Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/77/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815000253
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815000253.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému L. A. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa
24. februára 2016 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k.0T/48/2015-48 zo dňa 10. augusta 2015, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e vo výroku o treste
zákazu činnosti.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 61 ods. 3, ods. 7 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
l/, n/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. augusta 2015, sp.zn.0T/48/2015 bol obžalovaný L.
A. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na
skutkovom základe, že

-dňa 20. júna 2015 o 15.59 hodine po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu 0,91 mg/l

alkoholu, viedol po ceste II/574 medzi obcami Liešťany a Nitrianske Rudno, okres Prievidza, osobné
motorové vozidlo značky Ford Focus C- Max, evidenčné číslo F.-XXX/B..

Za tento trestný čin bol obžalovaný L. A. podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/
Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 14 mesiacov. Zároveň

mu okresný súd podľa § 61 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr.
zák. uložil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
prokurátor Okresnej prokuratúry v Prievidzi (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o uloženom
treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v neprospech obžalovaného. V písomných

dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že výrok o uloženom treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu v napadnutom rozsudku uložený mu za použitia § 61 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36
písm. l/, § 39 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 24 mesiacov považuje za nezákonný a v rozpore s ustanovením
§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Prokurátor ďalej uviedol, že okresný súd mal zvažovať uloženie trestu
zákazu činnosti na doživotie v zmysle § 61 ods. 5 písm. a/, ods. 7 Tr. zák. s použitím § 7b ods. 2 Tr.
zák., pretože obžalovaný bol v posledných 15 rokoch 3-krát odsúdený súdom za trestný čin ohrozenia

pod vplyvom návykovej látky, resp. za riadenie motorového vozidla v opitosti (viď. talianske odsúdenia)
a u aktuálneho skutku viedol vozidlo štvrtýkrát pod takým vplyvom alkoholu, že sa dopustil prečinuohrozenia pod vplyvom návykovej látky. Vzhľadom na takýto spôsob vedenia života obžalovaného v
posledných 15 rokoch podľa názoru prokurátora by nepovažoval ani prípadnú aplikáciu § 438d Tr.
zák. za správnu a zákonnú. Poukázal na to, že pokiaľ by však bol odvolací súd toho názoru, že

napriek § 7b ods. 2 Tr. zák. nemožno odsúdenia z Talianska zohľadniť ako odsúdenia za ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky našimi súdmi, minimálne nebolo namieste aplikovanie § 39 ods. 1 Tr. zák. o
mimoriadnom znížení, keďže spôsob života obžalovaného v posledných 15 rokoch nemožno hodnotiť
ako odôvodňujúci zrejmú neprimeranosť zákazu činnosti v trvaní nad 5 rokov 6 mesiacov. Obžalovaný
v posledných 15 rokoch preukázateľne a bez pochybností 5-krát spolu s aktuálnym skutkom (3-krát

odpis RT, 1-krát evidenčná karta vodiča- priestupok) viedol vozidlo pod vplyvom alkoholu. Prokurátor
ďalej poukázal na to, že obžalovaný bol od roku 2008 6-krát postihnutý za priestupky v oblasti dopravy,
z toho 3-krát za rýchlosť jazdy a 1-krát v roku 2010 (skutok 9.10.2010) už za skôr spomínané vedenia
vozidla pod vplyvom alkoholu, kedy mu bola uložená pokuta vo výške 700 € a zákaz činnosti na dobu
36 mesiacov. Podľa názoru prokurátora z dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplynul ani žiadny
iný dôvod na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák., len ten, ktorý uviedol súd v napadnutom rozsudku, resp.

v jeho odôvodnení, že na predchádzajúce odsúdenia v Taliansku vôbec neprihliadol, lebo ich nemal
celé k dispozícii a neboli preložené a na odsúdenie tuzemským súdom v roku 2001 síce prihliadol, ale
použil vzhľadom na jeho zahladenie a dlhší čas od jeho spáchania § 39 ods. 1 Tr. zák. Prokurátor z
vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku o treste zákazu
činnosti z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a nahradil ho svojim rozhodnutím, v ktorom

uloží obžalovanému L. A. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu podľa § 61
ods. 5 písm. a/, ods. 7 Tr. zák. s použitím § 7b ods. 2 Tr. zák. na doživotie, respektíve alternatívne
v prípade neuznania odsúdení talianskymi súdmi uloží obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkého druhu podľa § 61 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. v trvaní nad
5 rokov a 6 mesiacov.

K odvolaniu prokurátora sa do konania verejného zasadnutia krajského súdu obžalovaný L. A. písomne
nevyjadril.

Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste zákazu činnosti z dôvodov uvedených v §
321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol a uložil obžalovanému trest
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu podľa § 61 ods. 5 písm. a/, ods. 7 Tr. zák.,
za použitia § 7b ods. 2 Tr. zák. na doživotie, alebo v prípade neuznania odsúdení talianskymi súdmi,

uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkého druhu podľa § 61 ods.
3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. vo výmere nad 5 rokov a 6 mesiacov.

Obžalovaný L. A. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 24. februára 2016 na podklade podaného odvolania prokurátorom
pre nesprávnosť výroku o uloženom treste zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu

v neprospech obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 16. septembra 2015,
preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť len výroku o treste zákazu činnosti
riadiť motorové vozidlá všetkého druhu napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Nezistil pritom chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutého výroku rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje
žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu
chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine jeneodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol
preskúmavať, pochybil vo výroku, ktorým podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák.,
§ 38 ods. 3 a § 39 Tr. zák. uložil obžalovanému trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého

druhu v trvaní 24 mesiacov, pretože takto uložený trest obžalovanému okresným súdom bol uložený v
rozpore s ustanoveniami Trestného zákona.

Obžalovaný L. A. bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 1 Tr. zák., keďže vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej

látky inú činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku a bol mu uložený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, ktorý mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
podmienečne odložený so skúšobnou dobou v trvaní 14 mesiacov a podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. s použitím
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 a § 39 Tr. zák. mu bol zároveň uložený trest zákazu činnosti riadiť
motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 24 mesiacov.

Odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého
druhu obžalovanému L. A. pri určení jeho výmery postupoval v rozpore so zákonom. Obžalovanému
totiž mimoriadne znížil trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu s použitím § 39
ods. 1 Tr. zák., hoci na postup predpokladaný v citovanom zákonnom ustanovení neboli u neho splnené

zákonné podmienky.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu
ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného
zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani
na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide
o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa
použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nemôže odôvodniť len bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami,

alesúdmôžepristúpiťkmimoriadnemuzníženiutrestulenzaexistencietakýchokolnostíalebopomerov,
ktoré sa u trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech
páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v
rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie
účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s

prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na
túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým
spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej
veci však okresný súd takto nepostupoval, keďže vo vzťahu k obžalovanému L. A. neuviedol žiadnu

bežne sa nevyskytujúcu (výnimočnú) okolnosť prípadu (resp. viacero takých okolností) alebo také
(mimoriadne) pomery páchateľa, ktoré by vyznievali v jeho prospech a ktoré by mali význam pre
mimoriadne zníženie trestu. V tomto smere sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
obmedzil len na konštatovanie, že u obžalovaného L. A. je pri ukladaní trestu zákazu činnosti dôvodné
aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu vo vzťahu k ustanoveniu § 61

ods. 3 Tr. zák., pretože obžalovaný bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v roku 2001,
pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil (hľadí sa na neho, akoby nebol súdne trestaný), preto uloženie
trestu zákazu činnosti nad 5 rokov a 6 mesiacov by sa javilo ako neprimerané.

Pokiaľ ide o pomery páchateľa, ktoré by boli tak pozoruhodné, že by boli dôvodom na aplikáciu

ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tieto u obžalovaného L. A. nie sú dané. Za pomery páchateľa (v
podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u
každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné,
osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery
páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a

skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu však
u obžalovaného L.n A. nejde, a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení
trestu odňatia slobody z hľadiska pomerov páchateľa neprichádzala do úvahy.Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv
na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možností nápravy páchateľa.
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré sú znakom

príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené,
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší
prístup pri ukladaní trestu, pričom medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie
trestného činu pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby
alebo nátlaku, či pod vplyvom ťaživých rodinných pomerov, ktoré si páchateľ nezavinil sám. Za okolnosti

prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť a ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia §
39 ods. 1 Tr. zák., možno teda v niektorých prípadoch považovať aj viac (najmenej tri) významných
poľahčujúcich okolností, medzi nimi z hľadiska možností nápravy páchateľa aj jeho priznanie sa k
trestnému činu a jeho úprimné oľutovanie, pritom pri nedostatku priťažujúcich okolností.

Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dospel k záveru, že neboli u obžalovaného L. A.

splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., preto
odvolacie námietky prokurátora odvolací súd považoval vo vzťahu ku aplikovaniu § 39 ods. 1 Tr. zák.
za opodstatnené.

V posudzovanej trestnej veci u obžalovaného L. A. prevažujú v rozhodnej miere okolnosti vyznievajúce

v jeho neprospech. Obžalovaný L. A. bol doposiaľ päťkrát riešený v priestupkovom konaní za priestupky
v cestnej doprave. Doteraz bol trikrát súdne trestaný, pričom jeden krát to bolo na území Slovenskej
republiky rozhodnutím Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom, sp.zn.1T/199/2001 zo dňa
31.8.2001 pre obdobnú trestnú činnosť, na ktorú sa v súčasnosti hľadí, akoby odsúdený nebol. Ďalej bol
obžalovaný dvakrát odsúdený mimo územia Slovenskej republiky, a to talianskymi súdmi, rozsudkom

Súdu v meste Voghera, Taliansko, sp.zn.57/2008/R zo dňa 28.4.2006 za riadenie motorového vozidla
v opitosti, za ktorý mu bol uložený peňažný trest vo výške 400,-Eur a rozhodnutím G.I.P.- Tribunale-
Treviso, Taliansko, sp.zn.5009/2008 za riadenie motorového vozidla v opitosti a bol mu uložený peňažný
trest vo výške 5.850,-Eur.

Pri úvahách uloženia trestu zákazu činnosti obžalovanému L. A. na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm.
a/, ods. 7 Tr. zák. krajský súd dospel k záveru, že na rozhodnutia talianskych súdov u obžalovaného
v súlade ustanovením § 7b ods. 2 Tr. zák. nemožno v danom prípade (de iure) prihliadať, nakoľko
novela Trestného zákona (Zákon č.334/2012 Z.z., ktorým bol Trestný zákon doplnený o ustanovenie §
7b ods. 1, ods. 2) nadobudla účinnosť dňa 1.1.2013, pričom podľa prechodných ustanovení k úpravám

účinným od 1.1.2013 (§ 438e platného a účinného Trestného zákona) na odsúdenie súdom iného
členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred
1.1.2013. Krajský súd z odpisu z registra trestov na obžalovaného L. A. zistil, že obe talianske súdne
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť pre 1. januárom 2013, preto nie je možné pri ukladaní trestu zákazu
činnosti obžalovanému L. A. na ne prihliadnuť. Z uvedeného dôvodu v danom prípade je u obžalovaného

vylúčené uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na doživotie.

Odvolací súd však zistil, že pri ukladaní trestu zákazu činnosti sú u obžalovaného splnené zákonné
podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 Tr. zák. podľa ktorého,
ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého

sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin alebo za trestný čin
usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený,
uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2, teda v rozmedzí od
5 rokov 6 mesiacov do 10 rokov (výpočet:§ 61 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu zákazu činnosti vo výmere 1 rok a hornú hranicu trestnej sadzby trestnej sadzby trestu zákazu

činnosti vo výmere 10 rokov; rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby predstavuje 9
rokov /10 rokov - 1 rok = 9 rokov/ a z toho 1 vo výmere 4 rokov 6 mesiacov; teda dolnou hranicou
zákonnom upravenej trestnej sadzby trestu zákazu činnosti je výmera 5 rokov 6 mesiacov). V tejto
súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 61 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého na ukladanie
trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv na zahladenie odsúdenia. Napriek tomu, že na

obžalovaného L. A. sa pri jeho odsúdení Okresným súdom Nové Mestom nad Váhom zo dňa 31.8.2001,
sp.zn.1T/199/2001 podľa § 70 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 hľadí, akoby nebol odsúdený,
na účely uloženia trestu zákazu činnosti uvedené zahladenie odsúdenia nemá expresis verbis žiaden
vplyv a je potrebné i zahladené odsúdenie zohľadniť. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozhodnutímzo dňa 31.8.2011, sp.zn.1T/199/2001 uznal obžalovaného L. A. za vinného z trestného činu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a z trestného činu
mareniavýkonuúradnéhorozhodnutiapodľa§171ods.1písm.c/Tr.zák.účinnéhodo1.1.2006abolmu

uložený trest odňatia slobody podmienečne vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou do 15.9.2002
a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 2 roky. Zároveň odvolací súd pri ukladaní výšky
trestu zákazu činnosti obžalovanému zistil na jednej strane dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36
písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36
písm. n/ Tr. zák., že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom - súdu, nakoľko

na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom urobil vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd po splnení
zákonných podmienok prijal. Na druhej strane nezistil u obžalovaného ani jednu priťažujúcu okolnosť.
Pri prevahe poľahčujúcich okolností znížil hornú hranicu trestnej sadzby trestu zákazu činnosti v súlade
s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. o 1/3 a trest ukladal v rozmedzí upravených trestných sadzieb
s dolnou hranicou 5 rokov a 6 mesiacov a hornou hranicou 7 rokov.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste
zákazu činnosti a pochybenie okresného súdu napravil sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že
obžalovanému L. A. uložil podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm.
l/, n/ Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na samej dolnej zákonom

upravenej hranici vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Takto stanovený trest zodpovedá všetkým zákonným
hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zák. konkrétnej miere závažnosti
spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim a
priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu
trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej

výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.