Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/266/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233960
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112233960.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/275/2012-95 zo dňa 12.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu
na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 275,- eur,
v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd, pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, aplikoval
na danú vec znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Prvostupňový
súd konštatoval, že je nepochybné, že k vydaniu poverenia došlo po zákonom stanovenej lehote.
Okresný súd poukázal tiež na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah
v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade je nesporné, že išlo o
exekučnú vec, v ktorej mal súd rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia a v prípade udelenia
poverenia bol súd povinný vydať ho do 15 dní od doručenia žiadosti. Súd však vo veci vydal
poverenie cca 2 mesiace po zákonom stanovenej lehote, počas ktorej skúmal, či nie je rozpor so
zákonom a zároveň zabezpečoval podklady pre rozhodnutie. Taktiež je nepochybné, že žiadosť o
poverenie bola na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe
spotrebiteľského vzťahu. Súd mal preto povinnosť aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej
doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak
je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných
konaní na základe vnútroštátneho práva (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 40/08). S poukazom
na uvedené súd posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke. Vzhľadom na predmet
veci exekučný titul súd správne postupoval, keď skúmal rozhodcovské rozhodnutie a zároveň si
zabezpečoval podklady potrebné rozhodnutie. V dôsledku toho všetkého nebolo možné rozhodnúť
v zákonom stanovenej lehote, a teda súd porušil právo navrhovateľa vydať poverenie v 15-dňovej
lehote. Vzhľadom na predmet tohto konania, správanie sa navrhovateľa a postavenie navrhovateľa

ako podnikateľského subjektu a na závažnosť porušenia súdu, súd v rámci svojej úvahy posúdil,
že iba samotné konštatovanie porušenia práva je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ ničím hodnoverným nepreukázal nemajetkovú
ujmu. Skutkové tvrdenia navrhovateľa ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy súd považuje za účelovú
a špekulatívnu obranu navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné „následky“ ako je pocit
úzkosti, frustrácie a neistoty. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie súd
považuje za irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba.

V konaní navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške
125,- eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi
požadovať tieto náklady v takmer 45.000 žalobách len z titulu správy pohľadávok prostredníctvom svojich
zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu. Navrhovateľ nepreukázal ani náklady, ani ich výšku.
Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej časti žalobný návrh
zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota. Na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že
navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu, ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody,
súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si
náhradu trov konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Zároveň súd na strane
odporcu nezistil vznik trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Poukazuje na ust.
§ 15 O. s. p. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave,
Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne
rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva navrhovateľa
na súdnu ochranu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal
možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na
súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,

nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na opätovné
prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ
zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci
sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, hoci boli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť
oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na podporu svojich
tvrdení, odňal mu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže

súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

V prejednávanej veci neexistovali dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Termín pojednávania bol nariadený na deň 12.09.2013 a navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi
bolo predvolanie doručené dňa 01.07.2013, t. j. s časovým predstihom takmer 2,5 mesiaca. Vyjadrenie
odporcu vo veci samej bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 18. júla 2013. Navrhovateľ
podal dňa 11. septembra 2013, t. j. jeden deň pred konaním pojednávania návrh na odročenie
pojednávania z dôvodu, že doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina z prejednávania a rozhodovania veci.

Tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania však nebol pravdivý, pretože Krajský súd v Žiline rozhodol
uznesením č. k. 6NcC/325/2013-30 zo dňa 28. marca 2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela
Panáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Nebol preto daný dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Okresný
súd právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že neakceptuje jeho žiadosť o zrušenie pojednávania.
Okresný súd potom postupoval správne, keď vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, keďže
neboli zistené dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia a tým si sami zmarili možnosť
realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia, a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.
6NcC/325/2013-30 zo dňa 28. marca 2013 tak, že sudkyňu Okresného súdu Žilina JUDr.
Gabrielu Panákovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia,
v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonná sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na
nestrannosť zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Panákovej, ktorú možno považovať za nestrannú zo
subjektívneho aj objektívneho hľadiska.

Zmätočné sú aj odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa tvrdenia, že konečné rozhodnutie vydané
súdom neprichádzalo do úvahy, pretože súd v ten istý deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na prerušenie konania nepodal, z ktorého dôvodu okresný
súd ani o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval.

Odvolacie námietky navrhovateľa sa nedotýkajú hmotnoprávnych dôvodov, pre ktoré okresný súd žalobu
zamietol.

Vychádzajúc z dôvodov napadnutého rozsudku okresný súd skúmal naplnenie predpokladov
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nesprávny
úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.

Okresný súd konštatoval, že hoci došlo zo strany súdu k nedodržaniu zákonom stanovenej 15-dňovej
lehoty na vydanie poverenia, a teda k nesprávnemu úradnému postupu, nie sú splnené ostatné

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zároveň súd konštatoval, že nie sú splnené ani podmienky
pre priznanie nemajetkovej ujmy, keď konštatovanie porušenia práva je v danom prípade dostačujúce.

Odvolateľ v odvolaní spochybnil iba nesprávne posúdenie nedodržania zákonných lehôt na vydanie
rozhodnutia zo strany prvostupňového súdu, napriek tomu, že okresný súd v napadnutom rozsudku
dal navrhovateľovi za pravdu, že zákonná lehota dodržaná nebola. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo
nesplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu, ako aj predpokladov vzniku práva na
zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorým odvolateľ argumentáciu súdu nespochybnil žiadnou
odvolacou námietkou.

Navrhovateľ teda nijako nenapadol skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli
hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia nároku, a preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným
spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.