Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/436/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218818
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113218818.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Einsteinova 24, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK- ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, proti žalovanému: I. S., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., C. Z. Č.. X, zastúpenému
F. U., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., C. Z. Č.. X, v konaní o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 16. januára 2014 č.k. 25C/169/2013-12,

takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie príslušenstva pohľadávky,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho

zastúpenia vo výške 164,70 eura do 15 dní od právoplatnosti uznesenia a žalobcovi vrátil súdny
poplatok v sume 71,30 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava, do 3 dní odo dňa doručenia
právoplatného uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.308,96 eura
s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a zmluvnej pokuty za

nedodržanie zmluvných podmienok a súčasne požadoval náhradu trov konania. Uznesením zo dňa
5.5.2011 č.k. 25C/62/2011-61 konanie v časti 376,90 eura zastavil, následne uznesením zo dňa 8.3.2013
č.k.25C/103/2012-21zastavilkonanieajvčasti932,06euraanárokžalobcunazaplateniepríslušenstva
pohľadávky vylúčil na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2013. Pretože
písomným podaním, doručeným pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 2.12.2013, žalobca
zobral späť svoju žalobu i v časti jeho nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky, po právnom

posúdení veci podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. konanie vo veci zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil použitím ust. § 146 ods. 2 O.s.p. druhá veta a skutočnosťou, že
žalovaný dlžnú sumu uhradil až po podaní žaloby. Žalobcovi preto priznal náhradu trov konania vo výške
164,70 eura, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 16 ods.
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to za 2 úkony právnej služby á 61,41 eura, 2 x

režijný paušál v sume 7,21 eura, zvýšených o 20 % DPH.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 1, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. Dôvodil, že žalobca zaplatil súdny
poplatok za návrh vo výške 78 eura a žalobu vzal späť pred prvým pojednávaním.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalovaný. Podľa
jeho obsahu navrhoval uznesenie zmeniť a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Mal za to, žemajetkové, sociálne a osobné pomery na jeho strane, predovšetkým skutočnosť, že jeho jediným
príjmom sú dávky sociálnej pomoci v sume 62 eur, z ktorých mesačne platí výživné vo výške 35 eur,
odôvodňujú nepriznanie trov konania žalobcovi, keďže trovy nemá z čoho zaplatiť.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo

výroku o trovách konania aj s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru,
že nie sú splnené podmienky pre zmenu uznesenia v jeho napadnutej časti, ale je ho potrebné v tejto
časti zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko žalovaný podal odvolanie len čo do výroku o trovách konania, právoplatnosť výroku, ktorým súd
vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok nebola odvolaním žalovaného dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.).

Predmetom odvolacieho prieskumu zostal len výrok o trovách konania.

Podstatou odvolacích námietok žalovaného je jeho tvrdenie, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
náhrade trov konania postupoval v rozpore so zákonom, keď v posudzovanej veci opomenul aplikovať

ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a napriek skutočnosti, že jeho jediným príjmom sú dávky sociálnej pomoci v
sume 62 eur, z ktorých mesačne platí výživné vo výške 35 eur, priznal žalobcovi trovy konania, hoci je
zrejmé, že tie nemá z čoho zaplatiť.

Otázku náhrad trov konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 O.s.p. a

nasledujúcich.

Podľa § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie a) mohlo začať i bez návrhu, b) skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov
dojednané niečo iné, c) bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tie- to skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného sporového
konania (v danom prípade ide o také konanie) vychádza súd zo zásady zodpovednosti za zavinenie
alebo náhodu. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného
výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Ak má byť také
správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu,

kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Žalobca má totiž právo, aby
mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva v situácii, kedy
bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci
(meritórne) rozhodol súd a zároveň je medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom vecná
spojitosť. Zákon však zároveň ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím

súdu k inému záveru, ako vyplynul z dispozície ust. § 146 O.s.p.. V ustanovení § 150 ods. 1 O.s.p.
zakotvuje moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie náhrady
trov konania. To je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú
rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Ustanovenie § 150 O.s.p. však nemožno
vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov

konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Zo slovného znenia ustanovenia § 150 ods.
1 O.s.p. totiž plynie, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o
náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiťk odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí pritom vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je takto potrebné prihliadať v prvom rade k

majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať
do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto
rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie §
150O.s.p.sútiežokolnosti,ktoréviedlikuplatneniunároku(práva)nasúde,postojúčastníkovvpriebehu
konania a pod.

Z obsahu napadnutého uznesenia je zrejmé, že z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť voči žalovanému,
súd musel zastaviť konanie, z čoho v zmysle citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. veta druhá,
žalovanému vyplýva povinnosť uhradiť účelne vynaložené trovy žalobcu.

V posudzovanej veci tak správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania

vychádzal z citovaného ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p., ktoré predpokladá posudzovanie
zavinenia zastavenia konania výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, pochybil
však, ak z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. právne vec neposúdil a ani neodôvodnil s
poukazom na celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa
uvedeného zákonného ustanovenia. Súdu totiž priamo zo zákona vplýva povinnosť i pri rozhodovaní o

náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Uvedené platí o to viac, že v posudzovanom prípade žalovaný
opakovane v priebehu celého konania poukazoval na svoje majetkové, sociálne a osobné pomery, ku
ktorým žiadal prihliadať.

Odvolací súd práve z týchto dôvodov považuje odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu preto neostávalo iné ako uznesenie súdu prvého stupňa v
časti napadnutej odvolaním zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom bude úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o trovách tak
prvostupňového ako aj odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.) a pri rozhodovaní sa vysporiadať so
všetkými právne významnými okolnosťami, na ktoré poukazuje odvolací súd v zrušujúcom uznesení.
Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa v tomto prípade posudzuje práve na vyššie uvedené
konkrétne okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p.. Pri skúmaní

existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je tak potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen
pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohlˇadnitˇ aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú
tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a

pod. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu
a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť
voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.