Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202744
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114202744.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky Ľ.

E., X.. XX. XX. XXXX, L. K. XXX/XX, L. L., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., Kuzmányho 29, Banská Bystrica, IČO: 47 234 466, proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia,
s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Slovenského
arbitrážneho súdu sp. zn. 51/10/13 zo dňa 13. 11. 2013, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 10. 02. 2014 domáhala zrušenia
rozsudku rozhodcovského súdu vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovak arbitration court s. r. o. vydaným pod sp. zn. 51/10/13 zo dňa 13. 11. 2013.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej právneho zástupcu, písomným vyjadrením

odporcu a jeho právneho zástupcu, spisom Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 51/10/13, zmluvou
o revolvingovom úvere uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 06. 04. 2011, zmluvnými dojednaniami,
rozhodcovskou zmluvou zo dňa 06. 04. 2011, rokovacím poriadkom Slovenského arbitrážneho súdu a
zistil tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľky táto dňa 07. 04. 2011 uzatvorila s odporcom zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Odporca sa domáhal žalobou adresovanou rozhodcovskému súdu dňa 04.

10. 2013 od jej osoby zaplatenia sumy 436,37 Eur s príslušenstvom z titulu tejto zmluvy. Rozsudok
rozhodcovského súdu jej bol doručený dňa 13. 01. 2014.
Mala za to, že je tu daný dôvod podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z.
na zrušenie tohto rozsudku a to z dôvodu:
- že boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu jej práv ako spotrebiteľky (písm. j/)
- neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (písm. c/).
Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy videla v tom, že toto dojednanie predstavovalo neprijateľnú zmluvnú

podmienku a bolo v rozpore so zákonom. Poukázala na znenie ustanovenia § 53 ods. 1 až 5 a § 54 ods.
1 a 2 O. z. ako aj § 39 O. z. Rozhodcovská zmluva znamená podľa nej obchádzanie zákona § 54 ods.
2 O. z. a priame porušenie § 54 ods. 1 O. z.Ako ďalší dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku videla v tom, že rozhodcovskou zmluvou došlo
k jednoznačnému zhoršeniu jej postavenia ako spotrebiteľky, keď inak by si bol povinný veriteľ uplatniť
svoj nárok súdnou cestou na miestne príslušnom súde v obvode podľa bydliska jej ako spotrebiteľky.

Pre každého spotrebiteľa je výhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania v obvode jeho
bydliska, než pred vzdialeným rozhodcovským súdom. Ďalej uviedla, že zmluvu nemala nijako možnosť
upraviť, lebo bola vopred formulovaná a takto na podpis predložená. Rozsudok bol vydaný na základe
štatútu a procesných pravidiel, ktoré jej neboli známe a nemala možnosť voľby iného súdu a už vôbec
nie iného rozhodcu. V zmluve absentujú o tomto akékoľvek dohody a pravidlá. Absentuje v procese

zásada ústnosti a v konaní pred rozhodcom absentuje možnosť oslobodenia od platenia poplatkov. Tiež
možnosť o dvojinštančného preskúmania rozhodnutia.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na platnú právnu úpravu, ktorá predpokladá a pripúšťa
prejednávaniearozhodovaniesporovvyplývajúcichzospotrebiteľskýchzmlúvvrozhodcovskomkonaní.
Vyplýva to zo zákona 244/2002 Z. z. § 31 ods. 3 veta druhá, § 33 ods. 2 veta tretia a § 40 ods. 1

písm. j) ako aj z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Nepriamo aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v konaní 3MCdo/14/2011 a smernice 93/13/EHS prílohy č. 1, písm. q). Z uvedeného potom
vyplýva, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemôže byť v rozpore so zákonom ani jeho obchádzaním
a nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je nielen písomné ale aj
ústne a dokazovanie môže byť vykonané aj v mieste bydliska spotrebiteľa. Tvrdenie navrhovateľky

považoval za účelové, keď ona sama neurobila žiaden úkon vo veci v rozhodcovskom konaní.
Pravidlá rozhodcovského konania boli verejne prístupné v Obchodnom vestníku.
Ďalej uviedol, že rozhodcovská zmluva je individuálne dojednaná, keď z bodu 7 zmluvy vyplýva možnosť
dlžníka odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. V bode 2 je
vyslovene uvedené, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o

revolvingovom úvere a dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy. V tomto smere
potompoukázalnaznenie§53ods.2O.z.,podľaktoréhojerozhodujúcamožnosťspotrebiteľaovplyvniť
obsah,resp.jejsamotnézaradenie(rozhodcovskejzmluvy),dokomplexuzmluvnýchvzťahovbezvplyvu
na to, že nedôjde k uzatvoreniu hlavného zmluvného záväzku. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
SR MCdo/14/2011, rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Nitre, Žiline, Banskej Bystrici (všetko v

exekučných konaniach).

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, lebo s ním
nesúhlasí, keďže má zaplatenú istinu. Keď podpisovala listinu, nebolo jej vysvetlené, čo znamená obsah
rozhodcovskej zmluvy, ani nič o rozhodcovskom súde.

Zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť. Uviedol, že dojednanie o rozhodcovskej doložke je
neplatné, a teda je tu daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c)
ZRK. Druhým dôvodom je dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, keďže uplatnená pohľadávka v
rozhodcovskom konaní žalobcu bola neplatná, lebo navrhovateľka nemala v čase rozhodovania voči

žalovanému žiaden dlh. Tento dôvod uviedol vo svojom písomnom vyjadrení z 20. 10. 2014.

Predmetom sporu bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní v zmysle
právnej úpravy zákona č. 244/2002 Z. z. Dôvodom pre zrušenie bol dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm.
c) citovaného zákona, t. j. navrhovateľka popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy a písm. j) - tvrdila, že

boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv jej ako spotrebiteľky.

V zmysle § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Zo spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke spolu

so žalobou a prílohami dňa 13. 01. 2014.
Návrh došiel tunajšiemu súdu dňa 10. 02. 2014, t. j. včas.

Z pripojenej zmluvy o revolvingovom úvere bolo zistené, že túto podpísala navrhovateľka dňa 06. 04.
2011 a odporca dňa 07. 04. 2011. Zmluva mala číslo XXXXXXXXXX.

Nasamostatnejlistinebolauzatvorenározhodcovskázmluvač.XXXXXXXXXX,ktorúpodpísaliúčastníci
tejto zmluvy, navrhovateľka dňa 06. 04. 2011 a odporca 07. 04. 2011. Z obsahu tohto listinného dôkazu
súdzistil,žesajednáovopredformulovanúlistinu,doktorejručnebolodopísanélenčíslorozhodcovskej
zmluvy, osobné údaje ohľadom dlžníčky - navrhovateľky a údaje o dátume jej podpísania.Podľa § 53 ods. 2 O. z. účinného v čase podpísania rozhodcovskej zmluvy, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V danom prípade navrhovateľka tvrdila, že sa nejednalo u rozhodcovskej zmluvy o individuálne

dojednanie.
Odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že sa jednalo o individuálne dojednanie,
a preto súd v zmysle citovanej zákonnej domnienky vychádzal z toho, že sa nejednalo o individuálne
dojednanú zmluvu.
Táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že sa zjavne jedná o vopred sformulovanú rozhodcovskú zmluvu
odporcom, ktorá odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere, pričom údaje o tejto zmluve ako aj o

dlžníkovi sa vpisujú dodatočne.

Ďalej súd skúmal, či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne.

V konaní nebolo sporné, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v súvislosti s poskytnutým

revolvingovým úverom, ktorý mal charakter spotrebiteľského úveru, a teda aj samotná rozhodcovská
zmluva podlieha sudcovskému prieskumu v zmysle ustanovenia § 52 a nasledujúcich O. z.

Podľa § 53 ods. 1 O. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky).
V ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia sú demonštratívne vymenované neprijateľné podmienky,
medzi ktorými je aj pod písm. r) uvedená neprijateľná podmienka, na základe ktorej v zmluvnom
dojednaní v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

V danom prípade v rozhodcovskej zmluve je uvedené, že akékoľvek spory vyplývajúce medzi stranami
zo zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v
rozhodcovskom konaní pred niektorým z vymenovaných rozhodcovských súdov podľa rokovacieho
poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov. V zmluve sú uvedené dva, konkrétne Slovenský

arbitrážny súd a Viktória rozhodcovský súd.

Keďže v rozhodcovskej zmluve nie je uvedené, že spory môžu byť riešené výlučne v rozhodcovskom
konaní, nejednalo sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa citovaného zákonného ustanovenia.

Ďalej sa súd zaoberal otázkou, či boli pri rozhodovaní rozhodcovským súdom porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Súd sa stotožňuje s písomným vyjadrením odporcu, podľa ktorého Zákon o rozhodcovskom konaní
účinný v dobe rozhodovania, ako aj Občiansky zákonník, nevylučovali dojednanie rozhodcovskej

doložky v spotrebiteľských vzťahoch a teda takéto dojednanie nemôže byť v rozpore so zákonom, ani
ho obchádzať. Samotná rozhodcovská zmluva tiež poukazuje na to, že rozhodcovské konanie bude
prebiehať podľa rokovacieho poriadku týchto súdov, ktorý bol zverejnený a verejne prístupný každému.

Navrhovateľ v návrhu nešpecifikoval, v čom konkrétne došlo k porušeniu postupu upraveného v zákone

o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. vo vzťahu k navrhovateľke.
V rozsudku bola poučená o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40
ods. 1 zákona 244/2002 Z. z. v lehote 30 dní od jeho doručenia. Túto možnosť aj využila.

Pokiaľ navrhovateľka v návrhu namietala, že v rozhodcovskej zmluve absentuje dohoda o pravidlách

výbere rozhodcu a ústavná zásada ústnosti, táto zásada nevyplýva zo zákona 244/2002 Z. z. (viď najmä
znenie ustanovenia § 20 ods. 1 veta druhá citovaného zákona).Z ustanovenia § 26 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že je na rozhodcovskom súde, aby rozhodol, ak
sa účastníci konania nedohodli na forme rozhodcovského konania, či nariadi ústne pojednávanie alebo
či konanie bude písomné, viď aj § 20 ods. 1 Rokovacieho poriadku Slovenského arbitrážneho súdu.

Je pravdou, že rozhodcovský súd nepostupoval v súlade s rokovacím poriadkom a neumožnil
navrhovateľke vyjadriť sa k žalobe v žalobnej odpovedi predtým, než vydá rozhodnutie v súlade s § 13
ods. 1 až 3 rozhodcovského poriadku (tiež § 18 ods. 1, 2). Takýto postup mohol byť kvalifikovaný ako
dôvod na podanie žaloby v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní.

Takýtodôvodvšaknavrhovateľkavnávrhuneuviedla.Pokiaľuviedladôvodpod§40ods.1písm.j),tento
nešpecifikovala v súlade s obsahom tohto zákonného ustanovenia, t.j. neuviedla, ktoré konkrétne práva
spotrebiteľa upravené ktorými konkrétnymi právnymi predpismi boli porušené v rozhodovacej činnosti
rozhodcovského súdu (napr. Zákon o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z. a podobne).
Citované ustanovenia § 53 a § 54 O. z. sa týka v kontexte neprijateľnej zmluvnej podmienky -
rozhodcovskej zmluvy.

Pokiaľ špecifikoval právny zástupca navrhovateľky dôvod uvedený v § 40 ods. 1 písm. j) ZRK
na pojednávaní tak, že navrhovateľka nemala v čase rozhodovania rozhodcovského súdu voči
odporcovi žiaden dlh, súd k tejto argumentácii neprihliadol vzhľadom k tomu, že dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK je potrebné riadne uviesť a špecifikovať určito a
nezameniteľne v lehote uvedenej v § 41 ods. 1 citovaného zákona.

Pokiaľ je tento dôvod špecifikovaný pozdejšie, jedná sa o obchádzanie účelu tohto zákonného
ustanovenia, a preto súd k takejto špecifikácii neprihliadol.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľaustanovenia§142ods.1OSPa§150OSPtak,žeúspešnému
odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal, keď prihliadol na osobné majetkové pomery na strane
navrhovateľky(jedôchodkyňasdôchodkom80,--Eur+200,--Eurvdovskýdôchodok),charakterusporu,
ako aj na majetkové pomery na strane odporcu (podnikateľ poskytujúci spotrebiteľské úvery ako hlavný
predmet jeho činnosti).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.