Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215208376
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215208376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného splnomocnenkyňou: AK
GOLIAŠOVÁ Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 47 234 679, proti odporkyni :
V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XXX, J., o zaplatenie sumy 715,57 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. júna 2015, č.k.
9C/250/2015-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti

náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

V napadnutej časti o vyslovenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti rozsudok
súdu prvého stupňa r u š í .

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom, napadnutým odvolaním, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 443,91 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 443,91 eur

od 22.04.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 9,73 eur titulom zaplateného súdneho
poplatku za návrh a sumu 32,49 eur titulom trov právneho zastúpenia a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, vo zvyšku potom súd návrh zamietol a napokon určil, že zmluvná podmienka uvedená vo
všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., pod hlavou 18 Sankcie účtované v
dôsledku omeškania klienta § 2 v znení „v prípade omeškania klienta, je spoločnosť oprávnená klientovi
vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške
17 eur, táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jeden krát za dobu trvania zmluvy,“ je

neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ust. § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ust. § 153 ods. 3, 4 O.s.p. (Občianskeho súdneho poriadku
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ust. § 517 O.z. (Občianskeho zákonníka č.
40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); vecne potom súd odôvodnil svoje rozhodnutie
konštatovaním, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa

15.02.2014, ktorým bol odporkyni poskytnutý úver v celkovej výške 758 eur a táto sa zaviazala splácať
ho vždy do 30. dňa v kalendárnom mesiaci v dvanástich mesačných splátkach po 79,81 eur, úver však
nesplácala riadne a včas, keď uhradila spolu iba 319,24 eur. Nakoľko však ide o vzťah podliehajúci
režimu jednak zákonnej úpravy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale najmä úpravy podľazákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, súd skúmal, či úverová
zmluva spĺňa zákonom ustanovené podmienky obsiahnuté v § 9 ods. 2 citovaného zákona a zistil,
že absentuje podstatná náležitosť, ktorou je údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, na účely jeho splatenia ( § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. ) a potom z citácie ustanovenia § 11 ods. 1 psím. b) toho istého zákona
treba vyvodiť, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje túto náležitosť, považuje sa úver za
bezúročný a bez poplatkov. Súd preto dospel k záveru, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi

len skutočnú výšku poskytnutého úveru, bez zmluvných úrokov prípadne poplatkov, pričom vzal do
úvahy iba reálne poskytnuté peňažné prostriedky odporkyni zo strany navrhovateľa vo výške 758 eur,
z ktorej sumy odpočítal odporkyňou zaplatený dlh vo výške 319,24 eur. Ako dôvodne žalovanú potom
uznal sumu 438,76 eur ( 758 - 319,24) a túto sumu navrhovateľovi priznal spolu so sumou 5,15 eur ako
vyčísleným úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 438,76 eur (t.j. z dlžnej istiny) od 27.01.2015
do 21.04.2015, takže celkovo priznal navrhovateľovi sumu 443,91 eur. Vzhľadom k pretrvávajúcemu

omeškaniu odporkyne s platením dlhu mu priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
dlžnej istiny 438,76 eur za nasledujúce obdobie, t.j. od 22.04.2015 do zaplatenia. V ďalšom sa súd
zaoberal dojednaním o zmluvnej pokute, ktoré vyhodnotil ako absolútne neplatné jednak z dôvodu
jeho začlenenia do úverových zmluvných podmienok a tiež s poukazom na to, že je písané veľmi
drobným a voľným okom skoro nečitateľným písmom, rovnako ako celé úverové zmluvné podmienky,

navyše toto dojednanie je zapracované medzi menej podstatné úverové zmluvné podmienky, čo môže
u spotrebiteľa vyvolať dojem, že ide o podmienku nedôležitú. Poukázal na ustanovenia Občianskeho
zákonníka, podľa ktorých musí mať zmluvná pokuta pre svoju platnosť písomnú formu, zákonodarca
považujezmluvnúpokutuzasankciu,ktorámábyťosobitnedojednanávzákonompredpísanejpísomnej
forme, a preto obsiahnutie tejto pokuty vo všeobecných zmluvných podmienkach nemožno akceptovať

z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti, pričom je nepochybné, že obchodné podmienky v ich podobe určuje
výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľka ich obsah zásadným spôsobom
nemohla meniť, takže pokiaľ chcela spotrebiteľský úver získať, mala možnosť len všetko podpísať a
akceptovať, bez možnosti výberu a voľby podmienok. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil dojednanie
o zmluvnej pokute ako absolútne neplatné, na čo musel prihliadnuť z úradnej povinnosti, aj keď sa

tejto neplatnosti nikto nedovolá a súčasne toto dojednanie vyhlásil vo výroku rozsudku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. O trovách konania súd rozhodol za použitia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. s
poukazomnapomernýúspechnavrhovateľavovýške22,62%,zktoréhopomeruvychádzalpriprisúdení
navrhovateľom riadne uplatnených trov konania a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu v zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
čím účastníkovi konania svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom a konanie má tiež inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ poukázal na nedostatočné
odôvodnenie rozsudku, súd neuviedol hlavné dôvody čiastočného zamietnutia žaloby a ani vo výroku
citovaná a za neprijateľnú vyhlásená zmluvná podmienka nie je v odôvodnení rozsudku dostatočne
zdôvodnená, keď súd neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody na jej vyhlásenie za neprijateľnú.
Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil povinnosť všeobecného súdu uviesť v

rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil a to tak čo do skutkovej ako
i právnej stránky rozhodnutia, pričom pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa
vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tvoriacimi základ pre toto
rozhodnutie, treba takéto rozhodnutie považovať za arbitrárne a rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy a s
článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Uviedol, že navrhovateľ nikdy nepopieral skutočnosť, že ide o spotrebiteľský

vzťah, pričom ale podľa jeho názoru dojednania, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach
navrhovateľasúplatnýmiarovnocennýmidojednaniamisostatnýmizmluvnýmidojednaniami aakotaké
majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Navrhovateľ
je presvedčený o tom, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky,
ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza súd, pričom

poukázal na podstatu právnej úpravy vymedzenej Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, ktorou je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských
zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred ich uzatvorením nemôže individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť,
a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy kuškode spotrebiteľa. Aj národná právna úprava zakotvila v ustanovení § 53 ods. 1 O.z. v tzv. generálnej
klauzule obdobné znenie: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“, z ktorého

je zrejmé, že podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to takej kvality, ktorá musí byť značná,
nie malá či nepatrná, v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania
rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa, keďže sa predpokladá, že s ohľadom na
hospodárskusilujespotrebiteľvnevýhodnompostavenívočidodávateľoviaštátakovykonávateľštátnej

moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl, avšak nemožno si túto podporu zamieňať s nevhodným
paternalizmom štátnej moci v súkromnoprávnych vzťahoch. Podľa názoru navrhovateľa nie je možné
neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu, akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ
pociťovať, ale je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že odporkyňa sa zaviazala splácať úver a dostala
sa do omeškania. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne navrhol zmeniť predmetný rozsudok tak, že žalobe

v celom rozsahu vyhovie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
zverejnením termínu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 9C/250/2015 je určenie povinnosti

odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 715,57 eur spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,42 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 715,57 eur odo dňa 22.04.2015
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia titulom neuhradených záväzkov
z úverovej zmluvy č. 4402048320, uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako
dlžníkom dňa 15.02.2014.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v jeho zamietajúcej časti z dôvodu, že úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov a z dôvodu, že aj
zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute vyhodnotil ako absolútne neplatné a zároveň ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Predmetom odvolacieho konania je tiež výrok, ktorým súd prvého stupňa vyslovil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky, týkajúcej sa dohodnutej zmluvnej pokuty a napokon tiež výrok o
trovách konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná suma má predstavovať neuhradené záväzky z úverovej zmluvy č.
4402048320,uzavretejmedzinavrhovateľomakoveriteľomaodporkyňouakodlžníkomdňa15.02.2014,

predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 758 eur, ktorý sa odporkyňa
zaviazala vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 79,81 eur a to za podmienok dohodnutých
v úverovej zmluve. Vzhľadom k omeškaniu s úhradou záväzku, ktoré vyplýva z navrhovateľom
predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad, bola odporkyňa vyzvaná listom zo dňa 08.01.2015 k
splateniu celého zostatku úveru do 15 dní, pozostávajúceho z nezaplatených splátok po splatnosti,

upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok, s tým, že zmluvné pokuty a
upomienky jej boli vyúčtovávané v zmysle hlavy 18 úverových zmluvných podmienok (ďalej len ÚZP),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Odporkyňa neuhradila navrhovateľom uplatňovanú
dlžnú sumu, ktorú tento špecifikoval ako istinu 343,49 eur, úrok 86,56 eur, zosplatnenú istinu 225,52 eur
a upomienku II v sume 60 eur, teda dlh celkovo vo výške 715,57 eur.

Podľa obsahu a formy zmluvy a s ohľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu niet pochýb, že ide
o záväzky zo spotrebiteľského úveru, preto správne postupoval okresný súd, keď podrobil predmetnú
úverovú zmluvu súdnej kontrole v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len

zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože tieto náležitosti
majú obligatórny charakter. Z obsahu úverovej zmluvy č. 4402048320 pritom vyplýva, že v nej absentuje
dohoda účastníkov o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovýmisadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia), uvedená je iba celková suma mesačnej
splátky vo výške 79,81 eur bez toho, aby splátka bola rozčlenená na jednotlivé položky, t.j. čo z nej
predstavuje istina, čo úrok a akú časť predstavujú prípadné poplatky.

Účelom povinnosti uviesť v zmluve členenie jednotlivých splátok úveru na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov je zabezpečiť prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa tento dokázal zorientovať
v ponuke a aby zároveň nebolo možné zo strany veriteľa uplatňovať si voči spotrebiteľovi - dlžníkovi
aj také nároky, na ktoré nemá právo. Ak potom súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre absenciu

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona sa predmetný úver považuje podľa § 11 ods.
1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd nemal dôvod sa s týmto
jeho záverom nestotožniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola teda medzi účastníkmi platne uzavretá,
avšak navrhovateľovi z nej nevznikol nárok na žiadne poplatky a úroky.
Bolo tiež správne, ak sa súd prvého stupňa osobitne zaoberal zmluvnou pokutou za omeškanie, keďže
posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov sa na prípadnú zmluvnú pokutu nevzťahuje, pričom

ale zároveň súd bol povinný v zmysle ustanovení na ochranu spotrebiteľa zisťovať, či dojednanie o
zmluvnejpokutebolouzavretéplatneateda,činavrhovateľmalprávoúčtovaťodporkynizmluvnúpokutu
( tak ako to urobil a započítal si na ňu časť úhrady zaplatenej odporkyňou, ako vyplýva z výpisu čerpania,
splátok a úhrad).
Po preskúmaní obsahu predmetného zmluvného dojednania, týkajúceho sa zmluvnej pokuty za

omeškanie vo výške 17 eur podľa ustanovenia hlavy 18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že
toto dojednanie je neplatné. Uvedená zmluvná podmienka je obsiahnutá vo všeobecných zmluvných
dojednaniach úverovej zmluvy, ktoré nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malými písmenami písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú

pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že jeho pozornosti uniknú. Zapracovanie dohody
o zmluvnej pokute do všeobecných obchodných podmienok tak napĺňa znaky tzv. nekalej obchodnej
praktiky.
Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (predtým zák. č. 634/1992 Zb.) v
znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v

rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie
najmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciamiaktorévykazujezjavnéznakydiskriminácie,alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7

ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu
spotrebiteľov.

Podstatné náležitosti zmluvy o úvere sú uvádzané väčším písmom na prvej strane ( ktorá bola aj
účastníkmi podpisovaná ) a tieto možno považovať pre priemerného spotrebiteľa za zrozumiteľné.
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú inak neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, majú ale odlišnú
funkciu. Tou je úprava menej podstatných náležitostí, ktoré nie sú pre existenciu zmluvného vzťahu
a nároky zmluvných strán rozhodujúce, ale upravujú sa v nich zväčša technické otázky zmluvného

vzťahu s cieľom sprehľadniť a zostručniť text samotnej zmluvy, aby nebolo potrebné opakovať rovnako
znejúce zmluvné ustanovenia v každej zmluve. Ak však veriteľ využije nepozornosť spotrebiteľa, ktorý
predpokladá, že všetky podstatné otázky týkajúce sa jeho povinností zo zmluvy vyplývajú priamo z textu
zmluvy, a ukryje takú podstatnú náležitosť, akou je dohoda o zmluvnej pokute za porušenie zmluvných
povinností do značne obsiahlych všeobecných obchodných podmienok, ide podľa názoru odvolacieho

súdu o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorý využíva lesť a neinformovanosť
spotrebiteľa a môže narušiť jeho ekonomické správanie, pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára
zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a výrazne označené. Pokiaľ tak v tomto prípade
navrhovateľ urobil, nekonal v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu
ochranu. Konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi a tento rozpor spôsobuje absolútnu

neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Odvolací
súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvného
dojednania o zmluvnej pokute nebolo možné uznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie sumy účtovanej
titulom zmluvnej pokuty.Odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 758 eur, pričom táto podľa obsahu spisu splatila celkovo
sumu 319,24 eur. Preto vychádzajúc zo záveru o povahe úveru ako bezúročného a bez poplatkov
a po vyhodnotení ustanovenia o zmluvnej pokute ako neplatného, mala odporkyňa povinnosť vrátiť

navrhovateľovi iba sumu, ktorá jej bola zo zmluvy reálne poskytnutá a to po zohľadnení už zaplatených
úhrad, čiže navrhovateľovi prislúcha rozdiel medzi sumou 758 eur a 319,24 eur spolu s príslušným
úrokom z omeškania z dlžnej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Zb.
Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že žaloba v časti prevyšujúcej sumu

443,91 eur je nedôvodná a bolo treba ju zamietnuť, pričom po preskúmaní napadnutého rozsudku ako
aj celého obsahu spisového materiálu mal za to, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní
potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec v tejto časti, ako aj
v časti posúdenia dojednania o zmluvnej pokute ako absolútne neplatného i správne právne posúdil.
Z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Súčasne však odvolací súd dospel k inému právnemu záveru ohľadne tretieho výroku odvolaním
napadnutého rozsudku, ktorý sa týka vyhlásenia predmetnej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Táto
zmluvná podmienka ako bolo uvedené vyššie, je v rozpore s dobrými mravmi, čo však v danom prípade
má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. 39 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §

4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného tak odvolací súd na rozdiel od súdu
prvého stupňa dospel k záveru, že ak je zmluvné dojednanie v časti zmluvnej pokuty absolútne neplatné
z uvedeného dôvodu, tak v danom prípade nie je možné určiť túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú,
pretože táto je pre absolútnu neplatnosť od počiatku ničotná, neexistujúca.

Z uvedeného tak vyplýva, že v preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre vyhlásenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s., pod hlavou 18 Sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta § 2 v znení „v prípade
omeškania klienta, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto
vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, táto pokuta bude spoločnosťou

vyúčtovaná maximálne jeden krát za dobu trvania zmluvy“ a preto napadnutý rozsudok v tejto časti nie je
vecne správny, keďže je nedôvodný a nadbytočný. Za takejto situácie, keď napadnuté rozhodnutie bolo
vydané bez návrhu a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali, tak odvolací súd analogicky postupom
podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. v tejto časti rozsudok zrušil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd potom po preskúmaní aj závislého výroku týkajúceho sa
trov prvostupňového konania, nemal dôvod nepotvrdiť ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny,
keďže súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu
účastníkov v spore správne vypočítal tak trovy právneho zastúpenia ako aj iné trovy konania prevažne
úspešného navrhovateľa.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na čiastočnú dôvodnosť odvolania a z toho vyplývajúci pomerný úspech
navrhovateľa a odporkyne v odvolacom konaní tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.