Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. apríl 2010

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/5/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7908200127
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2010:7908200127.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobkyne : K. W., rod. F., nar.

XX.XX.XXXX, nezamestnaná, bytom v W., N. XX/X, zast. JUDr. Alexandrom Fuchsom, advokátom v
Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným: 1. ) A. S. A. Slovensko, s.r.o., so sídlom v Zohori, Bratislavská
18, IČO : 31 318 762, zast. JUDr. Vladimírom Gürtlerom, advokátom v Košiciach, Žižkova 7, 2. ) K.. K.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., M. L. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
v 1. rade : .A.S.A. EKO s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 7, IČO : 31 713 700 o ochranu
osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1.rade A. S. A. Slovensko, s.r.o. je povinný zaplatiť žalobkyni K. W. sumu 3.320,-€ ako

nemajetkovú ujmu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v podanom Návrhu o ochranu osobnosti žiadala rozhodnúť, aby súd zaviazal oboch
žalovanýchv1.a2.radezaplatiťjejsumujeden miliónslovenskýchkorúnanáhradutrovkonania.Návrh
odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným K.. K. V. zahynuli jej obaja rodičia, čím

ona utrpela nemajetkovú ujmu tým, že stratila ničím nenahraditeľné rodinné vzťahy s matkou a otcom,
ktoré boli dovtedy veľmi hlboké a intenzívne. Usmrtením jej rodičov došlo ku závažnému zásahu do jej
práva na súkromie zaručeného Ústavou SR.
Žalovaný v 1. rade žiadal návrh voči nemu ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na nedostatok pasívnej
legitimácie na jeho strane. Ozrejmil, že v čase dopravnej nehody bol zamestnávateľom K.. V., ktorý plnil
predmetného dňa 2.2.2006 počas cesty svoje pracovné povinnosti. V danom prípade sa však nejedná o
spor o náhradu škody. K narušeniu rodinných vzťahov žalobkyne došlo priamou činnosťou K.. V., ktorý

spôsobil dopravnú nehodu s tragickými následkami pre žalobkyňu. Napriek tomuto svojmu právnemu
postoju k veci, žalovaný v 1. rade pred prvým pojednávaním prejavil žalobkyni svoju účasť na jej nešťastí
a ponúkol jej ako satisfakciu vyplatenie sumy 250.000,-Sk, ktorú však menovaná neprijala.
Rovnaké stanovisko ako žalovaný v 1. rade zaujal aj vedľajší účastník na jeho strane, ktorý sa rozhodol
pre vstup do konania, aby podporil spoločnosť A.S.A. Slovensko, s. r. o, s ktorým subjektom patrí do
jednej siete firiem A.S.A a sú navzájom obchodne a právne prepojení. Vstup vedľajšieho účastníka
pripustil súd uznesením 11 C 5/2008-54 zo dňa 23.10.2008.

Žalovaný K.. V. poukázal, že k dopravnej nehode, pri ktorej zahynuli rodičia žalobkyne došlo počas
výkonu jeho práce pre spoločnosť A. S. A: Slovensko s.r.o., kde bol v riadnom pracovnom pomere.
Podľa jeho názoru táto spoločnosť je teda zodpovedným subjektom aj v spore o ochranu osobnosti.
Naviac podľa jeho názoru nárok žalobkyne nie je vôbec daný, pretože nie sú splnené základné zákonnéustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti, konkrétne ustanovenie § 13 ods. 2 o priznaní
zadosťučinenia v peňažnej forme v prípade, ak neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby, alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou žalobkyne, žalovaného Ing. Klohnu, svedkov Y. W., K. V.,
K. Y., Y. V., R. N., U. W., K.. Y. Č., Y.. U. Č.I., oboznámením trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3
T 44/2006, dedičských spisov 21D 114/2006, 24D 115/2006, oboznámením správy o zdravotnom stave
žalobkyne od psychiatričky Y.. X. Y. a zistil tento skutkový stav veci :

Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov č. k. 3T 44/2006 zo dňa 13.marca 2007 bol K.. K. V.
uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.1,2 písm. a/ Trestného zákona .Skutku
sa dopustil tak, že dňa 2.2.2006 okolo 9,30 hod viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia ev.
č. Y. XXX E. po ceste III. triedy od obce Novosad do obce Kašov, kde pri jazde nevenoval dostatočnú
pozornosť stavu a povahe vozovky a neprispôsobil tomu rýchlosť vozidla a po prejazde pravotočivej

zákruty prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde sa čelne zrazil s protiidúcim osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Favorit ev. č. M. XXX F. riadený vodičkou Y. F., ktorá cestovala so spolujazdcom
manželom K. F.. Následkom zrážky Y. F. utrpela zranenie - sériovú zlomeninu rebier hrudnej chrbtice,
stehnových kostí a kosti panvy, na následky ktorého toho istého dňa v nemocnici zomrela, K. F. utrpel
zranenie-otrasmozgu,zlomeninastehnavľavo,poraneniapanvyaorgánovhrudníkovejibrušnejdutiny,

poškodenie svorového telesa mozgu a šok po úraze, na následky ktorého dňa 13.2.2006 v nemocnici
zomrel.
Za spáchanie prečinu bol vinnému vodičovi uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 rokov, rovnako aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá v trvaní 5 rokov.

K. F., nar. XX.X.XXXX a Y. F., nar. XX.X.XXXX boli rodičia žalobkyne K. W..

Navrhovateľkavosvojejvýpovediuviedla,žedoroku1992žilasrodičmivV..Jejdetstvo,tiežajjejstaršej
sestry U. bolo pekné. Rodičia im vytvorili pokojné zázemie, starali sa o nich po materiálnej stránke,

tiež ich brávali na výlety a iné aktivity. Od rodičov odišla po svadbe, za manželom Y. do W., kde si
zrekonštruovali manželov starší rodinný dom. Narodili sa im dve deti a to dňa XX.X.XXXX dcéra Y. a
dňa XX.X.XXXX syn Y.. Aj, keď mala vlastnú domácnosť jej vzťah s rodičmi bol naďalej veľmi blízky, čo
umožňovala aj skutočnosť, že obec W. je od jej rodnej obce V. vzdialená len niekoľko kilometrov. Rodičia
jej boli ochotní vždy pomôcť. Pomáhali napr. pri rekonštrukcii domu, pri starostlivosti o deti a tiež aj

finančne. Ona im starostlivosť oplácala. Pomáhala spolu s manželom napr. pri vinobraní, pri zabíjačke,
mame pri väčšom upratovaní v dome. Mali spoločné plány aj do budúcna. Ich rodiny boli v dennom
kontakte prostredníctvom telefónu, kedy sa navzájom informovali o prežitých udalostiach. Každý týždeň
boli spolu aj osobne.
Predmetného dňa 2.2.2006 ráno o deviatej čakala s manželom rodičov , že sa podľa dohody zastavia

pri ceste z V., aby spolu pokračovali do M., kde si mal každý vybaviť svoje záležitosti. Rodičia cestovali
k lekárovi s bežnými zdravotnými problémami primeranými k ich veku. Obaja už boli na dôchodku, boli
čulí a plní života. Rodičia neprichádzali a ju premklo zlé tušenie, že sa im niečo prihodilo na ceste, lebo
bolo veľmi šmykľavo. Spolu s manželom sa vlastným autom vybrali na cestu do V. a tak došli na miesto
dopravnej nehody.

Náhla, neočakávaná smrť rodičov ju veľmi zasiahla. Už aj pred touto udalosťou mala psychické problémy
a navštevovala psychiatričku v M.Š.. Trpela stavmi úzkosti, keď sa dostala do rušnejšieho prostredia,
napr.zW.doM..Bolatotižviacrokovnamaterskejdovolenke,neskôrbolanezamestnaná,takževäčšinu
času trávila na kľudnom vidieku a ruch mesta jej nerobil dobre. Tragédia v rodine podstatne zhoršila jej
psychické zdravie a lekárka jej nasadila intenzívnu liečbu. Aj keď primárne problémy pominuli, naďalej

je smutná, rodičia jej chýbajú, denne pociťuje negatívne ich neprítomnosť. Myslí si, že vinník K.. V. bol
v trestnom konaní nedostatočne potrestaný za smrť jej rodičov. To bol aj jeden z dôvodov, prečo sa
rozhodla uplatniť terajší nárok na ochranu osobnosti voči nemu.
Žalovaný K.. V. v zmysle jeho výpovede na pojednávaní rodinu žalobkyne až do predmetnej dopravnej
nehody nepoznal. Ani následne pozostalých po manželoch F.Ň. nevyhľadal, ich pohrebu sa nezúčastnil.

Písomne pozostalým súkromným listom vyjadril svoje pocity. List adresoval a o jeho doručenie požiadal
obecný úrad.
Na preukázanie vzťahov medzi navrhovateľkou a jej rodičmi boli vypočutí ňou označení svedkovia .Sused z Kašova K. V. potvrdil usporiadané vzťahy medzi manželmi F. a rodinami ich dcér. Obom
pomáhali osobnou prácou aj finančne. Spolu dorábali víno vo viniciach. Rodičia žalobkyňu podporovali aj
finančne, čo bol veľký prínos pre jej rodinu, keďže ona bola nezamestnaná. Boli v pravidelnom kontakte.

Pre žalobkyňu strata rodičov bola veľkou ranou preto, že ich stratila naraz a nečakane, keďže oni hoci
už boli dôchodcovia, boli veľmi aktívni.
Svedok K. Y. ako starosta obce vypovedal o vzornej starostlivosti manželov F. o svoje dcéry. Ozrejmil,
že manželia žili usporiadaným životom, stále chodievali spolu. S dcérami udržiavali blízke kontakty.
Pomáhali im a dcéry si to vážili a oplácali. Manželia F. sa tešili z vnúčat, boli so svojim životom spokojní.

R. N. je susedom W. v W.. Menovaný tak mohol vidieť, že manželia F. pomáhali dcére pri rekonštrukcii
domu. Boli tam každý deň. Aj neskôr často videl ich auto pred domom dcéry. Z rozhovoru s nimi
usúdil, že s dcérinou rodinou majú dobré vzťahy. Oni boli vždy dobre naladení, boli pri fyzickej sile.
Mal z nich dojem, že sú spokojní a že ich život baví. Podľa jeho názoru vzťahy žalobkyne a rodičov
boli nadštandartné. Ani jednej strane neprekážalo, že sú spolu veľmi často, že ich životy sú navzájom
prepojené. Takýto jav on dnes už nepovažuje za úplne bežný.

Aj svokra žalobkyne U. W. vypovedala o blízkych vzťahoch medzi žalobkyňou a jej rodičmi. Týchto
označila za veľmi milých ľudí, ktorí boli ochotní vždy pomôcť. Príležitostne sa zastavili aj v jej domácnosti
v W. a vedeli sa spolu porozprávať. Keď tragicky zomreli nevesta to znášala veľmi ťažko. Nevedela sa
dlho s touto skutočnosťou zmieriť. Aj keď čas lieči, žalobkyňa za rodičmi smúti. Často chodieva na ich
hrob do Kašova, často ich spomína pri rôznych príležitostiach.

Y. W. vo svojej výpovedi uviedol, že svokrovcov poznal ako veľmi dobrých ľudí, ktorí žili bežným životom.
Boli srdeční, otvorení, v obci mali so susedmi usporiadané vzťahy. Boli aktívni. Svokor pracoval vo
vinici, kde aj oni brigádovali. Manželkini rodičia im pomáhali, najprv pri rekonštrukcii domu v W., tiež v
starostlivosti o deti. Často sa stretávali pri rodinných príležitostiach, na oslavách, cez Vianoce. Manželka
s rodičmi denne telefonovala. Po tragickej dopravnej nehode, pri ktorej obaja svokrovci zahynuli bola

jeho manželka vo veľmi zlom psychickom stave. V noci nemohla spať, musela vyhľadať aj odbornú
lekársku pomoc, kde chodievala pravidelne do M. na sedenia k psychiatričke.
Svedok ozrejmil, že v trestnom konaní proti terajšiemu odporcovi požiadali obe dcéry s rodinami o
vyplatenie nemajetkovej ujmy za smrť rodičov po 300.000 korún každá. V súčasnosti manželka žiada
milión korún. Podľa ich názoru totiž odporca, ktorý je vinný za smrť svokrovcov nedostal dostatočný

trest za tento skutok. Manželka tiež žiadala o náhradu škody a boli jej vyplatené náklady pohrebu, aj
za pomník a rozbité auto.
Svedok Ing. Č. ako druhý zať nebohých manželov F. potvrdil, že svokrovci boli činorodí ľudia, s ktorými
mali oni dobré vzťahy. Často sa navštevovali, navzájom si pomáhali. Veľmi u nich oceňoval, že sa
správali absolútne spravodlivo k rodinám oboch dcér. Citlivo zvažovali, aby rovnako pomáhali obom

dcéram, či už finančne alebo prácou. Oni im to vracali brigádou vo vinici, alebo pri zabíjačke a podobne.
Keď svokrovci nečakane zomreli, jeho manželka bola otrasená. Ostala asi 5 dní doma, lebo nemohla
vykonávať svoju profesiu učiteľky na základnej škole. Neskôr sa doslova vrhla do práce, aby zabudla
na tragédiu. Nakoniec v jeseni 2006 úplne skolabovala a bola práceneschopná 2,5 mesiaca. V tomto
ťažkom životnom období si neboli sestry nápomocné. Ich vzťah sa narušil po smrti rodičov v súvislosti s

dedičským konaním, kde došlo medzi nimi k nedorozumeniam. Predmetom dedenia boli pozemky, dom,
auto a on má pocit, že jeho manželke bolo z toho niečo zobraté, na čo mala nárok. V súčasnosti sa ich
rodiny nenavštevujú, sestry si len občas formálne zatelefonujú.
Mgr. U. Č. potvrdila súčasnú stagnáciu vzťahov s rodinou svojej sestry. Ich rodičia, ktorí ich spájali už
nežijúatakvzťahyochladli.Prispeliktomuajrozpory,kuktorýmdošlomedzinimipridedenípozostalosti.

Rodičia za života jej (svedkyni) darovali dom v Z. a tým ju podľa žalobkyne zvýhodnili. To však nie
je pravdou, lebo W. pomáhali finančne tiež. Dávali im peniaze, auto, nábytok a možno im pomáhali
materiálne viac, keďže sestra aj švagor boli nezamestnaní. Žalobkyňa podľa jej názoru bola dokonca
závislá na rodičovských peniazoch, čo nebolo vhodné. Ona ( svedkyňa) bola zvyknutá sama sa starať o
svoju rodinu, o deti. Rodičovskú pomoc neočakávala, pretože po svadbe žila s manželom v Č. a do Z. sa

presťahovali až v roku 1994. Obaja boli vždy riadne zamestnaní. Rodičia sa snažili rovnakým spôsobom
pristupovať k obom svojim deťom. Sestra však bola na nich viac viazaná. Pomáhali jej pri starostlivosti
o deti, tiež rôznymi radami, snažili sa nájsť pre ňu vhodné zamestnanie, čo sestra nevyužila.
Je pravdou, že v trestnom konaní proti terajšiemu odporcovi si uplatnila aj ona nemajetkovú ujmu za
smrť rodičov. Ďalej však v presadzovaní tohto nároku nepokračovala, lebo nechcela v sebe jatriť prežitú

bolesť. Toto jej stanovisko je definitívne. Od odporcu V. ona nič nepýta, nemá právo ho súdiť. Necíti
potrebu od niekoho žiadať satisfakciu.Z Osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Paškovou dňa 20.11.2006 sp. zn. Dnot 191/2006,21
D 114/2006 vyplýva, že dedičsky po neb. Y. F. a to K. W. a Y.. U. Č. uzavreli dohodu. Podľa nej
nadobudla žalobkyňa do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti kat. úz. V. na LV č. XX-rodinný dom, zast.

plocha a záhrada v cene 450.000,-Sk, tiež nehnuteľnosti v kat. úz. V. na LV č.XXX,XXX- orná pôda
a trvalé trávnaté porasty a nehnuteľnosti v kat. úz. A. R. na LV č. XXX-orná pôda. Y.. U. Č. zdedila
poľnohospodárske a lesné pozemky na LV č. XXX,XXX a XXX k.ú. V.. Celkova hodnoty poľn. a lesných
pozemkov poručiteľky bola stanovená v dedičskom konaní na sumu 138.180,-Sk.
Dedičky sa dohodli aj v ded. konaní po neb. K. F., v ktorom bolo vydané notárom JUDr. Demeterom dňa

19.3.2007 Osvedčenie o dedičstve pod sp. zn. 24 D 115/2006, Dnot 193/2006.
Dedičstvo pozostávajú z nehnuteľnosti - ornej pôdy, trávnatých porastov a lesných pozemkov,
havarovaného auta Škoda Favorit, prívesu za osobný automobil, zo zostatkov na vkladných knižkách
spolu v cene 217.864,-Sk nadobudla K. W. bez výplatnej povinnosti pre odstupujúcu dedičku. V tejto
veci dedičia vykonali započítanie s darom, ktorý od rodičov dostala v roku 2003 Mgr. U. Č. ako domovú
nehnuteľnosť v Z. v hodnote 1.411.440,-Sk.

Ako dôkaz v konaní bol oboznámený aj list K.. V., ktorý zaslal dňa 9.2.2006 pozostalým po neb. F.
prostredníctvomObecnéhoúraduvV..(vspisenačl..70),vktoromimvyslovilúprimnúsústrasť.Uviedol,
že tragická udalosť, ktorá sa stala, poznačí všetkých na nej zúčastnených na celý život. Zrejme len čas
pomôže vysporiadať sa s celou záležitosťou, ktorá je vzhľadom na obete na životoch veľmi bolestivá.

Na posúdenie skutočnosti ako ovplyvnila náhla, tragická smrť rodičov zdravotný stav navrhovateľky po
stránkeduševnej,vyžiadalsúdinformáciuodjejošetrujúcejlekárkyMUDr.Y. zM...Zozáverov jejsprávy
vyplýva, že navrhovateľka sa liečila na psychiatrickej ambulancii od apríla 2004 s diagnózou úzkostná
porucha. Liečba pokračuje dlhodobo kvôli zvýšenej pohotovosti pacientky k úzkostným reakciám v

záťažových situáciách. Vo februári 2006 došlo u menovanej k zhoršeniu jej zdravotného stavu po
nečakanom úmrtí rodičov. Bola jej diagnostikovaná výrazná depresívna symptomatológia reaktívna,
ktorá bola zvládnutá ambulantne prechodnou zmenou antidepresívnej liečby a psychoterapeutickými
pohovormi približne za tri mesiace.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Toto právo fyzickej osoby je zakotvené aj v základnom zákone nášho štátu a to v čl. 19 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, ktorá je právnou normou najvyššej právnej sily.
Takáto ochrana je zakotvená aj nad rámec slovenského právneho poriadku v medzinárodných právnych
dokumentoch, čo len nasvedčuje závažnosti spoločenského záujmu chrániť takéto osobnostné práva
fyzickej osoby.

Právo na súkromie je zakotvené v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (uverejnený v oznámení FMZV ČSFR č. 209/1992 Zb.) v zmysle ktorého, má každý právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
Podľa čl. 17 ods. 1,2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (vyhl. č. 120/1976 Zb.)
nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo

korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť, pričom má každý právo na ochranu proti takým
zásahom alebo útokom.
Aj podľa čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb) má každý právo
na ochranu proti neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života.
Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich

súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb.
Právo na súkromie totiž zahrňuje aj právo fyzickej osoby vytvárať a udržiavať vzťahy s inými ľudskými
bytosťami, hlavne v oblasti citovej , aby tak fyzická osoba mohla rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť.
Protiprávne narušenie týchto vzťahov zo strany iného predstavuje neoprávnený zásah do práva na

súkromný a rodinný život fyzickej osoby.
Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania odporcu
K.. V., ktorý pri ním spôsobenej dopravnej nehode zavinil smrť rodičov navrhovateľky, došlo na jej strane
k negatívnemu zásahu do jej osobnosti. Bolo porušené jej ústavou garantované právo na súkromie,konkrétne na udržiavanie a rozvoj osobných vzťahov v rámci rodiny, na udržiavania vzťahov s rodinnými
príslušníkmi, medzi ktorých patria aj rodičia.
Smrťou rodičov navrhovateľky toto právo pre navrhovateľku definitívne zaniklo bez možnosti nápravy.

Rodičia navrhovateľky boli vo veku, kedy ešte aktívne prežívali svoj život, intenzívne udržiavali
každodenný kontakt s dcérou a jej rodinou.
Otázka možného zániku ich vzájomného vzťahu v deň, keď sa vybrali na cestu do M. vo februári 2006
nebolavôbecaktuálnaaniktonemaldôvodsa ňouzaoberať.Rodičiamalilenbežnézdravotnéproblémy
k svojmu veku, nikto s ich smrťou nepočítal.

O to viac bola pre navrhovateľku tragická skutočnosť, že v priebehu jedného dňa nečakane a navždy
stratila aj matku aj otca a musela prijať fakt, že v tejto oblasti vzájomných vzťahov rodičov a dcéry sa jej
súkromný život prestane realizovať. Aj keď navrhovateľka už mala vlastnú rodinu jej vzťah s rodičmi bol
aj naďalej intenzívny, čo bolo obom stranám dopriate aj preto, že žili od seba len v malej vzdialenosti.
Smrťou rodičov bola u navrhovateľky narušená jej osobnostná integrita, pretože jedna z jej dôležitých
životných hodnôt a to rodičovská láska, ktorá ju napĺňala, definitívne skončila.

Je teda jednoznačne dané, že u navrhovateľky došlo k neoprávnenému zásahu do jej práva na
súkromný, rodinný život .
V dôsledku tohto zásahu je potrebné stanoviť subjekt, ktorý je za tento zásah zodpovedný, pričom sa
jedná o zodpovednosť objektívnu.
V prejednávanom spore je to buď žalovaný K.. V., ktorý priamo porušením povinnosti vodiča spôsobil

smrť rodičov navrhovateľky, alebo žalovaná spoločnosť A.S.A. Slovensko s.r.o. ako jeho zamestnávateľ,
ale hlavne ako prevádzkovateľ ním riadeného vozidla.
Pri rozhodovaní o tejto otázke vychádzal súd z ustanovenia § - u 853 ods. 1 OZ , podľa ktorého
občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Podľa § - u 427 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla,
motorového plavidla ako aj prevádzkovateľ lietadla.
V prípade, o ktorý sa v konaní jedná došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostného práva
navrhovateľky na udržiavanie rodinných vzťahov práve prevádzkou motorového vozidla žalovanej

spoločnosti.
Je preto potrebné zodpovednosť spoločnosti A:S.A: Slovensko s.r.o. za následok tohto zásahu podriadiť
v zmysle analógie práva, ktorú umožňuje zákon (§ 853 OZ) pod ustanovenie § - u 427 OZ.
Obdobne ako v prípade úvahy, že za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá
prevádzkovateľ vozidla, je potrebné vychádzať z toho, že aj za nemajetkovú ujmu na osobnosti

fyzickej osoby spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku analogicky a nutne zodpovedá tiež tento
prevádzkovateľ.
Nie je preto podstatné, či prevádzkovateľ bol v konkrétnom prípade alebo nie vlastným fyzickým
pôvodcom zásahu proti osobnostnej sfére fyzickej osoby.
Analogické použitie § - u 427 OZ je možné uplatniť len pri stanovení zodpovedného subjektu za zásah

do chránených práv fyzickej osoby.
Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah je však potrebné vychádzať z ustanovenia § - u 13
OZ.
Podľa odseku 1 § 13 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo

dané primerané zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,

za ktorých k porušeniu práva došlo.
Právne prostriedky ochrany osobnosti fyzickej osoby sú v zákone vymenované príkladom a nevylučujú
sa ďalšie.
Zníženie dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere nie je teda jediným
prípadom, kedy postihnutej fyzickej osobe vznikne právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa § - u 13 ods. 2 OZ. Podmienky pre vznik tohto práva sú splnené vo všetkých prípadoch
neoprávnených zásahov do osobnostných práv, kedy sa nejaví postačujúcim zadosťučinenie len podľa
§ -u 13 ods. 1 OZ.Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu došlo. Pokiaľ
morálne zadosťučinenie nie je postačujúce, má oprávnená osoba právo na peňažnú satisfakciu. Jej
výšku určuje súd na základe voľnej úvahy prihliadajúcej na dve hľadiská a to na závažnosť vzniknutej

ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má
byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti.
Zásahom do práva žalobkyne na udržiavanie a rozvoj rodinných vzťahov s rodičmi došlo u nej k tak
intenzívnemu narušeniu jej osobnosti, že ako satisfakcia nestačí zadosťučinenie v ospravedlnení a
prichádza u nej v úvahu náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Táto intenzita bola preukázaná z

výpovede samotnej žalobkyne, svedkov ktorí vypovedali o veľmi blízkych a citovo hlbokých vzťahoch
medzi žalobkyňou a jej rodičmi, ktoré boli nasilu pretrhnuté, čo sa podpísalo aj pod zhoršenie jej
psychického stavu. Lekárska správa Y.. Y. jednoznačne potvrdzuje, že priamo v dôsledku tragickej
smrti rodičov pri dopravnej nehode sa psychický stav žalobkyne zhoršil, došlo k akútnemu stavu hlbokej
depresie, čo si vyžiadalo inú a hlavne intenzívnejšiu liečbu ako dovtedy.
Pri stanovení výšky peňažnej satisfakcie súd vychádzal zo životnej situácie, v akej sa žalobkyňa

nachádzala v čase smrti rodičov. Menovaná bola od rodičov osamostatnená od roku 1992 po vydaji,
teda už 14 rokov s nimi nežila priamo v jednej domácnosti, v rodičovskom dome. Neprežívala s nimi teda
každý okamžik ich dňa, ich životy sa v dôsledku odlúčenia do istej miery od seba mimovoľne vzdialili, čo
treba považovať za normálne a prirodzené. Každá strana existovala svojim vlastným životom. Ich životy
boli naplnené, pretože rodičia mali jeden druhého a žalobkyňa mala svoju rodinu. Takto nebola ani jedna

strana na sebe citovo závislá, hoci boli navzájom úzko citovo viazaní.
Žalobkyňa v čase tragických udalostí mala svoje rodinné zázemie tvorené manželom a 2 deťmi., ktoré
treba považovať za jej primárne súkromné prostredie na rozvoj vlastnej osobnosti v postavení matky
a manželky. Vo vzťahu k týmto osobám žalobkyňa napĺňa svoj citový život v najväčšom rozsahu. Teda
žalobkyňa nebola prednostne naviazaná citovo na svojich rodičov, lebo prednejšia bola jej vlastná rodina

a domácnosť.
Žalobkyňa bola v prvom rade matkou, manželkou a až potom dcérou svojich rodičov, čo všetci vzájomne
rešpektovali.
Žalobkyňa v čase nehody bola dávno dospelou osobou, čo znamená, že od svojich rodičov dostala
do života všetko, čo ako dieťa dostať mala. Získala výchovu, vzdelanie, materiálne zabezpečenie,

aby bola pripravená na samostatný život. Ďalšie vzťahy medzi ňou a rodičmi sa rozvíjali už na úrovni
rovnocennosti, vzájomnej pomoci (nielen jednostranne od rodičov) a úcty.
Rodičia žalobkyne už svoj život naplnili. Boli na zaslúženom dôchodku. Vzhľadom na ich vek bolo
prirodzené, že sú v etape života, že oni sami už môžu časom potrebovať pomoc svojich deti.
Záverom je potrebné konštatovať, že súd pri určení výšky peňažnej satisfakcie vychádzal zo všetkých

vyššie uvedených skutočností ako aj z posúdenia stupňa intenzity tragických udalostí.
Je tragédia, keď dieťa stratí rodičov, pričom je potrebné rozlišovať, či ide o dieťa nezaopatrené, alebo
už samostatné.
Ešte závažnejšia je situácia, keď rodič prežije svoje dieťa, alebo keď manžel stratí svojho životného
partnera.

Vdanomsporeideoposúdeniesituácie,keďdospelé,samostatnédieťastratilonečakaneobochrodičov.
Pri posúdení výšky nemajetkovej ujmy treba tiež vziať v úvahu aj dôkazy, podľa ktorých sestra žalobkyne
prežívajúca minimálne rovnakú traumu sa nedomáha zadosťučinenia súdnou cestou. Je povšimnutia
hodné aj to, že sestra žalobkyne nie je vnútorne vysporiadaná s priebehom dedičského konania po
rodičoch, čo sa prejavilo aj ochladením vzájomných sesterských vzťahov.

V neposlednej rade je potrebné vysporiadať sa s tvrdením samotnej žalobkyne, že odškodnenia vo
výške milión korún sa domáha kvôli tomu, že v trestnom konaní bol vinnému vodičovi uložený mierny
trest, s ktorým nie je spokojná. Preto aj zvýšila pôvodne žiadanú sumu 300.000,-Sk nemajetkovej ujmy v
trestnom konaní na sumu milión korún v terajšom spore. Takéto zdôvodnenej uplatnenej výšky peňažnej
satisfakcie však neobstojí, pretože táto nie je trestom ale náhradou nemajetkovej ujmy.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočnosti súd považoval vzhľadom na okolnosti prípadu za
primeranú výšku peňažnej satisfakcie pre žalobkyňu sumu 3.320,- € (100.000,-Sk). Na jej zaplatenie
zaviazal žalovanú spoločnosť A.S.A. Slovensko, s.r.o. ako zodpovedný subjekt.

V prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a to
-nad priznanú sumu 3.320,- € vo vzťahu k výške uplatnenej nemajetkovej ujmy
-vo vzťahu k žalovanému v 2. rade K.. V., ktorého žiadala žalobkyňa
zaviazať spolu so spoločnosťou A.S.A. Slovensko, s.r.o. na zaplatenie peňažnej satisfakcie .Trovy konania neboli účastníkom priznané. Podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobkyňa bola úspešná čo sa týka dôvodnosti uplatneného nároku, neúspešná bola ohľadom
uplatňovania jeho výšky, keď zo žiadaných jeden milión korún jej bola priznaná suma predstavujúca
jednu desatinu tohto nároku.
Žalovaná spoločnosť A.S.A. Slovensko, s.r.o. bola v konaní neúspešná. Jej obrana, že nie je v konaní

pasívne legitimovaná nebola súdom akceptovaná.
Žalovaný K.. V. si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-

nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.