Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. september 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/126/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710210151
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:7710210151.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobcu: Z. F., nar.

X.X.XX.XXXX, občan SR, trvale bytom O. N., G. t.č. vo výkone trestu v P. Y., práv. zast. JUDr. Milanom
Kuzmom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16 proti žalovanému : B.. L. W., B.., nar.
XX.X.XXXX, občan SR, bytom I. E., M. č. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so
sídlom v Nových Zámkoch, Björnsonova č. 2 o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 02.08.2010 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť na

náklady žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť v denníku Nový Čas na 1 ine
prvej strany s primeranou veľkosťou písmen nasledujúce „ Ospravedlnenie“: „B.. L. W. B.. , znalec z
odboru psychológie sa týmto ospravedlňujem Z. F. za to, že ako súdny znalec pribratý do trestných
konaní vedených na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 4T 46/08 a na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 4T 88/08, som ako znalec z odboru psychológia porušil právo Z. F. na prezumpciu neviny, čím
došlo k závažného zásahu do jeho osobnosti .“ a náhrady trov konania. Uviedol, že v trestných veciach
proti nemu pod sp. zn. na Okresnom súde Košice I 4T 46/08 a na Okresnom súde Bratislava I 4T

88/08 bol žalovaný pribratý do konania ako znalec z odboru psychológia, aby na obvinených vypracoval
znalecký posudok. Žalovaný ohľadom znaleckého posudku vypracovaného na jeho osobu na hlavnom
pojednávaní na OS Košice I dňa 22.9.2009 na strane 5 zápisnice uviedol:

„motiváciou konania Z. F. sa zaoberám na strane 16 svojho posudku a konštatujem, že ak sa vyšetrením
dokáže, že obžalovaný skutočne participoval na tr. čine, z ktorého je obžalovaný, jeho motivácia
ku konaniu, ktoré je kvalifikované ako trestný čin vraždy zo psychologického hľadiska môže byť

s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s osobnostnými vlastnosťami obžalovaného,
najmä s jeho potrebou manifestácie sily a sebauplatnenia, pričom v prípade B. F. zo psychologického
hľadiska nemožno vylúčiť ani organizáciu, resp. manažovanie aktivít skupiny vedúcej k fyzickej
likvidácii inej osoby. V rámci analýzy motivácie prípadnej účasti menovaného na vyšetrovanom skutku
je zo psychologického hľadiska pravdepodobné konanie v záujme získania či udržania sociálne
dominantného postavenia, či finančného zisku, v prípade, ak by išlo o tr. čin vraždy na objednávku inej
osoby“. Takto formulovanými úvahami žalovaný preukázateľne a nepochybne zasiahol do žalobcom

garantovaného práva na prezumpciu neviny, pretože bez toho, aby ho psychologicky vyšetril, sa o ňom
vyjadril, že jeho motiváciou na predmetnom skutku vraždy bola potreba manifestácie sily ....žalovaný
nevylúčil ani organizáciu, resp. manažovanie aktivít k usmrteniu inej osoby...atď. Žalobca poukázal na
to, že v predmetnej veci 4T 46/08 vedenej pred OS Košice I bol spod obžaloby oslobodený. Poukázalnato, že žalovaný klamal súd v tom, že sa žalobca odmietol podrobiť vyšetreniu; pretože sa jasne
dohodli, že obaja budú vyšetrovateľovi tlmočiť, aby pribral iného znalca. Vyšetrovateľ to však odmietol
a preto žalobca tvrdí, že bolo povinnosťou žalovaného ho opäť navštíviť vo väznici a vyšetriť a nie

uviesť nepravdu, že odmietol vyšetrenie. Žalovaný v znaleckom posudku č. 16/2007, ČVS: PPZ-3/BOK-
Z-1/2005v súčasnosti vedenom pod sp.zn. 4T 88/08 na Okresnom súde Bratislava I taktiež prekročil
svoje kompetencie a porušil princíp prezumpcie neviny, keď na str. 27 posudku „ zhrnul“ jeho vyšetrenie
a uviedol, že je zrejmé, že sa usiluje o oddialenie až popretie niečoho nepríjemného, čo s ním súvisí ,
že niečo skrýva, resp. nechce prezentovať v súlade s realitou. Žalovaný nevylúčil že je to vo vzťahu s

vyšetrovanou udalosťou. Podľa žalovaného bol bezprostredný motív jeho konania „ potreba realizácie
samotného skutku, t.j. plánovanej fyzickej likvidácie označenej osoby.“ Žalovaný ďalej hodnotil dôkazy,
žebolaslabáviditeľnosť,žebolapotrebaodstráneniasvedkov skutkuažeprobandcítilpotrebudokončiť
akciu, potvrdiť vlastnú vážnosť, odhodlanosť a nekompromisnosť. Z uvedených úvah žalovaného je
zrejmé, že ho považuje za vinného, že žalobca cítil potrebu fyzicky zlikvidovať inú osobu a že keď
minul cieľovú osobu, naďalej cítil potrebu dokončiť akciu, potvrdiť svoju ráznosť. A to všetko uviedol

napriek tomu, že žalobca niekoľkokrát deklaroval svoju nevinu a že má na čas skutku alibi, že takto
otázka vyšetrovateľa nestála a že žalovaný bol poučený, že sa nesmie venovať otázkam, ktoré patria
do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní a že nesmie hodnotiť vykonané dôkazy a nemôže
robiť závery o hodnovernosti dôkazov. Na tomto tvrdení nič nemení ani to, že žalovaný pre výroky
vsnunul formulácie „ najpravdepodobnejšie““ alebo „ z psychologického hľadiska“, pretože odmysliac

si tieto vsuvky ide o púhe konštatovanie jeho viny, čím žalovaný porušil prezumpciu neviny. Poukázal
v tejto súvislosti na rozsudok ESĽP vo veci Z. proti J. zo dňa 23.4.1998 , kde sa súdny znalec
vyjadroval k možnej vine sťažovateľa. Na základe filozoficko -lingvistickej analýzy žalovaných výrokov
žalobca dospel k presvedčeniu, že žalovaný B.. W., B.. hrubým spôsobom zasiahol do jeho práva na
prezumpciu neviny, čím porušil práva garantované v §11 Občianskeho zákonníka. V trestnej veci 4T

46/08 na OS KE I žalovaný ako súdny znalec tvrdil, že osobnostné vlastnosti žalobcu sú v súlade s
posudzovaným skutkom vraždy a to „ manifestácia sily a sebauplatnenie “ . Znalec nevylúčil ani jeho
schopnosť „ manažovať aktivity vedúce k likvidácii inej osoby“. Na porušenie prezumpcie neviny stačí
aj taká formulácia myšlienok, ktorá odzrkadľuje názor, že ich autor považuje posudzovanú osobu za
vinnú. Paradoxne ho súdy spod obžaloby právoplatne oslobodil, čo ale nič nemení na skutočnosti, že

prezumpcianevinyporušenábola.Zcitovanýchvýrokovžalovanéhojezrejmé,žehopovažujezaosobu,
ktorá je schopná jednak zavraždiť inú osobu, ako i zorganizovať vraždu na objednávku. Berúc do úvahy
fakt, že žalovaný odpovedal nad rámec otázky a prekročil svoje kompetencie, považuje podanú žalobu
za oprávnenú. Na margo trestnej veci 4T 88/08 vedenej na OS BA I je potrebné uviesť, že žalovaný
v znaleckom posudku hodnotil dôkazy, čo je pre znalca absolútne neprípustné. Navyše žalovaný v

posudku tvrdil, že sa žalobca usiluje o popretie niečoho nepríjemného, a že to nechce prezentovať v
súlade s realitou, a že je to v súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. Po logickej analýze týchto tvrdení
nemožno dospieť k inému záveru, ako takému, že sa žalobca odmieta priznať k spáchaniu vyšetrovanej
udalosti a že skutkové tvrdenia v uznesení sú v súlade „s realitou“. Žalovaný v posudku uviedol, že
žalobca cítil potrebu dokončiť akciu, to znamená z bezprostrednej blízkosti zastreliť ženu a10-ročné

dieťa atď. Preto sa žalobca domáhal ochrany osobnosti v súlade s ust. § 11 Občianskeho zákonníka
a čl. 50 ods.1,2 Ústavy SR.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava pod sp.
zn. 4T 88/08 vypracoval znalecký posudok a zúčastnil sa hlavného pojednávania dňa 22.09.2009. Citát

uvedený v I. časti žaloby sa týka možnej motivácie konania obžalovaného vo vzťahu ku skutku, z ktorého
bol v tom čase obžalovaný. K uvedenej veci sa žalovaný vyjadril za predpokladu, ak sa vyšetrovaním
dokáže, že obžalovaný skutočne participoval na trestnom čine, z ktorého je obžalovaný, jeho motivácia
ku konaniu, ktoré je kvalifikované ako trestný čin vraždy, z psychologického hľadiska môže byť s
najväčšou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s osobnostnými vlastnosťami obžalovaného , atď.

Úvahy žalobcu v úvode II. časti žaloby sú v rozpore s realitou, nakoľko ako znalec nie je kompetentný
hodnotiť vinu alebo nevinu znalecky posudzovanej osoby, čo aj v prípade tohto znaleckého vyjadrenia
v plnej miere žalovaný rešpektoval. Vyjadrenia v tom zmysle, že osobnostné charakteristiky žalobcu z
psychologickéhohľadiskanevylučujúspáchanieskutkov,ktorésú mukladenézavinu,neznamenajú,že
ho psychológ považuje za vinného. Znalec v zmysle úloh, uložených uznesením, odpovedá na položené

otázky, plniac tým úlohu, pre ktorú bol pribratý do konania , bez hodnotenia právnych otázok , vrátane
otázky viny a neviny. Žalovaný rozhodne odmietol tvrdenia žalobcu, že sa o ňom vyjadroval ako o
vinnom a navyše bez akejkoľvek zdržanlivosti. Jeho vyjadrenia boli na pravdepodobnostnej úrovni a za
predpokladu, ak sa preukáže, že v súvislosti s trestným činom, z ktorého je obžalovaný, sa uzná vinným.Neboli teda formulované tak, že by z nich bolo možné jednoznačne usudzovať na vinu či nevinu žalobcu,
ale boli formulované podmienene. Námietka žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu ESĽP vo veci Z. proti J. z
23.4.1998 jevdanomprípadenepoužiteľnápreneporovnateľnosťvýrokov.Ktvrdeniužalobcuoklamaní

súdu o tom, že sa žalobca odmietol podrobiť vyšetreniu žalovaný uviedol, že sa k tomu jasne vyjadril
tak v znaleckom posudku ako aj na pojednávaní dňa 22.9.2009 na Okresnom súde Košice I. Naviac
ide o procesný problém trestného konania, za ktorý ako znalec nezodpovedá. Žalobca mal nesporne
možnosť, z titulu svojho procesného postavenia, namietať túto skutočnosť v prípravnom konaní, resp.
v konaní pred súdom a je neprípustné revidovať domnelé procesné nedostatky trestného konania

v aktuálnom občianskoprávnom konaní. K časti žaloby, kde žalobca píše o „ filozoficko -lingvistickej
analýze žalovaných výrokov“ žalovaný podotýka, že žalobca na takúto analýzu nemá žiadnu erudíciu,
je absolventom strednej školy elektrotechnickej s maturitou. Vyjadrenie v tom zmysle, že osobnostné
charakteristikyžalobcusúaleboniesúvsúladesoskutkom,zktoréhojeobvinený,vôbecneznamená,že
posudzovaná osoba je znalcom považovaná za vinnú. Napokon nie každá osoba s poruchou osobnosti
sa dostáva pred súd ako obžalovaná z trestnej činnosti, hoci štatistiky svedčia o tom, že sú to osoby,

ktoré sa podstatne častejšie dopúšťajú trestnej činnosti, čo platí aj v prípade žalobcu. Jeho vyjadrenia v
znaleckých posudkoch teda neboli nad rámec jeho kompetencie ale bežnou súčasťou vyjadrení znalca
ohľadne osoby obvinenej či obžalovanej, pri plnom rešpektovaní prezumpcie neviny ako aj faktu, že
o vine či nevinu rozhoduje na základe dokazovania súd. K hodnoteniu dôkazov dodal, že znalec je v
každom prípade povinný preštudovať spisovný materiál, ktorý mu je poskytnutý pri vyžiadaní znaleckého

posudku. Každý psychologický posudok je vyhotovený po získaní relevantných informácií zo spisového
materiálu a z materiálu znaleckého vyšetrenia, v rámci ktorého sú aplikované klinické atestové metódy.
Text posudku je vypracovaný formou konfrontácie jednotlivých údajov získaných zo spisového materiálu
a z materiálu psychologické vyšetrenia. Posudok teda nie je možné vypracovať bez informácií o skutku,
ktoré sú uvedené v spisoch. Pritom nehodnotí ich pravdivosť, pretože to nemá v kompetencii. Preto

sa vyjadruje na pravdepodobnostnej úrovni. Žiadne dôkazy teda žalovaný nehodnotil a nevyjadroval
sa ohľadne ich hodnovernosti. Vyjadrenie v tom smere, že žalobca niečo skrýva a že sa usiluje o
popretie niečoho nepríjemného a že sa nechce prezentovať v súlade s realitou a že z psychologického
hľadiskaniejemožnévylúčiť,žeuvedenéjevovzťahusvyšetrovanouudalosťou,jeopäťnahypotetickej
úrovni a vzťahuje sa na širokú škálu možností ohľadne vyšetrovanej veci, nie len na konkrétny skutok

vraždy. Čo sa týka motivácie skutku, v každom prípade sa žalovaný vyjadroval o možnostiach, ktoré z
psychologického hľadiska prichádzajú do úvahy, v súlade s bežne zaužívanými postupmi vo forenznej
psychológii, ktoré sú výlučne v kompetencii psychológa. Poukázal na to, že všetky jeho zistenia,
ktoré sú obsiahnuté v závere znaleckého posudku, majú reálny a preskúmateľný podklad v nálezovej
časti posudku ( strana 23-28), nie sú teda nepodloženými tvrdenia mi znalca. Zistené osobnostné

charakteristiky sú trvalé, ich obraz sa preto počas života nemení ( bez zásadných vonkajších vplyvov
- poranenie hlavy, vážne ochorenie s vplyvom na psychický stav a pod. ). Vypracovaním znaleckého
posudku ( vrátane jeho záveru ) ani výpoveďou na hlavnom pojednávaní neprekročil rámec úloh
v zmysle uznesenia, ktorým bol pribratý ako znalec do konania ; žalobca mal možnosť sa vyjadriť v
konaní k posudku a ku všetkým skutočnostiam v ňom uvedených . Napokon aj po zohľadnení záverov

znaleckého posudku bol žalobca v konaní 4T 88/08 spod obžaloby oslobodený ( aj v zmysle čl. 50
ods.1,2ÚstavySR)naktorésavkonaníodvoláva. Žalovanýtrvalnato,žepodanímznaleckéhoposudku
neporušil právo žalobcu na prezumpciu neviny a nedovoleným spôsobom nezasiahol do osobnostných
práv žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámil spis 4T 46/2008 a časť spisu 4T 88/2008,
znalecké psychologické posudky č. 16/2007 a 18/2008 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Žalovaný bol pribratý do trestného konania vedeného proti žalobcovi ako znalec z odboru psychológia
vo veci ČVS: PPZ-3/BOK-Z-1-2005 na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite PZ v Trnave dňa 19.02.2007. Žalobca bol obvinený z trestného činu vraždy
podľa § 219 ods.1,2 písm. a/, d/,i/ Tr. zákona. Vyšetrovateľ zadal znalcovi konkrétne úlohy a to :
psychologicky žalobcu vyšetriť a zodpovedať nasledovné otázky : 1/ aký je intelekt obvineného, 2/ aké sú
charakteristické rysy osobnosti obvineného, 3/ či boli u obvineného zistené patologické rysy osobnosti,
ak áno, akým spôsobom sa prejavili pri spáchaní trestných činov, pre ktoré je stíhaný, 4/ aká je z hľadiska

psychologického najpravdepodobnejšia motivácia konania obvineného, 5/ či je obvinený schopný
správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti prípadov, pre ktoré je stíhaný, 7/ iné dôležité
zistenia znalca. Posudok č. 16/2007 bol vyžiadaný dňa 19.2.2007, vypracovaný dňa 15.06.2007, pričom
podkladmi pre jeho vypracovanie bol zapožičaný spisový materiál, vlastné znalecké psychologickévyšetrenie, konzultácia so znalca mi psychiatrami a znalecká analýza získaných údajov. Znalecké
vyšetrenie žalobcu bolo zrealizované dňa 30.05.2007 v priestoroch ÚVV R.. Znalec okrem iného
uviedol, že: „ Je zrejmé, že proband sa usiluje o oddialenie až popretie niečoho nepríjemného, čo s ním

priamo súvisí, že niečo skrýva, resp. niečo nechce prezentovať v súlade s realitou. Zo psychologického
hľadiska nie je možné vylúčiť, že uvedené je vo vzťahu s vyšetrovanou udalosťou.......proband je
obvinený z trestného činu vraždy... zo psychologického hľadiska možno konštatovať, že osobnostné
charakteristiky porobanda spáchanie takéhoto trestného skutku nevylučujú.... motivácia probanda ku
konaniu, kvalifikovanému ako trestný čin vraždy zo psychologického hľadiska môže byť s najvyššsou

pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s probandovými osobnostnými vlastnosťami, najmä jeho
potrebou manifestácie sily a sebauplatnenia, pričom proband má predpoklady aj na organizáciu
resp. manažovanie aktivít skupín vedúcich k fyzickej likvidácii inej osoby. V rámci analýzy motivácia
prípadnej účasti probanda na vyšetrovanom skutku je zo psychologického hľadiska pravdepodobné
konanie v záujme získania, či udržania sociálne dominantného postavenia či finančného zisku, ak
sa vyšetrovaním dokáže, že išlo o trestný čin vraždy na objednávku inej osoby. Bezprostredným

motívom konania probanda v kritickom čase spáchania skutku, z ktorého je obvinený , mohla byť
potreba samotnej realizácie samotného skutku, t.j. plánovanej fyzickej likvidácie označenej osoby. Za
okolností, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu, mohlo dôjsť k streľbe na osoby, ktoré neboli totožné
s pôvodne vytipovanou osobou, ktorá mala byť usmrtená, vzhľadom na nedostatočnú viditeľnosť osôb
sediacich v sledovanom motorovom vozidle. Dokonanie usmrtenia všetkých osôb v motorovom vozidle

aj napriek minutiu cieľovej osoby, ktorá v kritickom čase vo vozidle nebola , súvisí s vysokou mierou
pravdepodobnosti s potrebou odstránenia svedkov skutku a v neposlednom rade aj potrebou dokončiť
plánovanú akciu a tým potvrdiť vlastnú ráznosť, odhodlanosť a nekompromisnosť“. Znalec eventualitu
vykonania skutku probandom zo psychologického hľadiska nevylúčil, nakoľko nie je v rozpore s jeho
osobnostnými charakteristikami, t.j. s jeho agresívnymi tendenciami, menej rozvinutými vyššími citmi

a menej rozvinutými morálnymi zábranami. Znalec uviedol, že: „o následnom motíve v pravom slova
zmyslevprípadprobandanemožnohovoriť,nakoľkoprobandpopieraakúkoľvekúčasťnavyšetrovanom
skutku“. Uvedený znalecký posudok je použitý ako dôkaz v trestnej veci vedenej proti žalobcovi na
Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 4T 88/2008 a vec nie je doposiaľ právoplatne skončená.

Žalovaný bol pribratý do trestného konania vedeného proti žalobcovi ako znalec z odboru psychológia
vo veci ČVS: PPZ-33/BOK-V-I-2006 na základe uznesenia vyšetrovateľa Prezídia PZ, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite PZ v Košiciach dňa 22.10.2007. Žalobca bol obvinený z trestného činu
vraždy podľa § 219 ods.1,2 Tr. Zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr. zákona.
Vyšetrovateľ zadal znalcovi konkrétne úlohy a to : 1/ vykonať psychologické vyšetrenie žalobcu a

posúdiť jeho rozumové a pamäťové schopnosti a posúdiť, aká je ich nasledujúca reprodukcia deja,
či má sklony ku skresľovaniu udalostí a poruchy s konfabuláciami a to v súčasnosti, ako aj v čase
spáchania vyššie uvedených trestných činov, 2/ vyjadriť sa k črtám jeho osobnosti, posúdenia
jeho výpovede z hľadiska: primeranosti výpovede z hľadiska obsahu, súhlasného vylíčenia deja,
časového odstupu, primeranosti či neprimeranosti citového doprovodu pri líčení udalosti, posúdenia

rozumových schopností, posúdenia správne vnímať a interpretovať bežné sociálne situácie, posúdenia
pamäťových funkcií, posúdenia štruktúry a dynamiky osobnosti, posúdenia interpersonálnych vzťahov,
posúdenia sugestibility skúmaného, možnosti ovplyvnenia úsudku inou osobou, 3/ či sa neprejavuje u
menovaného tendencia klamať, 5/ vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré počas vyšetrenia vyjdú najavo
a súvisia s vyšetrovanou udalosťou. Posudok č. 18/2008 bol vyžiadaný dňa 22.10.2007, vypracovaný

dňa 30.6.2008, pričom podkladmi pre jeho vypracovanie bol zapožičaný spisový materiál , znalecké
psychologické vyšetrenie realizované žalovaným dňa 30.05.2007 a znalecké psychologické vyšetrenie
vykonané doc. B.r. W. Q., PhD. zo dňa 21.09.2007 a z posudku vyplýva, že znalec sa pokúsil o
opätovné vyšetrenie žalobcu dňa 20.03.2008 v priestoroch ÚVV v R.. Pri vypracovaní posudku
boli použité nasledovné metódy: znalecké štúdium zapožičaného spisového materiálu, rozhovor s

probandom, pozorovanie probanda počas rozhovoru a testové vyšetrenie realizované dňa 30.5.2007.
Nebolo vykonané testové vyšetrenie aj cielený rozhovor ohľadne vyšetrovanej veci, lebo ho „ proband
odmietol“. Znalec následne interpretoval údaje, získané znaleckým klinickopsychologickým vyšetrením
a vyjadroval sa k intelektovej úrovni žalobcu, k osobnosti a sociálnej prognóze. V posudku okrem
iného znalec uviedol nasledovné : „ ak sa vyšetrovaním dokáže, že proband na trestnom čine ,

z ktorého je obvinený participoval, motivácia ku konaniu, ktoré je kvalifikované ako trestný čin
vraždy, zo psychologického hľadiska môže byť s najväčšou pravdepodobnosťou v priamej súvislosti s
probandovými osobnostnými vlastnosťami, najmä s jeho potrebou manifestácie sily a sebauplatnenia,
pričom v prípade probanda zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť ani organizáciu, resp.manažovanie aktivít skupiny vedúcej k fyzickej likvidácii inej osoby. V rámci analýzy motivácie prípadnej
účasti probanda na vyšetrovanom skutku je zo psychologického hľadiska pravdepodobné konanie v
záujme získania či udržania sociálne dominantného postavenia, či finančného zisku, ak išlo o tr.

čin vraždy na objednávku inej osoby“. V závere znaleckého posudku v odpovediach na otázky
vyšetrovateľa bode 3 sa znalec vyjadruje k posúdeniu výpovedí žalobcu a konštatuje, že „výpovede
žalobcu sa vo vzťahu k trestným činom, z ktorých je obvinený javia ako súhlasné v zmysle negácie
vlastnej účasti na skutkoch, resp. spáchania a skutkov, z ktorých je obvinený....“ Predmetný znalecký
posudok č. 18/2008 bol použitý v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 4T 46/2008,

pričom na pojednávaní dňa 22.9.2009 v tejto veci žalovaný tieto svoje závery zopakoval na pojednávaní
a ozrejmil okolnosti, pre ktoré znova znalecky nevyšetril žalobcu. Poukázal na to, že žalobca nebol
spokojný s jeho predchádzajúcim posudkom z 15.6.2007 a keďže vyšetrenie nebolo zrealizované na
základe vysvetlenia, ktoré mu žalobca podal, žalovaný to bral ako odmietnutie nového vyšetrenia.
Žalobca bol nakoniec spod obžaloby pre trestný čin vraždy F. M. právoplatne oslobodený.

Podľa Čl.50 ods.1 Ústavy SR len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Podľa čl. 50 ods.2 Ústavy SR každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,
kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Právna úprava ochrany osobnosti, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku vychádza z toho, že

všetky fyzické osoby majú jednak všeobecné vlastnosti a univerzálne danosti každej ľudskej bytosti,
ktoré sa postupne vytvárali a modifikovali v nadväznosti na celkový vývoj ľudstva v oblasti etickej,
ekonomickej, politickej, kultúrnej, náboženskej a pod., jednak osobitné vlastnosti dané individualitou
a neopakovateľnosťou osobnosti každého jednotlivého človeka vo všetkých stránkach a sférach
jeho života. Predmetné ustanovenia zohľadňujú tak univerzálnosť platiacu pre všetkých ľudí, ako aj

mnohorakú diferenciáciu vyplývajúcu z toho, že každý človek je jedinečný, originálny, inak osobnostne
štruktúrovaný. Občiansky zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti z oboch uvedených aspektov.
Žalobca sa v konaní domáhal ochrany jeho osobnosti tvrdiac, že žalovaný do nej neoprávnene zasiahol
výrokmi obsiahnutými v znaleckom posudku č. 16/2007, 18/2008 a vyjadrením na pojednávaní dňa
22.9.2009, čím porušil prezumpciu neviny. Ďalej žalovaný klamal a zavádzal, keď tvrdil, že sa žalobca

odmietol podrobiť vyšetreniu a bolo povinnosťou žalovaného žalobcu opätovne navštíviť vo väzení a
vyšetriť ho. Súd preskúmal oba znalecké posudky ako aj namietanú výpoveď žalovaného za účelom
zistenia spôsobilosti predmetných posudkov a slovných prejavov žalovaného zasiahnuť do osobnosti
žalobcu.

Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne
dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých
výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či písomnosť
zasiahla do osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových

okolností, ktoré sú v ňom uvedené.

V preskúmavanej veci bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca, obžalovaný
z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1,2 Trestného zákona, bol spod obžaloby vo veci 4T 46/2008
právoplatne oslobodený, pretože „ nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní “. Vec 4T 88/2008

vedená na Okresnom súde Bratislava I nie je zrejme doposiaľ právoplatne ukončená, nakoľko tunajší
súd nedostal tento spis k dispozícii ani na nahliadnutie, preto z neho zabezpečil aspoň časť potrebnú
na ukončenie tohto sporu, vo forme fotokópie.S prihliadnutím na to, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy (čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky) a každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) neboli v

inkriminovanom znaleckom posudku č. 16/2007 ani vo výpovedi znalca v konaní pred Okresným súdom
Košice I vo veci 4T 46/2008 dňa 22.09.2009 zvolené také slová, slovné spojenia a formulácie, ktoré
si ktokoľvek mohol vysvetľovať tak, že žalobca je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sa mu v konaní
kladú za vinu.

Zásada prezumpcie neviny chráni každého pred vyslovením výroku o vine bez toho, aby bola jeho vina
preukázaná v súlade so .zákonom (Nölkenbockhoff v. Nemecko, rozsudok z roku 1987). Prezumpcia
neviny nemôže zabrániť tomu, aby sa osoba obvinená z trestnej činnosti podrobila znaleckému
vyšetreniu súdnym znalcom, potrebným pre trestné konanie. A pokiaľ výkon takéhoto úkonu neodmietla,
aby bola informovaná o záveroch uvedených v znaleckom posudku. Každé trestné konanie a nielen
také, ktoré je vedené pre závažný trestný čin akým je vražda vyžaduje, aby informácie boli podávané

so všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou. Znalec - žalovaný vo svojich záveroch ("uvážlivo a opatrne")
v hypotetickej rovine sa na základe požiadaviek vyšetrovateľa vyjadril v posudku č. 16/2007 ku
kladeným otázkam ohľadom intelektových rysov žalobcu, charakteristickým rysom jeho osobnosti, k
možným patologickým rysom jeho osobnosti, vyjadroval sa k najpravdepodobnejšej motivácii konania
obvineného a schopnosti obvineného správne reprodukovať udalosti a okolnosti prípadov, pre ktoré je

stíhaný a pod. Posudok bol vypracovaný na základe požiadavky vyšetrovateľa vo veci ČVS:PPZ-3/
BOK-Z-1-2005, pričom žalobca bol riadne diagnosticky dňa 30.05.2007 v ÚVV Ilava vyšetrený. Z
dokazovanie je zrejmé, že sa žalobca so závermi súdneho znalca - žalovaného, uvedenými v tomto
posudku nestotožnil a nebol ochotný podrobiť sa novému vyšetreniu pre potreby ďalšieho znaleckého
dokazovania vo veci 4T 46/2008 s poukazom na možnú zaujatosť znalca. Skutočnosti, tvrdené

žalobcom o tom, že znalec klamal, že sa žalobca odmietol podrobiť novému vyšetreniu sa nepreukázali.
Je zrejmé, že žalovaný -znalec nespokojnosť žalobcu so závermi vo vypracovanom posudku ako
aj námietky žalobcu k jeho osobe ako znalca vyšetrovateľovi oznámil, a skutočnosti, že sa nové
vyšetrenie nevykonalo a vychádzalo sa z pôvodného vyšetrenia pre potreby veci 4T 88/2008 boli vec
prejednávajúcemu súdu aj vyšetrovateľovi známe. Podrobne sa týmto problémom zaoberal aj súd v

rámci výpovede súdneho znalca pred Okresným súdom Košice I vo veci 4T 46/2008 dňa 22.9.2009 na
pojednávaní, kde bol prítomný aj žalobca ako obžalovaný a mal možnosť sa k posudku vyjadriť, tento
namietať. Pokiaľ žalovaný žalobcu opätovne nevyšetril, bolo tomu tak pre nespoluprácu žalobcu, pričom
vyšetrovateľ znalca z konania pre jeho možnú zaujatosť nevylúčil a preto znalec vypracoval posudok
z dostupných pokladov. V danom prípade súd nezistil, že by došlo k neoprávnenému zásahu do práv

žalobcu na ochranu osobnosti, spočívajúcich v porušení jeho prezumpcie neviny. V trestných konaniach
vedených proti žalobcovi ako obvinenému bol žalovaný prizvaný do konania ako súdny znalec z odboru
psychológie a vypracoval vo veci na základe konkrétnych vyšetrovateľom zadaných otázok v rámci
svojich odborných znalostí a možností na základe dostupných informácií a údajov v spise nepochybne
objektívne a vecné znalecké posudky, ktorých závery sú preskúmateľné inými znalcami z tohto istého

vedného odboru. Tieto posudky neobsahovali žiadne údaje, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že znalec
považuje žalobcu za vinného z trestných činov, z ktorých je obvinený a obsahom jeho posudku bolo
len skúmanie osobnosti žalobcu a vyjadrenia a sa k možným motívom skutku, za predpokladu, ak sa
preukáže jeho trestná činnosť. Čiže závery znalca v tomto smere boli vedené len v hypotetickej rovine
a znalec sa nevyjadroval k otázkam viny ani trestu žalobcu, nehodnotil dôkazy proti nemu, neskúmal

či má alebo nemá alibi. Znalecký posudok vo veci 4T 46/2008 bol iba jedným z mnohých dôkazov a
súd ho hodnotil jednotlivo spolu s ostanými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti a v konečnom dôsledku
žalobcu spod obžaloby vo veci 4T 46/2008 právoplatne oslobodil. Znalecký posudok na žalobcu v ešte
neskončenej veci 4T 88/2008 vedenej na Okresnom súde Bratislava I je taktiež len jeden z mnohých
dôkazov,naktorýsabudevtrestnomkonaníprihliadať.Pokiaľžalobcasjehozáverminesúhlasí,totomal

namietať v prebiehajúcom trestnom konaní. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv
a preto sankcia v podobe ospravedlnenia neprichádza do úvahy. Z týchto dôvodov súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. v zmysle ktorého žalovanému, ktorý
mal v konaní úspech patrí náhrada trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil, preto mu
ich súd nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1,

§ 221 ods. 1 O. s. p.).