Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 1P/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114230472
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1114230472.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej

veci navrhovateľky: F. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. nábrežie XX/C, XXX XX Z., štátna
občianka Slovenskej republiky, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o.,
so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Z., proti odporcovi: S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. nábrežie XX/C, XXX XX Z., štátny občan Slovenskej republiky, právne zastúpený JUDr. Andrejom
Garom, advokátom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej
prokuratúry Bratislava I, so sídlom Kvetná 13, 820 05 Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16
Bratislava, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov F. Q., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX pred Matričným úradom Mestskej časti Bratislava - M. W., zapísané v knihe manželstiev
vo zväzku XX, ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom X rozvádza.

Súd na čas po rozvode manželstva schvaľuje dohodu rodičov o výkone rodičovských práv a povinností

k maloletej Y. W. Q., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá"), v nasledovnom znení:

Maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja jej rodičia.

Odporca je oprávnený stretávať sa s maloletou nasledovne:
- v párnom kalendárnom týždni v roku v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.

- v nepárnom kalendárnom týždni v roku v utorok vždy v čase od 16.30 hod. do 19.30 hod.
- v nepárnom kalendárnom týždni v roku vždy v čase od 31.12 od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 18.00 hod.
- každoročne vždy v čase od 06.01. od 10.00 hod. d 07.01. do 18.00 hod.

Ďalej je odporca oprávnený stretávať sa s maloletou vždy za prítomnosti navrhovateľky a to nasledovne:
- každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni v roku v čase od soboty od XXX.XX hod. do nedele

do 18.00 hod.
- každoročne v 8. a 29. kalendárnom týždni v roku v čase od pondelka od 10.00 hod. do nedele do
18.00 hod.

Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je bydlisko navrhovateľky.

Navrhovateľka je povinná v určenom čase a na určenom mieste dieťa riadne pripravené odovzdať

odporcovi.Odporca je povinný prevziať a odovzdať maloletú v určenom čase a na určenom mieste.

Odporca sa zaväzuje platiť výživné na maloletú v sume 500,- Eur mesačne, ktorú sa zaväzuje platiť

vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou výroku
o rozvode manželstva.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.11.2014 domáhala

rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej Y.
W. na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorila dňa
XX.XX.XXXX po päťročnej známosti. U oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Uviedla, že k prvým
vážnejším nedorozumeniam a názorovým nezhodám v manželstve začalo dochádzať krátko po uzavretí
manželstva, kedy sa odporca vo vzťahu k navrhovateľke diametrálne zmenil a k zásadnej zmene a

k vážnemu konfliktu medzi nimi došlo po narodení dcéry. Odporca začal trvať na zmene jej mena,
ktoré mali dohodnuté už pred jej narodením a s ktorým sa aj narodila. Žiadal, aby okrem mena Y.,
nadobudla aj meno W., po mame jeho otca. Na túto zmenu musela navrhovateľka pristúpiť necelé dva
mesiace po narodení dieťaťa. Od narodenia dcéry odporca prestal o navrhovateľku prejavovať záujem,
netrávil s ňou a dieťaťom spoločne voľný čas a venoval sa výlučne svojim záľubám. Avšak domácnosť

absolútne a nadštandardne zabezpečoval po finančnej a materiálnej stránke. Navrhovateľka mala za to,
že po uzavretí manželstva a narodení spoločnej dcéry sa prejavili názorové rozdiely manželov vyvolané
najmä skutočnosťou, že odporca je inej národnosti, vierovyznania a kultúry. Tieto názory však podľa nej
odporca začal prejavovať až po narodení dcéry. Od narodenia dcéry chodil odporca domov väčšinou v
neskorých nočných hodinách a to bez akéhokoľvek vysvetlenia. Odmietal s navrhovateľkou a dieťaťom

tráviť voľný čas, nemali žiaden spoločný rodinný program, okrem príkazov navštevovať jeho rodinu.
K úplnému narušeniu vzájomných vzťahov došlo v polovici októbra 2014, kedy sa odporca prestal o
navrhovateľku, ktorá bola a je s maloletou na rodičovskej dovolenke starať aj finančne. Odporca sa
opakovane vyjadril o navrhovateľke v tom smere, že podstatná pre neho je len maloletá dcéra, pretože
iba ona má ich krv. Navrhovateľka mala za to, že vzťahy medzi manželmi, ktorí od novembra 2014

nežijú v spoločnej domácnosti sú natoľko vážne narušené, že manželstvo už dlhodobo neplní žiadnu
zo svojich spoločenských funkcií a je iba formálnym zväzkom. Za príčinu rozvratu manželstva označila
navrhovateľka rozdielnosť kultúr účastníkov, ktorá sa prejavila až po narodení maloletého dieťaťa a ktorá
spočíva v nezlučiteľnosti názorov na postavenie manželov v rodine, výchovu dieťaťa, trávenie voľného
času, hospodárenie, čoho dôsledkom je vzájomné citové odcudzenie účastníkov konania.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľka navrhla zveriť maloletú do jej
osobnej starostlivosti, právo zastupovať a spravovať jej majetok navrhla zveriť obom rodičom a súčasne
žiadala, aby súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletú v sume 1 500,- Eur mesačne a
výživnénatvorbuúsporvsume1000,-Eurmesačne.Pokiaľideoúpravustykuotcasmaloletounavrhla,

aby súd upravil styk tak, že odporca bude oprávnený stretávať sa s maloletou v párnom kalendárnom
týždni v utorok a vo štvrtok vždy v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom kalendárnom týždni
v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod..

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.11.2014 uviedol, že je síce pravdou,

že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi sú v súčasnosti vážne narušené a ich
manželstvo z tohto dôvodu už dlhodobo neplní svoj účel a žiadnu zo spoločenských funkcií, vo
vzťahu k dôvodom vzájomných rozporov medzi manželmi sa však odporca zásadne nestotožňuje s
tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými v návrhu. Odporca mal za to, že zásadné konflikty medzi ním a
navrhovateľkou vo vzťahu k ich manželstvu začali vznikať po narodení dcéry a boli zväčša vyvolávané

neochotou navrhovateľky stretávať sa s rodičmi odporcu. Navrhovateľka podľa neho rôznymi spôsobmi
zabraňovala stretávaniu maloletej s rodičmi odporcu, pričom k svojim rodičom a jej rodine a známym
brávala maloletú každý deň. Podľa tvrdení odporcu, pritom nie je pravdou, že by odporca požadoval
tráveniečasumaloletejvjehorodinevneúmernomrozsahuakotouvádzanavrhovateľka.Právenaopak,
v skutočnosti navrhovateľka trávila s maloletou v neúmernom rozsahu čas v kruhu svojich priateliek a

rodiny. Požiadavky odporcu, aby navrhovateľka brávala maloletú aj k jeho rodine boli nanajvýš legitímne,nakoľko prirodzene odporca chce, aby mala maloletá vybudovaný vzťah aj k jeho rodine, v ktorej si
veľmi zakladajú na rodinných vzťahoch a väzbách. Odporca tiež uviedol, že mal výhrady k spôsobu
života vedeného navrhovateľkou, nakoľko tento prirodzene vplýval aj na život maloletej. Navrhovateľka

totiž fajčila cigarety v prítomnosti maloletej a väčšinu času s maloletou trávila stretávaním sa so svojimi
priateľkami v obchodných centrách. Odporca navrhovateľke vytýkal, že nevedie riadny rodinný život,
nevarí sebe, maloletej ani jemu, nevenuje sa dostatočne a rozumne rozvoju a výchove maloletej a
vo veľkej miere nedôvodne míňa peniaze z rodinného rozpočtu. Na tieto výčitky zo strany odporcu
reagovala navrhovateľka vyvolávaním napätia a hádok medzi nimi a rôznymi spôsobmi podľa neho

demonštrovala, že odporca nemá čo hovoriť do jej života. Odporca napriek tomu, že uvádzal odlišné
príčiny rozvratu manželstva, súhlasil s rozvodom manželstva a vo svojom vyjadrení v zásade potvrdil,
že vzťahy medzi manželmi sú trvalo a vážne narušené a že manželia od novembra 2014 spolu nežijú,
ani nehospodária, ani sa intímne nestýkajú.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode manželstva

nesúhlasilvtomtosmeresnávrhomnavrhovateľkyažiadal,abysúdnačasporozvodemanželstvazveril
maloletú Y. do osobnej starostlivosti odporcu, dôvodiac, že má k maloletej vybudovaný plnohodnotný
vzťah a jeho prístup k plneniu rodičovských povinností je zodpovednejší ako u navrhovateľky, najmä
poukázal na to, že navrhovateľka svojim konaním potom, čo s maloletou v novembri 2014 opustila
spoločnú domácnosť, nerešpektuje rodičovské práva odporcu, bráni odporcovi v styku s maloletou, čo

je dostatočným dôvodom pre to, aby súd maloletú navrhovateľke nezveril. Eventuálne odporca navrhol
pre prípad, že podľa súdu nebudú splnené podmienky pre zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
odporcu zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Na pojednávaní dňa 14.03.2016 navrhovateľka a odporca svoj doterajší postoj zmenili a ohľadom úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností dospeli k maloletej dospeli k rodičovskej dohode, ktorú navrhli
súdu schváliť.

Kolízny opatrovník maloletej, ako jej zástupca v konaní, vo svojom stanovisku prednesenom na
pojednávaní dňa 14.03.2016 uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva navrhuje súdu schváliť

predloženú rodičovskú dohodu, čo odôvodnil záujmom maloletého dieťaťa.

Prokurátor Okresnej prokuratúry na pojednávaní dňa 14.03.2016 uviedol, že vzhľadom na vstupové
oprávnenie je oprávnený vyjadriť sa len k časti konania týkajúcej sa výchovy maloletej, ku ktorému
uviedol, že rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi maloletej vníma ako dohodu v záujme maloletej

Y. a preto navrhol súdu, aby rodičovskú dohodu schválil

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za
prítomnostivšetkýchúčastníkovaleboichzástupcov,ktorísavzdajúodvolania,uvediesúdvodôvodnení
rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na skutočnosť, že na pojednávaní boli prítomní všetci účastníci konania a po vyhlásení
rozsudku sa títo vzdali odvolania, súd vychádzal z citovaného ustanovenia a v odôvodnení rozsudku
uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol.

Predmetom konania bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu (zverenie do osobnej starostlivosti, zastupovanie a správa majetku maloletej,
určenie výživného a úprava styku otca s maloletou).

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú

vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Záverom súd nad rámec povinnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorú v danom prípade vzhľadom na

vyššie citované ustanovenie § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nemal, pre úplnosť uvádza,
že potom, čo vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov prítomných na pojednávaní dňa 14.03.2016,
listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, sobášnym listom, rodným listom maloletej, ako aj
ďalšími listinnými dôkazmi v smere zistenia aktuálnych potrieb, výdavkov spojených s výživou, výchovou
maloletého dieťaťa, ako aj jeho výdavkami, skúmal majetkové a zárobkové pomery navrhovateľky a

odporcu a to v rozsahu nevyhnutnom pre posúdenie základnej otázky konania, a to či sú splnené
podmienky pre rozvod účastníkov podľa citovaného ustanovenia § 23 Zákona o rodine a tiež otázky,
či rodičovská dohoda, ktorú na pojednávaní účastníci zhodne navrhli spĺňa predpoklady vyžadované
ustanovením§24ods.4Zákonaorodine,najmäčijevzáujmeanaprospechmaloletéhodieťaťa,atopo
všetkých stránkach (citovej, vývinových potrieb, vzťahu rodičov k maloletej, výchovnej a ďalších), dospel

v intenciách vykonaného dokazovania k záveru, že sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie
o rozvode manželstva, s odôvodnením, že v danom prípade bol ustálený hlboký rozvrat manželstva
vylučujúci reálnu šancu na jeho obnovu, ktorú obaja manželia vo svojej výpovedi pred súdom vylúčili.
V časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Y. na čas po rozvode, predstavuje výživné vo
výške 500,- Eur mesačne na maloletú primerané výživné vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého

dieťaťa. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadol aj na skutočnosť, že navrhovateľka je toho
času vzhľadom na vek maloletej na rodičovskej dovolenke a z dôvodu zabezpečovania celodennej
osobnej starostlivosti o maloletú je jej jediným príjmom rodičovský príspevok vo výške 203,20,- Eura.
Poukazujúc na uvedené závery, zohľadniac schopnosti oboch rodičov zabezpečovať výživu a potrebymaloletého dieťaťa v zistenom rozsahu, dospel konajúci súd k záveru, že navrhovaná rodičovská
dohoda je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a rešpektuje a zohľadňuje jej potreby po všetkých
stránkach.

Vzhľadom na prezentované závery súd manželstvo účastníkov rozviedol a schválil navrhnutú rodičovskú
dohodu, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu

trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadomnaskutočnosť,žeúčastnícisapovyhlásenírozsudkuvzdaliprávapodať odvolanie,odvolanie
účastníkov bude právne neúčinné a rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).