Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204276
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815204276.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25,
IČO: 36 865 141, proti povinnému: E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom V.Ž. X. XXX, o vymoženie 68,- eur s
prísl., vedenej súdnym exekútorom J.. I. Q. Y.., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom P., O. XX, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 28.9.2015 pod č.

k. 11Er/419/2015-13, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora J..
I. Q. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.3.2015, doručenú tamojšiemu súdu dňa
7.5.2014, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Akodôvoduviedol,žeoprávnenýsapodanýmnávrhomnavykonanieexekúciedomáhaproti povinnému
vymoženia sumy 68,- eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 27.10.2014
sp. zn. SR 12431/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.12.2014 a vykonateľnosť dňa 2.1.2015.
Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj Zmluvu o úvere uzavretú dňa 21.12.2012 a rozhodcovskú

zmluvu zo dňa 21.12.2012, ktorú uzatvorili medzi sebou oprávnený a povinný. Táto zmluva bola
podpísaná v ten istý deň ako aj zmluva o úvere. Preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky
uzavretej samostatne v rozhodcovskej zmluve a konštatoval, že z celkového formátu rozhodcovskej
zmluvy (vo forme tlačiva) vyplynulo, že ide o rovnaký typ zmluvy, aký veriteľ používa opakovane
pri fyzických osobách, pričom ide o zmluvy, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet
dlžníkov, ktorí pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Na základe

uvedeného zistenia mal za to, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom je typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvárala sa vo viacerých prípadoch
a bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemal možnosť zmeniť. V prípade rozhodcovskej zmluvy
došlo k dopísaniu iba osobných údajov povinného, dátumu a miesta podpísania. Takto vypísané
tlačivá nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné podmienky, a to ani v prípade
rozhodcovskej zmluvy. Rovnako sa zaoberal ustanovením rozhodcovskej zmluvy vo forme vyhlásenia

dlžníka, z ktorého vyplýva, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy.
Rozhodcovská zmluva však neobsahuje kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského
konania, poukázanie na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi
za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Možnosť
výberu je, podľa súdu, len zdanlivá. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak

príslušný. Na základe uvedeného dospel k záveru, že rozhodcovská doložka v znení ako je uvedená
v rozhodcovskej zmluve, v zmysle ktorej môže byť spotrebiteľovi nanútená právomoc rozhodcovskéhosúdu, je neplatná, pretože spôsobuje značenú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Nakoľko neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu,
predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný právny akt. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so

zákonom. Preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol,
že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Na

zistený skutkový stav aplikoval § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ako aj § 45 zákona č. 244/2002
Z. z., v dôsledku čoho na správny zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovského rozsudku) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie
§ 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými

mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd
skúmať samotné rozhodcovské konanie. Má sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať

o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na Nález ÚS SR 5/2000 uverejnený
pod číslom 18/2000. Ak súd na zistený skutkový stav veci aplikoval § 45 ods. 2 spôsobom právneho
posúdenia správnosti výroku rozhodcovského rozsudku, ukrátil tým strany exekučného konania práv,
ktoré im priznáva Zákon o rozhodcovskom konaní alebo Občiansky súdny poriadok, a to hlavne právo na
prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa tak môže vyjadriť k zisteniam

exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Civilné konanie je
však konaním dvojinštančným a postupom súdu v napadnutej veci došlo k pozbaveniu účastníka
konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci. Súd v tomto prípade rozhodoval o otázke,
ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré sa riešia v exekučnom konaní. Postupom súdu v tejto
veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušení rozhodcovských rozsudkov exekučným

konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázal na to,
že oprávnený s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd tieto skutočnosti dostatočne

nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky
konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym
súdom v súvislosti s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, poukazuje na odôvodnenie
zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie súdu prvého je treba zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..

Z obsahu spisu vyplýva, že súdny exekútor J.. I. Q. požiadal súd dňa 7.5.2015 o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a zároveň oznámil exekučnému súdu podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku
skutočnosti, pre ktoré môže byť vylúčený z vykonávania exekúcie.

Súd prvého stupňa bez toho, aby rozhodol o oznámení súdneho exekútora v zmysle § 30 ods.
7 Exekučného poriadku, napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o vykonanie exekúcie

zamietol.

Odvolací súd v tejto v súvislosti poukazuje na to, že podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, len čo
sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu, pričom do
rozhodnutiapodľaods.7môžeexekútorvkonanírobiťlentakéúkony,ktorénepripúšťajúodklad.Podľa§

30 ods. 7 Exekučného poriadku, exekútor predloží vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného
odkladu, a o tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloženia veci. Takéto
rozhodnutie môže byť súčasťou rozhodnutia súdu o žiadosti exekútora na rozhodnutie podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku. Je však vadou konania, pokiaľ súd nerozhodne o oznámení súdneho exekútora
v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku vôbec.

Pokiaľ teda súdny exekútor spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu prvého stupňa aj
oznámenie podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, mal súd postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného
poriadku rozhodnúť uznesením o jeho (ne)vylúčení.

Keďže prvostupňový súd predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie bez toho, aby rozhodol

o oznámení súdneho exekútora podľa § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, je jeho predloženie veci
nadriadenému súdu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie zatiaľ predčasné.

Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda rozhodnúť podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku, následne, ak
to bude potrebné, zvoliť postup v zmysle § 30 ods. 11 Exekučného poriadku a až potom môže rozhodnúť

o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Bez takéhoto rozhodnutia
je rozhodovanie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku predčasné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd preto musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.