Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113221659
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113221659.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom
Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti odporcovi: W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. B. XXXX/
X, W., o zaplatenie 24.121,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Trnava zo dňa 30. septembra 2014, č.k .16C/102/2014-50, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania r u

š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi
24.121,91 eur, s úrokom z úveru zo sumy 12.344,30 eur vo výške 15,8% ročne od 16.08.2013 do
zaplatenia,úrokzomeškaniazosumy12.344,30eurvovýške8,75%ročneod16.08.2013dozaplatenia,
úrok z omeškania zo sumy 6.988,94 eur vo výške 8,75 % ročne od 16.08.2013 do zaplatenia, úrok z

omeškania zo sumy 222,08 eur vo výške 25% ročne od 19.07.2013 do zaplatenia a trovy konania 1.447
eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a súčasne zrušil platobný rozkaz Okresného
súdu Trnava zo dňa 17.01.2014, č.k. 9Ro/165/2013-23.

Svojerozhodnutiesúdprávneodôvodnilpoužitímust.§51ods.1,§451,§657 a§517Občianskeho
zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dňa 28.09.2009 účastníci

uzavreliZmluvuobežnomúčteabalíkuproduktovaslužiebČSOBW..Kudňu28.07.2013bolnabežnom
účte nepovolený debetný zostatok 222,08 eur, ktorý bol úročený na základe čl. 1 bodu 2 Zmluvy o
bežnom účte, v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov, úrokovou sadzbou
vyhlasovanou ČSOB, t. j. 25%-ným ročným úrokom z omeškania. Dňa 28.09.2009 uzavreli účastníci
Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 003355336, predmetom ktorej bol úver vo výške 13.000 eur.
Podľa čl. IV zmluvy sa účastníci dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časti sa budú úročiť

úrokovou sadzbou 15,80% p. a. Podľa čl. VI zmluvy v spojení s čl. 4.2 OP sa istina úročí aj úrokom
z omeškania, splatné úroky a poplatky sa úročia iba úrokom z omeškania. Odporca úver nesplácal
a bol v omeškaní viac ako tri mesiace, úver bol zosplatnený 15.07.2010. Dlžná suma k 15.08.2013
predstavuje nesplatenú istinu 12.344,30 eur, úroky z úveru 6.988,94 eur, úroky z omeškania 4.566,59
eur, poplatky 0 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní v časti prečerpania povoleného zostatku
na bežnom účte nebolo sporné, že odporca čerpal finančné prostriedky, hoci na to v dostačujúcom

množstve prostriedky nemal, s poukazom na uvedené súd návrhu vyhovel v celom rozsahu, nakoľko
na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka,
nakoľko zo strany navrhovateľa došlo nie jeho zavinením k plneniu na základe právneho úkonu, ktorý
odpadol - keďže odporca povolenú časť prostriedkov minul. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. V ďalšej prevažnej časti nároku sa jedná o úver. V danom prípade
odporca, teda osoba poberajúca úver, svoju povinnosť tento uhradiť, nesplnila a ku dňu rozhodnutia

dlhujenaúverežalovanúčiastku.Spoukazomnacitovanéustanoveniezákonajenávrhvcelomrozsahu
dôvodný a preukázaný. Tým, že sa dostal odporca do omeškania s mesačnými splátkami, splatnýmsa stal celý dlh. Naviac navrhovateľ žiadal v dôsledku neplatenia úveru a jeho zosplatnenia vrátenie
celej čiastky. Odporca žiadnym spôsobom nevyvrátil a nespochybnil tvrdenia navrhovateľa, ktorý svoj
nárok v celom rozsahu preukázal, pohľadávku uznal čo do dôvodu aj výšky. S prihliadnutím na citované

ustanovenia zmluvy účastníkov odporca je povinný uhradiť aj príslušenstvo pohľadávky , teda úroky z
úveru, ktorých výška je obvyklá a nejedná sa o neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky. Za daného
stavu mal súd za to, že návrh je v celom rozsahu dôvodný, a preto mu vyhovel. S poukazom na ust. § 517
Občianskeho zákonníka s použitím Nariadenia vlády č. 87/95 Zb. a podmienok úveru, keď odporca bol v
omeškaní s platením peňažného dlhu, navrhovateľovi priznal úroky z omeškania odo dňa omeškania do

zaplatenia pohľadávky. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd navrhovateľovi
trovy konania za súdny poplatok. V zmysle ust. § 173 ods. 2. O.s.p. súd zrušil platobný rozkaz.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku a súvisiacej časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V časti nesplateného spotrebiteľského úveru, úrokov a poplatkov s tým spojených podľa jeho

názoru uplynula premlčacia doba, vzhľadom na čo uplatnil námietku premlčania podľa Občianskeho
zákonníka. V časti nepovoleného debetného zostatku na bežnom účte k 28.07.2013 vo výške 222,08
eur nesúhlasil s rozhodnutím, nakoľko ešte začiatkom roku 2010 osobne žiadal v pobočke ČSOB v
Piešťanoch o zrušenie bežného účtu, nakoľko stratil prácu, bolo mu povedané, že ho zrušiť nemôžu.
Potom banku vyzval aj písomne na zrušenie účtu, ale banka vôbec nereagovala. V tom čase bolo

prečerpanie debetného zostatku vo výške zhruba 7 eur, čo je ochotný uhradiť. V časti zaplatenia trov
konania nesúhlasil s ich úhradou, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a bez príjmu.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že v konaní pred súdom prvého stupňa odporca nárok

navrhovateľa uznal čo do dôvodu a výšky, a teda podľa jeho názoru by odvolanie nemalo byť prípustné.
Taktiež odporca v odvolaní namieta skutočnosti, ktoré v rámci konania nikdy na súde prvého stupňa
nepredniesol a v odvolaní nie je uvedené, v čom považuje odvolateľ konanie okresného súdu za
nesprávne.

Krajský súd v Trnave (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba
- účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C/102/2014 je zaplatenie sumy
24.121,91 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil
zaplatiť navrhovateľovi 24.121,91 eur, s úrokom z úveru zo sumy 12.344,30 eur vo výške 15,8% ročne

od 16.08.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 12.344,30 eur vo výške 8,75% ročne od
16.08.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 6.988,94 eur vo výške 8,75 % ročne od 16.08.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania zo sumy 222,08 eur vo výške 25% ročne od 19.07.2013 do zaplatenia
a trovy konania 1.447 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a súčasne zrušil
platobný rozkaz Okresného súdu Trnava zo dňa 17.01.2014, č.k. 9Ro/165/2013-23.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcej časti a v časti trov konania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku a v zmysle § 167 ods. 2 O.s.p. primerane i uznesenia

súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v
zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. a účastníkovi konania musia dať odpoveď na podstatné zásadnéotázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných, samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie
spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňoval aj s ohľadom na príslušnú judikatúru

európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z
21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c.

Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z

23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však

nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“ Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia - musí byť teda
preskúmateľné.

Porovnajúc všeobecné a nekonkrétne odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie
citovaným ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a jeho uvedeným výkladom je zrejmé, že prvostupňový súd
sa danými kritériami neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

V prejednávanej veci síce z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že odporca na pojednávaní pred
súdom prvého stupňa dňa 30.09.2014 uznal pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky, tento
svoj úkon však v zápisnici nepodpísal, s poukazom na čo neboli splnené podmienky pre rozhodnutie
rozsudkom na základe uznania nároku s poukazom na ustanovenie § 153a O.s.p., čo v prejednávanej
veci ani súd prvého stupňa neurobil.

V prejednávanej veci však súd prvého stupňa opomenul aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., platné s účinnosťou od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi vrátanie jeho premlčania alebo na jeho zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré

bránia uplatniť alebo priznať plnení predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby
sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tom zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je ho treba aplikovať prednostne v prípade nároku
uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže

navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a
teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle
Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola zavedenázákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným,
keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť

prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd
najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu
subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vec opätovne prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie a

vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodní. V
novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne tak o náhrade trov prvostupňového, ako aj odvolacieho
konania.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.