Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Táňa Rapčanová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204196
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5811204196.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
G., ul. A. č. XXX/XX, toho času bytom J., ul. K. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr.
Róbertom Slamkom, advokátom so sídlom V. C., ul. P. č. XXXX/XX, proti žalovanej: W. M., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G., ul. K. č. XXX/XX, zastúpená splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s. r. o., so sídlom Dolný Kubín, ul. Radlinského č. 49, IČO: 36 858 501, o zaplatenie sumy
18.697,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
8C/65/2012-257 zo dňa 21. decembra 2012, takto
r o z h o d o l :
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 8C/65/2012-257 zo dňa 21. 12. 2012 žalobu zamietol. Žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 1.121,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
1.587,66 eur, a to ich zaplatením k rukám právneho zástupcu žalovanej Advokátska kancelária JUDr.
ŠKERDA, s. r. o., Dolný Kubín, Radlinského 49, IČO: 36 858 501, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
Konštatoval, že žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 18.697,21 eur s
odôvodnením, že so žalovanou ako poloviční podieloví spoluvlastníci odpredali manželom Y. byt č. 23 na
A. ulici č. XXX/XX v G. za kúpnu cenu 43.152 eur. Časť kúpnej ceny v sume 32.769,24 eur bola vyplatená
na účet žalovanej, ktorá mu však nevyplatila žalovanú čiastku pripadajúcu na jeho podiel po odpočítaní
nákladov 500 eur na realitnú kanceláriu, čiastky 1.687,35 eur pripadajúcej na jeho dlh v Stavebnom
bytovom družstve a čiastky 691,44 eur ako jeho ďalšieho dlhu. Žalovaná v konaní namietala, že pri
predaji bytu sa so žalobcom dohodli, že finančné prostriedky sa použijú na úhradu záväzkov, na kúpu
iného bytu a na kúpu určitých vecí a na úhradu výdavkov ich spoločných detí. V súlade s dohodou a so
súhlasom žalobcu finančné prostriedky aj použila.
Vzhľadom na vykonané dôkazy žalobca tak podľa súdu svojím správaním sa pred predajom i po
predaji bytu dal nepochybne najavo svoju vôľu, že prenecháva žalovanej zvyšné finančné prostriedky
pripadajúce na jeho podiel po odpočítaní dlhov. Najskôr poukázal na fakt, že žalobca podal túto žalobu
dlho potom, čo kupujúcemu boli peňažné prostriedky za odpredaj bytu vyplatené, pričom ani jeden z
dôkazov vykonaných v konaní nepreukazuje, že by žalobca požadoval od žalovanej svoju čiastku kúpnej
ceny niekedy pred podaním žaloby. Pokiaľ žalobca odôvodňoval nepodnikanie žiadnych právnych
krokov na to, aby tieto finančné prostriedky od žalovanej získal tým, že si myslel, že sa k nemu žalovaná
ešte vráti, práve toto jeho vyjadrenie je nepriamym dôkazom o jeho motivácii ponechať žalovanej svoju
časť kúpnej ceny i vzhľadom na potrebu zabezpečiť ich spoločné deti. Súd vychádzal ďalej z obsahu
samotnej kúpnej zmluvy, kedy práve najväčšia časť kúpnej ceny bola zaplatená na účet žalovanej.
Žalobca nijak nespochybnil, že v tom čase mal svoj vlastný bankový účet. Ako vyplynulo z výpovedí
svedkyne i účastníkov, už vtedy boli vzťahy medzi nimi ako manželmi narušené, bývali každý vo vlastnej
izbe. Súd preto neuveril tvrdeniu žalobcu, že peniaze išli na účet žalovanej lebo jej veril. Napokon o
tom, že žalobca prenechal žalovanej celú sumu, ktorá by mu z predaja bytu prináležala svedčí aj to, žecelú dobu s vyplatenými prostriedkami disponovala v prospech spoločných detí, čo žalobca v konaní
nespochybňoval. Takýmto konkludentným spôsobom došlo z jeho strany k návrhu na uzavretie zmluvy
(§ 43a Občianskeho zákonníka), ktorý rovnako konkludentným spôsobom žalovaná aj prijala (§ 43c
Občianskeho zákonníka). Tým došlo medzi účastníkmi k vzniku darovacej zmluvy, ktorej podstatou je
dobrovoľnosť a bezodplatnosť a Občiansky zákonník ju upravuje v § 628 ods. 1 tak, že darovacou
zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia platí, že darovacia zmluva musí byť písomná ak je predmetom
daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Vyššie
uvedený neformálny spôsob vzniku darovacej zmluvy medzi účastníkmi bol prípustný a nevyžadovala
sa na jej uzavretie žiadna špecifická (písomná) forma, pretože jej predmetom boli finančné prostriedky
a tieto už boli v dispozícii žalovanej.
Súd preto v konaní nemal preukázané, že žalovaná sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila podľa
§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka tým, že bez právneho dôvodu obdržala za odpredaný byt
po odpočítaní dlhov väčšiu čiastku aká by jej náležala podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
ako polovičnej podielovej spoluvlastníčke. Žalovaná si ponechala zvyšok vyplatenej kúpnej ceny na
základe platného právneho úkonu, ktorým bola v danom prípade darovacia zmluva, a teda neexistuje
jej povinnosť zaplatiť žalovanú čiastku žalobcovi podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka.
Súd preto žalobu zamietol.
Záverom súd k námietke premlčania dodal, že v zásade nemožno vylúčiť jej dôvodnosť, pokiaľ už
pri podpise kúpnej zmluvy dňa 24. 07. 2009 mal žalobca vedomosť o vložení peňazí kupujúcimi na
účet žalovanej (a teda žaloba bola podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale pre posúdenie jej dôvodnosti by bolo potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie (minimálne vypočutím manželov Y.), ktoré vzhľadom na vznesenie námietky až v
záverečnej reči vykonané nebolo a nebolo potrebné už vzhľadom na preukázanú neexistenciu nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) a žalovanej ako úspešnej účastníčke konania súd priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov
konania za súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu a z titulu právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Žalobca sa v plnej miere nestotožnil s vyhodnotením vykonaných dôkazov súdom. Nepovažoval totiž
za preukázané v konaní to, že neformálne prejavil svoju vôľu darovať žalovanej peňažné prostriedky
z predaja spoločného bytu. Skutočnosť, že cca dva roky nepodnikol žiadne právne kroky na získanie
peňažných prostriedkov od žalovanej nepovažoval za podstatnú a svedčiacu o tom, že by peňažné
prostriedky žalovanej skutočne daroval. Takisto fakt, že najväčšia siedma časť kúpnej ceny bola
zaplatená na účet žalovanej nepreukazuje jeho úmysel peňažné prostriedky darovať žalovanej, Aj keď
v čase prevodu bytu boli vzťahy medzi ním a žalovanou rozvrátené, žili v jednej domácnosti, stále boli
manželia a on žalovanej stále dôveroval. Čo sa týka výpovedi svedkov - ich detí, ako aj matky žalovanej -
nikto z nich nevypovedal, že by počul alebo mal vedomosť o existencii darovacej zmluvy, ktorou mali byť
jeho peňažné prostriedky obdržané z predaja bytu, darované žalovanej. Preto tvrdenia súdu obsiahnuté
v rozsudku považoval za nepreukázané.
Žalobca mal za to, že okresný súd vo veci neúplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, pri hodnotení vykonaných dôkazov
hodnotil tieto jednostranne v prospech žalovanej.
Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť, jeho žalobe vyhovieť a žalovanú zaviazať nahradiť mu
trovy konania, resp. rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať nahradiť jej aj trovy
odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom.
Podľa nej okresný súd rozhodol na základe dostatočne vykonaného dokazovania a po správnom
právnom posúdení veci.
Ďalej uviedla, že žalobca sa domáha zaplatenia 18.697,21 eur z titulu bezdôvodného obohatenia podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa účastníci
stali podielovými spoluvlastníkmi bytu po 1-ici a kúpnou zmluvou zo dňa 24. 07. 2009 predali tento
byt spolu za kúpnu cenu 43.152 eur. Z kúpnej ceny boli ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy zaplatené
niektoré splátky, ktoré sa týkali predovšetkým úhrady dlhov, ktoré spôsobil žalobca. Posledná časť
kúpnej ceny 32.769,24 eur bola pripísaná na jej účet dňa 24. 07. 2009 z toho dôvodu, že už predtým sa
účastníci dohodli, že podiel z kúpnej ceny žalobcu ponechá žalobca žalovanej s tým, že tieto peniazebudú jej vlastníctvom a že takto jej darované peniaze použije na kúpu bytu, na úhradu dlhov a pre
potreby detí. Potom ako 24. 07. 2009 na svoj účet peňažné prostriedky dostala, žalobca opätovne
prehlásil, že tieto prostriedky necháva v jej vlastníctve s tým, že darované prostriedky má použiť na
kúpu bytu, na úhradu dlhov a pre potreby detí. Žalovaná aj túto podmienku daru splnila. Podľa žalovanej
darovanie peňazí bolo preukázané jej výpoveďou a predloženými listinnými dôkazmi, ale aj výpoveďou
jej matky a detí účastníkov. Vykonané dôkazy preukazujú vierohodnosť jej tvrdenia a naopak vyvracajú
vierohodnosť tvrdenia žalobcu.
Pokiaľ ide právne posúdenie veci, žalovaná bola toho názoru, že okresný súd správne posúdil finančné
prostriedky z predaja bytu ako dar žalobcu žalovanej s tým, že bol žalobcom vymedzený účel, na
ktorý má darované peniaze použiť. Ide preto o darovaciu zmluvu v zmysle § 628 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého sa domáha vyplatenia
žalovanej sumy a naopak ona dostatočným spôsobom preukázala, že žalobca jej peňažné prostriedky,
ktoré sú predmetom tohto konania, daroval s tým, že ich mala použiť na určitý účel. Tvrdila pritom, že
preukázala, že darované peňažné prostriedky na stanovený účel aj použila.
Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/, 2 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 18.697,21 eur z titulu
nevyplatenia podielu z kúpnej ceny (43.152 eur) ohľadom bytu, ktorého boli podielovými spoluvlastníkmi
v 1-ici t.j. sumy 21.576 eur po odpočítaní určitých záväzkov (500 eur - náklady na realitnú kanceláriu,
ktorá predaj sprostredkovala, 1.687,35 eur - dlh u stavebného bytového družstva, 691,44 eur - piata
časť kúpnej ceny vyplatená na dlh žalobcu).
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čoho bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. O
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu sa jedná v prípade, že právny dôvod prijatia plnenia
od začiatku chýbal. Právnym dôvodom k plneniu môže byť zmluva, povinnosť zo zákona a pod.
Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí na naplnení znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - ustanovenie § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Týmito
znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech, t. j., že mu bolo plnené, a ďalej,
že pre získanie tohto majetkového prospech chýbal na jeho strane právny dôvod. Pri naplnení oboch
týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na ktorého úkor
k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia (§ 456 Občianskeho zákonníka).
Žalovaná v konaní potvrdila, že peňažné prostriedky z kúpnej ceny boli vyplatené na jej peňažný účet. Za
tohto stavu bolo na žalovanej, aby preukázala existenciu právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval peniaze
žalovaného ako podielového spoluvlastníka si ponechať. Žalovaná sa bránila uzavretím ústnej dohody
so žalobcom pri predaji bytu o tom, že peňažné prostriedky získané za predaj bytu sa použijú na úhradu
záväzkov, na kúpu iného bytu, určitých vecí a úhradu určitých výdavkov detí. V súlade s touto dohodu
a súhlasom žalobcu finančné prostriedky žalobcu podľa nej aj použila.
Okresný súd žalobu žalobcu o zaplatenie peňazí z titulu bezdôvodného obohatenia zamietol keď
konštatoval, že žalobca skutočne v súvislosti s predajom bytu prejavil neformálne svoju vôľu darovať
žalovanej ako svojej vtedajšej manželke peňažné prostriedky z predaja spoločného bytu. Žalovaná si
preto opodstatnene ponechala zvyšok vyplatenej kúpnej ceny na základe darovacej zmluvy v zmysle
ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka. Neexistovala preto povinnosť žalovanej zaplatiť žalovanú
čiastku žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobca v odvolaní namietal vyhodnotenie vykonaných dôkazov súdom a nepreukázal v konaní to, že
neformálne prejavil svoju vôľu darovať žalovanej peňažné prostriedky z predaja spoločného bytu.Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca
prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že
by mal na to právnu povinnosť, a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma.
Oboznámiac sa s obsahom výpovedí účastníkov konania, svedkov a listinných dôkazov dospel odvolací
súd k záveru, že vykonané dôkazy nenasvedčujú tomu, že by medzi účastníkmi konania došlo k
uzavretiu darovacej zmluvy a žalovaná bola preto oprávnená peňažné prostriedky si ponechať ako
dar. Súhlasí s odvolaním žalobcu v tom, že nebola rozhodujúca skutočnosť týkajúca sa toho, že cca
dva roky sa nedomáhal vrátenia peňazí. Rovnako aj s tým, že najväčšia siedma časť kúpnej ceny
zaplatená na účet žalovanej sama o sebe nesvedčí o skutočnom darovaní. Svedkovia tiež nepotvrdili
účasť pri uzavretí darovacej zmluvy, prípadne nepochybné vedomosti o jej uzavretí. Po prevzatí peňazí
žalovanou sa tak podiel prislúchajúci žalobcovi nedostal do jeho dispozície. Následne potom žalobca
peniaze nevydal napr. žalovanej do ruky alebo príkazom k prevodu alebo výplate peňazí z jeho účtu,
ktoré by ako dar prijala. Okrem toho žalovaná v konaní pred okresným súdom ani neargumentovala
svoje konanie uzavretou darovacou zmluvou. Nebola tak preukázaná existencia a obsah zmluvného
dojednania v zmysle ustanovenia § 628 Občianskeho zákonníka (darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému, a tento dar alebo sľub prijíma).
Rozhodnutie okresného súdu preto podľa odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom posúdení
veci a vzhľadom na to ho zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní by sa mal preto okresný súd opätovne zaoberať posúdením konania žalovanej v tom
či nešlo o iný právny dôvod prijatia peňazí a tento subsumovať pod príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.
V novom konaní okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O. s. p.).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.