Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/604/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512222001
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512222001.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov
senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátkou kanceláriou
GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincova 37/B, Bratislava proti odporkyni: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
A., E. X, v konaní o splnenie povinnosti zaplatiť 82,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 29. apríla 2013, č. k. 10C/76/2013-70,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 29. apríla 2013, č.
k. 10C/76/2013-70 v napadnutej zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 82,44 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výšky 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.08.2010, ako aj trovy konania
vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku súd návrh zamietol.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie a zistil, že dňa 17.05.2008 uzavrel navrhovateľ
pod vtedajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575
951 ako banka s odporcom ako majiteľom účtu Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej poskytla banka odporcovi službu - povolené prečerpanie
na osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX a odporca prostredníctvom predmetného účtu vykonával
bezhotovostné a hotovostné operácie na ťarchu osobného účtu. Podpísaním zmluvy odporca prejavil

súhlas s neoddeliteľnou súčasťou zmluvy - Všeobecnými obchodnými podmienkami Dexia banky
Slovensko, a.s. (ďalej VOP). Na uvedený účet poskytol navrhovateľ odporcovi peňažné prostriedky,
ktoré odporca mal možnosť čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu 663,87 eur. Odporca počas
trvania platnosti zmluvného vzťahu prečerpal dohodnutý denný limit, čím sa dostal do debetu vo výške
82,44 eur.

Listom zo dňa 16.08.2010 navrhovateľ upozornil odporcu, že na jeho osobnom účte evidujú debetný
zostatok 77,69 eur a týmto odstupuje od príslušnej zmluvy. Zároveň mu oznámil, že dňom doručenia
tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov služieb, ktoré sa viažu výlučne
k zrušenému účtu. Vyzval odporcu na úhradu debetného zostatku v lehote do 3 dní od doručenia
oznámenia.
Navrhovateľ nedisponoval doručenkou preukazujúcou odstúpenie od zmluvy, v tejto súvislosti poukázal

na článok VIII, časť B, bod 5 VOP.Podľa bankového výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od 01.01.2010 do 25.08.2010, ku
dňu zatvorenia účtu, banka evidovala na uvedenom účte debetný zostatok vo výške 82,44 eur.
Žalovaná pohľadávka pozostáva z istiny vo výške 82,44 eur, predstavujúcej debetný zostatok na

osobnom účte odporcu.

Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 a § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., poukázal na čl. III, bod 23 a 36
VOP, zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ako aj § 517
ods. 1, 2 Obč. zák. a konštatoval, že predmetná zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle

vyššieuvedenýchzákonnýchustanovení,účastnícizmluvnéhovzťahusapredpísanoupísomnouformou
dohodli na predmete zmluvy, spôsobe úhrady, pri uzavretí zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia
vnútroštátneho práva ani príslušné ustanovenia smernice č. 93/13/EHS.
Odporca porušil písomne dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku nezaplatenia debetného zostatku,
neuhradil ho ani po výzve banky, preto nastalo ukončenie zmluvného vzťahu. V súlade s platobnou
históriou odporcu navrhovateľ vyčíslil celkový dlh, pozostávajúci z debetného zostatku v sume 82,44 eur,

ktorúpohľadávkunavrhovateľustálilvovýškežalovanejistinykudňu25.08.2010.Súdbankouuplatnené
sankčné úroky z omeškania za debetný zostatok na osobnom účte odporcu vyhodnotil za neprimerané
a v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal navrhovateľovi ročný zákonný úrok
z omeškania, určený odo dňa nasledujúceho po dni 25.08.2010, kedy došlo k zániku zmluvy, uzavretej

medzi účastníkmi. Vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania presahujúceho zákonný úrok súd návrh
zamietol.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995
Zb., účinného od 15.01.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi
v konaní priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku vo výške
16,50 eur a trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po 16,60 eur (prevzatie veci,

písomné podanie žaloby na súd) + režijný paušál dvakrát 7,63 eur +20 % DPH podľa vyhlášky č.
655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v platnom znení
č. 232/2010 Zb.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací

súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, v celkovej výške 29,08 eur s DPH k rukám
právneho zástupcu. V odvolaní navrhovateľ uviedol, že súd návrh navrhovateľa v časti uplatneného
sankčného úroku vo výške 20 % ročne zo sumy 82,44 eur od 26.08.2010 do zaplatenia čiastočne
zamietol a navrhovateľovi priznal len 9 % ročný úrok z uplatnenej sumy za obdobie od 26.08.2010 do

zaplatenia,akoajnáhradutrovkonaniaatrovprávnehozastúpenia.Navrhovateľpoukázalnavšeobecné
obchodné podmienky a to na čl. I, bod 2, 3, 4 a 6, čl. III písm. a/ bod 38 a mal za to, že odporcovi boli
ustanovenia všeobecných obchodných podmienok známe. Prekročením povoleného debetu odporca
porušil ustanovenia zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len ZoS),
ako aj ustanovenia všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP) a to čl. III bod A, bod 36.

Keďže navrhovateľ ZoS v súlade s ustanoveniam VOP vypovedal listom zo dňa 25.08.2010, odporca
bol oboznámený s tým, že mu bude zrušený účet a jednak s tým, že má voči navrhovateľovi debetný
zostatok.Poukázalnačl.VIVOP,vzmyslektoréhojebankaoprávnenázaďalšieslužbyúčtovaťpoplatky
v zmysle platného sadzobníka poplatkov. Sadzobník poplatkov, obsahuje v časti Depozitné produkty -
ostatné produkty, bod 1.E bod 4 sankčnú úrokovú sadzbu pri nepovolenom debete na osobnom účte vo

výške 20 % p.a.. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal navrhovateľ za to, že jeho nárok na sankčný úrok vo
výške 20 % p.a. je oprávnený. Na základe výpisu z účtu zo dňa 25.06.2010 výška aktuálneho debetného
zostatku predstavuje sumu 82,44 eur a táto čiastka predstavuje debetný, t.j. záporný zostatok na účte
klienta v čase jeho zatvorenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v
súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keď navrhovateľ napadol lenzamietajúcu časť výroku súdu prvého stupňa, v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156
ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 82,44 eur, spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 26.08.2010 do zaplatenia, vrátane trov
prvostupňového konania, vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Súd prvého stupňa navrhovateľovi
priznal ročný zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pokiaľ si navrhovateľ svojim
návrhom uplatňoval úrok z omeškania vo výške 20 % z dlžnej sumy, v tejto časti, ktorý presahoval
zákonný úrok súd návrh zamietol.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd s poukazom na ust. § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania, t.j. napadnutou zamietajúcou časťou prejednal odvolanie navrhovateľa len v tomto
rozsahu.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa má za to, že zmluva zo dňa 17.05.2008, ktorú uzavrel
navrhovateľ pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova č. 11, Žilina, IČO: 31 575
951akobankasodporcomakomajiteľomúčtuzmluvuospoluprácipriposkytovaníbankovýchproduktov
a služieb, je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou a spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 a nasl. Obč. zák.. Súd prvého stupňa preto správne poukázal na ust. § 52 ods. 1 a ust. § 53 ods.

1 a § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák.. V konaní bolo preukázané, že odporkyňa porušila dohodnuté zmluvné
podmienky, keď nezaplatila debetný zostatok, čím podľa všeobecných obchodných podmienok banka
bola oprávnená odstúpiť od zmluvy pre jej podstatné porušenie. Nedôvodná je však uplatnená výška
sankčných úrokov z omeškania za debetný zostatok na osobnom účte. Aj podľa odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa vychádzal zo správneho záveru, že navrhovateľ poskytol plnenie podľa písomne

dohodnutých zmluvných podmienok, tento právny vzťah je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl.
Obč. zák. a preto správne súd prvého stupňa nepriznal uplatnené úroky z omeškania vo výške 20
% ročného úroku z dôvodu ich rozporu s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák., ktoré nepovoľuje dohodnúť
vyšší úrok z omeškania, ako je stanovený v § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Na zdôraznenie
správnosti odvolací súd dodáva, že zmluvná voľnosť pri dojednávaní výšky úrokov z omeškania neplatí,

akzáväzokvznikolzospotrebiteľskejzmluvy(§52OZ)adlžníkomjespotrebiteľ.Vtakomprípademožno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva (§ 3
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Správne preto súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi len ročný zákonný úrok z omeškania a vo
zvyšku požadovaného úroku z omeškania, ktorý presahoval zákonný úrok, súd návrh navrhovateľa ako

nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p.. Odporkyňa mala v konaní plný úspech vo veci, avšak odvolacie trovy konania jej nevznikli, ani
si ich neuplatňovala, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že odporkyni sa

ich náhrada nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.