Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Feťková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/1002/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514203138
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514203138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci žalobcu: BECK FINANC s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35 830 522, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Dvorecký
& Bohunický s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 18, IČO: 35 967 421, proti žalovanej Y. Š.,
A.. X.X.XXXX, W. N. XX, X. A. S., v konaní o zaplatenie 585,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 17C/237/2014-28 z 12.8.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobu domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
dlh na kúpnej cene za dodaný tovar vo výške 413,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,5%
ročne zo sumy 863,- eur od 26.06.2008 do 26.02.2009, 813,- eur od 27.02.2009 do 20.03.2009, 763,-
eur od 21.03.2009 do 21.04.2009, 713,- eur od 30.04.2009 do 21.05.2009, 663,- eur od 22.05.2009 do

26.06.2009, 613,- eur od 27.06.2009 do 28.07.2009, 563,- eur od 29.07.2009 do 26.08.2009, 463,- eur
od 27.08.2009 do 22.09.2009, 413,- eur od 23.09.2009 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu v sume
172,60 eura a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.X.XXXX žalobca uzavrel so
žalovanou kúpnu zmluvu č. XXXXXXXX s tým, že žalovaná sa zaviazala za obdržaný tovar zaplatiť sumu
863,- eur. Kúpna cena mala byť zaplatená do 7 dní od uzavretia zmluvy, pričom žalovaná ku dňu podania
žaloby uhradila 450,- eur čiastkovými platbami a to 50,- eur uhradila v dňoch XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX Y. T. XX.X.XXXX zaplatila 100,- eur. Aj

keď žalovaná nezaplatila zvyšok kúpnej ceny v zmysle zákona 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
podomovom predaji, od zmluvy neodstúpila. Keďže žalovaná dlhuje žalobcovi sumu 413,- eur, v zmysle
dohody účastníkov, žalobca žiadal zaviazať žalovanú aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20% z
celkovej ceny tovaru vrátane DPH, t.j. sumu 172,60 eur (20% zo sumy 863,- eur) ako aj zákonný úrok z
omeškania od 23.9.2009 vo výške 8,75% ročne. Žalovaná bola v konaní nečinná.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p.,

keďže predmet konania neprevýšil sumu 1000,- eur (ust. § 200ea O.s.p.).

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 588 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 599 OZ, § 100 OZ, § 101 OZ a ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochranespotrebiteľa účinného od 1.5.2014 a dospel k záveru, že uzavretím kúpnej zmluvy vznikol medzi
účastníkmi konania záväzkový vzťah, z ktorého vznikol záväzok žalobcu dodať žalovanej zvolený tovar
a záväzok žalovanej zaplatiť zaň kúpnu cenu riadne, t.j. v plnej sume 863,- eur a včas, t.j. najneskôr

dňa XX.X.XXXX. Keďže žalovaná ako dlžník záväzok nesplnila, od XX.X.XXXX je v omeškaní a týmto
dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Na tejto skutočnosti ako uviedol súd prvého
stupňa nič nezmenil ani fakt, že žalovaná v priebehu roka 2009 zrealizovala úhrady v sume 450,- eur,
nakoľko voči zvyšku kúpnej ceny premlčacia doba neprestala plynúť. Uviedol, že začiatok a plynutie
premlčacej doby sa vzťahuje aj na zmluvnú pokutu upravenú iba v Osobitných zmluvných ustanoveniach

v časti I. bod 4 kúpnej zmluvy, a keďže k porušeniu povinnosti zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas došlo
dňom XX.X.XXXX (kedy márne uplynula lehota na zaplatenie kúpnej ceny), nárok na zmluvnú pokutu
podľa tohto ustanovenia vznikol a bol splatný dňa XX.X.XXXX. Mal za to, že dňom XX.X.XXXX (správne
dňa XX.X.XXXX) začala plynúť premlčacia doba a uplynula dňa XX.X.XXXX. K tomuto záveru súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania, z ktorého jednoznačne podľa súdu prvého
stupňa vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu spotrebiteľskej kúpnej zmluvy formou

podomového predaja, podľa ktorej žalobca dodal a žalovaná prevzala v zmluve uvedený tovar v hodnote
863,- eur, ktorého kúpnu cenu sa zaviazala zaplatiť do 7 dní. Keďže k uzavretiu zmluvy a fyzickému
prevzatiu tovaru skutočne došlo dňa XX.X.XXXX, celá kúpna cena sa stala splatnou dňa XX.X.XXXX, S.
T. XX.X.XXXX začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie dlhu na kúpnej cene a
taktiež aj voči zmluvnej pokute a uplynula dňa XX.X.XXXX. Nakoľko žaloba bola podaná dňa 13.2.2014

súd prvého stupňa z dôvodu aplikácie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014, aj keď
žalovaná bola v konaní nečinná, ex offo dospel k záveru, že žaloba vo veci podaná dňa 13.2.2014 bola
podaná zjavne po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Vzhľadom na to súd prvého stupňa pre premlčanie
žalobu zamietol. Keďže nárok vo veci samej zanikol z iného dôvodu a to z dôvodu premlčania, súd

prvého stupňa sa zmluvnou pokutou ako neprijateľnou zmluvnou podmienkou, poprípade platnosťou jej
dojednania podrobnejšie nezaoberal.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhoval, aby odvolací súd v zmysle §
221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„ O.s.p.“).

Podané odvolanie odôvodňoval tým, že ustanovenie právneho predpisu 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 v danej veci sa nemôže aplikovať, keďže spätná
účinnosť právnych noriem je prípustná iba v prípadoch, kedy zákon takúto spätnú účinnosť predpokladá.
Poukazoval na citovaný nález Ústavného súdu SR (PL. ÚS 16/95) a nálezy Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. ÚS 420/09 a IV. ÚS 215/94, ďalej rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Sž/20/2010 ako aj
ďalšie. Uviedol, že návrh vo veci samej bol doručený pred dňom 1.5.2014 na súd prvého stupňa, a
v zmysle ust. § 82 ods. 1 O.s.p. je konanie začaté dňom, kedy došiel súdu návrh na jeho začatie
alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Preto právo, ktoré je
predmetom tohto konania bolo uplatnené pred dňom 1.5.2014, kedy nadobudlo aplikované ust. § 5b

zák. č. 250/2007 Z.z. účinnosť. Citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 8/2008 ust. §
100 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že na premlčanie prihliadne súd len na námietku dlžníka. Preto súd
prvého stupňa nemôže prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti, nakoľko uplatnenie si nárokov
z tejto právnej skutočnosti je zásadne v dispozičnej sfére účastníkov konania. Ďalej uviedol, že zo
znenia odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalovaná, ktorej boli doručené všetky listiny,

vrátane žaloby a procesných poučení, sa k veci nevyjadrila. Preto je zrejmé, že žalovaná svoje procesné
práva vyplývajúce jej z postavenia účastníka konania nijakým spôsobom nevyužila, z čoho vyplýva, že
nenamietala ani hmotnoprávne účinky nárokovanej pohľadávky. Vzhľadom na to súd prvého stupňa aj
bez rozporu, ex offo žalobu zamietol. K oprávnenosti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolateľ
citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a SR, ako aj rozsudky Krajského súdu v Nitre, v Prešove atď..

Žalobca v odvolaní na záver namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku s poukazom
na znenie ust. § 157 ods. 2 O.s.p. ako aj citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR s odkazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v

zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p., ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 30.11.2015 o 9.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 20.11.2015.

Žalobca podané odvolanie odôvodňoval odvolacím dôvodom v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 os. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na

zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil
na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, príp. ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov.

Podľa obsahu podaného odvolania žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čo
je naplnením odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., keďže ide o inú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) už dávnejšie dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu zakladá (len) inú vadu konania vyjadrenú v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (napr.
sp.zn. 3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010, 3Cdo/49/2011, 3Cdo/165/2011, 3Cdo/84/2012,
3Cdo/49/2013, 3Cdo/18/2013, 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010,
4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011 a

1ECdo/10/2014). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 184/2010, III. ÚS
184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS
208/2012, IV. ÚS 90/2013, rovnako v náleze z 30.1.2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 a v náleze z 27.3.2014
IV. ÚS 196/2014.

Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim
z ust. § 157 ods. 2 O.s.p, nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky skutkové a právne
otázky.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa taktiež nemožno vytknúť, aby na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Vzhľadom k tomu odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. neboli dôvodne namietané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa preto v odôvodnení rozsudku obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza tieto dôvody:

Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXX T. XX.X.XXXX formou podomového predaja, podľa ktorej žalobcadodal a žalovaná prevzala v zmluve uvedený tovar v hodnote 863,- eur, pričom kúpna cena mala byť ňou
zaplatená do 7 dní od uzavretia zmluvy. Správne súd prvého stupňa uzavrel, že ak k uzavretiu zmluvy aj
k fyzickému prevzatiu tovaru došlo dňa XX.X.XXXX, celá kúpna cena sa stala splatnou dňa XX.X.XXXX

a to aj napriek tomu, že žalovaná neskôr realizovala čiastkové platby spolu vo výške 450,- eur. Na
uvedenej skutočnosti nič nemení ani tá skutočnosť, že nezaplatila zvyšok kúpnej ceny a v zmysle zák. č.
108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji od zmluvy neodstúpila. Preto správne súd
prvého stupňa konštatoval, že nakoľko plná suma vo výške 863,- eur nebola žalovanou riadne uhradená
do 7 dní od uzavretia zmluvy, teda najneskôr dňa XX.X.XXXX, T. XX.X.XXXX sa dostala žalovaná do

omeškania so zaplatením žalovanej sumy a od tohto dňa začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia
doba, ktorá uplynula dňa XX.X.XXXX.

Podľa ust. § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Odvolací súd akcentuje na to, že premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone
na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Dovolanie sa námietky premlčania

(§ 100 ods. 1 Obč. zák.) má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno
premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť
prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na
dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

Keďže žaloba bola podaná na súd prvého stupňa dňa 13.2.2014, čo bolo po uplynutí zákonnej
premlčacej doby v zmysle § 100 OZ a 101 OZ, za správnej a dôvodnej aplikácie v danej veci aj ust. §
5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014, súd prvého stupňa rozhodujúci v spotrebiteľskom spore
ex offo prihliadol na premlčanie nároku a to bez ohľadu na vznesenú námietku účastníkov konania,
keďže táto povinnosť súdu znamená upustenie požiadavky uskutočnenia hmotnoprávneho úkonu na

úkor procesného postupu orgánu rozhodujúceho o hmotnoprávnom nároku.

Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd prvého stupňa v
zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho,
aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o

ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je
aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené
Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné
ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesné, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania
vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné
ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. V
dôsledku premlčania práva navrhovateľa nebolo možné priznať mu uplatnený nárok a preto súd prvého
stupňa správne žalobu zamietol.

Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam je preto odvolacia námietka týkajúca sa aplikácie ust. § 5b
zák. č. 250/2007 účinného od 1.5.2014 v danej veci nenáležite uplatnená, ako aj odvolacia námietka
týkajúca sa namietanej skutočnosti, že súd prvého stupňa na premlčanie prihliadal ex offo napriek tomu,
že to žalovaná nenamietala.

Ďalšia odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa neposúdenia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, je s
poukazom na premlčanie celého nároku uplatneného vo veci samej, právne irelevantná.

Pokiaľ odvolateľ v odvolaní akcentuje na princíp „dobromyseľne nadobudnutých práv“ a „porušenie jeho

dôvery v právo“, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca márne nechal uplynúť premlčaciu lehotu a
za legitímne očakávanie nemožno považovať očakávanie, že v dôsledku „právnej slabosti spotrebiteľa
tento neuplatní námietku premlčania.Odvolací súd preto ako vecne správny rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. s odkazom na

ust. 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a preto
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatňovala,
preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.