Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/186/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222000
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4412222000.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom Bratislava 1, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o návrhu na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a.
Súd návrh z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.2.2016 doručil navrhovateľ súdu opätovný návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.

c)OSP,sodôvodnením,ževkonanívedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.7C/6/2010rozhodol
súd na návrh žalovanej v 1. rade, t. j. Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky, o prerušení predmetného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP, pretože sa
rozhodolpožiadaťSúdnydvorEurópskejúnieozodpovedanieprejudiciálnychotázok,ktorýchposúdenie
má dôležitý význam pre jeho rozhodnutie v predmetnej právnej veci. Konkrétne ide o otázky:

1. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?

2. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje žalobkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu

nečinnosťžalobkyneavzhľadomnanevyčerpanievšetkýchprávnychprostriedkovnápravyumožnených
právom členského štátu?

3. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je žalobkyňou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?

4. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov,
ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ i odporca v tomto konaní, má podľa navrhovateľa pre ďalší
priebeh a rozhodnutie i v tomto konaní zásadný význam, keďže pre vznik nároku na náhradu škody má

význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o návrhu fyzickej osoby
(spotrebiteľa) na náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného
návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe
neplatného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie. V uvádzanom konaní sú odporcami Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky a obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje procesnú situáciu, keď sa na inom orgáne (ako

súde, ktorý koná a rozhoduje v konkrétnej veci) vedie konanie o predbežnej otázke, ktorú na rozdiel
od otázky uvedenej v § 109 ods. 1 písm. b) OSP si súd pre svoje rozhodnutie posúdiť môže (§ 135
ods. 2 OSP). Súd je v tomto prípade oprávnený si takúto otázku pre účely sporu vyriešiť, môže však
tiež konanie prerušiť a počkať na jej vyriešenie v rámci relevantného konania na inom orgáne. Ak súd
konanie preruší, je následne rozhodnutím tohto (iného) orgánu o predmetnej otázke viazaný. Prvotným

predpokladom pre prerušenie súdneho konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP je skutočnosť, že v
súbežne prebiehajúcom konaní pred iným orgánom sa rozhoduje o otázke, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu v jeho veci.

V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 žaluje navrhovateľka Slovenskú

republikuaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o.onáhraduškody,ktorájejmalavzniknúťvrámciOkresným
súdom Prešov povolenej a následne aj vykonanej exekúcie. V konaní vedenom na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 9C/186/2012 sa súčasne koná s obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
o uplatňovaných nárokoch na náhradu škody, ktorá jej mala naopak vzniknúť v dôsledku oneskoreného
rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prospech navrhovateľa.

Dôvodom navrhovaného prerušenia tohto konania má byť podľa navrhovateľa skutočnosť, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia prejudiciálne otázky, ktorých
následné zodpovedanie bude dôležité i pre toto konanie, a to z hľadiska posúdenia správnosti

vydania alebo nevydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. V súvislosti s tým je však potrebné zdôrazniť, že položenými prejudiciálnymi
otázkami Okresný súd Prešov nesleduje zistiť, či jeho rozhodnutie o vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi bolo samo o sebe správne, ako sa domnieva navrhovateľ, ale v
skutočnosti v nich prešovský súd žiada Súdny dvor Európskej únie jednak o výklad predpokladov pre

založenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú už nesprávne vydaným poverením na vykonanie
exekúcie (t. j. aký vplyv má na vznik zodpovednosti štátu v danej veci napr. pasivita povinnej, resp. jej
nevyužitie zákonom ponúkaných prostriedkov obrany v predmetnom exekučnom konaní) a taktiež žiada
o vysvetlenie vzťahu inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody v danej veci. V poukazovanom
prípade Okresný súd Prešov posudzuje nároky navrhovateľky (povinnej) na náhradu škody vzniknutej

z údajného nezákonného zexekvovania jej majetku a nie nároky na náhradu potenciálnej škody
spôsobenej v exekučnom konaní oprávnenému oneskoreným súdnym rozhodnutím, ako je tomu v tomto
konaní.Preuvedenéskutočnostidospelsúdkzáveru,ževyššiecitovanéotázkyOkresnéhosúduPrešov
s predmetom tohto konania nijako nesúvisia, a teda i odpovede na ne sú pre rozhodnutie Okresného
súdu Komárno v tejto veci nepodstatné.

Vzhľadom na to, že v navrhovateľom poukazovanom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši otázka, ktorá by mohla mať vplyv pre rozhodnutie súdu v tejto veci, bolopotrebné predkladaný návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP
zamietnuť.

Súd poznamenáva, že o takomto návrhu na prerušenie konania už súd v tejto veci rozhodol uznesením
zo dňa 20.5.2015, keď návrh na prerušenie konania zamietol, pričom Krajský súd v Nitre toto rozhodnutie
uznesením 26Co/461/2015-114 zo dňa 29.10.2015 potvrdil.

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na

zaplatenie majetkovej škody v sume 125,-€ a nemajetkovej ujmy v sume 935,-€ s tým odôvodnením,
že Okresný súd v Nových po 17 mesiacoch rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia vo veci vedenej
pod exekučným číslom EX 11026/2009.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ale opätovne žiadal
rozhodnúť o ich novom návrhu na prerušenie konania. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101

odsek 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasí, aby sa
vec prejednala a rozhodla bez ich prítomnosti. Preto súd s poukazom na ustanovenie § 101 odsek 2
O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že navrhuje návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný
zamietnuť vzhľadom na tú skutočnosť, že z judikatúry vyplýva povinnosť súdu zo zákona skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku a prípadnú nekalú povahu rozhodcovskej doložky.
Zo samotnej podstaty spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že si vyžadujú osobitnú ochranu a prístup.

Odporca má za to, že nevydanie poverenia v 15 dňovej lehote nevyplynulo z prieťahov zavinených
súdom a že súd konal v zmysle zásady rýchlosti. Čo sa týka prieťahov v konaní oprávnený nepodával
opravné prostriedky a prípadné sťažnosti na zamedzenie ním tvrdených prieťahov. V zmysle § 9
ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že pri posudzovaní existencie prieťahov v súdnom konaní je
možné vychádzať len z výsledkov vybavenej sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného
rozhodnutia európskeho súdu pre ľudské práva alebo rozhodnutia ústavného súdu o ústavnej sťažnosti.
Z toho vyplýva, že nesprávny úradný postup exekučného súdu nebol preukázaný. Čo sa týka vyčíslenej
materiálnejškody,navrhovateľsineodôvodnenepaušalizujeničímneodôvodnenéreálnevecnénáklady,
požaduje neprimerané čiastky, pričom vznik ani výšku uplatnenej skutočnej škody nepreukázal. Čo sa

týka nemajetkovej ujmy ako jej dôvod vzniku navrhovateľ v návrhu uvádza frustráciu a úzkosť členov
orgánov právnickej osoby, ktoré tvrdenie je v tejto veci irelevantné. Preto navrhol návrh ako nedôvodný
v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomným vyjadrením odporcu doručeným

súdu 15.5.2013, pripojeným spisom Okresného súdu Nové Zámky 4Er 1279/2009 a takto vykonaným
dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3.6.2013 súd návrh navrhovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku
podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením 6Co/176/2013-63 zo dňa 30.4.2014

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá
bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci po a)

nezákonným rozhodnutím, po b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, po c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, alebo po d)
nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak 1.) škoda vznikla
v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 9 ods. 1,2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1,2 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa§41ods.1Zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) cit. zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade po c) notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila, po d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov

nimi schválených.

Podľa§44ods.1cit.zákonaexekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávnenéhonavykonanieexekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu ( § 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 42 ods. 2 cit. zákona v znení účinnom do 31.5.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c), d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú

orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup
2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len
jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.

V predmetnej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške 125.-€ a nemajetkovú

ujmu v peniazoch v sume 935.-€ a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.1.2011, teda po uplynutí
zákonom stanovenej doby v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Z vykonaného dokazovania

má nesporne preukázané, že navrhovateľ sa písomne obrátil na odporcu, ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Odporca nerozporoval túto skutočnosť, nárok na náhradu škody
navrhovateľovi neuspokojil. Z týchto dôvodov sa navrhovateľ obrátil so svojim návrhom na súd. Okresný
súd v Nových Zámkoch postupoval v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti a písomné poverenie pre súdneho exekútora vydal ihneď potom, ako
získal podklady na posúdenie žiadosti o udelenie poverenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 31.10.2009 sa u súdneho exekútora začalo exekučné
konanie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnej
I. D. pre vymoženie sumy 1789,75 € s príslušenstvom priznanej rozsudkom stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 8.7.2009 spisová značka SR 05156/09, pričom dňa 23.11.2009 bola Okresnému súdu v
Nových Zámkoch doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie predmetnej exekúcie. V predmetnej exekučnej veci exekučný súd zistil, že nie je pripojená
zmluva o úvere, preto vyzval dňa 16.2.2010 právneho zástupcu oprávneného aby ju doložil. Urgoval
zmluvu dňa 8.9.2010. Po tom ako bola zmluva dňa 28.9.2010 doložená, súd dňa 18.1.2011 vydal
poverenie, ktoré bolo doručené exekútorovi 28.1.2011. Je nesporné, že medzi podaním návrhu na súd
23.11.2009 a dňom vydania poverenia 18.1.2011 uplynulo 14 mesiacov, avšak exekučný súd vo veci
pracoval v medziach svojich možností, vyzýval právneho zástupcu oprávneného na doloženie zmluvy

o úvere, urgoval ho, až nakoniec zmluvu predložil a po preskúmaní tejto úverovej zmluvy pristúpil k
vydaniu poverenia. Je známe, že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v radovo tisíckach
obdobných vecí a už pri podávaní návrhu nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul
bude exekučným súdom vyzvaný na predloženie konkrétnej úverovej zmluvy. Navrhovateľ túto zmluvu
predložil až po uplynutí 7 mesiacov a tým podstatnou mierou ovplyvnil dĺžku konania. Preto vo veci

nemožno vzhliadnuť prieťahy v konaní.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Až znenie
exekučného poriadku ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.z. s

účinnosťou od 1.6.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Keďže žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná pred
1.6.2011, konkrétne dňa 23.11.2009, z dikcie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 exekučného poriadku

potom vyplýva, že po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora
vykonaním exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky 4Er 1279/2009 bola žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručená súdu 23.11.2009, pričom
súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie 18.1.2011, pričom až 28.9.2010 bol návrh zo strany
oprávneného doplnený. V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať
rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní ( uznesenie NS SR 3MCdo 11/2010 ). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
oprávnený aj bez návrhu ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola
uzavretá platne ( uznesenie NS SR 6Cdo 105/2011 ). S poukazom aj na právny názor odvolacieho
súdu tunajší súd konštatuje, že po doplnení návrhu na vydanie poverenia dňa 28.9.2010 exekučný súd

vydal poverenie až dňa 18.1.2011 a preto zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému
postupu.

Nakoľko súd mal za preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, skúmal druhú podmienku

a to vznik škody.

Samotné zistenie, že k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie exekučným súdom došlo po uplynutí
zákonnej lehoty, však ešte samo osebe nezakladá zodpovednosť štátu podľa zák. číslo 514/2003 Z. z..
Musia byť totiž splnené i ďalšie dva predpoklady a to vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a priama

príčinná súvislosť medzi konaním exekučného súdu a samotnou škodou, resp. nemajetkovou ujmou
na preukázanie ktorých predpokladov zaťažuje dôkazné bremeno práve žalobcu. V danom prípade
si žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil a nepreukázal splnenie týchto zákonných predpokladov.
Nebolo možné prihliadnuť na znalecký posudok, na ktorý poukázal žalobca č. 1/2014 Ekonomickejuniverzity v Bratislave, keďže tento je irelevantný nakoľko je všeobecný a nešpecifikuje konkrétne
exekučné konanie. Žalobcom predkladané tvrdenia o vzniku škody vo výške 125 €, predstavujúce
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a

vymáhania pohľadávky v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím exekučného súdu o tejto žiadosti, súd považuje za zavádzajúce. Vychádzajúc z
elementárnej logiky veci, žalobca ako právnická osoba, ktorej náplňou činnosti ako je všeobecne známe,
je práve vymáhanie pohľadávok, bezo sporu na zabezpečenie svojej bezporuchovej činnosti musí
viesť databázu vymáhaných pohľadávok prostredníctvom informačného systému až do ich vymoženia,

prípadne zániku iným spôsobom a to aj v dobe, keď exekútor poverený vykonaním exekúcie začal
exekúciu vykonávať. Pracovné výkony zamestnancov v súvislosti so správou týchto pohľadávok,
administratívnymi prácami, udržiavaním informačného systému, atď. tak nepredstavujú zmenšenie
majetku žalobcu v čase nerozhodnutia o žiadosti exekútora. Naviac podľa obsahu exekučného spisu
žalobca ako oprávnený v danom exekučnom konaní ani sťažnosť na prieťahy v konaní nepodal. Za
danejsituácieniettakpríčinnejsúvislostimedzikonanímexekučnéhosúduažalobcomtvrdenouškodou.

Rovnako tak i vznikom nemajetkovej ujmy v sume 935,- € ktorej dôvod vzniku žalobca v návrhu uvádza
- frustráciu a úzkosť členov orgánov právnickej osoby na strane žalobcu z ním predkladaných dôvodov,
ktoré naviac bez ponúknutia dôkazu o tom, sú len v rovine teoretických úvah.

V predmetnej veci navrhovateľ preukázal nesprávny úradný postup ako prvý z predpokladov pre vznik

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ale nepreukázal vznik
škody ako druhý predpoklad. Preto nebolo možné skúmať ani príčinnú súvislosť medzi týmito dvoma
podmienkami. Preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť
splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie čo i len jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu
za škodu nevzniká. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dôkazné bremeno v predmetnej veci bolo na

navrhovateľovi, ktorý ani po rozhodnutí krajského súdu žiadnym spôsobom vznik škody nepreukázal a
ani nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému odporcovi

nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa osobitného zákona.