ei incumbit probatio qui

dicit, non qui negat - Paul. D 22, 3, 2). Práve preto pri doručovaní prejavov vôle, z praktických dôvodov,
ak prostriedky ktoré účastník použil na prepravu vôle k adresátovi (pozri primerane § 45 ods. 2 OZ)
neumožňujú určiť obsah prenášanej vôle (napr. telegram, fax, svedok), jednostranné písomné právne
úkony (typicky napr. výpoveď z pracovného pomeru) sa doručujú adresátom spravidla s potvrdením ich
prevzatia (doručovania) priamo na nich. V prejednávanej veci tomu tak však nebolo. Napriek tomu súd

vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach. Keďže však odporca doručenie
listu s navrhovateľom tvrdeným odstúpením od kúpnej zmluvy popiera, a navrhovateľ o svojom tvrdení
o obsahu zásielky, okrem potvrdenia o doručení neidentifikovanej listiny, žiadny iný ani nepriamy dôkaz
nepredložil ( medzi účastníkmi v tom čase prebiehala aj iná komunikácia a písomná korešpondencia)
a podľa nespochybnených tvrdení odporcu navrhovateľ počas troch rokov túto skutočnosť nikde inde

netvrdil a ani nespomenul, nemohol súd túto skutočnosť (riadne doručenie konkrétneho odstúpenia
od kúpnej zmluvy) zahrnúť do zisteného skutkového stavu. Súd považoval žalobu za nedôvodnú aj z
ďalšieho dôvodu. Odstúpenie od zmluvy (jej zrušenie) je veľmi vážnym zásahom do existencie (nie len
úpravy) zmluvných vzťahov, zásadným spôsobom zasahuje do právnej istoty zmluvných strán a narúša
zásadu ochrany nadobudnutých práv, čo je pre súkromnoprávne vzťahy nepochybne nežiadúci jav, a

preto k jednostrannému odstúpeniu od zmluvy môže dôjsť len za splnenia určitých presne vymedzených
podmienok, a musí sa posudzovať celkom striktne.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca zostávajúcu (poslednú) časť kúpnej ceny (jej druhej časti)
uhradil navrhovateľovi 21.12.2005 ešte pred odstúpením od kúpnej zmluvy. Teda ak navrhovateľom

deklarované odstúpenie od zmluvy zásielkou došlou odporcovi 22.12.2005 malo byť vykonané
(dôjdením prejavu vôle odporcovi), v tomto prípade má súd za to, že v kúpnej zmluve dojednané
právo navrhovateľa odstúpiť od kúpnej zmluvy (ak odporca (kupujúci) neuhradí 2. časť kúpnej ceny v
celej výške v lehote 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností)
úhradou celej kúpnej ceny (splnením dlhu) dňa 21.12.2005 zaniklo právo navrhovateľa a tento už

(neskôr) od zmluvy odstúpiť oprávnený nebol. Rovnaký výklad k ust. § 48 ods. 1 OZ pritom vyplýva aj z
rešpektovanej komentovanej literatúry, podľa ktorej odstúpiť od zmluvy nemožno tam, kde záväzok, na
ktorého nesplnenie bola možnosť odstúpenia od zmluvy viazaná, už medzitým zanikol (O. Jehlička, J.
Švestka, M. Škárová a kol.: Občanský zákonník: komentář, 9. vydání, Praha: C.H.Beck, 2004, s. 275).

Opačný výklad, pripúšťajúci právo navrhovateľa (predávajúceho) odstúpiť od zmluvy aj po úplnej úhrade
(zániku) zabezpečovaného dlhu by totiž predstavoval neprípustné prelomenie zásady právnej istoty
(keďže si možno len ťažko predstaviť, že by kupujúci v prípade omeškania so zaplatením kúpnej ceny
mal počítať s tým, že predávajúci môže i po dodatočnom splnení záväzku od uzavretej kúpnej zmluvy
kedykoľvek odstúpiť), a bol by aj v rozpore so zjavným účelom a zmyslom tohto dojednania, a v tomto

zmysle by bol jeho výkon aj v rozpore s dobrými mravmi. Účelom tohto dojednania bolo totiž nepochybne
zabezpečiť kupujúcemu riadnu úhradu kúpnej ceny.

Právo - odstúpiť od zmluvy (podobne ako každé iné) pritom zaniká, pokiaľ dôjde k naplneniu jeho zmyslu
(účelu). V danom prípade bola záväzková povaha kúpnej zmluvy úhradou zvyšku kúpnej ceny dňa

21.12.2005 dokonaná, a právo kupujúceho pre nezaplatenie kúpnej ceny od nej odstúpiť naplnením
jeho účelu zaniklo. Na podporu tohto záveru možno poukázať aj na výkladové pravidlo podľa § 3 ods.
1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrýmimravmi. Po úplnom zaplatení dlhu je totiž zrejmé, že právo odstúpiť od zmluvy už splnilo svoj účel a
nezabezpečuje žiadnu povinnosť. Nie sú ním zabezpečené nároky z vadného plnenia, a nezabezpečuje
teda ani nároky spojené s omeškaním. Z uvedeného je zrejmé, že naplnením jeho účelu (úhradou dlhu)

nemá pre oprávneného žiaden význam, a jeho výkon by preto nemal bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd žalobu za nedôvodnú. S poukazom na to, že
zo zistených skutočností nevyplýva doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľa

odporcovi riadne a včas, a podľa hore uvedených záverov navrhovateľ po dodatočnom hoci
oneskorenom uhradení celej kúpnej ceny od zmluvy už ani oprávnený odstúpiť nebol, nepovažoval súd
ďalšie argumenty účastníkov v zmysle týchto záverov za právne významné.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď súd
priznal odporcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia na odmene
za zastupovanie vo výške 1.435,87 Eur za 12 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd zo dňa 16.9.2008, účasť na pojednávaní
28.1.2009 a 25.2.2009, písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu 27.4.2009, účasť na pojednávaní
9.9.2009, písomné podanie na súd 2.8.2011, účasť na pojednávaní 26.10.2011, písomné podanie na súd

- vyjadrenie k odvolaniu 23.1.2012, písomné podanie na sud - vyjadrenie k výzve 17.8.2012, písomné
podanie na súd - vyjadrenie k dovolaniu 21.12.2012, účasť na pojednávaní 27.3.2015) vo výške jednej
trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v uplatnenej výške
po 48,62 Eur, vrátane režijného paušálu 2 x 6,31 Eur, 4 x 6,95 Eur, 2 x 7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur a 1 x
8,39 Eur k týmto úkonom, a za stratu času počas cesty na pojednávanie z Bratislavy do Prešova a

späť 247,- Eur za 20 polhodín po 12,35 Eur v roku 2011 a 279,60 Eur za 20 polhodín 13,98 Eur v roku
2015, podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., po prirátaní 20% DPH (keďže jej právny zástupca preukázal, že je
platcom DPH), a na hotových výdavkoch jeho právneho zástupcu vo výške 113,82 Eur za cestovné
použitím vlastného motorového vozidla na pojednávania dňa 28.1.2009, 25.2.2009 a 9.9.2009 vo výške
18,37 Eur + 18,43 Eur + 20,36 Eur z Košíc do Prešova a späť (3 x 70 km x 0,183 Eur základná

náhrada podľa opatrenia MPSVRSR č. 632/2008 Z.z. + náhrada za spotrebované PHM), a za ubytovanie
pred pojednávaním 27.3.2015 vo výške 56,66 Eur. Súd nepriznal odporcovi náhradu za úkony právnej
služby jeho právneho zástupcu - písomné podanie protistrane zo dňa 27.8.2008, ktoré sa v spise ani
nenachádza, za návrh na prerušenie konania a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.4.2014, v ktorých
odporca nebol úspešný a na bránenie práva preto ani neboli potrebné, a za nahliadnutie do spisu

a poradu a rokovanie s klientom 19.3.2015, ktoré neboli odôvodnené žiadnou zvláštnou procesnou
situáciou a súd na účelné uplatňovanie práva nepovažoval za potrebné. Vzhľadom na uvedené súd k
týmto úkonom nepriznal ani uplatnené výdavky na cestovnom, a pre nepreukázanie ich vynaloženia a
výšky ani výdavky na cestovnom na pojednávanie dňa 27.3.2015. Napokon mu súd nepriznal ani 20%
DPH uplatnenú právnym zástupcom odporcu k vyúčtovaným hotovým výdavkom na cestovnom a za

ubytovanie, nakoľko ich ceny už boli uplatnené cenou nafty a ubytovania spolu s DPH, a preprava osôb
nie je službou právneho zástupcu a podobne ako súdne poplatky patrí iba medzi jeho hotové výdavky
(§ 15 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Celkom má teda nárok na náhradu trov konania vo výške 1.549,69 Eur.

Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods.

1 O.s.p. je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc, že súd
prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytýka súdu prvého stupňa, že sa nijako nevysporiadal s vykrúcaním sa

odporcu, ktorý najprv popieral doručenie akejkoľvek zásielky, potom pripustil možnosť, že zásielku
možno prevzala jeho manželka a až potom začal tvrdiť, že takéto odstúpenie od kúpnej zmluvy
nevidel, avšak bez toho, aby preukázal tvrdený opak. Názor súdu prvého stupňa, že bolo povinnosťou
navrhovateľa dokázať svoje tvrdenie o odoslaní odstúpenia od kúpnej zmluvy je irelevantné a nemá
absolútne žiadnu oporu v zákone. O tom svedčí aj to, že uvedené tvrdenie súd neodôvodnil citáciou

žiadneho zákona alebo iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu. Za irelevantnú je
ďalejpotrebnépovažovaťajnámietkusúduprvéhostupňa,ženavrhovateľpočastrochrokov skutočnosť
(odstúpenie od kúpnej zmluvy) netvrdil a ani nespomenul, keďže to nebolo jeho povinnosťou a ani v
tomtoprípadesúdprvéhostupňaneuviedol,nazákladeakéhozákonnéhoustanovenia,resp.všeobecnezáväzného právneho predpisu k tejto úvahe dospel. Ak by súd pripustil úvahu, že je povinnosťou
odosielateľa preukázať, čo bolo obsahom zásielky, malo by to za následok nemožnosť odstúpenia od
zmluvy, prípadne nastúpenia účinkov od iného právneho úkonu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukazuje

na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho súdu ČR, Ústavného súdu SR a ESĽP
(uznesenieNSSRsp.zn.4MCdo/3/2011,rozsudokNSČR30Cdo/2595/2013,výňatokzrozsudkuESĽP
Hornáček c/a Slovenská republika - sťažnosť č. 65575/01). Zdôraznil, že pre právne účinne doručenie
zásielky adresátovi zákon nevyžaduje dodržanie iných než v § 46 O. s. p. stanovených podmienok. V
záujme odstránenia spornosti otázky, či určitá listina bola alebo nebola súčasťou doručenej zásielky, je

procesnou povinnosťou (§ 120 ods. 1 O. s. p.) toho, kto tvrdí, že listina súčasťou doručenej zásielky
nebola, preukázať opak toho, čo o obsahu tejto zásielky tvrdí protistrana. Rozhodnutie NS ČR sp. zn.
2Cdon/65/96 (a z neho vychádzajúce uznesenie NS ČR sp. zn. 33Cdo/1617/2014), na ktoré poukázal
súd prvého stupňa na danú vec nie je možné použiť, keďže v konaní vedenom na NS ČR odstúpiť od
zmluvy nebolo možné preto, že záväzok, ktorý zanikol, zanikol z dôvodu už skoršieho zrušenia zmluvy
a nie pre zaplatenie záväzku. Zánikom zmluvy (jej skorším zrušením) zanikla totiž pre odstupujúceho

účastníka zmluvy aj možnosť využiť dojednaného práva odstúpiť od zmluvy, pretože odstúpiť možno
len od platnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa najčastejšie uplatňuje ako forma sankcie za porušenie
určitej povinnosti, vyplývajúcej niektorej strane zo zákona alebo zmluvy. V tejto súvislosti odvolateľ
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. M Cdo/264/02, rozsudok NS ČR sp. zn. 33Odo/131/2003, rozsudok
NS ČR sp. zn. 28Cdo/2720/2011, rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/182/2001. S poukazom na vyššie

uvedenú judikatúru má navrhovateľ za to, že v predmetnej veci zo strany odporcu došlo k porušeniu
zmluvy a navrhovateľ mal preto právo od zmluvy odstúpiť. Tým, že odporca doplatil navrhovateľovi
zvyšnú časť druhej časti kúpnej ceny s omeškaním po uplynutí dohodnutej lehoty, právo navrhovateľa na
odstúpenie od predmetnej kúpnej zmluvy (aj keď po úhrade dlžnej sumy) nezaniklo. Je nesporné, že ak
byzákonodarcachcelanulovaťúčinkydohodnutéhoprávanazmluvnúpokutualeboprávanaodstúpenie

od kúpnej zmluvy, v prípade omeškania sa so splnením záväzku, jeho následným dodatočným splnením
(s omeškaním) bol by túto skutočnosť zahrnul do príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak by
súd aj pripustil úvahu, že navrhovateľ nemohol odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu, že k úhrade dlžnej
sumy došlo 21. 12. 2005 a v čase odstúpenia dňa 22. 12. 2005 bol už dlh splnený, je takáto úvaha súdu
v prejednávanej veci irelevantná z dôvodov podľa § 121 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. V konaní

nebolo sporným, že odporca druhú časť kúpnej ceny, t. j. poslednú splátku 30 000 SK uhradil 21. 12.
2005, aj keď podľa zmluvy mal druhú časť kúpnej ceny vo výške 6 030 000 Sk uhradiť do 15 dní odo
dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva (vklad vlastníckeho práva bol povolený 11. 08. 2005), teda do
26. 08. 2005 a odporca k 26. 08. 2005 uhradil navrhovateľovi iba sumu 6 000 000 Sk. Z dôvodu, že
odporca uhradil navrhovateľovi dlžnú sumu 30 000 Sk až dňa 21. 12. 2005 bolo povinnosťou odporcu

uhradiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 27. 08. 2005 do 21. 12. 2005.
Pokiaľ teda odporca k 22. 12. 2005 nemal voči navrhovateľovi uhradený aj úrok z omeškania, neobstojí
tvrdenie súdu prvého stupňa, že dlh odporcu voči navrhovateľovi k 21. 12. 2005 zanikol a že navrhovateľ
nemohol od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ teda odporca uhradil navrhovateľovi až dňa
21. 12. 2005 dlžnú sumu, mal odporca voči navrhovateľovi ešte záväzok rovnajúci sa výške úrokov z

omeškaniazdlžnejsumy(41,50Eur).Zaúplnéscestnéjepotrebnépovažovaťajodôvodnenierozsudku,
v ktorej súd poukazuje na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že úhradou dlhu
nemá odstúpenie od zmluvy pre navrhovateľa žiadny význam a jeho výkon je tak zasahovaním do práv a
oprávnených záujmov odporcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel
a priznal žalobcovi náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť a žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Uviedol, že samotné predloženie
potvrdenia o odoslaní zásielky dňa 22. 12. 2005 nemožno považovať za splnenie dôkaznej povinnosti.

Vykonaným bezhotovostného prevodu odporcom v prospech bankového účtu navrhovateľa zo dňa 21.
12. 2005 a pripísaním finančných prostriedkov v prospech bankového účtu navrhovateľa v ten istý
deň bola splnená povinnosť úhrady zostávajúcej časti kúpnej ceny vo výške 30 000 Sk. Povinnosť
odporcu zaplatiť navrhovateľovi zostatok kúpnej ceny zanikla splnením dňa 21. 12. 2005. Dátum 22. 12.
2005 je dňom, ktorý navrhovateľ označuje ako dátum poštového odoslania odstúpenia od predmetnej

kúpnej zmluvy. Navrhovateľ, teda sám priznáva, že odstúpenie od zmluvy realizoval po zániku práva na
odstúpenie. S ohľadom na skutočnosť, že majoritnú časť kúpnej ceny odporca uhradil do 22. 12. 2005,
treba považovať konanie navrhovateľa za šikanózny výkon práva, ktorý pre nezaplatenie nepatrného
zlomku kúpnej ceny (30 000 Sk) sa domáha odstúpenia od kúpnej zmluvy. Odporca naďalej tvrdí, žežiadne oprávnenie, ktoré by navrhovateľovi zakladalo výkon práva na odstúpenie od kúpnej zmluvy
mu nevzniklo. Navrhovateľ sa tak hrubým spôsobom pokúsil poškodiť odporcu. Okolnosť, že čakal
bez vyzvania a bez akéhokoľvek iného konania skoro celé tri roky na podanie predmetného návrhu,

zdôrazňuje pokusy navrhovateľa o šikanózny výkon práva na odstúpenie. V neposlednom rade treba
uviesť, že návrh o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bol podaný až v čase, keď
odporca významne zhodnotil predmetné nehnuteľnosti a do ich rekonštrukcie vynaložil značné finančné
prostriedky. Čo sa týka odvolacej námietky, t.j. klasifikácie a výpočtu úrokov z omeškania, odporca
uviedol, že nárok je premlčaný (§ 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas
navrhovateľ (§ 201 a§ 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie

je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom tohto konania je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXXX, k. ú. O. ako parcely KN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, KN č.
XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na

parcele KN č. XXX na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
14.07.2005.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh zamietnutý a navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporcovi trovy konania.

Navrhovateľ odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle
ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa

nezodpovedápostupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebosúdnezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočas
konania, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický

rozpor, alebo ktoré odporujú ust.§ 122 - § 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle ust. §205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O. s. p.). Len pre zdôvodnenie dodáva:

Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Účastníci zmluvného vzťahu si môžu právo na odstúpenie od zmluvy dojednať, ak oprávnenie odstúpiť
od zmluvy nie je založené zákonom. Môžu tak urobiť:
a) priamo v uzavretej zmluve (na tej istej listine),
b) v rámci iného zmluvného dojednania,

c) v samostatnej dohode.

Pre dohodu o odstúpenie od zmluvy je podstatné, aby prejav vôle obidvoch účastníkov (písomný)
smeroval k dojednaniu možnosti zmluvu zrušiť. Toto právo sa spravidla viaže na podmienky uvedenév dohode o odstúpení. Odstúpenie od zmluvy možno dojednať aj ako vedľajšie dojednanie ku kúpnej
zmluve (§ 610 Občianskeho zákonníka) pre prípad, ak kupujúci do stanovenej doby nezaplatí kúpnu
cenu alebo porušuje podmienky stanovené pre zaplatenie kúpnej ceny v splátkach.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, účastníci konania dňa 14. 07. 2005 uzavreli kúpnu zmluvu,
na základe ktorej odporca ako kupujúci od navrhovateľa ako predávajúceho odkúpil nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam bol povolený 11.
08. 2005. V čl. III tejto zmluvy bolo medzi účastníkmi dojednané, že odporca kúpnu cenu navrhovateľovi

zaplatí: pri podpise kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny vo výške 2 500 000 Sk a druhú časť kúpnej
ceny vo výške 6 030 000 Sk mal odporca zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa povolenia vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Priamo v uzavretej kúpnej zmluve účastníci dohodli právo
na odstúpenie od zmluvy, cit.: „V prípade, ak kupujúci neuhradí druhú časť kúpnej ceny v celej výške v
lehote 15 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, má predávajúci
právo od tejto zmluvy odstúpiť.“

Je nepochybné a účastníci to ani nerozporujú, že odporca kúpnu cenu uhradil navrhovateľovi v splátkach
dňa 14. 07. 2005 sumu 2 900 000 Sk, dňa 15. 07. 2005 sumu 1 000 000 Sk a po povolení vkladu dňa
19. 08. 2005 sumu 2 900 000 Sk, dňa 22. 08. 2005 sumu vo výške 3 100 000 Sk a poslednú časť vo
výške 30 000 Sk dňa 21. 12. 2005. Z navrhovateľom predloženého listu označeného ako odstúpenie

od kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2005 vyplýva, že navrhovateľ týmto listom adresovaným odporcovi s
dátumom zo dňa 21. 12. 2005 mu oznamuje, cit.: „Vzhľadom na skutočnosť, že k dnešnému dňu nebola
uhradená druhá časť kúpnej ceny vo výške 30 000 Sk v súlade s čl. III kúpnej zmluvy odstupujem od
uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 07. 2005“ (č.l. 11 spisu). Zásielka doručovaná odporcovi, o ktorej
navrhovateľtvrdí,žeobsahovalaodstúpenieodkúpnejzmluvy,číslozásielkyN.bolaodporcovidoručená

prostredníctvom zásielkovej služby N. A. dňa 22. 12. 2005 (č.l. 12-13 spisu). Dátum 22.12.2005 je teda
dňom, ktorý aj navrhovateľ označuje ako dátum poštového odoslania odstúpenia od zmluvy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že ak odporca poslednú
časť kúpnej ceny uhradil 21. 12. 2005 (suma 30.000 Sk bola pripísaná na účet navrhovateľa v banke č.l.

10 spisu), navrhovateľom deklarované právo na odstúpenie od zmluvy zásielkou doručenou odporcovi
22.12.2005 malo byť vykonané (dôjdením prejavu vôle odporcovi) až po úplnom uhradení kúpnej ceny
v celej výške. Preto v kúpnej zmluve dojednané právo navrhovateľa odstúpiť od kúpnej zmluvy, úhradou
celej kúpnej ceny (splnením dlhu 21.12.2005) zaniklo (§ 578 Občianskeho zákonníka) a navrhovateľ už
(neskôr) od zmluvy odstúpiť oprávnený nebol.

Právo - odstúpiť od zmluvy totiž zaniká pokiaľ dôjde k naplneniu jeho zmyslu (účel). V danom prípade
bola záväzková povaha kúpnej zmluvy úhradou celej kúpnej ceny dňa 21. 12. 2005 dokonaná, a
preto právo navrhovateľa pre nezaplatenie kúpnej ceny od nej odstúpiť naplnením jeho účelu zanikla.
Naplnenímúčelu,t.j.úhradoudlhuužnemožno(neskôr)úspešneodstúpiťodzmluvypotom,čozáväzok

uhradiť kúpnu cenu v dohodnutom termíne, na ktorého splnenie bola možnosť odstúpenia od zmluvy
viazaná zanikol, hoci aj oneskoreným plnením. Po úplnom zaplatení dlhu je totiž logické, že právo
odstúpiť od zmluvy už splnilo svoj účel a nezabezpečuje žiadnu povinnosť.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil v

zmysle zásad upravených v ustanovení § 132 O.s.p., pri ktorom odvolací súd nezistil logické ani faktické
rozpory.

Záver súdu prvého stupňa, že ak navrhovateľom deklarované odstúpenie od zmluvy malo byť vykonané
dôjdenímprejavuvôleodporcovidňa22.12.2005(§45ods.1Občianskehozákonníka),dojednanéprávo

navrhovateľa odstúpiť od zmluvy úhradou celej kúpnej ceny (splnením dlhu) dňa 21.12.2005 zaniklo, a
preto navrhovateľ už (neskôr) od zmluvy odstúpiť oprávnený nebol, takýto záver súdu prvého stupňa ani
v odvolacom konaní spochybnený nebol. Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. preto
nebol v odvolaní navrhovateľa úspešne uplatnený.

V dôsledku nespochybnených skutkových zistení týkajúcich sa zániku práva na odstúpenie od zmluvy,
súd prvého stupňa správne na vec aplikoval ustanovenie § 578 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
práva aj povinností zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. V danom prípade bola záväzková
povaha kúpnej zmluvy úhradou celej kúpnej ceny dňa 21.12.2005 dokonaná, a preto právo navrhovateľapre nezaplatenie kúpnej ceny od nej odstúpiť naplnením jeho účelu zanikla. Naplnením účelu, t.j.
úhradou dlhu už navrhovateľ nemohol (neskôr) úspešne odstúpiť od zmluvy potom, čo záväzok uhradiť
kúpnu cenu v dohodnutom termíne, na ktorého splnenie bola možnosť odstúpenia od zmluvy viazaná

zanikol, hoci aj oneskoreným plnením.

Vzhľadom na takéto skutkové zistenia potom súd prvého stupňa opodstatnenie na vec aplikoval
ustanovenie § 48 ods. 1, § 45 ods. 1, § 578 a § 610 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a preto ani dôvod
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. nie je daný.

K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporca má voči navrhovateľovi aj záväzok rovnajúci sa výške
úrokov z omeškania z dlžnej sumy (41,50 Eur), a preto zaplatením poslednej splátky 30 000 Sk dňa 21.
12.2005,záväzoknezanikol,odvolacísúduvádza,žeideonovétvrdenie,resp.skutočnostineuplatnené
v prvostupňovom konaní.

Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa môžu byť odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania,
b) sa týkajú vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
d) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
e) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepožije v konaniach podľa § 120 ods.
2, podľa ktorého vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o
povolenie uzavrieť manželstvo o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie vo veciach
obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach v obchodných spoločnostiach a družstiev
(§ 200e), kedy je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich

účastníci nenavrhli, o ktorý prípad sa však v prejednávanej veci nejedná.

V § 205a O. s. p., je zakotvený systém neúplnej apelácie, ktorý sa týka preskúmania rozsudkov a
uznesení, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Podľa tohto systému odvolací súd je súdom apelačným,
nesmie však pritom zásadne prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa. S prihliadnutím na nové skutočnosti, rozhodnutie možno teda preskúmať len v
prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O. s. p..

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení preto odvolací súd zisťoval, či na strane
navrhovateľa boli splnené podmienky na použitie vyššie popísaného odvolacieho dôvodu.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníkom, tzn. i navrhovateľovi bolo riadne poskytnuté poučenie súdom
prvéhostupňapodľa§120ods.4O.s.p..V§120ods.4O.s.p.jeupravenápoučovaciapovinnosťsúdu,
podľa ktorej súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti
musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo

veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a
dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a O. s. p..

Odvolateľ, ako to vyplýva z obsahu spisu, bol riadne poučený súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4

O. s. p., a to na pojednávaní nariadenom na deň 27. 03. 2015 (č. l. 388 spisu). Z tohto dôvodu nebolo
preukázané splnenie podmienok citovaného ust.§ 205a ods. 1 O. s. p., a preto pre nové dôkazy, resp.
tvrdené skutočnosti, ktoré mohol navrhovateľ predložiť, resp. označiť už v konaní pred súdom prvého
stupňa, neboli u navrhovateľa splnené podmienky na uplatnenie ním zvoleného odvolacieho dôvodu.

Odvolací súd stotožňujúc sa so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ po dodatočnom hoci
oneskorenom uhradení zvyšnej kúpnej ceny už ani oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy nebol,
nepovažoval odvolací súd ďalšie navrhovateľom v odvolaní uvádzané odvolacie námietky v zmysle
vyššie uvedeného záveru za právne významné.Na záver tohto rozhodnutia odvolací súd nad rámec odvolacieho konania poznamenáva, že úroky z
omeškania súvisiace s oneskorenou úhradou kúpnej ceny (41,50 Eur, t. j. z dlžnej sumy 30 000 Sk od

27. 08. 2005 do 21. 12. 2005) neboli obsahom dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, a preto odporca
ani nemá voči navrhovateľovi záväzok rovnajúci sa výške úrokov z omeškania z dlžnej sumy. V danom
prípade bola záväzková povaha kúpnej zmluvy úhradou zvyšku kúpnej ceny dňa 21. 12. 2005 dokonaná.
Opačný výhľad pripúšťajúci právo navrhovateľa odstúpiť od zmluvy aj po úplnej úhrade (zániku)
zabezpečovacieho dlhu (keďže si možno len ťažko predstaviť, žeby kupujúci v prípade omeškania so

zaplatením kúpnej ceny, keď tento záväzok z dojednania nevyplýva, mal počítať s tým, že predávajúci
môže i po dodatočnom splnení záväzku kedykoľvek od uzavretej zmluvy odstúpiť) by bol v rozpore so
správnym účelom a zmyslom dojednania o odstúpení od zmluvy. Účelom predmetného dojednania bolo
totiž nepochybne zabezpečiť kupujúcemu riadnu úhradu celej kúpnej ceny, a preto zaplatením zvyšku
kúpnej ceny 21. 12. 2005 právo odstúpiť od zmluvy už splnilo svoj účel a nezabezpečuje žiadnu (ďalšiu)
povinnosť. Nie sú ním zabezpečené ani žiadne ďalšie nároky, a teda nezabezpečuje ani nároky spojené

s omeškaním.

S prihliadnutím na vyššie uvedený záver o zániku oprávnenia navrhovateľa odstúpiť od zmluvy a v
odvolaní nastolené právne otázky: „či spôsobuje uhradenie kúpnej ceny po dohodnutej lehote zánik
záväzku - kúpnej zmluvy a zánik možnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré v nej bolo dohodnuté pre prípad

oneskoreného zaplatenia kúpnej ceny“, odvolací súd nepovažoval za otázky zásadného právneho
významu odôvodňujúce podľa ust. § 238 ods. 3 O. s. p. pripustenie dovolania.

Za takého stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 2 O.s.p.
potvrdil. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i právne závery uvedené v rozhodnutí súdu

prvého stupňa.

Potvrdený bol aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, lebo tento výrok bol síce dotknutý
podaným odvolaním, avšak dôvody odvolania sa osobitne nezmieňujú, ani nenapadajú aj tento výrok
rozsudku. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, aj v tejto časti bol

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdený.

Úspech v odvolacom konaní mal odporca. Preto mu v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania.

Odporca v odvolacom konaní žiadal priznať trovy konania, avšak trovy odvolacieho konania nevyčíslil
v súlade s ust. § 151 O. s. p.., a preto mu neboli priznané

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.