Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/22/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010431
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115010431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Vereša a členov senátu

Miroslava Ivaneckého a Heleny Červeňákovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9. novembra 2015
v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaných

X. D. , nar. XX. júla XXXX, trvale bytom A. D. č. XX, okr. P. a

Y. X., nar. XX. septembra XXXX, trvale bytom O. nad G. XXX,

okr. P., ušlého,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mali spáchať tak,
ž e

dňa 10.12.2009 pri telefonickom dohovore prostredníctvom telefónneho čísla 0904 340 088 vedeného
na X. D. z malého D., okr. P. na podklade inzerátu na internetovom portáli www.bazos.sk , týkajúceho sa predaja bytu nachádzajúceho sa v D. na ul. O. č. XX, vylákali od
poškodeného A. D. z D. zálohu na kúpu bytu vo výške 1.500 Eur, ktorú dňa 11.12.2009 družka
poškodeného A. D. vložila v hotovosti na pobočke na ul. Mlynská v Košiciach na účet č. 340 013
5805/3100 vedený na meno Y. X. vo Volsbank Slovensko a.s. (v súčasnosti Sberbank a.s.), ktorého
jediným majiteľom a disponentom je Y. X., nar. 12.X.XXXX, ktorý zálohu z účtu vybral, k predaju bytu
nedošlo a rovnako nedošlo ani k vráteniu zálohy, pričom Y. X. spáchal v priebehu roka 2009 ďalšie
čiastkové útoky pokračovacieho zločinu podvodu, za ktoré bol následne právoplatne odsúdený trestným
rozkazom OS Poprad 6T/120/2010, trestným rozkazom OS Poprad 5T 11/2011, rozsudkom OS Levice

4T 193/2010, rozsudkom OS Spišská Nová Ves 3T 246/2011, rozsudkom OS Nitra 4T 49/2011, trestným
rozkazom OS Martin 3T 41/2012, trestným rozkazom OS Levice 2T 95/2012, rozsudkom OS Galanta
3T 117/2012 a trestným rozkazom OS Košice I 1T 6/2013,

v ktorom prokurátor vidí u obžalovaného X. D. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a u obžalovaného Y. X. čiastkový útok pokračovacieho
zločinu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 221 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr.

zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona v celom rozsahu

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného A. D., nar. XX.X.XXXX v D., trvale bytom G. č. 9, D., s
nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. (konanie proti obžalovanému X. sa už od
prípravného konania vedie ako konanie proti ušlému, viď opatrenie na čl. 13), výsluchom svedkov,

prečítaním listinných dôkazov a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný X. D. poprel spáchanie trestného činu, uviedol, že o ničom nevie, spoluobžalovaného

nepozná, pripustil, že stratil občiansky preukaz a navrhol, aby boli overené jeho podpisy a súhlasil s
vyšetrením na detektore lži. Pripustil, že v minulosti stratil 3-4 mobily a stratil aj občiansky preukaz,
niekedy v roku 2009 alebo 2010 stratu nahlásil.

Svedok - poškodený A. D. a svedkyňa A. D. vo svojich výpovediach v podstate zhodne uviedli, že hľadali

byt na spoločné bývanie a zaujal ich inzerát na byt na ulici O. v D. vzhľadom na pomerne dobrú cenu.
Telefonicky sa kontaktovali na číslo uvedené v inzeráte, kde im bolo oznámené, že byt je momentálne
v dražbe a je potrebné zložiť finančnú zábezpeku vo výške 1500 eur. A. D. tak aj urobila a vložila
požadovanú sumu na účet, ktorý im uviedla osoba, ktorá s nimi po telefóne komunikovala. Ďalej sa
dohodli, že sa stretnú popoludní a že pôjdu pozrieť byt, avšak na miesto stretnutia sa už nikto nedostavil

a viac sa s osobou, s ktorou sa kontaktovali telefonicky, už nevedeli spojiť.

Z vkladového lístku na čl. 28 je zrejmé, že svedkyňa A. D., v tom čase D., dňa XX. decembra XXXX
vložila na účet č. XXXXXXXXXX vo Volksbank Slovensko a.s. sumu 1500 eur.

Z inzercie portálu www.bazos.sk na čl. 32-33 vyplýva, že bol zverejnený
inzerát na predaj bytu na ulici Jenisejskej v Košiciach s kontaktom na meno U.. W. O., telefón
+XXXXXXXXXXXX.

Z mailovej komunikácie na čl. 34 medzi O. I. a poškodeným A. D. je zrejmé, že poškodenému boli

zaslané dokumenty k bytu.

Z odpovede Volksbank Slovensko a.s. na čl. 61 vyplýva, že oprávnenou osobou k účtu č. XXXXXXXXXX/
XXXX je iba X. Y., r.č. XXXXXX/XXXX, L.: ST XXXXXX.

Z informácie OR PZ Levice na čl. 67 vyplýva, že obžalovaný X. D. dňa 24. februára 2010 nahlásil stratu
občianskeho preukazu číslo SJ XXXXXX.

K oslobodzujúcemu výroku:

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo

a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods.12 Tr. por., dospel k záveru o oslobodení
obžalovaných X. D. a Y. X. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v § 2
ods. 4 Tr. por. vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný

dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú
okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako
ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je
nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné
pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený

oslobodený spod obžaloby podľa § 285. V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritomtakéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru,
že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov. V
celom trestnom konaní bolo nepochybne preukázané bez pochybnosti len to, že vtedajšia priateľka

poškodeného A. D., A. D., dňa 11. decembra 2009 vložila v hotovosti na pobočke Volksbank Slovensko
a.s. na ulici Mlynskej v Košiciach na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1500 eur, ktorú pod
zámienkou zloženiazábezpekyzabyt,oktoréhokúpumalpoškodenýzáujem,odpoškodenéhovylákala
osoba, ktorá s ním komunikovala prostredníctvom telefónu na telefónnom čísle XXXX XXX XXX. Ďalšie
skutočnosti tvrdené v obžalobe, že túto finančnú čiastku mali vylákať obžalovaní A. D. a Y. X., však bez

pochybností zistené neboli. Práve naopak dôkazy, o ktoré prokurátor opiera svoje tvrdenie, pri ich počte
a výpovedne hodnote po ich zhodnotení možno jednoznačne označiť ako dôkaznú núdzu.

Obžaloba proti X. D. a Y. X. je založená len na dvoch dôkazoch, pričom proti každému z obžalovaných
svedčí len jeden dôkaz, ktoré dôkazy zároveň majú charakter nepriamych nejednoznačných dôkazov.
Z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom je zrejmé len to, že telefónne číslo XXXX XXX XXX je

evidované od 11.8.2008 do 9.2.2011 na meno X. D. (obžalovaný, pozn. predsedu senátu) v prepaidovej
(predplatenej EASY službe) a majiteľom účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX je v zmysle zmluvy o bežnom
účte zo dňa 8. 12. 2009 Y. X. (obžalovaný, pozn. predsedu senátu). Uvedené dôkazy bez pochybnosti
preukazujú len skutočnosť, že na obžalovaného X. D. je evidované telefónne číslo, ktoré bolo použité
pri trestnej činnosti a obžalovaný Y. X. je majiteľom účtu, na ktorý bola zaslaná vylákaná finančná

čiastka , čo zároveň nevylučuje verziu o tom, že by mohli byť páchateľom tohto trestného činu. Uvedené
dôkazy sú však zároveň nejednoznačné, pretože nevylučujú, že páchateľom trestného činu mohla
byť aj nejaká iná osoba tak, že napríklad zneužila doklady obžalovaných. Pokiaľ ide o obžalovaného
X. D., tento vo svojej výpovedi aj uviedol, že nikdy nebol vlastníkom uvedeného telefónneho čísla a
ani ho nikdy nepoužíval. Ďalej vysvetlil, že stratil svoj občiansky preukaz niekedy v roku 2009, hoci

na druhej strane nevedel vysvetliť, prečo jeho stratu nahlásil až 24.2.2010. Táto skutočnosť však ešte
neznamená, že obrana obžalovaného bola vyvrátená, svedčí len o tom, že obžalovaný pristupoval
k nahláseniu strany občianskeho preukazu nezodpovedne. Táto skutočnosť zároveň nevylučuje, že
predmetný doklad obžalovaného mohla zneužiť iná osoba, čo zároveň dáva tomuto nepriamemu dôkazu
charakter nejednoznačnosti. Vyjadrenie Y. X. v procesnej pozícii obvineného, resp. obžalovaného sa

orgánomčinnýmvtrestnomkonaníanisúdunepodarilozabezpečiť,nakoľkosaprotinemuvediekonanie
ako proti ušlému. Aj v jeho prípade však možno zhodnotiť, že skutočnosť, že je jediným majiteľom
predmetného účtu, ešte neznamená, že je páchateľom predmetného trestného činu, resp., že jeho
doklady mohol tiež niekto zneužiť. Súd v tomto kontexte uvádza, že je naviac veľmi nepravdepodobné,
aby sa niekto dopustil podvodu takým spôsobom, že by použil vlastný telefón a peniaze by si dal zaslať

na vlastný účet. Riziko odhalenia páchateľa za takýchto okolností by bolo prakticky stopercentné a pre
orgány činné v trestnom konaní by odhalenie páchateľa nepredstavovalo žiadne obtiaže.

Obžaloba je postavená výlučne na nepriamych dôkazoch, z ktorých sa každého z obžalovaných
týka len jeden nepriamy dôkaz. Súd v tejto súvislosti (s nepriamymi dôkazmi) považuje za potrebné

pripomenúť teóriu dokazovania o nepriamych dôkazoch, ktorú možno datovať najneskôr od roku 1984
(vydanie publikácie Dokazovanie v československom trestnom procese) a ktorá rieši aj práve takéto
„jednoznačné“ prípady. Nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť, a to takú, z
ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť, o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz
teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti

len nepriamy vzťah. Aj keď nepriame dôkazy nesvedčia priamo proti obvinenému alebo priamo v
jeho prospech, majú v praxi značný význam, pretože niekedy bývajú jedinými dôkazmi v procese.
Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie než dokazovanie priamymi dôkazmi. Je to dôsledok
povahy nepriamych dôkazov, t.j. nepriameho vzťahu k dokazovanie skutočnosti. Nepriamy dôkaz
nadobúda teda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych

dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi
sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne
preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich, harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov
musí byť uzavretý, to znamená, že musí viesť len k jednému záveru a musí vylučovať možnosť iného
záveru (nepriame dôkazy nesmú vyvolávať ďalšie možné verzie, resp. otázky).

Po vyhodnotení uvedených dôkazov súd konštatuje, že za takejto dôkaznej situácie, kedy proti každému
z obžalovaných svedčí len jeden nepriamy dôkaz, naviac nejednoznačný, už postavenie X. D. a Y. X.
ako obžalovaných je neudržateľné a neopodstatnené.S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že sú tu pochybnosti o vine obžalovaných resp., že
dôkazná situácia sa nachádza v stave absolútnej núdze a preto oboch obžalovaných spod obžaloby

prokurátora okresnej prokuratúry oslobodil. Pokiaľ ide o dôkaznú núdzu, túto v istom zmysle konštatoval
aj sťažnostný súd v odôvodnení svojho uznesenia na strane 6, kde zároveň pripomenutím základných
zásad a zmyslu kontradiktórneho konania odporučil prokurátorovi iniciatívne postupovať pokiaľ ide o
navrhovanie a vykonávanie dôkazov. Podľa názoru skutkového súdu sa prokurátor týmto neriadil a
neuniesol tak dôkazné bremeno, ktoré s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 4 Tr. por. nepochybne nesie

on.

Odhliadnuc od uvedeného súd nemôže opakovane nepripomenúť, že celkom nesprávna je aj právna
kvalifikácia skutku v prípade obžalovaného Y. X. podľa § 221 ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a to už
od vznesenia obvinenia. Uvedený skutok aj v prípade tohto obžalovaného vykazuje len znaky právnej
kvalifikácie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona a to bez ohľadu nato, že môže tvoriť dielčí

skutok pokračujúceho trestného činu. Z ustanovenia § 9 ods. 2 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že ak sa
týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu,
nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti, (teda nie pre všetky skutky pokračujúcej trestnej činnosti), takéhoto
činu viedlo trestné stíhanie. Uvedený zákonom predpísaný postup má aj svoje logické odôvodnenie
v tom, že v čase postupu podľa § 206 ods. 1 Tr. por., sú predchádzajúce odsúdenia, ktorých skutky

by mohli tvoriť pokračujúci trestný čin ešte stále v platnosti a teda trestné stíhanie aj pre tieto, už
skôr odsúdené skutky, by bolo, tak ako v tomto prípade, duplicitné a naviac neprípustné v rozpore so
zásadou ne bis in idem. Až v konaní pred súdom môže dôjsť pri ukladaní trestu podľa § 41 ods. 3
Tr. zák. k harmonizácii tohto stavu, kedy súd uloží spoločný trest, čomu bezprostredne predchádza
zrušenie skoršieho výroku o vine o pokračovacom trestnom čine a trestných činov spáchaných s ním

v jednočinnom súbehu , ako aj celého výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine
podklad. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní došlo k ignorácii,
resp. k nerešpektovaniu nielen teórie dokazovania, ale aj samotných zákonných ustanovení Trestného
zákona. Naviac záver o pokračovaní v trestnej činnosti nie je možné urobiť bez preštudovania na vec
sa vzťahujúcich spisov, prinajmenšom v rozsahu § 122 ods. 13 Tr. zák., ktoré však nie sú súčasťou

predloženého spisového materiálu a iniciatívu na doplnenie dokazovania v tomto smere nevyvinul
prokurátor ani na hlavnom pojednávaní.

Súd poškodenú stranu v súlade s ustanovením § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie, vzhľadom nato, že vyhlásil oslobodzujúci rozsudok. Súd nemohol

vyhovieť žiadosti poškodeného, aby zaviazal súd banku o vrátenie finančných prostriedkov priamo jemu
- poškodenému, pretože takýto postup nemá oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky. Súd by
moholhypotetickylenuložiťobžalovaným,vprípadeodsudzujúcehorozsudku,povinnosťnáhradyškody
v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o rozhodnutie z prípravného konania o zaistení účtu, na
ktoré poukázal poškodený, samotný príkaz (čl. 65-66) je podľa názoru súdu nezákonný s poukazom

na nesprávne použité ustanovenie príslušného procesného predpisu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2),- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.