Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/463/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215821
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej
Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/70/2012-131

zo dňa 24. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom
konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. udelením poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonnej lehoty a zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti predloženého

exekučného titulu. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení okresný súd uviedol, že uznesením č. k. 4C/70/2012-26 zo dňa 29.04.2013 spojil
na spoločné konanie desať vecí rovnakých účastníkov vedených pod sp. zn. 4C/70/2012, sp. zn.
4C/74/2012, sp. zn. 4C/75/2012, sp. zn. 4C/77/2012, sp. zn. 4C/85/2012, sp. zn. 4C/118/2012, sp. zn.
4C/124/2012, sp. zn. 4C/131/2012, sp. zn. 8C/184/2012 a sp. zn. 4C/120/2012, ktoré ďalej viedol pod
sp. zn. 4C/70/2012. Okresný súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa
jednotlivých spojených konaní a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/70/2012 sa

týka exekučného konania sp. zn. 12Er/643/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24. 06. 2010 a exekučný súd písomne
poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 13. 09. 2010; (2) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 4C/74/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 8Er/1106/2010, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25.
11. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 24. 01.
2011; (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/75/2012 sa týka exekučného konania sp.

zn. 21Er/354/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 10. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/354/2012-14 zo dňa
29. 12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.
EX 15749/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoE/157/2012-29 (správne
má byť č. k. 1CoE/157/2012-29) zo dňa 24. 04. 2012; (4) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 4C/77/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 10Er/643/2010, kde žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24. 06. 2010;
exekučný súd uznesením č. k. 10Er/643/2010-17 zo dňa 06. 02. 2012 vyhlásil exekúciu vykonávanú
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 5983/10 za neprípustnú a exekučné
konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica č. k. 43CoE/161/2012-51 zo dňa 19. 07. 2012; (5) konanie pred spojením

vedené pod sp. zn. 4C/85/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 21Er/222/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 20. 10. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 25.
10. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/222/2010-21 zo dňa 25. 03. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 04. 05. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Rudolfom Krutým
pod sp. zn. EX 13283/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; (6) konanie pred spojením

vedené pod sp. zn. 4C/118/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 14Er/675/2011, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
25. 08. 2011 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 04. 10.
2011; (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/124/2012 sa týka exekučného konania sp.
zn. 21Er/355/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 10. 12. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 16. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/355/2010-12 zo dňa
29. 12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.
EX 14495/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
10.05.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoE/701/2012 (správne

má byť č. k. 17CoE/70/2012-26) zo dňa 29. 03. 2012; (8) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 4C/131/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 21Er/182/2010, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04. 10. 2010 a
exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 06. 12. 2010; exekučný
súd uznesením č. k. 21Er/182/2010-20 zo dňa 19. 12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 10980/10 za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 07. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 13CoE/87/2012 (správne má byť č. k. 13CoE/87/2012-33) zo dňa 28. 06. 2012;
(9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 8C/184/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
8Er/1147/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 10. 12. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 22. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 8Er/1147/2010-48 zo dňa 30.
08. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX
15789/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.
02. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 10CoE/603/2011 (správne

má byť č. k. 1CoE/603/2011-63) zo dňa 30. 11. 2011; (10) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 4C/120/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 14Er/605/2011, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 03. 08. 2011 a
exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 08. 08. 2011; exekučný
súd uznesením č. k. 14Er/605/2011-15 zo dňa 27. 12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 8412/11 za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 41CoE/44/2012 (správne má byť č. k. 41CoE/44/2012-39) zo dňa 18. 04. 2012.
Okresný súd zdôraznil, že exekučným titulom bol vo všetkých prípadoch rozhodcovský rozsudok, pričom
poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v

zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku s poukazom
na ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, samotné nedodržanie
lehoty stanovenej v Exekučnom poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní. Exekučný súd
síce nedodržal zákonnú pätnásťdňovú lehotu na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, avšak z
dôvodu dôsledného skúmania splnenia formálnych a materiálnych predpokladov pre vedenie exekúcie.

Okresný súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za
škodu (vznik ani výšku skutočnej škody), a rovnako ani nesprávny úradný postup exekučného súdu
spočívajúci v prieťahoch v konaní, nakoľko uvedené obdobie bolo potrebné na preskúmanie formálnej
a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) zhľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Okresný súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3
ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, 2
a 3 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a §§ 41 ods. 2 písm. d), 44 ods. 2
Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore
s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho

súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na

prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke

nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu

jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.

Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v

exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. udelením poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne preskúmaním vecnej správnosti
predloženého exekučného titulu; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými
spismi okresného súdu. Uznesením č. k. 4C/70/2012-26 zo dňa 29. 04. 2013 spojil okresný súd konania

vedené pod sp. zn. 4C/70/2012, sp. zn. 4C/74/2012, sp. zn. 4C/75/2012, sp. zn. 4C/77/2012, sp. zn.
4C/85/2012, sp. zn. 4C/118/2012, sp. zn. 4C/124/2012, sp. zn. 4C/131/2012, sp. zn. 8C/184/2012
a sp. zn. 4C/120/2012 na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 4C/70/2012. Priamo v
žalobáchvzniesolžalobcanámietkuzaujatostivšetkýchsudcovokresnéhosúdu,oktorejriadnerozhodolnadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil
(zákonného sudcu nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil žalobu žalobcu
žalovanej na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania

okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenie žalovanej k návrhu riadne doručil žalobcovi
prostredníctvom pošty. V priebehu konania doručil žalobca okresnému súdu návrh na prerušenie
konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti konkrétnemu rozhodnutiu nadriadeného
súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci; okresný súd návrh žalobcu
na prerušenie konania právoplatne zamietol osobitným uznesením č. k. 4C/70/2012-59 zo dňa 03. 10.

2013, ktoré odvolací súd potvrdil uznesením č. k. 12Co/161/2014-91 zo dňa 28. 02. 2014. Napriek tomu
žalobca opätovne pred novým termínom pojednávania (dňa 24. 04. 2014) doručil ďalší návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z tých istých dôvodov, že podal sťažnosť Ústavnému súdu Slovenskej
republiky proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15NcC/513/2012; okresný súd
žiadostižalobcuozrušenienariadenéhopojednávanianevyhovelauznesenímvyhlásenýmdozápisnice
nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania; následne vykonal dokazovanie pripojenými

exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu
okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne
exekučných konaní, v ktorých mala byť žalobcovi podľa žaloby nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že

okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
zasprávny,pretožežalobcanepreukázaltvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúduvsporných
exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný

(§ 212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní
a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska,
či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na

argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu nie

je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo
spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti a
vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a
včas s poskytnutím 5-dňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Žalobca žiadal o zrušenie

pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov okresného súdu
vznesenej žalobcom nadriadený súd (v každej zo spojených vecí) riadne rozhodol (konkrétne v konaní
sp. zn. 4C/70/2012 uznesením sp. zn. 15NcC/513/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že z prejednávaniaa rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Renátu Šulajovú, ostatných sudcov Okresného súdu
Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/74/2012 uznesením sp.
zn. 41NcC/292/2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Magdalénu

Balážovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci
nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/75/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/296/2012 zo dňa 11. 10. 2012
tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Kristinu Glezgovú, ostatných
sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp.
zn. 4C/77/2012 uznesením sp. zn. 43NcC/299/2012 zo dňa 10. 10. 2012 tak, že z prejednávania a

rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Katarínu Katkovú, ostatných sudcov Okresného súdu
Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/85/2012 uznesením sp.
zn. 43NcC/360/2012 zo dňa 17. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu
JUDr. Kristinu Glezgovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania
tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/118/2012 uznesením sp. zn. 15NcC/463/2012 zo dňa 16. 10.
2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudcu JUDr. Miroslava Račka, ostatných

sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp.
zn. 4C/124/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/271/2012 zo dňa 11. 10. 2012 tak, že z prejednávania
a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Kristinu Glezgovú, ostatných sudcov Okresného súdu
Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/131/2012 uznesením
sp. zn. 13NcC/451/2012 zo dňa 18. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil

len sudkyňu JUDr. Kristinu Glezgovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a
rozhodovania tejto veci nevylúčil; v konaní sp. zn. 8C/184/2012 uznesením sp. zn. 41NcC/401/2012 zo
dňa 11. 10. 2012 tak, že z prejednávania a rozhodovania veci vylúčil len sudkyňu JUDr. Magdalénu
Balážovú, ostatných sudcov Okresného súdu Lučenec z prejednávania a rozhodovania tejto veci
nevylúčil; v konaní sp. zn. 4C/120/2012 uznesením sp. zn. 13NcC/455/2012 zo dňa 21.11.2012

tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci žiadneho zo sudcov Okresného súdu Lučenec
nevylúčil); nesúhlas žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie
pojednávania, pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval
vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) boli

podľa odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného
súdu v súlade so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo
spisu okresného súdu vyplýva, že žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k návrhu. K
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal
dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov, toto však pozostávalo len s oboznámením sa s

exekučnými spismi, ktoré ako dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca
bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných spisov z hľadiska tvrdených
skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia
exekučného súdu o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, resp. do rozhodnutia o zastavení exekúcie
mu bol nepochybne známy, pretože z exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli žalobcovi

riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že mu
nebolo doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe, toto tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom spisu.
Okresný súd osobitným uznesením riadne rozhodol aj o prvom návrhu žalobcu na prerušenie konania,
ktoré v čase rozhodovania okresného súdu vo veci samej bolo už právoplatné. K tvrdenému odňatiu
možnosti žalobcu konať pred súdom nemohlo dôjsť ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým

rozsudkomrozhodolvovecisamejponadobudnutíprávoplatnostiuzneseniaozamietnutíprvéhonávrhu
žalobcu na prerušenie konania a bez rozhodnutia okresného súdu o druhom totožnom návrhu žalobcu
na prerušenie konania, ktorého výsledkom mohlo byť len rozhodnutie o zastavení konania (o návrhu na
prerušenie konania) pre prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p..
Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu

exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací
súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného

súdu spočívalo v tvrdení, že k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi došlo
po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Samotné nedodržanie zákonnej lehoty exekučným súdom
nepredstavuje prieťahy v konaní (porovnaj napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. IV.ÚS/471/2012 zo dňa 07. 05. 2013), pretože exekučný súd je povinný pred udelením povereniana vykonanie exekúcie vždy skúmať podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého
exekučného titulu (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Okresný súd preto správne zdôraznil, že
exekučným titulom v sporných exekučných veciach bol rozhodcovský rozsudok, pričom poukázal na

skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote podľa § 41 ods. 2 písm. d) s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 1
Exekučného poriadku účinného do 31. 05. 2010, samotné nedodržanie lehoty stanovenej v Exekučnom
poriadku neznamená automaticky prieťahy v konaní.
V prípade, že okresný súd (rovnako ako odvolací súd) z pripojených exekučných spisov vo vzťahu

k exekučným konaniam začatým pred 31. 05. 2010 (na ktoré sa vzťahuje Exekučný poriadok v
znení účinnom od 01. 09. 2005 do 31. 05. 2010) zistil, že (1) konanie pred spojením vedené
pod sp. zn. 4C/70/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 12Er/643/2010, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24.
06. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 13. 09.
2010 (poverenie doručil súdnemu exekútorovi dňa 16. 09. 2010 prostredníctvom pošty), keď predtým

exekučný súd výzvami zo dňa 28. 06. 2010 a 10. 09. 2010 vyzval dotknuté subjekty na predloženie
spisu rozhodcovského súdu a zmluvy o úvere, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa 13. 09.
2010; ako aj, že (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/77/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 10Er/643/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 24. 06. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie dňa 22. 09. 2010, keď predtým exekučný súd výzvou zo dňa 19.07.2010
vyzval dotknuté subjekty na predloženie zmluvy o úvere, ktorá bola exekučnému súdu doručená dňa
29. 07. 2010; následne exekučný súd uznesením č. k. 10Er/643/2010-17 zo dňa 06. 02. 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 09. 2012 (v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica
č. k. 43CoE/161/2012-51 zo dňa 19. 07. 2012) vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 5983/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; dospel
k správnemu záveru, že nie je možné konanie exekučného súdu hodnotiť ako konanie so zbytočnými
prieťahmi a nesprávny úradný postup exekučného súdu preukázaný nebol.
Vo vzťahu k ostatným exekučným konaniam začatým po 01. 06. 2010, resp. po 01.06.2011 okresný
súd (rovnako ako odvolací súd) z pripojených exekučných spisov zistil, že (2) konanie pred spojením

vedené pod sp. zn. 4C/74/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 8Er/1106/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 25. 11. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 24.
01. 2011; (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/75/2012 sa týka exekučného konania sp.
zn. 21Er/354/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 10. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/354/2012-14 zo
dňa 29.12.2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn.
EX 15749/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.
06. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 16CoE/157/2012-29 (správne
má byť č. k. 1CoE/157/2012-29) zo dňa 24. 04. 2012; (5) konanie pred spojením vedené

pod sp. zn. 4C/85/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 21Er/222/2010, kde žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 20. 10.
2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 25. 10. 2010;
exekučný súd uznesením č. k. 21Er/222/2010-21 zo dňa 25. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 04. 05. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom Rudolfom Krutým pod sp. zn.

EX 13283/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; (6) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 4C/118/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 14Er/675/2011, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 25. 08. 2011 a
exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 04. 10. 2011; (7) konanie
pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/124/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 21Er/355/2010,

kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 10. 12. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
dňa 16. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/355/2010-12 zo dňa 29. 12. 2011 vyhlásil exekúciu
vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 14495/10 za neprípustnú a
exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2012 v spojení s uznesením

Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 17CoE/701/2012 (správne má byť č. k. 17CoE/70/2012-26) zo
dňa 29. 03. 2012; (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/131/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 21Er/182/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04. 10. 2010 a exekučný súd písomne poveril súdnehoexekútora vykonaním exekúcie dňa 06. 12. 2010; exekučný súd uznesením č. k. 21Er/182/2010-20
zo dňa 19. 12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod
sp. zn. EX 10980/10 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 19.07.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13CoE/87/2012 (správne
má byť č. k. 13CoE/87/2012-33) zo dňa 28. 06. 2012; (9) konanie pred spojením vedené pod sp.
zn. 8C/184/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 8Er/1147/2010, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 10. 12. 2010 a
exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 22. 12. 2010; exekučný

súd uznesením č. k. 8Er/1147/2010-48 zo dňa 30. 08. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 15789/10 za neprípustnú a exekučné konanie
zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.02.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica č. k. 10CoE/603/2011 (správne má byť č. k. 1CoE/603/2011-63) zo dňa 30. 11. 2011;
(10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 4C/120/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
14Er/605/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

exekučnému súdu doručená dňa 03. 08. 2011 a exekučný súd písomne poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 08. 08. 2011; exekučný súd uznesením č. k. 14Er/605/2011-15 zo dňa 27.
12. 2011 vyhlásil exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX
8412/11 za neprípustnú a exekučné konanie zastavil; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 06.
2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41CoE/44/2012 (správne má byť

č. k. 41CoE/44/2012-39) zo dňa 18. 04. 2012. Žalobca v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/120/2012 v
žalobe nesprávne uvádza, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vo veci 14Er/605/2011
rozhodol exekučný súd zamietnutím tejto žiadosti. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že 15-dňová
lehota na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov) neplatila v prípadoch žiadostí doručených exekučnému súdu po 01. 06. 2010, resp. 01.

06. 2011 (novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 102/2011 Z. z. účinná od 01. 06. 2011
vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do ustanovenia § 41 ods.2 písm. d/ Exekučného poriadku iba
odstránilanejednotnývýklad§41ods.2písm.d/Exekučnéhoporiadkuvzmysle,čisapodvykonateľnými
rozhodnutiami rozhodcovských komisií rozumejú aj rozhodcovské rozsudky); uvedený postup a obdobie
nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní), pretože uvedené obdobie bolo

potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti žalobcom predložených exekučných
titulov (exekučný súd nebol v uvedených obdobiach nečinný a zabezpečoval podklady nevyhnutné na
posúdenie splnenia podmienok na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie); odvolací súd súčasne
podotýka,ževzhľadomnamnožstvoexekučnýchkonaní,ktoréžalobcainiciujepredokresnýmsúdom,je
ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri

napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012
alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku

pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je
exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy riešiť
otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou zmluvou

ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza k
preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale len k
posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je povinný z toho
vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou rozhodcovskou

zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011
zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.

zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa

09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti G. O. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny
dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.
Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto

smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko žalobca
v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žaovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.