Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113216167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3113216167.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne právnej veci navrhovateľa U. F. R., s.r.o., so sídlom v L., J. č. 5, A.: XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou V. F., s.r.o., so sídlom v L., J. č. X proti odporcovi V.
V., bytom F. J., F. č. XX za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, IČO: 42 176 778 , zastúpeného JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 487,30 eur

s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. augusta
2014, č.k. 13C/303/2013-70 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania -

trov právneho zastúpenia vo výške 19,60 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Ambróza Motyku, advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa. Odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na

strane odporcu, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že návrhom podaným na súde dňa 28.06.2013, sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške
487,30 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
odporca uzavrel dňa 02.12.2005 s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty, základe ktorej mu navrhovateľ poskytol úverový rámec vo výške 15.000,-
Sk, pričom odporca sa zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky splátkami vo výške 500,- Sk

mesačne. Vo veci bola zo strany vedľajšieho účastníka vznesená námietka premlčania. Súd prvého
stupňa
dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na vznesenú námietku premlčania, nakoľko k
zosplatneniu úveru odporcu došlo dňa 05.11.2008 (č.l. 14), pričom návrh na súd bol podaný dňa
28.06.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty (t.j. po dni 05.11.2011). Súd preto návrh
navrhovateľa pre dôvodne vznesenú námietku premlčania zamietol. Čo sa týka predloženého listinného

dôkazu - dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, založenom na č.l. 5, týmto
navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k uznaniu dlhu a tým predĺženiu zákonnej premlčacej lehoty v
prejednávanom prípade, nakoľko táto dohoda špecifikuje ako pôvodného veriteľa spoločnosť M. O. P.,
a.s., hoci pôvodným veriteľom na základe zmluvy bola spoločnosť Y., a.s. Táto dohoda taktiež označuje
záväzok prostredníctvom zmluvy číslo 9838693, hoci zmluva, ktorá je predmetom tohto konania a ktorú
predložil navrhovateľ, na ktorého postúpil pohľadávku pôvodný veriteľ Y., má číslo XXXXXXXX. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52 ods. 1,2,3, § 53 ods. 1,2,3, § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., §
2, § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného do 30.06.2006. O trovách konania súdrozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi
ako plne úspešnému účastníkovi trovy konania. Nakoľko odporcovi žiadne nevznikli, súd mu ich náhradu
voči navrhovateľovi nepriznal. Trovy konania si však uplatnil vedľajší účastník na strane odporcu. Jeho

trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka
na strane odporcu pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t.j.
vo výške 33,20 eur, paušálnej náhrady režijných výdavkov a DPH. Súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa odmenu za 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie

- vyjadrenie zo dňa 15.10.2013, paušálna náhrada režijných výdavkov vo výške 7,81 eur za každý úkon
právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške 15,62 eur (7,81 € x 2) + DPH vo výške 20% z 82,02 eur,
t.j. 16,40 eur. Súd tak priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo
výške 98,42 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to jehovýroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie

navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v
odvolacom konaní vo výške 29,57 eur. Mal za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia § 150
ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Poukázal na to, že vedľajší účastník v obdobných veciach
vystupuje opakovane s obsahovo rovnakými jednoduchými podaniami. Mal za to, že v prípade trov

vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie
práva a poukázal na to, že nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na
právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, najmä, keď trovy
koania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Poukázal na to, že krajské súdy sa vo viacerých rozhodnutiach

zaoberali účelnosťou trov vedľajšieho účastníka. Najvyšší súd SR sa s týmito dôvodmi, ako ani s
argumentmi generálneho prokurátora SR, ktorý na podnet vedľajšieho účastníka podal mimoriadne
dovolania voči rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi nestotožnil a
mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR zamietol. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo/5/2013. Poukázal na to, že vedľajší účastník

musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda
prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany
zvoleného zástupcu združenia. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania
a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie

žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe
do konania, združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov
konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do
konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe

náhrady trov právneho zastúpenia.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že

argumentácia navrhovateľa v odvolaní je nenáležitá. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vo
veci samej žalobu zamietol, vychádzajúc z právnej argumentácie prezentovanej ním v písomnom
vyjadrení k návrhu. Pokiaľ sa teda navrhovateľ zaoberá neúčelnosťou jeho trov, pričom iba vďaka
jeho pôsobeniu v konaní došlo k plnému úspechu odporcu, jeho argumentácia sa stáva skutkovo aj
právnenepresvedčivou. Rovnakoprotirečivovyznievakonštatovanieovšeobecnostipodanívedľajšieho

účastníka. V predmetnom právnom spore bolo potrebné preštudovať konkrétnu žalobu a jej prílohy,
zhodnotiť právnu podstatu veci a náležite právne reagovať. Jeho vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku
premlčania a poukázal na neplatnosť formulárovej dohody bolo náležité, vecné a účelné. Mal za to, že
v danom prípade nie je opodstatnená aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p., keď toto ustanovenie je potrebné
aplikovať na trovy konania navrhovateľov v hromadných žalobách drobných sporov. Pri trovách konania

odporcov, ako aj vedľajších účastníkov je právna pomoc poskytovaná individuálne, a to pri obrane
proti konkrétnemu uplatňovanému nároku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,57 eur.Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1,§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi
zaplatenia sumy 487,30 eur s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh
zamietol a uložil povinnosť navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 98,42 eur do troch dní. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za
výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu.

Ust. § 142 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade trov konania podľa miery úspechu účastníka v
konaní. Je založené na zásade zodpovednosti za výsledok alebo na zásade úspechu ako základnom

princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých súdnych trov.
Predpokladom, splnením ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania, je v prvom rade plný
úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním petitu návrhu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Osobitným predpisom k tomuto zákonnému ustanoveniu je zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Pokiaľ teda spory majú povahu sporov spotrebiteľských,

môže sa konania zúčastniť na strane spotrebiteľa právnická osoba, ktorou je združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS má oprávnenie v tomto spore vystupovať ako vedľajší účastník na strane odporcu, a keďže podľa
ust. § 93 ods. 2 O.s.p. účasť v konaní mu je umožnená zákonom, nemusí preukazovať ani právny
záujem na výsledku sporu. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého

stupňa, ktorý uložil navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní úspešný, zaplatiť trovy konania vedľajšiemu
účastníkovi, ako rovnocennému účastníkovi konania, pretože sa jednalo o konanie, do ktorého vstúpil
v záujme ochrany spotrebiteľa (odporcu), čím mu v prípade úspechu v tomto konaní nemožno uprieť
právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník bol zastúpený advokátom. Z ust. § 93 ods.
4 veta prvá O.s.p. totiž vyplýva, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Možno preto súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že vedľajší účastník má právo na právnu
pomoc, ktorú je možné v rámci občianskeho súdneho konania zabezpečiť prostredníctvom právneho
zastúpenia advokátom, a potom aj právo na náhradu trov konania v prípade, ak toto právo vznikne
tomu účastníkovi, ktorého v konaní podporuje. Rovnako nie je z vyššie uvedeného dôvodu namieste
námietka navrhovateľa, že náklady na zastúpenie občianskeho združenia (vystupujúceho ako združenie

na ochranu spotrebiteľa) advokátom v žiadnom prípade nepredstavujú účelne vynaložené trovy. V
konaní odvolací súd nevzhliadol ani dôvod aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., ale ani § 150 ods. 2 O.s.p. (ako
to v odvolaní navrhol navrhovateľ), nakoľko trovy konania v preskúmavanej veci nie sú neprimerané
voči pohľadávke. Samotná skutočnosť, či sa vedľajší účastník dá v konaní zastúpiť a kým, je na voľbe
samotného vedľajšieho účastníka. Toto jeho právo je dané aj Ústavou Slovenskej republiky, článok 47

ods. 2.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku o
náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,60
eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 98,42 Eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového
konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

v znení platnom, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu
základnej sadzby, t. j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa, režijný paušál 8,04 Eur
+ 20% DPH, t.j. 3,26 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 19,60 eur.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .