Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Humenné
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Sivák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/84/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201378
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315201378.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobkyne O. T., bytom XXX XX
W. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 321,24 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd u r č u j e, že na konanie je vecne a miestne príslušný Okresný súd Humenné.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 321,34 eur spolu s 8,05%-ným úrokom z omeškania
ročne z tejto sumy od 5.2.2015 až do zaplatenia a trovy právneho zastúpenia vo výške 256,18 eur na
účet právneho zástupcu žalobkyne, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške
19,- eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 10.2.2015 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 321,34
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 321,34 eur od 5.2.2015 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 28.1.2008 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške
331,94 eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 321,32 eur označená ako „príslušný poplatok“,
ktorú zaviazal zaplatiť v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 28.2.2008. Žalobca použil poskytnutý
úver na osobné potreby. Ročný úrok tak predstavuje viac ako 96,79 %. Žalobca ďalej poukazoval na
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z ktorých vyplýva, že pre absenciu
podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve, a to ročnej percentuálnej miere nákladov,
úrokovej sadzby a termínu konečnej splatnosti úveru mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej
istiny - pôžičky vo výške 331,94 eur a nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata.
Žalobca uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradil na jeho účet sumu vo výške 653,28 eur, tzn.
O 321,34 eur viac než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 321,34 eur tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný mu túto sumu nevrátil ani napriek výzve.
Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 24.4.2015 sa nedostavil žalovaný, hoci predvolanie na
pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil
podaním doručeným súdu dňa 22.4.2015 elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, pričom
žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že dosiaľ nebolo rozhodnuté o námietke miestnej
nepríslušnosti, ktorá je obsahom podania žalovaného zo dňa 2.3.2015. Súd konštatuje, že táto žiadosť o
odročenie pojednávania nespĺňa náležitosti v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku. Na základeuvedeného preto súd v zmysle ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal
aj bez prítomnosti žalovaného. Žalobkyňa a jeho právny zástupca sa pojednávania zúčastnili.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 321,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 321,34 eur od 5.2.2015 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia v
súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 5.2.2015, zmluvou o
úvere zo dňa 28.1.2008 č. XXXXXXX, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom splátok
a pokút, výzvou na vrátenie bezdôvodného obohatenia zo dňa 30.1.2015, vyjadrením žalovaného zo
dňa 2.3.2015, vyjadrením žalobcu zo dňa 25.3.2015, výsluchom žalobcu prostredníctvom jeho právneho
zástupcu na pojednávaní konanom dňa 24.4.2015 ako i výsluchom samotného žalobcu na tomto
pojednávaní a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.1.2008 bola medzi účastníkmi tohto konania uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXX, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 10.000 Sk (331,94 eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť
žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 9680 Sk (321,32 eur), t.j. celkovo zaplatiť čiastku
19.680 Sk (653,26 eur), a to v 12-tich mesačných splátkach vo výške 1640 Sk (54,44 eur) počnúc dňom
28.2.2008.
Podľa tvrdenia žalobkyne v žalobe v predmetnej zmluve o úvere absentujú podstatné obligatórne
náležitostivúverovejzmluve,atoročnápercentuálnamieranákladov,úrokovásadzbaatermínkonečnej
splatnosti úveru, a preto žalovaný nemal nárok na úroky a poplatky v zmluve označené ako odplata.
Žalobkyňatakuvedenímdoomyluzostranyžalovanéhouhradilanajehoúčetsumuvovýške653,28eur,
tzn. O 321,34 eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu sumy 321,34 eur tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný dlžnú sumu žalobkyni nevrátil ani po jej výzve.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 2.3.2015 mal za to, že nenastala ani jedna z foriem
bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o
úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na
plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a
pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere nemá
charakter spotrebiteľskej zmluvy, a teda nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, z čoho vyplýva, že
takáto zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN. Poukazoval i na to, že požadovaný nárok žalobcu sa
stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote dňa 7.1.2012. Zároveň v tomto podaní žalovaný vzniesol
aj námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu, že sa nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať iné
ustanovenia O.s.p. ako ustanovenie § 84 O.s.p., teda nie je daný predpoklad, ktorý by zakladal osobitnú
miestnu príslušnosť súdu v zmysle § 88 ani § 87, preto je potrebné miestnu príslušnosť posudzovať iba
podľa § 84 O.s.p., v zmysle ktorého je na konanie miestne príslušný všeobecný súd účastníka, proti
ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava I.
Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 24.4.2015 uviedla, že
trvá na podanej žalobe. Vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru zmluvy o úvere uviedol, že
žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky boli využité výlučne na osobné účely, pričom iba označenie
identifikačným číslom osoby nemôže samo osebe znamenať, že išlo o podnikateľský úver, pričom
v prípade duplicitného označenia je nevyhnutné aplikovať zásadu, podľa ktorej v pochybnostiach
sa má uplatniť výklad v prospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o tom,
čo dodávateľ označením aj identifikačným číslom sleduje. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie tak
zmluva o úvere neobsahovala zákonné náležitosti, a to konkrétne ročnú percentuálnu mieru nákladov
vyžadovanú ustanovením § 4 odsek 2 písmeno g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto je
takáto zmluva o úvere bezúročná a bezpoplatková. Rovnako tak výška odplaty dosiahla takmer 100
% ročne, čo je v jednoznačnom rozpore s dobrými mravmi. Sumou úhrad nad istinu tak došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej uviedol, že na premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je treba aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu z dôvodu, že na strane
žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, čo je odôvodnené tým, že žalovaný od
roku 2001 poskytuje úvery a podniká na úverovom trhu, pričom povinnosť uvádzať ročnú percentuálnu
mieru nákladov v zmluve má od roku 2001, pričom túto povinnosť ignoruje 7-8 rokov.Z výsluchu samotnej žalobkyne na tomto pojednávaní vyplýva, že zmluvu uzatvárala ako súkromná
osoba, nepodnikateľ za účelom nákladov na rekonštrukciu svojho rodinného domu,. Uvedené
prostriedky a uvedenú zmluvu nemala zahrnutú ani v jej účtovníctve. Ešte v septembri 2008 ukončila
podnikanie. Zistila, že je možné žiadať späť zaplatené peniaze z dôvodu bezdôvodného obohatenia
niekedy v decembri roku 2014, keď sa rozprávala s jednou svojou kamarátkou, ktorá jej to oznámila.
Preto následne podala žalobu na súd. Zmluvu uzatvárala v kancelárii v Humennom s tým, že si ju presne
neprečítala, rovnako všetko nebolo prečítané ani oznámené jej zo strany zástupcu žalovaného.
Podľa ustanovenia § 84 Občianskeho súdneho poriadku, na konanie je príslušný všeobecný súd
účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa ustanovenia § 87 písmeno f) Občianskeho súdneho poriadku, popri všeobecnom súde odporcu je
na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy.
Podľa ustanovenia § 105 odsek 1 občianskeho súdneho poriadku, súd skúma miestnu príslušnosť iba
podľa§88.Akvšaknavrhovateľvystupujevrôznychveciachopätovneakonavrhovateľaleboakmiestnu
príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní
najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Keďže žalovaný vzniesol pri prvom úkone, ktorý mu patril, a to vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.3.2015
námietku miestnej nepríslušnosti, bolo namieste sa zaoberať najprv tým, či Okresný súd Humenné je
miestne príslušný na konanie a prejednanie veci. Zodpovedanie tejto otázky sa odvíjalo od posúdenia
vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, a síce, či zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
má povahu spotrebiteľského vzťahu. V súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka
sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto
zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalobkyňou, ktorá hoci bola podnikateľkou, úver zobrala a aj použila na súkromné účely a nie
na podnikanie. Ide teda o spotrebiteľský vzťah. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby sa jednalo o
poskytnutie úverových prostriedkov žalobkyni na podnikanie, pričom len z uvedenia identifikačného
čísla osoby v úverovej zmluve nemožno vyvodiť záver, že žalobkyňa zobrala úver ako podnikateľka,
pretože určujúcim je účel poskytnutia finančných prostriedkov, ktorým v tomto prípade bola rekonštrukcia
rodinného domu žalobkyne. Z výpovede žalobkyne ďalej vyplýva, že požičané finančné prostriedky
nemala zahrnuté ani v účtovníctve. Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať
i podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).
Keďže súd má zato, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským,
potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť, táto je daná na výber, a to v súlade s ustanovením § 87 písmeno
f) Občianskeho súdneho poriadku, a preto žalobkyňa mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého
má bydlisko, t.j. na Okresný súd Humenné. Na základe uvedeného súd námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Humenné nepovažoval za dôvodnú, a preto určil, že je miestne príslušným na
prejednanie veci, a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd tu poukazuje na
obdobnú vec a obdobnú námietku žalovaného, kde bolo o miestnej príslušnosti právoplatne rozhodnuté
v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné sp.zn. 21C/296/2013 uznesením zo dňa 12.3.2014 vspojení s uznesením Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu č.k. 1Co/98/2014-143 zo dňa
26.6.2014, právoplatné a vykonateľné 4.4.2014. Súdy rozhodli, že sa jedná o spotrebiteľskú vec a
miestne príslušný je aj tento súd, kde má bydlisko spotrebiteľ - žalobca.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ustanovenia § 4 odsek 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva s spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa priči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania
bol založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28.1.2008. Zo
žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že jej bola poskytnutá finančná čiastka v zmysle
tejto zmluvy o úvere vo výške 331,94 eur, ktorú mala splatiť v 12-tich splátkach spolu vo výške 653,26
eur, a ktorú aj žalovanému uhradila, čoho dôkazom je žalobcom predložený výpis splátok a pokút, z
ktorého je zrejmá úhrada celej dlžnej sumy dňa 7.1.2009. Ako už bolo uvedené vyššie, súd má za to, že
táto zmluva o úvere je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1
Občianskeho zákonníka, pričom zároveň túto zmluvu súd považuje i za spotrebiteľský úver.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy
uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah
zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo
odmietnuť. Aj táto zmluva a podmienky bola vopred pripravená na formulári a zamestnanec žalovanej
len vyplnil prázdne kolónky, pričom žalobkyňa ich nemala možnosť zmeniť (vrátane tzv. dohodnutého
poplatku).
V prejednávanej veci zmluva o úvere je zmluvou, ktorá podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských
úveroch, pričom poplatok za poskytnutie úveru na obdobie 12-tich mesiacov predstavuje 96,8 % ročne.
Preto pri takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, pri
ktorom sa regulácia ohľadom neuvedenia „RPMN“ obchádza, a teda tento právny úkon by bol neplatný
aj pre obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). V zmysle vyššie uvedeného preto súd má
za to, že uvedený spotrebiteľský úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto
úžerný poplatok vo výške 96,8 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie 12-tich mesiacov súd považuje
za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Zároveň ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V súlade s judikatúrou a zákonom, sa za odplatu úveru považujú nielen dohodnuté úroky ako odmena,
ale aj akákoľvek platby zo strany spotrebiteľa žalovanému, bez ohľadu, či ju tento v zmluve alebo
podmienkach označí, napr. ako poplatok, náklady za vypracovanie, na administratívu a podobne.
Dobrými mravmi sa v súdnej praxi považuje súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel
správania, ktoré sú v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi
spoločenského zriadenia, ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť a vystihujúcu podstatné
historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných
noriem. Neprimerane dohodnuté úroky, či celková odplata za úver sú v rozpore s pravidlami správania
sa, a teda aj s dobrými mravmi a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Obdobne právne už súdy rozhodovali, a to napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6C/126/2012 zo 7.5.2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009, rozhodnutie sp.
zn. 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1484/04 z 15.12.2004, rozhodnutie
KS v Prešove sp. zn. 3Co/3/2011 z 12.10.2011, 3Co/67/2012 z 24.10.2012.
Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu (nakoľko súd zmluvu o úvere v časti poplatkupovažuje za absolútne neplatnú), musí ho žalovaný vydať žalobkyni. Výška bezdôvodného obohatenia
je totožná so sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila nad výšku poskytnutého úveru, t.j. nad sumu 331,94 eur.
Žalobkyňa uhradila žalobcovi celkom sumu 653,28 eur, z čoho vyplýva, že navyše zaplatila 321,34 eur.
Na základe uvedeného sa preto žalovaný bezdôvodne obohatil o rozdiel medzi skutočne poskytnutým
úverom a vrátenou sumou vo výške 321,34 eur. Táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného - veriteľa.
Žalovaný však vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalobkyne, pričom poukazoval na uplynutie
dvojročnej premlčacej doby, ktorá podľa neho uplynula dňa 7.1.2012. Vo vzťahu k tejto námietke
žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak
subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia
doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. Desaťročná pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba
desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má v
predmetečinnostiakonebankovýsubjektdlhodoboposkytovanieúverovajehopovinnosťoubolopoznať
a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný obchádzal
zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere
ako i ďalších podstatných náležitostí, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň z výpovede žalobkyne
vyplýva, že táto sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení v decembri 2014 od svojej kamarátky, preto
následne podala žalobu na súde. Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že žaloba bola podaná i
v rámci dvojročnej subjektívnej doby.
Na základe uvedeného, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 321,34 eur titulom
bezdôvodného obohatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobkyňa mala v tomto konaní plný úspech, preto má právo na
náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho práva. Trovy konania žalobkyne pozostávajú z
trov jej právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom štyroch úkonov právnej služby
(1. Príprava a prevzatie zastúpenia, 2. Písomné podanie na súd - žaloba, 3. Písomné podanie na súd -
vyjadrenie zo dňa 25.3.2015, 4. Účasť na pojednávaní dňa 24.4.2015), pričom základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby bola určená podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to ako tarifná odmena vo výške 24,90 eur z hodnoty
predmetu sporu 321,34 eur a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za štyri úkony
právnej služby. Trovy právneho zastúpenia predstavujú na odmene za 4 úkony právnej služby sumu
99,60 eur (4 x 24,90 eur) a na paušálnych náhradách sumu 33,21 eur (1 x 8,04 eur + 3 x 8,39 eur).
Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1 vyhlášky z náhrady
cestovného na trase Košice - Humenné a späť t.j. 2 x 76,7 km (153,4 km) osobným automobilom značky
OPEL Astra s evidenčným číslom P pri priemernej spotrebe 6,2 l/100 km. Za cestu na pojednávanie dňa
24.4.2015 pri cene pohonných hmôt 1,200 eur/1 l (z predloženého dokladu o kúpe PHM dňa 20.4.2015)
a paušálnej náhrade 0,183 Eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky číslo 632/2008 Z.z.) má žalobca právo na náhradu cestovného vo
výške 39,49 eur (cestovné vo výške 11,42 eur + paušálna náhrada vo výške 28,07 eur).
Ďalej trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 citovanej
vyhlášky za 6 polhodín za cestu na pojednávanie dňa 24.4.2015 na trase 1 x Košice - Humenné a
späť (výpočtovým základom je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva SR za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2014) vo výške 83,88 eur (6 x 13,98 eur).
Spolu na trovách konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 256,18 eur na účet právneho zástupcu
žalobkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.Keďže žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písmeno za)
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vznp., súd preto
uložil žalovanému v súlade s ustanovením § 2 odsek 2 zákona o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok vo výške 19,00 eur, a to tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.