Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoZm/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109230849
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5109230849.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Liptovské pekárne
a cukrárne VČELA - Lippek k.s., so sídlom 1. mája 1919, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 394 556,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom B. XX, XXX XX M.,
proti žalovanému: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX, občan SR, zastúpenému právnym
zástupcom JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, so sídlom J. B. XX, XXX XX G., v konaní o
zaplatenie zmenkovej sumy 24.228,44 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/1/2010-200 zo dňa 12. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/1/2010-200 zo dňa 12. marca 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia
vo výške 484,01 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobcu
JUDr. Ireny Sopkovej, advokátky, so sídlom B. XX, XXX XX M..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd ponechal v platnosti v celom rozsahu zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Žilina č.k. 20Zm/50/2009-21 zo dňa 25.11.2009 a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne žalobcu trovy konania o námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu vo výške 1.452,02 Eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení
uviedol, že žalobca žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť zmenkovú sumu 24.228,44 Eur s úrokom vo výške 6% ročne od 12.09.2009 do zaplatenia,
odmenu vo výške 1/3% zmenkovej sumy vo výške 80,76 Eur a trovy konania. Uplatnený nárok žalobca
odôvodnil tým, že je vlastníkom platnej vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 08.09.2009 na sumu
24.228,44 Eur. Zmenka bola vystavená s doložkou bez protestu a žalovaný sa zaviazal zaplatiť ju pri jej
splatnosti dňa 11.09.2009. Žalovaný v deň splatnosti zmenku v mieste platenia na ulici 1. Mája 1919,

Liptovský Mikuláš - v Liptovských pekárňach a cukrárňach VČELA - Lippek, k.s. nezaplatil a nevykonal
tak ani do dňa podania žaloby, a to napriek tomu, že ho žalobca na plnenie vyzval.

Okresný súd vo veci vydal dňa 25.11.2009 zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/50/2009-21. Proti
tomuto podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote námietky. Okresný súd vyhodnotením obsahu
týchto námietok konštatoval, že sa jedná o námietku:
1/ podpísania zmenky pod psychickým nátlakom zo strany komanditistu žalobcu Ing. F. U., ktorý mal byť

na žalovaného vyvíjaný spôsobom uvedeným v námietkach,
2/ že zaplatenie zmenkovej sumy 24.228,44 Eur nemá žiaden hmotno-právny základ, žalovaný
nespôsobil žalobcovi žiadnu škodu a že žalovaný v čase vystavenia zmenky neevidoval žiaden
záväzok voči žalobcovi. K tejto časti námietok žalovaný v konaní ďalej uviedol, že žalobca nepreukázalvymedzením skutkových okolností konkrétny kauzálny vzťah krytý zmenkou s tým, že žalobca je povinný
preukázať, ktorú konkrétnu kauzu zmenka mala zabezpečovať, pričom žalovaný zotrval na tvrdení, že
zmenka bola vystavená bezdôvodne, žalobca dosiahol podpísanie zmenky podvodným spôsobom, a

to zneužitím psychickej lability žalovaného pod hrubým psychickým nátlakom, vyhrážaním sa zničením
jeho a celej jeho rodiny.

Okresný súd uviedol, že žalobca predložil v origináli platnú vlastnú zmenku vystavenú žalovaným, čím
preukázal existenciu abstraktného zmenkového záväzku žalovaného, ktorý je zásadne nezávislý na

mimozmenkových vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným. Predložená zmenka ako dokonalý cenný
papier oprávňuje žalobcu na základe jej držby uplatňovať práva zo zmenky vyplývajúce bez nutnosti
väzby na akúkoľvek kauzu. Žalobca uplatnený nárok vymedzil ako nárok vyplývajúci zo zmenky
vystavenej žalovaným a iné skutkové okolnosti na odôvodnenie tohto nároku nebol v konaní povinný
uvádzať ani preukazovať. Žalobca v postavení remitenta je osobou oprávnenou zo zmenky a nemusí
preukazovať žalovanému ako vystaviteľovi kauzu a ani v konaní pred súdom nemusí preukazovať,

na základe akých skutkových okolností žalovaný zmenku vystavil. Zmenkový záväzok je abstraktný,
samostatný, oddelený od kauzálnych vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku, a zároveň je záväzkom
nesporným, čo znamená, že pokiaľ zmenka vyhovuje formálnym požiadavkám zákona, má jej majiteľ
nepochybné právo na jej zaplatenie. Zároveň má dlžník v konaní možnosť vznášať námietky, ktoré majú
pôvod v záväzkových vzťahoch, ktoré viedli k jej vystaveniu. Dôkazné bremeno v konaní o kauzálnych

námietkach je zásadne na dlžníkovi (žalovanom), nakoľko majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný
zmenkou samotnou. Okresný súd poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, okrem iného na
rozsudok sp. zn. 1M Obdo V 9/2007 z 27.11.2008, v ktorom Najvyšší súd SR pripustil dôkazné bremeno
pri prejednaní kauzálnych námietok na strane žalobcu, avšak len v prípade, ak žalobca tvrdil existenciu
kauzálneho vzťahu, t.j. ak kauzálny vzťah vymedzil žalobca, čo však v prejednávanej veci nenastalo.

Okresný súd tak dospel k záveru, že dôkazné bremeno v konaní o námietkach v prejednávanej veci v
súlade s konštantnou judikatúrou v plnom rozsahu zaťažovalo žalovaného.

K námietke žalovaného, že žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu a že zaplatenie zmenkovej sumy nemá
hmotnoprávny základ, uviedol okresný súd, že kauzou vystavenia zmenky nemusí byť len zabezpečenie

pohľadávky z kauzálneho vzťahu, ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné, o zmenky z
ochoty, alebo môže zmenka plniť priamo platobnú funkciu. V prejednávanej veci nebol preukázaný
zabezpečovací charakter zmenky vo vzťahu ku kauzálnej pohľadávke a samotná námietka, že zmenka
bola vystavená bezdôvodne, je námietkou neexistujúcej kauzy vystavenia zmenky. V takomto prípade
musí podľa okresného súdu dlžník už v podaných námietkach vysvetliť, pokiaľ nespochybňuje samotný

podpis na zmenke, prečo bezdôvodne listinu zmenky podpisoval. Žalovaný vystavenie zmenky a svoj
podpis na zmenke nespochybnil, a pokiaľ tvrdil, že zmenku podpísal pod nátlakom, bol nositeľom
dôkazného bremena ohľadom tohto tvrdenia, pričom podľa okresného súd toto dôkazné bremeno
neuniesol. Okresný súd odkázal na rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5CMo 358/1994, v
zmysle ktorého ...„neslobodné podpisy na zmenke nezaväzujú, neslobodnosť konania však musí byť

preukázaná. Za neslobodné konanie je potrebné považovať prípady, kedy dotknutá osoba koná po
vyhrážkou, ktorej keby nebolo, tak právny úkon by neučinila. Vyhrážka môže byť výslovná, môže však
byť vyjadrená aj inak ako verbálne, musí však ísť o konkrétne jednanie, z ktorého pre konajúceho
plynie istá hrozba“. Ohľadom okolností, ktoré predchádzali vystaveniu zmenky, okresný súd uviedol,
že k týmto sa v priebehu konania vyjadrovali účastníci a vyplývajú aj z pripojených trestných spisov,

pričom dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný zmenku podpísal pod psychickým nátlakom
zo strany komanditistu žalobcu Ing. F. U.. Dokazovaním neboli preukázané jeho bezprávne vyhrážky
vo vzťahu k žalovanému, resp. sprostredkované telefonicky vo vzťahu k jeho manželke, týkajúce sa
hrozby likvidácie alebo ohrozenia existencie rodiny žalovaného. Podľa okresného súdu nemožno za
psychický nátlak považovať skutočnosť, pokiaľ sa Ing. U. „vyhrážal“ možnosťou oznámenia konania

žalovaného na daňový úrad, políciu alebo iné inštitúcie. K stretnutiu Ing. U. a žalovaného, na ktorom
bola vystavená zmenka, okresný súd uviedol, že nebolo preukázané, že by na tomto stretnutí došlo k
hrozbám zo strany Ing. U., ktoré by bolo možné považovať za psychický nátlak, majúci za následok
neslobodu podpisu žalovaného na zmenke. Ing. U. tvrdenia žalovaného poprel a tieto tvrdenia boli
vyvrátené tiež svedeckými výpoveďami Ing. L. M. a C. Y., ktorí sa na tomto stretnutí zúčastnili. Okresný

súd nepovažoval za relevantné, či sa žalovaný k Ing. U. dostavil z vlastnej iniciatívy alebo na podnet
jeho telefonátu, nakoľko ani v druhom prípade by nebolo možné konštatovať, že by žalovaný k Ing. F.
U. nešiel dobrovoľne. Žalovaný sa k Ing. U. dostavil sám za účelom riešenia situácie bez ohľadu na to,
aký podnet ho k tomu viedol. Okresný súd preto zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovaniazabezpečením výpisov telefonických hovorov Ing. U. v období 37. týždňa roku 2009, ktorými chcel
žalovaný preukázať, že k Ing. U. prišiel na základe jeho výzvy a vyhrážok. Ani v prípade preukázania,
že Ing. F. U. v spornom čase telefonicky žalovaného kontaktoval, by nebolo možné dospieť k záveru,

že uskutočnený telefonický rozhovor mal za následok, že žalovaný neprišiel dobrovoľne a samostatne,
nakoľko obsah telefonického rozhovoru by týmto spôsobom nebolo možné preukázať. Podpísanie
zmenky pod nátlakom nebolo preukázané ani v trestnom konaní voči Ing. F. U. pre zločin vydierania,
ktoré bolo vedené na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši pod sp. zn. 2T/36/2013, kde bol Ing. U.
spod obžaloby oslobodený, keďže nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Aj v

odôvodnení tohto rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš bolo konštatované, že nie je vylúčené,
že žalovaný mal záujem na urovnaní vzťahov so žalobcom a že sa na vyriešení situácie dohodli práve
formou vystavenej zmenky, ktorá nemusí kopírovať a kompenzovať len skutočnú výšku spôsobenej
škody. Okresný súd nevylúčil, že žalovaný pri vystavení zmenky konal pod „tlakom“ udalostí súvisiacich
s vykonanou domovou prehliadkou a činnosťou zamestnancov žalobcu, do ktorej bol zainteresovaný
aj žalovaný, ktorému zamestnanec žalobcu Z. U. dovážal pekárenské výroby žalobcu bez oficiálnej

objednávky, avšak psychický nátlak zo strany Ing. F. U., ktorý by mal za následok neslobodu jeho
konania, resp. neslobodu jeho podpisu na zmenke, preukázaný nebol. Lekárske správy, predložené
žalovaným, dokumentujú jeho psychický stav v období po vystavení zmenky a nepreukazujú nedostatok
vôle, resp. neslobodu žalovaného pri jej podpísaní. Okresný súd mal preto podpis žalovaného na
predloženej zmenke za záväzný.

K otázke existencie škody okresný súd uviedol, že predmetom konania nebol nárok na náhradu škody,
ale nárok na zaplatenie zmenkovej sumy. Existencia škody na strane žalobcu a jej výška za situácie,
kedy nebol preukázaný zabezpečovací charakter zmenky ku kauzálnej pohľadávke, nebola relevantná.
K tejto otázke pritom neniesol dôkazné bremeno žalobca, ako to uvádzal právny zástupca žalovaného.

Ak žalovaný uvádzal, že zmenka bola vystavená bezdôvodne a že žalobcovi nič nedlží, okresný súd
uviedol, že námietka, že žalovaný nič nedlží, nie je námietkou, ktorá by v zmysle § 17 zákona zbavovala
zmenkového dlžníka jeho povinnosti zaplatiť zmenku. Tvrdenie, že žalovaný žalobcovi nič nedlží,
môže byť relevantné len v spojení s tvrdeným zánikom dohodnutého dôvodu zmenky, ktorý musí byť
obsiahnutý v námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu (rozsudok Vrchného súdu

v Prahe sp. zn. 9CMo/533/2000). Rovnako tvrdenie v námietkach, že zmenka nikdy nemala kauzu, nie
je spôsobilé samo o sebe zvrátiť platobnú povinnosť zo zmenky. Uvedené tvrdenie má význam napr.
za predpokladu, ak je doplnené tvrdením o neslobodnom podpise zmenky alebo podpísaní zmenky
v omyle (uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 9CMo 212/2003). Vzhľadom na uvedené nebolo
podľa okresného súdu možné prejednať námietku žalovaného o nedôvodnosti vystavenia predloženej

zmenky a o neexistencii žiadneho dlhu žalovaného len v kontexte podaných námietok proti zmenkovému
platobnému rozkazu, t.j. v spojení s námietkou, že zmenku žalovaný podpísal pod nátlakom, ktorá
skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Okresný súd zároveň poukázal na rozsudok Vrchného súdu v
Prahesp.zn.12CMo15/2005,podľaktorého...„akniektoslobodneavážnepodpíšezmenkuvpostavení
zmenkového dlžníka a robí tak podľa svojho názoru bezdôvodne, nemôže sa neskôr svojej platobnej

povinnosti zo zmenky zbaviť. V takomto prípade nemá zmenkový dlžník námietku z vlastného vzťahu
podľa čl. I § 17 zákona, nakoľko svojim podpisom zmenky sa zaviazal ju bez ďalšieho zaplatiť, aj keď,
ako sám tvrdí, žiadny vlastný vzťah k majiteľovi zmenky nemal. Možnosť podať námietku podľa čl. I § 17
zákona je daná iba vtedy, ak dôvod podpísania zmenky zmenkovým dlžníkom následne odpadol alebo
sa nenaplnil“. Okresný súd potom za konštatovania, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

námietky podpísania zmenky pod nátlakom, a za konštatovania nedôvodnosti kauzálnej námietky
ponechal zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu v platnosti.

O náhrade trov konania o námietkach žalovaného rozhodol okresný súd podľa ust. § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za

tri úkony právnej služby v celkovej výške 1.452,02 Eur vrátane DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný cestou právneho zástupcu. Žalovaný
spochybnil záver okresného súdu, ktorý vyhodnotil ako nepreukázané tvrdenie, že žalovaný zmenku
podpísal pod nátlakom, pričom sa oprel o výsledok trestného konania. Z vykonaného dokazovania však

nevyplynulo, že by nebol nátlak zo strany Ing. U. a nebola preukázaná ani dobrovoľnosť žalovaného, že
mal záujem o mimosúdnu dohodu, o čom svedčí i sled udalostí a konaní zo strany Ing. U., a to
- domová prehliadka,
- telefonické vyhrážky manželke žalovaného, ako aj žalovanému samotnému,- odkaz od U., aby sa frajer X. dostavil k nemu do kancelárie,
- psychický stav žalovaného (labilita),
- potvrdenia o zdravotnom stave od lekára.

V trestnom konaní boli pritom dôkazy v pochybnostiach vyhodnocované v prospech obžalovaného,
čo však nie je možné v občianskoprávnych veciach. Prvostupňový súd nevykonal všetky navrhnuté
dôkazy - telefonické hovory medzi žalobcom a žalovaným, výsluch Ing. M., nezisťoval totožnosť tretej
osoby, ktorá podľa Ing. U. mala sprostredkovať stretnutie so žalovaným (podľa názoru žalovaného taká
osoba neexistuje, a preto je tvrdenie Ing. U. zavádzajúce a nepravdivé). K záveru okresného súdu o

abstraktnom charaktere zmenky žalovaný uviedol, že abstraktný charakter zmenky je v súdnom konaní
právne relevantný len dovtedy, pokiaľ nie je spojený s konkrétnym kauzálnym vzťahom. V tomto prípade
kauzálny vzťah vymedzil samotný žalobca, ako to vyplýva zo svedeckých výpovedí Ing. U., Ing. M. a
ekonómky Y.. Keďže vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu, dôkazné bremeno malo
byť na žalobcovi a nie ako konštatoval okresný súd, pričom žalovaný urobil všetko preto, aby preukázal,
že tu kauzálneho vzťahu niet. Je logické, že žalobca bol povinný preukázať existenciu kauzálneho

vzťahu, nakoľko len on mal vedomosť, ako možno jeho existenciu preukázať a nie žalovaný, ktorý o
kauzálnom vzťahu ani nevedel. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Obdo V
9/2007, podľa ktorého úvaha o tom, koho v konkrétnom prípade zaťažuje dôkazné bremeno, nie je
rozhodujúca a rozhodujúce sú výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie v súlade s ust. §
132 O.s.p., čo okresný súd nevykonal a uspokojil sa len s abstraktnými a formálnymi tvrdeniami svedkov,

pričom neskúmal a nepripustil ani dokazovanie, či je priznaný nárok materiálne popravde. Žalobca podľa
názoru žalovaného nepreukázal vymedzenie konkrétnych skutkových okolností, aký konkrétny kauzálny
vzťah predmetná zmenka kryje, nevedel to špecifikovať, pričom bol povinný preukázať, ktorú konkrétnu
kauzu mala zmenka zabezpečovať, pričom v tejto časti dôkazné bremeno prešlo na žalobcu, a preto
žalovaný tvrdenie prvostupňového súdu, že neuniesol dôkazné bremeno, považuje za nesprávny právny

názor. Žalovaný nesúhlasil ani s úvahami a závermi prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že kauzou
vystavenia zmenky nemusí byť len zabezpečenie pohľadávky z kauzálneho vzťahu (čo v danom prípade
žalobca tvrdil, ale nepreukázal), ale môže ísť aj o dôvody spoločenské, rodinné, o zmenky z ochoty,
alebo môže zmenka priamo plniť platobnú funkciu. Tieto závery sa tohto konkrétneho súdneho sporu
rozhodne netýkajú. Žalovaný tak žiadal napadnutý zmenkový platobný rozkaz zrušiť a priznať náhradu

trov konania.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného cestou právneho zástupcu uviedol, že tvrdenia
žalovaného, obsiahnuté v odvolaní, boli prezentované už aj v konaní pred okresným súdom a nejedná
sa o žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť. Rozhodnutie okresného súdu

je správne a zákonné a jeho odôvodnenie reaguje na všetky tvrdenia a námietky žalovaného. Žalobca
poukázal na to, že jeho konateľ - Ing. U. bol právoplatne oslobodený spod obžaloby a z tohto rozhodnutia
bol okresný súd povinný vychádzať. V konaní o zaplatenie zmenkovej sumy pritom súd nemôže
vykonávať dôkazy, ktoré už boli vykonané v trestnom konaní, tak ako to navrhol žalovaný. V danom
prípade platí koncentračná zásada a súd nemôže nahrádzať vykonávanie dôkazov orgánmi činnými v

trestnom konaní. Okresný súd pritom nevykonanie dôkazov náležite zdôvodnil. Neobstojí ani odkaz na
rozhodnutie NS SR, z ktorého žalovaný vytrháva len určité vety a ktoré sa týkalo inej veci, ktorá bola
odlišná od veci prejednávanej. Okresný súd poukázal na možnosť žalovaného vznášať námietky, ktoré
majú pôvod v záväzkových vzťahoch, ktoré viedli k vystaveniu zmenky, pričom však dôkazné bremeno
v konaní o kauzálnych námietkach je na žalovanom, nakoľko majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný

zmenkou samotnou bez toho, aby musel preukazovať dôvody jej vystavenia. Vzhľadom na to, že dôvody
odvolania neobsahujú nové skutočnosti, žiadal žalobca napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť
a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 403,34 Eur a 20% DPH.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne
správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere
hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoZm/39/2015-237 zo dňa 12.01.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudkuúčastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.01.2016,

na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd sa za aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie
závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce,
pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia

právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...
„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,
pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05,
III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...
„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v
zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“.

Za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil
s obsahom spisového materiálu. Z tohto bolo zistené, že žalovaný vystavil dňa 8.9.2009 v Liptovskom
Mikuláši zmenku s dátumom splatnosti dňa 11.09.2009, ktorou sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu
24.228,44 Eur bez protestu, splatné na adrese sídla žalobcu (č.l. 7 spisu). Okresný súd vydal vo veci dňa

25.11.2009 zmenkový platobný rozkaz č.k. 20Zm/50/2009-21, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmenkovej sumy 24.228,44 Eur spolu so 6% úrokom z tejto sumy od 12.09.2009 do zaplatenia,
odmenou vo výške 80,76 Eur a povinnosťou náhrady trov konania žalobcovi. Proti tomuto zmenkovému
platobnému rozkazu podal žalovaný námietky (č.l. 23 spisu), v ktorých uviedol, že k podpísaniu zmenky
došlo pod psychickým tlakom zo strany komanditistu žalobcu Ing. F. U. a že zaplatenie zmenkovej sumy

nemá žiaden hmotno-právny základ.

Žalovaný v podanom odvolaní zotrval na svojej procesnej obrane v tom smere, že zmenku podpísal
pod nátlakom a že zmenková suma nemá hmotno-právny základ. V tejto súvislosti spochybnil závery
okresného súdu ohľadom skutkových zistení, namietol nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania

a tiež právne závery okresného súdu.

K námietke žalovaného ohľadom podpísania zmenky pod nátlakom krajský súd v zhode so súdom
prvéhostupňauvádza,žeohľadomtohtotvrdeniabolžalovanýnositeľomdôkaznéhobremena.Žalovaný
tak bol povinný navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktorými svoje tvrdenie o podpise zmenky pod

nátlakom preukáže. Okresný súd za účelom posúdenia tejto námietky vykonal dokazovanie vypočutím
účastníkov a svedkov a dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného preukázané neboli. Po oboznámení
sa s týmito výpoveďami krajský súd dospel k rovnakému záveru o neunesení dôkazného bremena
žalovaného ohľadom jeho tvrdenia o podpise zmenky pod psychickým nátlakom. Pre posúdenie
tejto otázky je rozhodujúce, za akých okolností došlo k vystaveniu predmetnej zmenky žalovaným.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný sa sám a dobrovoľne dostavil do sídla spoločnosti
žalobcu, kde sa stretol s Ing. U. za prítomnosti svedkov Ing. M. a C. Y.. Je bez právneho významu,
či podnet na toto stretnutie bol daný telefonickým rozhovorom žalovaného s Ing. U., nakoľko v konaní
nevyšla najavo žiadna okolnosť preukazujúca záver, že by žalovaný nemal inú možnosť než sastretnutia zúčastniť, resp. že by bol k účasti na tomto stretnutí prinútený. Pre posúdenie dôvodnosti
námietky neslobodného podpisu zmenky sú pritom relevantné predovšetkým okolnosti samotného
podpisu zmenky na predmetnom stretnutí a nie dôvod, pre ktorý sa na toto stretnutie žalovaný dostavil.

V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd konštatuje, že z výpovedí účastníkov tohto stretnutia
nie je možné dospieť k záveru, že by na tomto stretnutí došlo k akémukoľvek psychickému nátlaku zo
strany Ing. U., aby žalovaný vystavil a podpísal predmetnú zmenku. Z vyjadrenia Ing. U. (č.l. 73 spisu)
vyplýva, že samotný žalovaný navrhol dohodu o zaplatení škody formou zmenky. Ochotu žalovaného
uhradiť škodu podpísaním zmenky potvrdil aj svedok Ing. L. M. (č.l. 78 spisu). To, že žalovaný priznával

svoju vinu a že chcel dlh vyrovnať, potvrdila aj svedkyňa C. Y. (č.l. 182 spisu). Aj tieto vyjadrenia osôb
prítomných na danom stretnutí nasvedčujú, že žalovaný sa na toto stretnutie do kancelárie žalobcu
dostavil dobrovoľne práve za účelom vyriešenia vzniknutej situácie.

Podpísanie zmenky pod nátlakom nevyplýva ani z trestného konania, ktoré bolo vedené voči Ing. U.
pre zločin vydierania pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 2T/36/2013, kde bol Ing.

U. spod obžaloby právoplatne oslobodený. Krajský súd v tejto súvislosti okrem rozhodnutia Vrchného
súdu v Prahe sp. zn. 5CMo 358/1994, na ktoré v odôvodnení svojho rozsudku poukázal okresný súd,
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 111/2012. V zmysle tohto rozhodnutia
je daný nedostatok slobody vôle aj v prípade psychického donútenia (nátlaku), avšak aby sa jednalo o
vyhrážku, ktorá môže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu (v zmenkovoprávnych vzťahoch materiálnu

vadu podpisu na zmenke), musí ísť o vyhrážku bezprávnu, ktorá musí obsahovať niečo, čo vynucované
byť nesmie, a zároveň musí ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a
povahy konkrétneho prípadu vzbudila u toho, voči komu bola takáto vyhrážka použitá, dôvodnú obavu.
Najvyšší súd ČR ďalej v tomto rozhodnutí konštatoval, že v prípade, ak niekto inému hrozí tým, čo je
oprávnený vykonať, aby druhú stranu prinútil k určitému konaniu, nejde o bezprávnu vyhrážku, ale o

oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu. Krajský súd aj v zmysle tohto
rozhodnutia potom uzatvára, že aj v prípade, ak by bolo preukázané tvrdenie o nátlaku Ing. U. vo forme
oznámenia protiprávneho konania na rôzne inštitúcie, políciu, živnostenský, či colný úrad, nejednalo by
sa o žiadne protiprávne konanie, ale o konanie, na ktoré bol štatutárny orgán žalobcu oprávnený po
zistení protiprávneho konania vo forme rozkrádania pekárenských výrobkov žalobcu. V podrobnostiach

ohľadomnepreukázaniakonaniažalovanéhopodnátlakomodkazujekrajskýsúdajnarelevantnézávery
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje.

V súvislosti s konštatovaním okresného súdu o nepreukázaní nátlaku pri podpise zmenky žalovaný
vzniesol v podanom odvolaní námietku nedostatočného zistenia skutkového stavu okresným súdom,

ktorý podľa názoru žalovaného nevykonal všetky relevantne navrhnuté dôkazy. Postup okresného
súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal z dostupných listinných dôkazov, pripojeného trestného spisu
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, výpovedí svedkov a výpovedí účastníkov, bol podľa krajského súdu
súladný s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. i s konštantnou judikatúrou vyšších súdov
Slovenskej republiky, z ktorej sa poukazuje na R č. 37/1993, podľa ktorého judikátu „nevykonanie

dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred
súdom“. Tiež podľa R č. 125/1999, „ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované
účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie
možnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesnýchpráv,ktoréúčastnícimohliuplatniť

a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. Podľa R č. 164/2003-I. „Ústava Slovenskej
republiky neupravuje prípustnosť dôkazov, ale ponecháva jej úpravu na príslušné zákony, spravidla na
procesné kódexy. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to,
či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na
jeho vykonanie“.

Žalovaný v podanom odvolaní namietol, že nebolo vykonané dokazovanie telefonickými hovormi medzi
žalobcomažalovanýmvinkriminovanomobdobí.Ktomutodôkazukrajskýsúdvzhodesosúdomprvého
stupňa uvádza, že ani v prípade preukázania existencie týchto telefonických hovorov by nebolo možné
zistiť ich obsah. Tieto telefonické hovory by bez poznania ich obsahu nemohli prispieť k objasneniu

medzi účastníkmi spornej otázky ohľadom žalovaným tvrdeného nátlaku voči jeho osobe. Žalovaný
v odvolaní namietol tiež nevykonanie výsluchu Ing. M., ktorý ale bol okresným súdom vypočutý na
pojednávaní uskutočnenom dňa 28.4.2011, a to za účasti žalovaného aj jeho právneho zástupcu (č.l.
78 spisu). Čo sa týka námietky ohľadom nezistenia totožnosti tretej osoby, ktorá podľa Ing. U. malasprostredkovať stretnutie medzi ním a žalovaným, zistenie totožnosti tejto osoby nemá podľa krajského
súdu žiadny relevantný vplyv pre posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností prejednávanej veci.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé a medzi účastníkmi nesporné, že k stretnutiu medzi Ing. U. a

žalovaným došlo a totožnosť osoby, ktorá mala toto stretnutie sprostredkovať, je tak bez relevancie
pre posúdenie medzi účastníkmi sporných otázok. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že zo záverov
oslobodzujúceho trestného rozsudku plynie, že v pochybnostiach bolo rozhodované a dôkazy boli
vyhodnocované v prospech obžalovaného, krajský súd uvádza, že ani z dokazovania vykonaného pred
súdomprvéhostupňaniejemožnédospieťkinémuzáveru,nežkzáveru,žeprotiprávnypsychickýnátlak

zo strany Ing. U. voči žalovanému, ktorý by odôvodnil námietku neslobodného podpisu žalovaného na
zmenke, nebol preukázaný.

Žalovaný v podanom odvolaní ďalej spochybnil názor okresného súdu v tom smere, že dôkazné
bremeno ohľadom preukázania existencie kauzálneho vzťahu nesie žalovaný. V tejto súvislosti krajský
súd v zhode so súdom prvého stupňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M

Obdo V/9/2007, v ktorom najvyšší súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno ohľadom kauzálneho
vzťahu je na žalobcovi len v prípade, ak vymedzenie kauzálneho vzťahu vzišlo zo strany žalobcu.
Z podaného návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalobca svoj nárok
uplatnil výlučne ako nárok vyplývajúci z ním predloženej zmenky vystavenej žalovaným. Kauzálny
vzťah, ktorý mal byť základom pre vystavenie tejto zmenky, tvrdil v konaní žalovaný v podaných

námietkachprotivydanémuzmenkovémuplatobnémurozkazu.Vtejtosúvislostinemôžeobstáťtvrdenie
žalovaného v podanom odvolaní, že kauzálny vzťah vymedzil samotný žalobca výpoveďou Ing. U.,
Ing. M. a ekonómky C. Y.. Z priebehu súdneho konania je zrejmé, že žalobca výpoveďou svojho
štatutárneho orgánu Ing. U. a návrhom na vypočutie svedkov reagoval len na tvrdenia žalovaného o
kauzálnom vzťahu, ktoré boli obsahom námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu.

V konaní tak kauzálny vzťah vymedzil žalovaný, a preto odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa
konštatuje, že žalovaný bol nositeľom dôkazného bremena ohľadom svojich tvrdení aj vo vzťahu k
vymedzeniu kauzálneho vzťahu, ktorý mal viesť k vystaveniu predmetnej zmenky. Záver predmetného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktorý odkazuje v podanom odvolaní žalovaný a podľa ktorého
sú rozhodujúce výsledky vykonaného dokazovania a ich vyhodnotenie, je záverom, ktorý nie je možné

zovšeobecniť na ďalšie konania, nakoľko sa týka výlučne veci prejednávanej najvyšším súdom, kde
dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu a kde žalobca neuniesol nielen svoje dôkazné bremeno, ale
nenaplnil ani povinnosť tvrdenia. Krajský súd v súvislosti s otázkou nositeľa dôkazného bremena na
preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
ČR, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn. 29Cdo 1650/2007 uvádza, že ...„súdna prax je jednotná v

závere, že dôkazné bremeno na preukázanie kauzálnych námietok proti zmenkovému platobnému
rozkazu nesie žalovaný“. Krajský súd pritom vo všeobecnosti uvádza, že ak dlžník - žalovaný zo
zmenky, ktorú podpísal, namieta, že táto zmenka nemá kauzu, musí dlžník vierohodne vysvetliť, prečo
takúto zmenku vôbec podpisoval. V prejednávanom prípade sa žalovaný bránil námietkou, že bol
k podpisu prinútený psychickým nátlakom štatutárneho orgánu žalobcu a že zmenka nemá žiaden

hmotno-právny základ. Vzhľadom na stotožnenie sa krajským súdom so záverom súdu prvého stupňa,
že tvrdenie o neslobodnom podpise zmenky žalovaným v dôsledku psychického nátlaku sa žalovanému
nepodarilo preukázať, potom za situácie, kedy žalovaný je nositeľom dôkazného bremena ohľadom
svojich kauzálnych námietok, ktoré bremeno žalovaný neuniesol, uvádza krajský súd, že dôvodom
záväzku žalovaného zo zmenky je samotná skutočnosť existencie tejto zmenky ako platnej vlastnej

zmenky vystavenej žalovaným (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 3417/2007).
Krajský súd je toho názoru, že ak niekto slobodne a vážne podpíše zmenku v postavení zmenkového
dlžníka, pričom tak podľa vlastného vyjadrenia urobí bezdôvodne, nemôže sa neskôr svojej platobnej
povinnosti zo zmenky zbaviť. V takomto prípade totižto žalovaný nemá k dispozícii námietku z vlastného
vzťahu podľa čl. I. § 17 zákona zmenkového a šekového, nakoľko svojim podpisom na zmenke sa

zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť, aj keď, ako sám tvrdí, žiadny vlastný vzťah k majiteľovi zmenky nemal.
Ak žalovaný založil svoju obranu proti zmenkovému platobnému rozkazu na námietke neexistencie
zmenkou zabezpečeného dlhu, tak dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodnosti tejto kauzálnej
námietky v celom rozsahu ťažilo žalovaného. Keďže žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, pričom
v konaní bolo nesporné, že na seba podpisom predloženej zmenky prevzal zmenkový záväzok, bolo

zo strany krajského súdu namieste napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 a ust. § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý si v písomnom vyjadrení
k odvolaniu uplatnil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon

právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vo výške 403,34 Eur + DPH vo výške 20% = 80,67
Eur, čo v súčte zodpovedá dôvodným trovám odvolacieho konania v sume 484,01 Eur, ktoré je žalovaný
povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.