Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/281/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113219470
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113219470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

KmeťovejazčlenieksenátuJUDr.DrahomíryDibdiakovejaJUDr.MárieJamriškovejPhD.vprávnejveci
žalobcu G.. P. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, XXX XX F., občan SR, zastúpeného JUDr. Roman
Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, v mene ktorej
koná konateľ - advokát JUDr. Roman Kvasnica, proti žalovanému COOP Jednota Trenčín, spotrebné
družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50 Trenčín, IČO: 00 168 912, zast. JUDr. Ján Marták,
advokát, Dolné Srnie 362, 916 41 Dolné Srnie, o zaplatenie sumy 223.397,- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 64Cb/151/2013-255 zo dňa 11.

februára 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 64Cb/151/2013-255 zo dňa 11. februára 2014
potvrdzuje.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
494,38 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica vo výroku uvedeným rozsudkom návrh žalobcu zamietol a zaviazal
ho nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 3.505,22 Eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Žalobou zo dňa 18. 07. 2013 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 33.000,-
Eur titulom náhrady škody z nekalosúťažného konania. V návrhu uviedol, že žalobca je spoločníkom
a konateľom obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín s 50% obchodným podielom,
ktorý zodpovedá peňažnému vkladu do základného imania vo výške 9.958,176 Eur a predstavuje
50% výšky základného imania. TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín podniká v oblasti výroby a predaja

pekárenských a cukrárenských výrobkov v regióne Stredného Považia. Žalovaný ako družstvo podniká
primárne v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu s potravinárskymi výrobkami v regióne Stredného
Považia a prevádzkuje vlastnú sieť potravín, pričom spoločnosť TRENPEK, spol. s r. o. bola do mája
2013 hlavným dodávateľom pekárenských a cukrárenských výrobkov pre žalovaného. Žalovaný je tiež
druhým spoločníkom spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. s 50% obchodným podielom, a zároveň je
jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín, ktorá vznikla dňa
17. 04. 2013 a ktorej hlavným predmetom podnikania je výroba a predaj pekárenských a cukrárenských

výrobkov. Žalobca uviedol, že predmet podnikania spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. a spoločnosti
COOP TRENPEK, spol. s r. o. je úplne zhodný, preto sú tieto dve spoločnosti v postavení konkurentov,
súťažiteľov na trhu. Žalobca si podaným návrhom uplatňuje voči žalovanému náhradu škody, ktorú
predstavuje zníženie hodnoty obchodného podielu žalobcu v spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. kuktorému došlo v dôsledku nekalo-súťažného konania žalovaného ako druhého spoločníka TRENPEK,
spol. s r. o. Žalobca tvrdil, že žalovaný v období od septembra 2012 postupne uskutočnil sériu
dopredu naplánovaných krokov a úkonov a ich cieľom bolo postupne ekonomicky a prevádzkovo

sťažiť a následne úplne znemožniť výkon podnikateľskej činnosti pre spoločnosť TRENPEK, spol.
s r. o., ale vytvoriť priaznivé podmienky a bezkonkurenčné prostredie pre začatie podnikateľskej
činnosti spoločnosťou COOP TRENPEK, spol. s r. o. Konanie žalovaného bolo uskutočňované aj
prostredníctvom osoby G.. G. Matejova, ktorý je predsedom predstavenstva žalovaného, konateľom
spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o. a zároveň konateľom TRENPEK, spol. s r. o. Žalobca v

návrhu poukázal na viaceré kroky a úkony, ako neprimerané a likvidačné zvýšenie nájmu za nebytové
priestory prenajímané žalovaným spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., opakované späťvzatie žaloby
podanej spoločnosťou TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín o určenie neplatnosti dodatku č. 2, zablokovanie
rozhodovania valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín konaného dňa 23. 11.
2012, späťvzatie žaloby spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín na náhradu škody voči konateľovi
G.. P., úmyselné vytváranie a zvyšovanie záväzkov spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín voči

žalovanému, zriadenie záložného práva hnuteľným veciam vo vlastníctve spoločnosti TRENPEK, spol.
s r. o. Trenčín, zastavenie úhrad za tovar dodaný žalovanému spoločnosťou TRENPEK, spol. s r. o.
Trenčín, späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie kúpnej ceny za tovar dodaný
žalovanému spoločnosťou TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín, znemožnenie prístupu žalobcu k účtovnej
dokumentácii spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín, výpoveď z nájmu nebytových priestorov

užívaných spoločnosťou TRENPEK, spol. s r. o. na prevádzku pekárenskej výroby, zmarenie rokovania
mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., ktoré sa konalo dňa 26.
03. 2013, sfalšovanie zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK, spol. s r.
o., ktoré sa konalo dňa 17. 04. 2013 a pokus o protizákonné odvolanie žalobcu z funkcie konateľa
spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., založenie 100% dcérskej spoločnosti žalovaného s rovnakým

predmetom podnikania ako spoločnosť TRENPEK, spol. s r. o. a presunutie pekárenskej prevádzky do
tejto spoločnosti a zmarenie rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti TRENPEK,
spol. s r. o., ktoré sa konalo dňa 09. 07. 2013.

Žalobca tvrdil, že žalovaný sa týmto svojim konaním dopustil nekalosúťažného konania, ktoré je podľa

§ 44 ods. 1 Obchodného zákonníka zakázané. Nekalo-súťažný charakter konania žalovaného je podľa
žalobcu zvýraznený postavením a konaním G.. G. P., ktorý ako predseda predstavenstva žalovaného,
konateľ spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o. a zároveň konateľ spoločnosti TRENPEK, spol.
s r. o. poskytoval a poskytuje žalovanému všetky informácie o obchodoch a obchodných vzťahoch
spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Žalobca uviedol, že spoločnosť TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín,

ktorá do septembra 2012 vykonávala podnikateľskú činnosť so ziskom, začala vytvárať zo svojej
podnikateľskej činnosti vysokú stratu a postupne sa stala platobne neschopnou a predĺženou. V
dôsledku protizákonných krokov a úkonov žalovaného je podľa žalobcu od júna 2013 prevádzka
pekárenskej výroby úplne znefunkčnená a spoločnosť už nemôže riadne vykonávať podnikateľskú
činnosť. Žalobca tvrdil, že v priamej príčinnej súvislosti s nekalosúťažným konaním žalovaného vznikla

žalobcovi škoda, ktorá spočíva v znížení hodnoty obchodného podielu žalobcu v spoločnosti TRENPEK,
spol. s r. o. Trenčín oproti hodnote, ktorú mal obchodný podiel pred septembrom 2012, kedy žalovaný
začal systematicky svojim nekalosúťažným konaním najprv ekonomicky a následne aj operatívne a
prevádzkovo obmedzovať a znefunkčňovať výkon podnikateľskej činnosti spoločnosti TRENPEK, spol.
s r. o. Trenčín.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, namietal svoju pasívnu legitimáciu a tvrdil, že so žalobcom sa nestretol
na trhu v hospodárskej činnosti, a to ako v predmete, tak ani v čase a priestore trhu, hospodársky
žalovaný so žalobcom nesúťaží v žiadnej hlavnej, ani vedľajšej obchodnej činnosti. Žalovaný ako
spoločník spoločnosti, spoločníkom ktorej je aj žalobca sa nezúčastňuje hospodárskej súťaže s touto

spoločnosťou. Vzťahy medzi spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným sa riadia ustanoveniami
§ 113 a nasl. Obchodného zákonníka, a nie úpravou § 44 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný
tvrdil, že sa nedopustil žiadneho porušenia zákona a ani porušenia zákazu konkurencie, vzťah medzi
spoločníkmi spoločnosti ručením obmedzenej sa riadi spoločenskou zmluvou. Zákon žalovanému
nezakazuje, aby ako družstvo založil ako jediný spoločník spoločnosť s ručením obmedzeným a to

v rámci povolených výrobných činností, pričom založením takejto obchodnej spoločnosti sa nemôže
znížiť obchodný podiel v inej spoločnosti. Žalovaný tvrdil, že založenie spoločnosti s obdobne rovnakým
predmetom činnosti ako je činnosť spoločnosti, kde je spoločníkom aj žalobca, nie je v zmysle zákona
nekalosúťažným konaním. Žalovaný tvrdil, že žalobcu v hospodárskej súťaži neobmedzuje, napokonaj žalobca si založil vlastnú spoločnosť, kde je jediným spoločníkom (Poľnohospodárske výrobno-
obchodné družstvo Drahovce), kde je žalobca predsedom predstavenstva a hlavným predmetom tohto
družstva je pekárska výroba, identicky ako u spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Žalovaný tvrdil, že

skutočnosti popisované v návrhu nie sú nekalou súťažou v hospodárskej súťaži, lebo napokon medzi
žalobcom a žalovaným ani hospodárska súťaž nevznikla.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými v konaní
účastníkmi konania. Na pojednávaní dňa 12. 11. 2013 žalobca v súlade s písomným podaním zo dňa

11. 11. 2013 zmenil žalobu jej rozšírením a navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 223.397,- Eur. Súd prvého stupňa uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 12. 11. 2013 pripustil zmenu návrhu tak, že petit bude znieť - Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 223.397,- Eur.

Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil súd prvého stupňa podľa § 41, §42 ods. 1, § 44

ods. 1 a § 53 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.) a § 3 ods. 3 Zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane
hospodárskej súťaže.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka ustálil, že na to, aby išlo o nekalú
súťaž, musia byť súčasne naplnené 3 pojmové znaky, a to: 1/ musí ísť o konanie hospodárskej súťaži,

2/ musí ísť o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a 3/ toto konanie musí byť objektívne
spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom tieto znaky nekalej súťaže musia
byť naplnené vždy, aj v prípadoch ak konanie súťažiteľa nevykazuje znaky niektorej z osobitných
skutkových podstát nekalej súťaže, teda musí byť naplnená aspoň generálna klauzula nekalej súťaže.
Pre splnenie podmienky, aby išlo o súťažiteľa, je potrebné, aby sa táto osoba na hospodárskej súťaži

zúčastňovala. Žalovaný ako družstvo je podnikateľom, a teda je predpoklad, že v rámci predmetu
svojej činnosti sa zúčastňuje na hospodárskej súťaži, keďže ako podnikateľ zrejme chce dosiahnuť
hospodársky prospech, žalobca je však len spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, konkrétne
spoločníkom obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín (spolu so žalovaným). Žalobca
teda nevystupuje na trhu určitých komodít alebo služieb, vykonáva len práva a povinnosti spoločníka

v obchodej spoločnosti s ručením obmedzeným, takýto výkon práv a povinností spoločníka však nie je
účasťou na hospodárskej súťaži. Žalobca ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným sa svojim
obchodným podielom len podieľa na hospodárskych výsledkoch spoločnosti, hospodárskej súťaže sa
zúčastňuje priamo táto obchodná spoločnosť. Napokon, aj sám žalobca v návrhu popisuje skutkový stav
ako nekalosúťažné konanie ako žalovaného ako druhého spoločníka obchodnej spoločnosti TRENPEK,

spol. s r. o. Trenčín, iba následne konštatoval, že žalovaný v úkonoch, ktoré žalobca popisuje, nekonal
ako spoločník spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín, ale ako súťažiteľ hospodárskej súťaži, ktorý
pre svoju dcérsku spoločnosť odstraňoval konkurenciu. Aby však žalobcovi vznikli proti žalovanému
nároky z nekalosúťažného konania, musí byť aj žalobca súťažiteľom, resp. mu musí byť privodená
ujma aspoň ako spotrebiteľovi (§ 44 ods.1 Obchodného zákonníka). Žalobca si však náhradu škody

uplatnil ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným z titulu zníženia hodnoty jeho obchodného
podielu, teda nie ako súťažiteľ z dôvodu zníženia alebo strany hospodárskeho prospechu, a ani nie ako
spotrebiteľ z dôvodu privodenej ujmy.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným súťažný vzťah nie je daný,

pretože žalobca a žalovaný sa vo vzájomnom pomere hospodárskej súťaže nezúčastňujú, nestretávajú
sa v čase a priestore na trhu komodít a služieb, preto vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je
splnená podmienka, že ide o konanie v hospodárskej súťaži. Súd prvého stupňa podporne poukázal
aj na príslušné ustanovenia Zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaži, kde je definovaný
relevantný trh v rámci vymedzenia základných pojmov pre potreby ochrany hospodárskej súťaže, ako

aj na ust. § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý definuje zneužitie účasti na hospodárskej súťaži,
teda tiež predpokladá súťaž ako takú a účasť na tejto súťaži.

Pokiaľ žalobca poukazoval v konaní na existujúcu judikatúru (najmä rozhodnutie NS ČR, sp. zn.
3Cmo36/92), v ktorom bola vyslovená právna veta, že súťažný vzťah nemožno obmedzovať iba na

vzťah dvoch podnikateľských subjektov, ale je daný už medzi osobou, či kolektívom fyzických osôb
pripravujúcich založenie nového podnikateľského subjektu a konkurujúcim subjektom, teda vytvorenie
výhodných podmienok pre novovznikajúci subjekt na úkor existujúceho súťažiteľa, súd prvého stupňa
zdôraznil, že účastníkom súdneho konania v ktorom NS ČR rozhodol nebol ani na strane žalobcu anižalovaného subjekt, či subjekty, ktoré podnikateľský subjekt založili, ale už priamo tento podnikateľský
subjekt, a teda aj prípadné nároky neboli uplatňované proti zakladateľom podnikateľského subjektu, ale
už priamo proti založenému podnikateľskému subjektu. Medzi žalobcom a žalovaným nejde o súťažný

vzťah konkurujúcich si súťažiteľov, ale ide o spoločníkov obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.
Keďže vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nešlo o konanie hospodárskych súťaží, nemôže sa
žalobca voči žalovanému domáhať ani nárokov z titulu ochrany proti nekalej súťaži, a teda ani náhrady
škody v zmysle § 53 Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa na základe uvedených záverov návrh žalobcu voči žalovanému ako nedôvodný
zamietol.

O trovách rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, výšku
ktorých určil podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 OSP a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a konanie má

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca v odvolaní tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným existuje súťažný vzťah. Poukazoval na ust.
§ 41 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že bez ohľadu na to, či tieto

osoby sú alebo nie sú podnikateľmi, pôjde o hospodárske súťaženie subjektov, pričom nekalosúťažného
konania sa môže dopustiť tak podnikateľ, ako aj osoba, ktorá sa sama na podnikaní v danej oblasti
vôbec nezúčastňuje. Podľa žalobcu v tejto súvislosti neobstojí reštriktívny výklad tohto pojmu súdom
prvého stupňa, podľa ktorého pri hospodárskej súťaži ide len o súťaženie účastníkov, ktorí sa stretávajú
na trhu určitých komodít alebo služieb. Pokiaľ súd poukazuje aj na zák. č. 136/2001 Z.z. o ochrane

hospodárskej súťaže, žalobca uviedol, že tento zákon používa pojem hospodárska súťaž len v súvislosti
s ochranou proti obmedzovaniu hospodárskej súťaži v rámci tzv. protimonopolného práva, ktoré reguluje
len konanie podnikateľov v rámci hospodárskej súťaže. Odporca tvrdil, že aj v nadväznosti na ust. §
53 Obchodného zákonníka, ktoré definujú právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži, pre účely
tohto konania je potrebné pojem hospodárska súťaž vykladať tak, že ide o akúkoľvek súťažnú činnosť

subjektov, vykonávanú s cieľom dosiahnutia hospodárskeho prospechu, pričom subjekty zúčastnené na
tejto súťaži nemusia v rámci účasti v hospodárskej súťaži konať ako podnikatelia.

Do pojmu hospodárska súťaž je podľa žalobcu potrebné zahrnúť celú sféru trhového súperenia a
súťaženia, celý komplex ekonomických vzťahov bez ohľadu na to, či konkrétne subjekty v danom

vzťahu konajú ako podnikatelia. Za súťažný vzťah je preto podľa žalobcu potrebné považovať aj
vzájomný vzťah spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, ide totiž o vzťah osôb, ktoré svoju
činnosť - uplatňovanie práv spoločníka v spoločnosti vykonávajú jednoznačne s cieľom dosiahnutia
hospodárskeho prospechu. Aj spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným súťažia, konkurujú si vo
vzťahu k udržaniu a zhodnoteniu svojich podielov, ktoré im prinášajú hospodársky prospech, a pokiaľ

niektorý zo spoločníkov koná spôsobom, ktorým na úkor druhého spoločníka znemožní spoločnosti
s ručením obmedzením dosahovať zisk, ide podľa žalobcu jednoznačne o nekalosúťažné konanie
voči ktorému je možné domáhať sa ochrany podľa § 53 Obchodného zákonníka. Žalobca tvrdil, že
v konaní jednoznačne preukázal, že žalovaný uskutočnil sériu postupných a naplánovaných krokov,
ktorýmiobmedzilazlikvidovalpodnikanieobchodnejspoločnostiTRENPEK,spol.sr.o.Trenčín(kdeboli

žalobcaažalovanýspoločníkmivpomere50:50)anáslednerovnakúpodnikateľskúčinnosťspôvodnými
zamestnancami a výrobnými technológiami protiprávne odňatými z obchodnej spoločnosti TRENPEK,
spol. s r. o. Trenčín začal podnikanie v obchodnej spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o. (kde je
žalovaný jediným spoločníkom). Žalovaný takto zlikvidoval podnikanie spoločnosti TRENPEK, spol. s
r. o., ktorá je v priamom súťažnom vzťahu so spoločnosťou COOP TRENPEK, spol. s r. o. na trhu

pekárenských výrobkov v regióne Trenčín a okolie.

Žalobca tvrdil, že právo domáhať sa súdnej ochrany proti nekalej súťaži nie je viazané na existenciu
súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v konaní. Pre priznanie náhrady škody spôsobenejnekalosúťažným konaním žalovaného musia byť splnené nasledovné podmienky: a) ide o konanie v
hospodárskej súťaži, pričom nemusí ísť o priamo súťaž medzi žalovaným a žalobcom, b) ide o konanie,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a c) ide o konanie, ktorým boli ohrozené alebo porušené práva

žalobcu. Žalobca tvrdil, že preukázal v konaní splnenie všetkých podmienok na to, aby sa mohol
úspešne voči žalovanému domáhať náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného.
Súd prvého stupňa však nesprávne vec právne posúdil, a preto vôbec neskúmal, či sú splnené aj ďalšie
podmienky na priznanie náhrady škody uplatnenej žalobcom voči žalovanému.

Žalobca tiež namietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, lebo jeho odôvodnenie
je nedostatočné, keď súd vôbec neuvádza právnu argumentáciu k zásadnej právnej otázke, prečo na
to, aby sa žalobca mohol domáhať voči žalovanému nároku na náhradu škody z titulu ochrany proti
nekalej súťaži, musí byť medzi žalobcom a žalovaným súťažný vzťah. Súd prvého stupňa podľa žalobcu
len opakovane na viacerých miestach odôvodnenia rozsudku konštatuje, že keďže medzi žalobcom a
žalovaným nie je daný súťažný vzťah, žalobca sa nemôže proti žalovanému úspešne domáhať nároku

na náhradu škody z titulu ochrany proti nekalej súťaži, pričom však vôbec neuvádza, akým výkladom
ustanovení § 53 Obchodného zákonníka dospel k takýmto právnym záverom. S poukazom aj na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa
je vadou spôsobujúcou zmätočnosť konania, ktorou bola žalobcovi v tomto konaní odňatá možnosť
riadne konať pred súdom.

Žalobca tiež tvrdil, že súd prvého stupňa rozhodnutím o zamietnutí návrhu porušil zásadu iura novit curia
(právo pozná súd), ktorá platí v občianskom súdnom konaní, a podľa ktorej nie sú účastníci konania
povinní uplatnený nárok presne právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu.
Postačujúce je také uplatnenie práva v súdnom konaní, ktoré sa opiera o dostatočné skutkové okolnosti

prípadu, ktoré umožnia súdu aby uplatnený nárok právne kvalifikoval. Povinnosťou súdu je na zistený
skutkovýstavvecinájsťrelevantnúprávnunormu,tútosprávnevyložiťaaplikovaťaažpotomrozhodnúť,
či tu je alebo nie je dané právo na náhradu škody uplatnené žalobcom. Iba samotný záver súdu prvého
stupňa o neexistencii súťažného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je podľa žalobcu dostatočným
dôvodom na zamietnutie jeho návrhu, ktorým sa domáha nároku na náhradu škody voči žalovanému.

Pokiaľ teda súd skutkový stav zistený v tomto konaní právne (podľa žalobcu nesprávne) posúdil inak ako
žalobca, mal posúdiť nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému nielen z hľadiska ustanovení
E. zákonníka o ochrane proti nekalej súťaži, ale aj z hľadiska iných právnych noriem týkajúcich sa
prípadných nárokov na náhradu škody.

Žalobca ďalej namietal, že pokiaľ súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody uplatnený v tomto
konaníniejenárokomznekalosúťažnéhokonania,nemalvtejtovecikonaťarozhodnúť,alepovznesení
námietky vecnej a miestnej nepríslušnosti OS BB zo strany žalovaného mal v zmysle § 104a a §
105 OSP túto vec postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu. Súd prvého stupňa však na prvom
pojednávaní vo veci konanom dňa 12.11.2013 konštatoval, že keďže žalobca svoj nárok opiera o

náhradu škody z nekalosúťažného konania, nie je dôvod na postúpenie veci inému súdu. Túto otázku
si mal súd vyriešiť ako predbežnú v rámci posudzovania námietky vecnej a miestnej nepríslušnosti
OS BB vznesenej žalovaným, a ak súd túto predbežnú otázku vyriešil tak, že nárok žalobcu nie je
nárokom z nekalosúťažného konania, nemal vo veci ďalej konať, ale postúpiť vec súdu vecne a miestne
príslušnému. Žalobca tiež tvrdil, že ak súd dospel k záveru, že nárok na náhradu škody uplatnený v tomto

konaní nie je nárokom z nekalosúťažného konania, nemal pripustiť zmenu návrhu jeho rozšírením na
sumu 223.397,- Eur, ale v súlade s § 95 ods. 2 OSP mal rozhodnúť o tom, že zmenu návrhu nepripúšťa.
Súd prvého stupňa tak podľa žalobcu zmätočným rozhodovaním spôsobil, že konanie súdu trpí vadami,
ktoré mohli a mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 29.04.2014 a navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa podľa žalovaného
konal o návrhu žalobcu, vykonal všetky ním navrhnuté dôkazy, pričom samosudkyňa v konaní hodnotila
predložené dôkazy a upozorňovala účastníkov konania na to, že predmetom dokazovania bude či je
alebo nie je existencia nekalosúťažného konania a nekalej súťaže vôbec. Pokiaľ žalobca chcel, aby

súd posudzoval jeho nárok aj z iných dôvodov, mal si ho uplatniť a nie v odvolaní vytýkať súdu prvého
stupňa, že mal žalobcom uvádzané skutočnosti a jeho dôvody posudzovať právne nejako ináč.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § X12 ods. 1 a §214 ods. 2 E. v
senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas
vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu zverejnené na tabuli krajského súdu.

Pozhodnotenískutočností,zistenýchzpredloženéhospisu,dospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvého
stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď
návrh žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 223.397,- Eur titulom náhrady škody z nekalosúťažného
konania ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku

súdu prvého stupňa.

Podľa § 41 Zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na
hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať
svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto
činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť

na súťaži zneužívať.

Podľa § 42 ods. 1 Obchodného zákonníka, zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné
konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.

Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje.

Podľa § 53 Obchodného zákonníka, osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo

ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej
môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. Trenčín (s 50% obchodným

podielom) si uplatnil právo z nekalej súťaže voči žalovanému, ktorý je tiež druhým spoločníkom
spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. (s 50% obchodným podielom), je tiež samostatným podnikateľským
subjektom a zároveň je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o.
Trenčín, ktorá vznikla dňa 17. 04. 2013 a predmet podnikania, ktorej je úplne zhodný s predmetom
podnikania spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., a to výroba a predaj pekárenských a cukrárenských

výrobkov. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa postupne od septembra 2012 dopúšťa nekalo-súťažného
konania, keď uskutočnil sériu krokov a úkonov cieľom ktorých bolo ekonomicky a prevádzkovo
sťažiť a následne úplne znemožniť výkon podnikateľskej činnosti pre spoločnosť TRENPEK, spol.
s r. o., a na druhej strane vytvoriť priaznivé podmienky a bezkonkurenčné prostredie pre začatie
podnikateľskej činnosti spoločnosti COOP TRENPEK, spol. s r. o. Podaným návrhom si žalobca uplatnil

voči žalovanému náhradu škody, ktorú predstavuje zníženie hodnoty obchodného podielu žalobcu
v spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. v dôsledku nekalo-súťažného konania žalovaného, druhého
spoločníka TRENPEK, spol. s r. o.

Odvolací súd súhlasí s odvolateľom v tom, že nekalosúťažného konania sa môže dopustiť nielen

podnikateľ, ale aj iná osoba, teda nepodnikateľ. Takáto iná osoba, nepodnikateľ, sa považuje za
súťažiteľa za podmienky, že sa zúčastňuje hospodárskej súťaže (napr. nadácie, ale aj osoba pri
jednorázovom predaji hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, rovnako tak fyzické osoby pripravujúce
založenie obchodnej spoločnosti, a to v súvislosti s nevyhnutnými aktivitami ešte pred vznikom
samotného subjektu - viď tiež rozhodnutie NS ČR sp. zn. 3Cmo 36/92 zo dňa 11. 09. 1992, na ktoré

v konaní poukazoval aj žalobca). Každý subjekt, ktorý sa svojim konaním v určitom momente ocitne v
hospodárskej súťaži, je povinný dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmie svoju
účasť na súťaži zneužívať.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca ako spoločník obchodnej

spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. sa nezúčastňuje hospodárskej súťaže a vo vzťahu k popisovanému
konaniu žalovaného nie je ani spotrebiteľom, preto mu ani nemohla konaním žalovaného vzniknúť
škoda spočívajúca v znížení hodnoty jeho obchodného podielu. Účasť žalobcu ako spoločníka v
obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti,ale určitou formou dispozície s vlastným majetkom, čo ho oprávňuje podieľať sa na výkone práv a
povinností vyplývajúcich z jeho kapitálovej účasti v obchodnej spoločnosti. V zmysle § 114 ods. 1
Obchodného zákonníka obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka v spoločnosti s

ručením obmedzeným a tomu zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Obchodný podiel teda vyjadruje
právnepostaveniespoločníkavovnútrispoločnostiastýmsúvisiacirozsahúčastispoločníkanamajetku
spoločnosti, pričom vždy je rozhodujúca dohoda spoločníkov v spoločenskej zmluve.

Ustanovenia § 53 a nasl. Obchodného zákonníka určujú, ktoré osoby sú aktívne legitimované na

uplatňovanie nárokov z nekalej súťaže a upravujú aj rozsah ich nárokov. Sú to 1/ predovšetkým
súťažitelia v hospodárskej súťaži, 2/ potom spotrebitelia, ďalej 3/ iné osoby, práva ktorých boli nekalou
súťažou dotknuté a napokon 4/ právnické osoby zastupujúce záujmy spotrebiteľov alebo súťažiteľov.
Ako to uviedol aj súd prvého stupňa, v hospodárskej súťaži sa mohli stretnúť obchodná spoločnosť
TRENPEK, spol. s r. o. a žalovaný, nie však žalobca ako spoločník TRENPEK, spol. s r. o. a žalovaný.
Žalobca ako spoločník obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným nie je súťažiteľom v hospodárskej

súťaži a vo vzťahu k žalobcom uvádzanému konaniu žalovaného nie je ani spotrebiteľom, ktorého by
sa konanie žalovaného dotklo. Žalobca nie je ani osobou, ktoré práva by boli nekalou súťažou dotknuté.
Konaním žalovaného, ktoré žalobca popisuje, nebolo žalobcovi znemožnené uplatňovať si svoje práva
súvisiace s účasťou v obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., rovnako tak neboli jeho práva
spoločníka v spoločnosti ohrozené alebo výkon týchto práv odňatý. Žalobca ako spoločník v spoločnosti

s ručením obmedzeným nemá zaručené, že hodnota jeho obchodného podielu počas trvania jeho účasti
spoločníkavspoločnostibudenezmenená,resp.,žebudevurčitej(vtomtoprípadeznalcomstanovenej)
výške.

Odvolací súd preto súhlasí so súdom prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu

legitimáciu ako subjekt, ktorý je oprávnený uplatňovať práva z nekalej súťaže. Takýmto subjektom by
mohla byť obchodná spoločnosť TRENPEK, spol. s r. o., nie však žalobca ako jej spoločník.

Je možné, že spoločníci obchodnej spoločnosti zároveň aj podnikajú ako samostatné subjekty -
podnikatelia, medzi ktorými je súťažný vzťah, v súvislosti s ktorým môže dôjsť aj k nekalej súťaži a

k uplatňovaniu práva z nekalej súťaže. Žalobca však nárok z takéhoto vzťahu neuplatňuje, ale ako
spoločník obchodnej spoločnosti uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti so znížením hodnoty
svojho obchodného podielu. V predmetnej veci nejde o súťažný vzťah, ale o vzťah dvoch spoločníkov
obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., ktorí svoje práva spoločníka spoločnosti vykonávajú v
súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou. Odvolací súd nesúhlasí so žalobcom v tom, že spoločníci

spoločnosti s ručením obmedzeným sú súťažitelia v hospodárskej súťaži (samozrejme, ako už bolo
vyššie uvedené, pokiaľ sami nepodnikajú ako samostatné subjekty, podnikatelia). Žalobca uplatňuje
nárok na náhradu svojej ujmy ako spoločníka voči žalovanému v súvislosti s jeho podnikaním ako
samostatného podnikateľského subjektu. Pokiaľ sa aj žalovaný konaním uvádzaným v žalobe dopustil
nekalosúťažného konania, mohol sa ho dopustiť voči obchodnej spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., nie

však voči žalobcovi ako spoločníkovi tejto obchodnej spoločnosti.

Posúdenie nároku z nekalej súťaže sa vždy týka konkrétneho vzťahu a konkrétneho správania sa
konkrétnych subjektov právneho vzťahu, a to subjektu, ktorý tvrdí, že mu vznikol nárok z nekalej
súťaže (v spore z nekalej súťaže žalobca) a subjektu, správaním sa ktorého v hospodárskej súťaži

malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu (žalovaný). Žalobca v tomto spore je spoločníkom v obchodnej
spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o. a žalovaný je družstvo, ktoré je na jednej strane druhým spoločníkom
v spoločnosti TRENPEK, spol. s r. o., zároveň však v niektorých vzťahoch, uvádzaných žalobcom koná
ako podnikateľ, teda subjekt, ktorý sa na hospodárskej súťaži zúčastňuje.

Ako už bolo uvedené, žalobca v tomto vzťahu voči žalovanému nie je súťažiteľom, nie je ani
spotrebiteľom a nie je ani osobou, ktorej by sa nekalá súťaž dotkla. Ide teda o nárok žalobcu
(nesúťažiteľa, osoby, ktorá nie je spotrebiteľom a nie je ani osobou dotknutou) voči žalovanému, ktorý
súťažiteľom je. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu v tomto konaní, je preto správne.

Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa za dostatočné a presvedčivé, zo
strany súdu prvého stupňa nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu riadne konať pred súdom. Pokiaľ sa
žalobca dovoláva toho, že súd prvého stupňa mal na zistený skutkový stav veci nájsť relevantnú právnunormu a posúdiť nárok na žalobcu na náhradu škody voči žalovanému nielen z hľadiska ustanovení
Obchodnéhozákonníkaoochraneprotinekalejsúťaži,aleajzhľadiskainýchprávnychnoriemtýkajúcich
sa prípadných nárokov na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že zo skutkového stavu popisovaného

žalobcom nie je možné vyvodiť, aké predpoklady vzniku nároku na náhradu škody voči žalovanému
mal žalobca na mysli. Napokon, žalobca sám opakovane a viackrát tvrdil, že žalovaný sa dopustil
nekalosúťažného konania, ktoré presne popísal a rovnako tak popísal aj škodu, ktorá mala žalobcovi
týmto konaním vzniknúť.

Žalobca ako účastník v občianskom súdnom konaní uvádza skutkové okolnosti a tvrdenia, ktorými
preukazuje svoj nárok (v tomto prípade nárok na náhradu škody vzniknutej znížením hodnoty
obchodného podielu žalobcu ako spoločníka v s. r. o.). Súd v konaní posudzuje skutkové okolnosti a
tvrdenia žalobcu a aj žalovaného, vyhodnotcuje zistený skutkový stav a posudzuje ho podľa platnej
právnej úpravy. Nie je však úlohou súdu zisťovať, ako by sa mohol žalobca domôcť v konaní voči
žalovanému úhrady príslušnej sumy tak, aby hodnota jeho obchodného podielu v s. r. o. zodpovedala

hodnote vyčíslenej v znaleckom posudku predloženom žalobcom v konaní.

Súdne konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti, súd nie je v konaní ani poviný zisťovať skutočný
stav (ako tomu bolo podľa úpravy OSP platnej a účinnej do 30.09.1991, podľa ktorej dôkazná povinnosť
aj zodpovednosť za zistenie tzv. skutočného stavu veci spočívala na súde), ale rozhoduje na základe

skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Účastníci konania pokiaľ chcú byť v spore
úspešní, musia zvládnuť dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný držať sa
právneho posúdenia žalobcu v žalobnom návrhu (ako na to správne poukázal aj žalobca, platí zásada
„iura novit curia“, teda, súd pozná právo). Súd však vždy vychádza v sporovom konaní zo skutkového
stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Posúdenie otázky, či je žalobcov nárok z nekalosúťažného

konania oprávnený, sa už týka rozhodovania vo veci samej, nejde o otázku, ktorú by si mal súd posúdiť
ako predbežnú ako to tvrdí žalobca v odvolaní a súd nebol povinný ani zisťovať, či žalobca nemá voči
žalovanému nejaký prípadne iný nárok.

Odvolací súd nemá námietok ani voči tomu, že OS Banská Bystrica konal v tejto veci ako súd miestne

a funkčne príslušný na rozhodovanie nároku žalobcu uplatneného z nekalo-súťažného konania. Vecná
a miestna príslušnosť OS Banská Bystrica je v tejto veci daná úpravou § 11 ods. 1, písm. b) Zák. č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR.

Rovnako tak za správny považuje postup súdu prvého stupňa, ktorý pripustil zmenu návrhu rozšírením

žaloby na sumu 223.397,- Eur. Súd prvého stupňa konal o návrhu žalobcu, vec prejednal, vykonal
navrhované dokazovanie listinnými dôkazmi, zistené skutočnosti právne posúdil a na základe záveru, že
žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný mu nekalosúťažným konaním spôsobil
ujmu, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd s postupom súdu prvého stupňa súhlasí.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu

trov odvolacieho konania, ktoré žalovanému vznikli a náhradu ktorých si uplatnil. Žalovanému
prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 494,38 Eur predstavuje odmenu za zastupovanie
advokátom, ktorá bola určená podľa príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k
odvolaniu vo výške 486,34 Eur + 1 paušál 8,04 Eur. Podľa § 149 OSP je žalobca žalovanému prisúdenú

náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.