Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1097/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224607
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112224607.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: C. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom XXX XX L. L., Y. XX, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Lucia Filipková, Advokátska
kancelária 974 05 Banská Bystrica, Sládkovičova 26, proti odporcom: v 1. rade E. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX L. L., Na B. 24, zast. splnomocnenou advokátkou: JUDr. Alžbeta Slobodníková,
Advokátska kancelária 974 01 Banská Bystrica, Sásovská cesta 41, v 2. rade J.. E. Kurjatko - REMART,

sídlo 974 11 Banská Bystrica, Haškova 77, IČO: 17 801 001, o zaplatenie 2 383 € s prísl., na
odvolanie odporcu v 1. rade zo dňa 14. 10. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/316/2012-113 zo dňa 04. 09. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2 383 € s prísl., nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 544,94 € a zaplatiť
na účet súdu súdny poplatok v sume 142,50 €, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

V časti, v ktorej návrh vo vzťahu k odporcovi v 2. rade zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu
nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi v 1. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2 383 € spolu s úrokom z omeškania 10,25 % ročne od 04. 11. 2011 do zaplatenia, do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia; voči odporcovi v 2. rade návrh zamietol. Odporcovi v 1. rade uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 544,94 € ako trovy právneho zastúpenia do 14 dní od
právoplatnosti rozsudku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v
sume 142,50 € do 14 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd konštatoval, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa

17. 05. 2010 pri ceste zo zamestnania domov utrpel úraz tak, že okolo 15,40 hod. išiel na bicykli popri
vstupnej bráne do areálu Lesov Slovenskej republiky, š. p., Odštepného závodu lesnej techniky, rozbehli
sa za ním dva psy, ktoré viedol odporca v 1. rade. Jeden z nich mu skočil pod koleso bicykla, v dôsledku
čoho spadol a utrpel početné poranenia. Táto udalosť bola šetrená ako dopravná nehoda. V dôsledku
úrazu sa stal dočasne práceneschopným v trvaní od 18. 05. 2010 do 14. 08. 2010. Uplatnil si výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolestné spolu v sume 2 383 €.

Odporca v 1. rade bol zamestnancom odporcu v 2. rade a to vo funkcii strážnika.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich zástupcov, posudkom o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia, písomným vyjadrením odporcu v 2. rade, zápisnicou o trestnom
oznámení OR PZ zo dňa 03. 03. 2011, svedeckými výpoveďami, zmluvou o výkone strážnej služby

uzatvorenou medzi Lesmi Slovenskej republiky a odporcom v 2. rade, správou Mesta Banská Bystrica
a ďalšími listinnými dôkazmi.Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že odporca v 1. rade bol zamestnancom
odporcu v 2. rade od roku 2008. Pracoval v strážnej službe. Odporca v 1. rade potvrdil, že navrhovateľ

chodieval okolo areálu každý deň na bicykli. Videl, že sa za ním rozbehli psy, ale nevidel, že niektorý z
nich skočil pod koleso bicykla navrhovateľa. Potvrdil, že sa v areáli zdržiavali pravidelne potulné psy a
tieto sa potulovali po areáli. On ich aj niekedy prikrmoval. Nebývali uviazané. Odporca v 2. rade uviedol,
že psy, ktoré v areáli behali, neboli firemné ani nepatrili odporcovi v 2. rade. Išlo o túlavé psy. Týmto
nevenoval pozornosť. Jeho firma zabezpečovala stráženie objektu a vlastnila troch psov.

Okresný súd poukázal na svedecké výpovede najmä svedka Romana Balíka, ktorý uviedol, že pracoval
na tom istom pracovisku ako navrhovateľ. Z areálu lesov často vybiehali psy. Aj ďalší svedkovia v konaní
potvrdili, že v areáli sa nachádzali túlavé psy.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 420 a nasl. OZ, najmä ust. § 420 ods. 1, 2, 3 OZ, § 415 OZ,

§ 442 ods. 1 OZ, § 440 OZ. Okresný súd konštatoval, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti
ani výšky škody. Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, táto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý
je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí, je teda vylúčený
protiprávny úkon zvieraťa. Úkon je protiprávny ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti
vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov iných noriem napr. interných bezpečnostných

predpisov alebo z porušenia ustanovenia § 415 OZ. Čo sa týka zavinenia, toto má charakter subjektívny,
pričom sa môže jednať o zavinenie úmyselné, alebo z nedbanlivosti. Občiansky zákonník umožňuje
zbaviť sa zodpovednosti za škodu, pričom škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých
možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo
možné od neho objektívne požadovať. Súd mal v konaní za preukázané, že odporca v 1. rade a ani

odporca v 2. rade neboli vlastníkmi psov, ktoré sa zdržiavali v areáli Lesov Slovenskej republiky, š. p.
Bolotiežpreukázané,žetietopsysadlhodobozdržiavaliprivrátnici,pričomvrátniciichkŕmili,cezdeňich
aj uväzovali. Nebolo preukázané, že tieto psy sa zdržiavali v tomto areáli pri vrátnici v dôsledku pokynu
zo strany odporcu v 2. rade, ani že slúžili pre výkon strážnej služby. Z uvedených dôvodov neprichádza
potom do úvahy zodpovednosť odporcu v 2. rade v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ, keď konanie jeho

zamestnancov nemožno považovať za výkon činnosti odporcu v 2. rade, ale jednalo sa o vybočenie
tzv. exces z tejto činnosti. V takomto prípade je daná priama zodpovednosť zamestnanca za vzniknutú
škodu v zmysle občianskoprávnych predpisov konkrétne ust. § 420 ods. 1 OZ.

Okresný súd uviedol, že zo svedeckých výpovedí kolegov navrhovateľa, ale najmä z výpovede odporcu

v 1. rade, ako aj z listinných dôkazov mal za preukázané, že psy, ktoré sa zdržiavali v areáli pri vrátnici
a o ktoré sa starali vrátnici dlhodobo, bývali v poobedňajších hodinách v čase, keď navrhovateľ a
jeho kolegovia chodili okolo, bez vôdzky mimo priestor areálu a obťažovali okoloidúcich chodcov alebo
cyklistov. V takých prípadoch strážnici sa snažili ich privolať späť. Jednalo sa teda o osoby, ktoré nielen
trpeli prítomnosť týchto psov, ale tým, že sa o ne starali, priväzovali ich a opäť ich v poobedňajších

hodinách odväzovali, boli osoby, ktoré tieto psy ovládali a teda niesli aj zodpovednosť za vzniknutú
škodu.

Súd mal za preukázané, že odporca v 1. rade a tento to potvrdil aj na poslednom pojednávaní, v
kritickej dobe predstavoval výlučne on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, keďže

ich po 15.00 hod. odviazal a bol to on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pritom vedomosť o tom,
že keď sú psy odviazané, behajú aj mimo areálu a z výpovede svedkov mal súd preukázané, že už
v minulosti obťažovali okoloidúcich chodcov. Odporca svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú
povinnosť v zmysle ust. § 415 OZ a bol zodpovedný podľa § 4 ods. 1, 3 zák. č. 282/2002 Z. z. za
vzniknutú škodu na zdraví navrhovateľa spôsobenú tým, že nevykonával riadny dohľad nad psami,

ktoré spôsobili navrhovateľovi škodu na zdraví. Z časovej a vecne súvislosti priebehu deja tak ako bol
zhodne popísaný svedkami a aj odporcom v 1. rade vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov, ktoré
spôsobili pád navrhovateľa z bicykla a následne spôsobenú škodu na zdraví. Súd mal za preukázané
splnenie všetkých štyroch zodpovednostných predpokladov za vzniknutú škodu na strane navrhovateľa
zo strany odporcu v 1. rade. Výška bola preukázaná posudkami o výške bolestného a náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia.

Súd priznal navrhovateľovi úroky v zmysle ust. § 517 OZ a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995
Z. z. a ust. § 563 OZ.O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP, teda úspešnému
účastníkovi priznal vo vzťahu k neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalodvolanievzákonomstanovenejlehoteodporcav1.rade.Uviedol,
že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že odporca v 1. rade mal vykonávať dohľad nad psami,
ktoré spôsobili navrhovateľovi škodu na zdraví. Povinnosť odporcovi nevyplýva ani z titulu vlastníka
či držiteľa psa. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade v areáli, v ktorom vykonával

stráženie, vykonáva zároveň dohľad nad psami, odvolateľ má za to, že Lesy Slovenskej republiky
tolerovali daný stav, to znamená zdržiavanie sa psov v areáli, Lesy Slovenskej republiky neprikázali ani
svojím zamestnancom ani poskytovateľovi strážnej služby teda odporcovi v 2. rade, že majú vykonávať
dohľad nad týmito psami. Čo sa týka kŕmenia psov, ani túto činnosť nemali vrátnici vrátane odporcu v 1.
rade prikázanú ani od odporcu v 2. rade ani od Lesov Slovenskej republiky. Zvyšky potravín psom dávali
takzamestnancilesovakoajnávštevníciareálu.Zvykonanéhodokazovaniajepreukázané,žedržiteľom

sporných psov je právnická osoba Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica, ktorá si nesplnila
prihlasovaciu povinnosť, ale s jej súhlasom sú psy dlhodobo umiestnené v areáli závodu. Odporca v 1.
rade nerozhodoval o tom, či tieto psy majú zostať v areáli lesov a za akých podmienok. Odporcovi v 1.
rade nebola uložená zo strany držiteľa psa povinnosť výkonu dohľadu nad spornými psami.

Z hľadiska posúdenia samotnej udalosti teda vbehnutia psov do jazdnej dráhy navrhovateľa je nesporné,
že nikto túto udalosť na vlastné oči nevidel, a že v čase pádu navrhovateľa z bicykla vybehli psy mimo
areál lesov.

Z hľadiska právneho posúdenia veci v nadväznosti na ust. § 420 OZ absentuje v danej veci porušenie

právnej povinnosti odporcu v 1. rade a rovnako príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou. Odporca v 1. rade namietal tiež výšku úrokov z omeškania 10,25 % ročne priznanú
navrhovateľovi keď v čase od 13. 07. 2011 do 08. 11. 2011 bola sadzba úrokov z omeškania 9,5 % ročne.

Odporca v 1. rade žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žiada rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
na odporcu v 1. rade sa v čase vzniku úrazu navrhovateľa vzťahovali príslušné ustanovenia zákona
č. 282/2002 Z. z. Odporca v 1. rade trpel prítomnosť predmetných psov, o týchto sa staral, poväzoval

ich a opäť ich odväzoval. Uvedené potvrdili nielen svedkovia, ale aj samotný odporca v 1. rade. Z
vykonaného dokazovania je dostatočne odôvodnený záver o naplnení zákonných predpokladov pre
vznik zodpovednosti u odporcu v 1. rade. Tento neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii,
aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a podľa ust. § 221 ods. 2 OSP
vec vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov.

Podľa ust § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.
V zmysle ust. § 415 OZ je každý povinný zachovávať taký stupeň pozornosti, ktorý je možné vzhľadom
ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať, a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo aspoň
čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto
všeobecneurčenouprávnoupovinnosťou,chovásaprotiprávneapostihujehozato-zasplneniaďalších

predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420 OZ. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú domácim zvieraťom sa posudzuje podľa ust. § 415 a § 420 OZ a to z hľadiska potrebného
dozoru nad chovaným zvieraťom. Aj tu platí všeobecne predpokladané zavinenie s možnosťou jeho
vyvinenia sa v zmysli ust. § 420 ods. 3 OZ, keď odporca preukáže, že škodu nezavinil, že si ju zavinil
sám poškodený alebo tretia osoba, alebo, že táto vznikla náhodou, podmienky ktorej vytvoril samotný

poškodený.

Okresnýsúdmalvkonanínepochybnepreukázané,ževareáliŠtátnychlesovSlovenskejrepubliky,š.p.,
v ktorom odporca v 1. rade vykonával strážnu službu ako zamestnanec odporcu v 2. rade, sa nachádzalipsy a to ako potulné psy. Uvedené nepochybne vyplýva z vykonaného dokazovania, túto skutočnosť
nepoprel ani odporca v 1.rade. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že v
konaní mal preukázané, že samotný odporca v 1. rade tak ako to potvrdil na poslednom pojednávaní,

uviedol, že v kritickej dobe to znamená 17. 05. 2010 v popoludňajších hodinách predstavoval výlučne
on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, pretože po 15.00 hod. tieto odviazal a bol
to on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pri tom vedomosť o tom, že keď sú psy odviazané behajú
aj mimo areálu a z výpovede svedkov mal tiež súd za preukázané, že už v minulosti psy obťažovali
okoloidúcich chodcov. Okresný súd dospel k záveru, že z časovej a vecnej súvislosti priebehu deja tak

ako bol zhodne popísaný svedkami ale aj odporcom v 1. rade vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov,
ktoré spôsobili pád navrhovateľa z bicykla a následne spôsobenú škodu na zdraví. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že odporca v 1. rade mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému
a nebezpečnému chovaniu psov. Pokiaľ teda psy odviazal a umožnil im voľne sa pohybovať aj mimo
areálu, to znamená po komunikácii a to práve v čase výskytu sa osôb, ktoré išli zo zamestnania,
mal predpokladať, že psy môžu reagovať na osoby, ktoré išli po verejnej komunikácii neprimerane,

vzhľadom na čas a verejnú komunikáciu mal predpokladať možnosť podstatného zvýšenia pohybu sa
osôb. Bolo preto nevyhnutné psy zabezpečiť tak ako si vyžadovala daná situácia, aby sa tak predišlo
vzniku možnej škode spôsobenej zvieraťom, a aby si tak plnil prevenčnú povinnosť danú zákonom.
Potom je nepochybné, že odporca v 1. rade svojim konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v
zmysle ust. § 415 OZ tak ako to konštatoval okresný súd v napadnutom rozsudku.

Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu t. zn., že škodca má povinnosť nahradiť
škodu v rozsahu v akom ju spôsobil, pričom rozsah a spôsob škody je upravený v ust. § 442 až 449 OZ.

Podľa ust. § 450 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme

pritom zreteľ najmä na to ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Ust. § 450 OZ je teda výnimkou, ktorá umožňuje súdu
z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť. Zníženie náhrady škody je
viazané na niekoľko podmienok tak ako to vyplýva z ust. § 450 OZ. Prichádza do úvahy len z dôvodov

hodných osobitného zreteľa. Či sú tieto dôvody dané, musí súd starostlivo posúdiť. Berie pritom na
zreteľ najmä to ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila
a prihliadne tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Súd musí hodnotiť najmä okolnosti
vzniku škody a to najmä z hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca
nahradil škodu v plnom rozsahu. Zníženie náhrady škody ale neprichádza do úvahy, ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne. Ak sú splnené podmienky na zníženie náhrady škody a zníženiu neprekáža
podmienka, že ide o škodu spôsobenú úmyselne, súd má znížiť rozsah náhrady škody aj bez návrhu.
Vyplýva to z ust. § 450 OZ „súd primerane zníži“ a nie že „môže znížiť“. Zníženie má byť primerané a
to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

V súdenej veci sa ale okresný súd nezaoberal otázkou možnosti zníženia náhrady škody v zmysle ust. §
450 OZ. Z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že psy, ktoré sa nachádzali v areáli boli
psy „túlavé“, ale zároveň bolo preukázané, že pohyb týchto psov v areáli bol dlhodobo tolerovaný tak
zo strany Lesov Slovenskej republiky, š. p., ako aj zo strany ďalších zamestnancov odporcu v 2. rade.
Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva napr. z výpovede svedka XX.Y., tiež z výpovede odporcu v 2.

rade (zápisnica o pojednávaní zo dňa 08. 03. 2013; č. l. 79 - 84 spisu). O pohybe psov v areáli Lesov
SR, š. p., mali vedomosť aj zamestnanci Lesov SR, š. p., tak ako to vyplýva zo svedeckej výpovede A..
E. Y. (zápisnica o pojednávaní zo dňa 08. 03. 2013; č. l. 79 - 84 spisu).

V ďalšom budú mať teda účastníci sporu možnosť zaujímať k skutočnostiam odôvodňujúcim právny

záver odvolacieho súdu stanoviská, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo spochybnenie a
vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. Odvolací súd zrušil rozsudok
okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie, aby tak rešpektoval ústavný princíp dvojinštančnosti
občianskehosúdnehokonania,abyúčastníkomkonanianebolaodopretámožnosťprieskumusprávnosti
nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ neriešených skutkových zistení.

Odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a to
v rozsahu podaného odvolania. V ďalšom okresný súd rozhodne aj no náhrade trov konania v novom
rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 OSP).O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.