Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201480
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215201480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti žalovaným: X/ Y. K., I.. XX.F. XXXX, X/ W. K., I.. X.V. XXXX, T. Z. Y. XXX, XXX XX T.,
X/ O. O., I.. XX.T. XXXX, Z. K. XXX/XXX, XXX XX G., X/ Š. B., I.. XX.V. XXXX, I. Z. O. X. XX, XXX XX
X. M., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou, G. T. M. X. M., o zaplatenie 458,51
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v 1/ až 4/ rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 4.februára 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli
žalovaní zaviazaní k zaplateniu sumy vo výške 458,51 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru
zo zmluvy o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľnosti, ktorú právny predchodca žalobcu uzatvoril
so žalovanými v 1.a 2.rade ako dlžníkmi a žalovanými v 3.a 4. rade ako ručiteľmi dňa 15.marca 1998.
Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným v 1.a 2.rade pôžičku
vo výške 100.000,00 Sk (3.319,39 eur). Poskytnutú pôžičku sa žalovaní zaviazali splatiť v mesačných

splátkach vo výške 550,-Sk (18,26 eur) mesačne vždy k 16.dňu v mesiaci, pri výške úrokovej sadzby
2,7 %. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 467,73
eur, ktorá pozostávala z istiny 454,32 eur, riadneho úroku 4,19 eur, úroku z omeškania 0,92 eur a
poplatkov 8,30 eur. Výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje
aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 8,30 eur predstavujúcu poplatky a sumu
0,92 eur predstavujúcu úrok omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Mimoriadna splatnosť
úveru nastala v zmysle Výzvy k úhrade a Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa

7.januára 2015.

Súdny poplatok bol žalobcom zaplatený 19.marca 2015 vo výške 27,50 eur (č.l. 59).

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovaným 1/ až 3/ do vlastných rúk (5. a 6.marca
2015, č.l. 38), ktorí s k žalobe nevyjadrili.

Žalovaný v 4/ rade sa pre súd nachádza na neznámom mieste, preto mu súd uznesením č.k.
14C/71/2015-73 z 13.novembra 2015 ustanovil opatrovníka pre konanie, pracovníka tunajšieho súdu v
zmysle ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniamivrátane ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. doručil opatrovníčke žalovaného 4/, zároveň ju vyzval, aby sa
k veci v lehote 15 dní písomne vyjadrila.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez

nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
9.marca 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (16.marca 2016).

Vzhľadom ku skutočnosti, že ide drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výzvou k
úhrade zo 7.januára 2015 (č.l. 13 - 16), oznámením o postúpení pohľadávky z 27.decembra 2011 (č.l.
19 - 22), zmluvou o pôžičke č. XX-XXXXXX-X z 15.marca 1988 (č.l. 23), prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok (č.l. 24), stanoviskom žalobcu doručeného súdu 16.marca 2015 (č.l. 44 a 54), výpisom z
úverového účtu (č.l. 45 - 53).

Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z predloženej zmluvy o pôžičke č. č. XX-XXXXXX-X z 15.marca 1988 (č.l. 23), vyplýva, že žalobca so
žalovanými uzavreli Zmluvu o pôžičke a obmedzení prevodu nehnuteľnosti, na základe ktorej poskytol

právny predchodca žalobcu žalovaným v 1.a 2.rade pôžičku vo výške 100.000,00 Sk (3.319,39 eur).
Poskytnutú pôžičku sa žalovaní zaviazali splatiť v mesačných splátkach vo výške 550,-- Sk (18,26 eur)
mesačne vždy k 16.dňu v mesiaci, pri výške úrokovej sadzby 2,7 %.
Z Prílohy 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 24) vyplynulo, že žalovaní v 1. a 2. rade ku dňu
postúpenia pohľadávok majú uhradiť sumu 467,73 eur, s tým, že posledná úhrada bola vykonaná dňa

30.júla 2007. Ďalej je z tohto dokumentu zrejmé, že bol zostavený ku dňu 15.decembra 2011, počet dní
omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky bol 1674 dní, t.j. 4,59 roka.
Z predloženého výpisom z úverového účtu (č.l. 45 - 53), súd zistil, že v období od 24.októbra 1994 do
31.decembra 2008 boli účtované celkom 4 krát „prvé upomienky“ (20.apríla 2000, 20.júla 2000, 2.júla
2001, 3.septembra 2001), ktoré boli spoplatnené poplatkom vo výške po 50 Sk. Ďalej boli účtované

celkom 3 krát upomienky (13.mája 2002, 5.septembra 2003, 6.októbra 2003, 3.septembra 2001), ktoré
boli spoplatnené poplatkom vo výške po 100 Sk. Tiež v tomto období boli účtované poplatky za „správu
úveru“ v celkovej sume 4.800 Sk. V období od 31.januára 2009 do 31.júla 2011 boli účtované poplatky
za „správu úveru“ v celkovej sume 51,46 eur. Posledná splátka bola uskutočnená dňa 30.júla 2007 v
sume 1.650 Sk. Počnúc od tohto dátumu sú účtované len debetné účty, ako poplatky a úroky.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovať najmä Občiansky zákonník, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj
s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto

podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za
spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo

splátok stane zročným celý dlh (§ 80 - pozn. súdu: v čase uzavretia zmluvy 15.marca 1988), začne
plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 80 Občianskeho zákonníka v znení účinného v čase uzavretia zmluvy 15.marca 1988, ak ide o
plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len

vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr
do zročnosti najbližšej budúcej splátky.

Podľa § 85 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinného v čase uzavretia zmluvy 15.marca 1988,
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote veriteľom mu poskytnutej, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať i len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri splnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania určujú vykonávacie predpisy.

Podľa § 86 Občianskeho zákonníka v znení účinného v čase uzavretia zmluvy 15.marca 1988, ak bol
v zmluve určený presný čas splnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom
splnení veriteľ nemôže mať záujem, musí veriteľ, ak chce trvať na splnení, oznámiť to dlžníkovi bez
zbytočného odkladu; ak tak neurobí, zmluva sa zrušuje.

Podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinnej od 1.mája 2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

Predmetným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v
ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi prihliadať na premlčanie nároku

ex offo - z úradnej povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 od. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.V spotrebiteľských veciach aj bez toho, aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného
nároku, má súd povinnosť skúmať, či nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je
musí na túto skutočnosť prihliadnuť a žalobcovi nárok nepriznať. Nakoľko právna úprava § 100 ods.

1 druhá veta Občianskeho zákonníka (prihliadania súdu na premlčanie nároku) je vo svojej podstate
procesnoprávnou normou (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a k § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 1.mája
2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na premlčanie.

Žalobcavosvojichvyjadreniachneuviedol,ktorousplátkousažalovanív1.a2.radedostalidoomeškania
so splácaním pôžičky. Z Prílohy 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky (č.l. 24) však vyplýva, že posledná
úhrada bola vykonaná dňa 30.júla 2007.
Preskúmaním Zmluvy o pôžičke z a obmedzení prevodu nehnuteľnosti zo dňa 15.marca 1988 súd má
za to, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka a teda nejedná sa o tzv absolútny
obchod ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení z 12.marca 2015. Totiž v čase uzatvorenia Zmluvy

o pôžičke Obchodný zákonník, na ktorý sa žalobca odvoláva neexistoval. V danom prípade je preto
potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu.
Žalobca oznámením zo dňa 7.januára 2015 vyhlásil k tomuto dňu mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca
však nie je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko takéto oprávnenie má len právny
predchodca žalobcu, teda banka, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu zmluvy o pôžičke. Žalobca

tiež súdu neozrejmil, s ktorou splátkou žalovaní boli v omeškaní. Súd má za to, že od okamihu
omeškania žalovaného s platením riadnej a včasnej mesačnej splátky si právny predchodca žalobcu
mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a najskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota
na premlčanie. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo
ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane podľa zákonných ustanovení Občianskeho

zákonníka a to aj z dôvodu, že je to pre spotrebiteľa úprava priaznivejšia.
V žalobe žalobca uviedol, že splátky úveru boli predpísané k 16.dňu v mesiaci. Zmluva o pôžičke
bola uzavretá dňa 15.marca 1988. Výpis z úverového účtu žalobca predložil až od 24.októbra 1994.
Porovnávajúc potom výpis z úverového účtu, prvá omeškaná splátka bola už 16.októbra 1994, pretože
táto bola zaplatená až 24.októbra 1994. Druhá splátka predpísaná 16.novembra 1994 nebola zaplatená

vôbec. Ďalšia splátka predpísaná k 16.decembru 1994 bola zaplatená 13.decembra 1994. Skúmajúc
platobnúdisciplínužalovaných,tátonebolavsúladesozmluvou.Vkaždomprípade,akposlednásplátka
bola30.júla2007,ďalšiasplátkamalabyťk16.augustu2007.Akobolovyššieuvedenépočnúcod30.júla
2007 nedošlo už k žiadnej úhrade. Vychádzajúc z vyššie uvedeného premlčacia doba začala plynúť
najneskôr dňom 17.augusta 2007 (nasledujúcim dňom od splatnosti nesplnenej splátky) a uplynula

17.augusta 2010 (posledný deň premlčacej lehoty). Dňom 18.augusta 2010 je uplatňovaná pohľadávka
už premlčaná.
Navyše z prílohy o postúpení pohľadávok (č.l. 24) je evidentné, že už ku dňu postúpenia pohľadávky
15.decembra 2011 bolo omeškanie v počte 1674 dní, teda 4,59 rokov. Nakoľko žalobca podal žalobu
až 4.februára 2015, teda zjavne po premlčacej lehote, súd nemohol vyhovieť jeho žalobe, a žalobu v

celom rozsahu zamietol.
Je potrebné uviesť, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je uviesť relevantné
skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku. Pre úspech v konaní
je potom potrebné skutkové tvrdenia preukázať príslušnými dôkazmi. Súdu neprislúcha „vyčitávať“
skutkové tvrdenia z listinných dôkazov a nahrádzať tak povinnosť účastníkov konania. Súd preto pri

rozhodovanívychádzalzoskutkovýchtvrdenížalobcu,uvedenýchvžalobe,jejdoplneniachanasúdnom
pojednávaní.
Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie
požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle

cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného

splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získaťokamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá
obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré
už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozhodujúcom rozdiele spočíva

ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa.
Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému
vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje
viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto

užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene

záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše
súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet

titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu
v skutočnosti, že jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť
sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným

zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.
Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak

by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj
v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke boli úspešní
žalovaní, avšak nakoľko im zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnili,
súd im ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).