Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/444/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207425
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714207425.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. F. XXX/XX, XXX XX W.,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 009,62 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 10725/14
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821

08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/326/2014-36
zo dňa 26. júna 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 7Er/326/2014-36 zo dňa 26. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 7Er/326/2014-36 zo dňa
26. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

podkladerozhodcovskéhorozsudkuStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhospoločnosťouSlovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, zo dňa 11. decembra 2012, sp. zn. SR 04620/12 (ďalej
len „rozhodcovský rozsudok“). V exekučnom titule bola povinnému uložená povinnosť na zaplatenie
sumy 832,66 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 832,66 Eur od 29. januára
2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 832,66 Eur od 10. mája 2012 do
zaplatenia a náhradou trov konania vo výške 262,66 Eur, a to všetko v mesačných splátkach vo výške

120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Rozhodcovský súd odôvodnil svoju právomoc vo veci rozhodnúť z rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 19. augusta 2011. Po preskúmaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v zmysle
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku mal exekučný súd za preukázané, že oprávnený ako
dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ uzavreli v ten istý deň ako zmluvu o úvere aj rozhodcovskú zmluvu

vo forme osobitnej zmluvy. Právne vzťahy z oboch predmetných zmlúv posúdil ako spotrebiteľské
zmluvné vzťahy. Nakoľko v danom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vec rozhodnúť z
dohody medzi účastníkmi konania, ktorí boli voči sebe navzájom v postavení spotrebiteľa a dodávateľa,
bolo podľa názoru exekučného súdu jeho povinnosťou v rámci prieskumnej právomoci vyplývajúcej
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ustáliť, či ustanovenia takejto dohody nie sú
neprijateľnými podmienkami obsiahnutými v spotrebiteľskej zmluve. Podľa názoru exekučného súdu

rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy nie je jednotlivým zmluvným dojednaním, a to ani
sama o sebe a ani vo vzťahu k zmluve o úvere, ktorej sa týka, ale naopak sama rozhodcovská
zmluva pozostáva z jednotlivých zmluvných dojednaní, ktoré ju ako osobitnú zmluvu tvoria. Dlžník nemal
možnosť akokoľvek ovplyvniť nielen výber rozhodcovského súdu, ktorý bol v čl. 1 bod 1 rozhodcovskej
zmluvy vopred určený, ale nemal ani možnosť akokoľvek modifikovať obsah rozhodcovskej zmluvy
pokiaľ ide o okruh vzájomných sporov, ktoré by mal rozhodcovský súd medzi účastníkmi rozhodnúť.

Naopak,zvoprednaformulovanéhopredmeturozhodcovskejzmluvyobsiahnutéhovčl.II.bod1.vyplýva
vopred určený presný vecný okruh sporov (so špecifikáciu, že pôjde o spory zo zmluvy o úvere, aleaj o spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky), s tým že pôjde o všetky spory, ktoré medzi
zmluvnými stranami z takto vecne vymedzeného okruhu vzťahov vzniknú. Exekučný súd mal za to,
že takéto dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu v predmetnom bode rozhodcovskej zmluvy

svojimi dôsledkami napĺňa kritérium značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 OZ. V predmetnej veci je podkladom
pre vykonanie exekúcie rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom, ktorý svoju legitimitu
rozhodnúť spor medzi účastníkmi exekučného konania odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy, ktorej
ustanovenia čl. I. bod 1 a čl. II. bod 1 exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľné podmienky obsiahnuté v

spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatné. Uzavrel, že v dôsledku toho, že
rozhodcovská zmluva nebola platne dojednaná, konajúci rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný
majetkový spor medzi účastníkmi exekučného konania rozhodnúť. Rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave tak nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, preto je potrebné žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len
„ZRK“). Podľa oprávneného súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval ust. § 45 ods.

1a2ZRK.Exekučnýsúdvkonaníovydaniepoverenianavykonanieexekúciezpredloženýchpodkladov
posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje
ust. § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne
predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Splnenie podmienok

zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k
niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného
titulu. Podľa oprávneného postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45
ZRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uviedol, že došlo k neúplnému

zisteniu skutkového stavu veci exekučným súdom (§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Exekučný súd
pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť,
že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva resp. doložka. Poukázal na
skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZRK formou
samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská

doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Namietal, že konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Namietal,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávnenýmorgánom.
Konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie

konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho zo dňa poriadku,

ďalej len „O.s.p.„) po preskúmaní veci v medziach a rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Oprávnený sa v tomto konaní začatom na jeho návrh spísaný do zápisnice u súdneho exekútora dňa
4. marca 2014 domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky 1009,62 Eur s príslušenstvom

na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 04620/12 zo dňa 11. decembra 2012, ktorý oprávnený predložil
s vyznačenou doložkou právoplatnosti 18. februára 2013 a vykonateľnosti 21. februára 2013.
Pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným

a povinným dňa 19. augusta 2011. Oprávnený a povinný sa podľa článku 14 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej Zmluvy, dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky, vrátane sporu
o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené pred Mediačným centrom, registrovanomna Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v
Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/B. Určenie mediátora,

jeho procesný postup, ktorým bude viesť procesné strany k riešeniu sporov dohodou a ďalšie náležitosti
mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Dňa 19. augusta 2011 bola medzi
oprávneným a povinným uzatvorená Rozhodcovská zmluva. Podľa čl. II rozhodcovskej zmluvy „všetky
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 19. augusta 2011 vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky

zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenie zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie uvedených právnych vzťahov, vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzujúcu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej

je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré objektívne nemožné, právom
nedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaaleboexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).Odvolací súd preskúmal správnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z hľadiska dôvodov uvedených
v odvolaní.

Preskúmaním rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu sa odvolací súd stotožnil so
záverom súdu prvého stupňa v tom, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú dňa 19. augusta 2011
uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
300,- Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že v prejednávanom prípade sa oprávnený
v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za
odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje
za dodávateľa. Dlžník (povinný) sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky

a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej zmluvy vyplýva, že dlžník, ktorý uzatvoril predmetnú zmluvu
o úvere za účelom poskytnutia finančných prostriedkov na účely povolania, je v postavení spotrebiteľa
podľa § 52 ods. 1 a § 52 ods. 4 OZ.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému

súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je
pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou

neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc
na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovská zmluva koncipovaná v takom znení, ako bola predložená
oprávneným na základe výzvy do súdneho spisu, vykazuje znaky neprijateľných podmienok, a s
poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ju súd posúdil ako absolútne neplatnú,

nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej zmluvy z 19. augusta 2011 je zrejmé, že sa viaže priamo k zmluve
o úvere, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Bratislava. Aj keď je
rozhodcovská zmluva uzatvorená vo forme osobitnej zmluvy podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z. z.,
je zmluvou medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 OZ). Podľa jej obsahu ju možno posúdiť ako

podmienku zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19. augusta 2011, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca
2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej

závisí.“ Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ale bola uzavretá vo forme osobitnej zmluvy v ten istý deň ako zmluva o úvere ešte neodôvodňujezáver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú
zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy

nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o úvere. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby
z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie

sporov v rozhodcovskom konaní a že povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ako aj, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy
nie je podmienkou poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní

vylúčiť. Rozhodcovská zmluva spôsobuje zvýšenie nerovnováhy vo vzťahoch medzi dodávateľom
a spotrebiteľom tým, že dodávateľ sám rozhodne vo vopred pripravenom formulári, ktorého obsah
spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, o tom, že spory zo spotrebiteľskej zmluvy sa budú riešiť prostredníctvom
navrhovanej osoby, ktorú aj sám vybral. Spotrebiteľovi tak vnúti spôsob riešenia sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania a aj osobu, ktorá bude rozhodcom.

Pokiaľ teda bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluve, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže
byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Uvedený nedostatok je už

sám o sebe dôvodom neumožňujúcim poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Z uvedeného
vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s
poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.