Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010951
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113010951.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci proti obžalovanému R. F. W. a spol. stíhaných pre obzvlášť
závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Tr. zák.
a iné, o odvolaní obžalovaných R. F. W. a A. L. R. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

8T/19/2013 zo dňa 05.05.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.októbra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných R. F. W., nar. XX.XX.XXXX a A. L. R., nar. XX.XX.XXXX
z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súduBratislava I sp. zn. 8T/19/2013 zo dňa 05.05.2015 boli
obžalovaní R. F. W. a A. L. R. (spoločne aj s obžalovanými Le H. a Le W. J., ktorí boli v odvolacom konaní

vylúčení na samostatné konanie) uznaní vinnými zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Tr. zák. (bod 1/ napadnutého rozsudku) a
obžalovaný R.h samostatne aj zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák.
(bod 2/ napadnutého rozsudku), ktorých sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ obžalovaní R. F. W., A. L. R., Le H. a Le W. J. spoločne s J. L. sa spolčili za účelom páchania
trestnej činnosti a od presne nezisteného dňa , minimálne od mája roku 2011 do 07.01.2013, J. L. do
03.05.2012 a obžalovaný L. R. A. do 25.11.2012, v Q. a jej okolí, v spolupráci s ďalšími osobami z
prostredia vietnamskej komunity žijúcimi a podnikajúcimi na území P. a N. republiky, najmä s R. W. -
om, obžalovaným a uväzneným v N. republike, organizovali a zabezpečovali obchod s vypestovanou,

spracovanou a vysušenou marihuanou, najčastejšie tým spôsobom, že na pokyn obžalovaných R. F. W.
- a a Le H. - a, a počas jeho neprítomnosti aj Le W. J. - a, J. L. a obžalovaný Le W. J. ako kuriéri prevážali
vypestovanú a vysušenú marihuanu z N. republiky na územie P. republiky, kde sčasti dochádzalo k jej
ďalšej distribúcii a sčasti prostredníctvom J. L. alebo iného kuriéra k jej ďalšiemu prevozu na územie
D. a L.,

pričom dňa 25.11.2012 obžalovaní R. F. W., Le W. J. a A. L. R. vycestovali do N. republiky za účelom
zrealizovania ďalšieho obchodu s marihuanou tým spôsobom, že obž. Le W. J. z autopožičovne prenajal
osobné motorové vozidlo zn. F. N. combi svetlej farby EČ BA XXXZZ (ďalej len „vozidlo F. N.“), na
ktorom obvinení dňa 25.11.2012 v popoludňajších hodinách vycestovali do N. republiky do C. nad Q. na
stretnutie s R. W. - om, ktoré za účelom prevzatia marihuany dohovoril obžalovaný R. F. W.. Prevzatie
marihuany obvinení uskutočnili tým spôsobom, že toho istého dňa 25.11.2012 v čase o 15.35 hod. v

C. na Q. na B. ul. obžalovaný A. L. R. z vozidla F. N. vytiahol dva prázdne cestovné kufre, preložil
ich do vedľa pristaveného motorového vozidla zn. VW A. modrej farby EČ XBXXXX, kde ich neznámaosoba naplnila vrecami s marihuanou a asi po piatich minútach ich obžalovaný A. L. R. naplnené preložil
späť do batožinového priestoru vozidla F. N., z ktorého ich následne spoločne s obžalovaným Le W. J.
- om vyložili na G. ul. na parkovisku pred OC C. a čakali na privolaný taxík. Po príchode taxíka zn. U.

F. červenej farby EČ XBXXXXXX (ďalej len taxík) taxikár predmetné kufre za asistencie obžalovaného
R. F. W. - a a obž. Le W. J. - a naložil na zadné sedadlá taxíka, do ktorého si na predné sedadlo k
vodičovi prisadol aj obž. A. L. R., zatiaľ čo obžalovaný R. F. W. a obžalovaný Le W. J. nasadli do vozidla
F. N. a taxík smerujúci na územie P. republiky nasledovali ako tzv. sprievodné vozidlo. Po prekročení
hraníc SR na diaľnici D2 v colnom priestore hraničného prechodu Q. bol taxík a v ňom sediaci obž.

L. R. A. v čase o 18.30 hod. kontrolovaný a kontrolou bolo zistené, že predmetné dva cestovné kufre
obsahovali celkovo štyri hermeticky uzatvorené plastové vrecia s obsahom zelenej sušenej rastliny,
pričom skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bolo zistené, že dve
vrecia pochádzajúce z jedného kufra obsahovali konope s celkovou hmotnosťou 9 891,7 g, z toho
upotrebiteľný materiál mal hmotnosť 6 993,43 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu
17,9% hmotnostného, obsahujúce 1 251,824 g tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 41 728 - 69 934

obvykle jednorazovým dávkam drogy a ďalšie dve vrecia pochádzajúce z druhého kufra obsahovali
konope s celkovou hmotnosťou 9 998,3 g, z toho upotrebiteľný materiál mal hmotnosť 7608,71
g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,8% hmotnostného, obsahujúce 1 430,437 g
tetrahydrokanabinolu, čo zodpovedá 47 681 - 76 087 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom
celková hodnota tzv. čistej drogy o celkovej hmotnosti 14 602,14 g by na tzv. čiernom trhu predstavovala

sumuminimálne73.010,70,-€,pričomrastlinyroduCanabis(konopa)súvymzslezákonač.139/1998Z.
z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do I. skupiny omamných látok
a tetrahydrokanabinol je v zmysle tohto zákona zaradený do I. skupiny psychotropných látok, pričom
obvinení na zaobchádzanie s omamnými a psychotropnými látkami nemali povolenie v zmysle tohto
zákona,

2/ obžalovaný R. F. W. od presne nezisteného času do 07.01.2013 v Q. na B. ul. č. 9G v byte č.
XX prechovával omamné a psychotropné látky, pričom dňa 07.01.2013 bola v jeho byte pri vykonaní
domovej prehliadky zaistená plastová krabička s modrým vrchnákom s obsahom 5 000 mg sušenej
rastliny, pričom skúmaním Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru bolo zistené, že

išlookonopeshmotnosťou5000mg,ztohoupotrebiteľnýmateriálmalhmotnosť4405mgspriemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,0% hmotnostného obsahujúce 352 mg tetrahydrokanabinolu, čo
zodpovedá 12 - 35 obvykle jednorazovým dávkam drogy, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v
zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené
do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol je v zmysle tohto zákona zaradený do I. skupiny

psychotropných látok, pričom obvinený na prechovávanie omamných a psychotropných látok nemal
povolenie v zmysle tohto zákona.

Za to bol obžalovanému R. podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h),
§ 41 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť) rokov. Podľa § 48 ods.

2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkonu trestu
so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému
uložil aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Zároveň bol
podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.

Obžalovanému A. L. R. bol podľa § 172 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 § 36 písm. j)
Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkonu trestu so stredným
stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil aj trest prepadnutia vecí
špecifikovaných vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Podľa § 65 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému

uložený trest vyhostenia v trvaní 5 (päť) rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obhajca obžalovaného R. F. W., proti ktorému
sa vykonáva konanie proti ušlému, ako aj obžalovaný A. L. R..

Obhajca obžalovaného R. F. W. v odvolaní namietal, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu nebola
preukázaná skutočnosť, že by sa jeho klient dopustil stíhaného trestného činu. Celkovo bolo vypočutých
až dvanásť svedkov, z ktorých ani jeden neusvedčuje jeho klienta z konania popísaného v bodoch 1/
a 2/ napadnutého rozsudku. Jediný svedok, ktorý v trestnom konaní vypovedal o jeho klientovi je J.L., ktorý je však v postavení tzv. spolupracujúceho obvineného. U svedkov v tomto postavení je nutné
dôsledne skúmať vierohodnosť ich výpovedí. Pokiaľ je aj súd prvého stupňa názoru, že výpoveď tohto
svedkajehodnoverná,nemožoopomenúť,žesanedotýkajehoklienta.Vovšetkýchsvojichvýpovediach

svedok L. spomína osobu iba menom D., ktorú orgány činné v trestnom konaní stotožnili s jeho klientom.
Tvrdenie, že ide práve o jeho klinta však nie je podložené žiadnym zákonným dôkazom. Identifikácia
osoby nebola počas celého priebehu prípravného a súdneho konania vykonaná. Nebola uskutočnená
rekognícia jeho klienta, kde by ho svedok L. opoznal. Túto skutočnosť sa prokuratúra snažila nahradiť
prostredníctvom predloženia fotografie počas jeho výpovede, pričom išlo o starú čiernobielu fotografiu.

Tento postup nemožno označiť za rekogníciu a ani za zákonný dôkaz. Vo vzťahu k skutku uvedenému
v bode 2/ napadnutého rozsudku sa jeho klient cíti byť nevinný, nevie si vysvetliť akým spôsobom sa
dostalo do jeho bytu 5 g konope. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok vo vzťahu k jeho klientovi a rozhodol tak, že obžalovaného R. F. W. postupom podľa § 285
písm. c) Tr. por. oslobodí spod obžaloby.

Obžalovaný A. L. R. odôvodnil odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu. V odvolaní namieta, že
spáchanie trestného činu od samého začiatku popiera. O tom, že v prepravovaných kufroch sa
nachádzala marihuana nemal vedomosť. O obsahu kufrov sa prvýkrát dozvedel na hraničnom priechode
Q. po zistení a kontrole orgánmi polície a colnej správy. V prospech obžalovaného svedčia aj závery
znaleckého posudku KEÚ PZ zo dňa 19.03.2013, v ktorom je uvedené, že v steroch z rúk L. A. R.

nebola zistená prítomnosť omamných a psychotropných látok. Tieto závery preukazujú tú skutočnosť, že
obžalovaný s batožinou nemanipuloval. Súd prvého stupňa sa v konaní dopustil viacerých procesných
pochybení, predovšetkým nepripustil vykonať kontrolný znalecký posudok obsahu prepravovanej
batožiny, ktorá obsahovala marihuanu. Týmto konaním bola porušená zásada rovnosti strán v konaní
pred súdom. Je názoru, že súd mal postupovať podľa zásady in dubio pro reo. Navrhol, aby odvolací

súd zrušil napadnutý rozsudok a oslobodil ho spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného R. F. W. zotrval na dôvodoch písomne
podaného odovoania a navrhol, aby súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného A. L. R. taktiež zotrval na dôvodoch písomne podaného odvolania. Navrhol,
aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby
oslobodí. Pokiaľ by odvolací súd dospel k inému záveru, potom alternatívne navrhol, aby bol zrušený
výrok o treste a obžalovanému bol uložený miernejší trest za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák. Napokon zdôraznil, že súd I. stupňa bol nespravodlivý, keď organizátorovi opakujúcich sa skutkov

(obžalovanému Le H.) bol uložený miernejší trest ako obžalovanému A. L. R..

Prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava navrhol odvolanie obžalovaných zamietnuť podľa § 319 Tr.
por. ako nedôvodné.

Obžalovaný A. L. R. na pripojil k záverečnému návrhu svojho obhajcu. Domáhal sa, aby odvolací súd
mu zmiernil trest uložený okresným súdom, nakoľko tento považuje za neprimerane prísny.

Krajský súd v Bratislave podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že odvolania obidvoch obžalovaných nie sú dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym

takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom
pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým,
že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aké dôkazy boli pred
súdomprvéhostupňavykonané,akéskutkovézáveryztýchtodôkazovsúdprvéhostupňavyvodil,akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov a ako sa vysporiadal s obhajobou obžalovaných.

Podľa názoru odvolacieho súdu, výrok o vine obžalovaných zo spáchania obzvlášť zločinu nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimipodľa § 172 ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) Tr. zák. (bod 1/ napadnutého rozsudku)
a u obžalovaného R. F. W. aj zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

(bod 2/ napadnutého rozsudku) nevzbudzuje žiadne dôvodné (rozumné) pochybnosti.

Pokiaľ ide o výrok o vine zo spáchania skutku uvedeného v bode 1/ napadnutého rozsudku, tak odvolací
súd poukazuje najmä na podrobnú výpoveď svedka J. L., ktorý opakovane vypovedal o trestnej činnosti,
ktorá bola organizovane páchaná v súvislosti s prepravou, predajom a kúpou omamných látok. V tomto

smere vypovedal aj o osobe menom D., ktorého mal spoznať začiatkom roku 2011. Išlo o F.. Svedok
ďalej vypovedal, že začal ako taxikár voziť peniaze, ktoré preberal najmä v Q. a F. od rôznych aziatov a
tieto následne odovzdával A. alebo D.. D. býval v Q. v R.. Neskôr mu A. s D. navrhli, aby vozil marihuanu
s čím súhasil, pretože bol v zlej finančnej situácii. Tvrdili, že marihuana bude dobre zabalená, aby ju
nebolo cítiť. Potom pre nich vozil marihuanu z N. republiky na P.. Marihuanu vozil A. domov alebu
ju odovzdával D. na parkovisku pred obchodným centrom C. alebo v podzemnej garáži jeho bytovky.

Pokyny na prevoz mu dával A. s D.. Svedok J. L. podrobne popísal aj spôsob vzájomnej telefonickej
komunikácie, ako aj spôsob prepravy marihuany, či výrazy, ktoré sa používali v telefonickej komunikácii
na zastretie miesta, kde mal ísť pre marihuanu, respektíve výrazy, ktoré vyjadrovali peniaze, ktoré mal
vyzdvyhnúť. Jazdu, pri ktorej bol zadržaný realizoval na pokyn A. a D.. Telefonoval mu D. a dal mu pokyn,
aby išiel do U.. V jeho prítomnosti komunikovali A. s D. po slovensky, obsahom rozhovoru bolo spravidla

to, kam ísť a nové miesta. Svedok J. L. teda opakovane, podrobne a presvedčivým spôsobom popísal
rozhodné skutkové okolnosti týkajúce sa protiprávneho konania obžalovaného R. F. W. ako aj jeho účasti
v organizovanej skupine podielajúcej sa na neoprávnenom obchodovaní s marihuanou. Pokiaľ odvolací
súd hodnotí výpoveď svedka J. L., musí ju hodnotiť ako celok. Odvolací súd pripomína, že táto výpoveď
(z hľadiska fungovania organizovanej skupiny) nie je osamotená, nakoľko ju potvrdzujú najmä záznamy

o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ako aj zaistenie viac ako 14 kg použiteľnej marihuany a
v neposlednom rade aj nález marihuany v byte v ktorom sa zdržiaval obžalovaný R. F. W.. Podporne
tu možno vychádzať aj z výpovede svedka W. R., ktorý potvrdil účasť (prítomnosť) obžalovaného R. F.
W. dňa 25.11.2012 v C. nad Q. v N. republike. U. jeho výpovede tam R. F. W. čakal s dvomi ďalšími F.,
ktorí priniesli dva látkové kufre. Následne obžalovaného vyložil pred supermarketom C.. Na uvedenú

výpoveď nadväzuje výpoveď svedka L. N., ktorý ako vodič taxíka bol objednaný do C. nad Q., taxík
odstavil oproti predajni C. pred hotelom C.. Pred hotelom čakali traja F. a na zemi mali položené dva
kufre. Jeden z F. mu povedal, že ten čo pôjde s ním, ukáže mu cestu. Kufre naložili na zadné sedadlá.
Ten tretí F. si prisadol k nemu na sedadlo spolujazdca a dal mu 4.000 českých korún a povedal „Záloha“.
Na hraničnom priechode Q. ich zastavila polícia. Otorili kufre, kde bola marihuana.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje aj odvolací súd výpoveď svedka J. L. za vierohodnú a
logickú, ktorá nebola vo vzťahu k obžalovanému R. F. W. žiadnym podstatným spôsobom spochybnená
či vyvrátená. Výpoveď svedka J. L. preto považuje odvolací súd za spôsobilý dôkaz, na ktorom môže byť
založené odsúdenie obžalovaného R. F. W. a to aj v spojitosti s vyššie uvedenými ostatnými dôkazmi.

Krajský súd konštatuje, že ak má byť odsúdenie založené najmä na výpovedi jedného priameho svedka,
je nevyhnutné, aby takýto dôkaz bol jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný a zároveň
nesmiebyťinýmidôkazmipodstatnespochybniteľný,čidokoncavyvrátený.Všetkytietoatribútyvýpoveď
svedka J. L. vo vzťahu k obžalovanému R. F. W. spĺňa.

Ak obhajca obžalovaného R. F. W. v odvolaní namietal, že nebolo nepochybne preukázané, že osoba
menom D. (o ktorej vypovedal svedok J. L.) je obžalovaný R. F. W., tak odvolací súd sa s touto námietkou
nestotožnil. Je síce pravdou, že nedostatkom prípravného konania je skutočnosť, že obžalovaný R. F.
W. nebol svedkom J. L. opoznávaný v rámci rekognície (voči predmetnému obžalovanému je vedené
konanie proti ušlému a teda prichádzala do úvahy rekognícia podľa fotografií), avšak to zároveň

neznamená, že by tu boli pochybnosti o tom, koho konkrétne myslel svedok J. L., keď vypovedal o osobe
menom D.. P. J. L. už počas prípravného konania napríklad vypovedal, že osoba menom D. bývala
v Q. v R., kam aj vozieval marihuanu ako aj peniaze. Obžalovaný R. F. W. sa pritom v Q. zdržiaval
práve v byte, ktorý sa nachádza v R. a v tomto byte bola aj pri vykonávaní domovej prehliadky nájdená
marihuana.NajvyšesvedokJ.L.počassvojejvýpovedenahlavnompojednávaníuviedol,žepoznátoho,

ktorý je ušlý. V dôsledku tejto výpovede mu potom bola ukázaná fotografia (obžalovaného R. F. W.), na
ktorej spoznal D.. M. tu teda o vykonávanie rekognície, ale išlo o predkladanie dôkazov svedkovi počas
jeho výpovede s tým, aby sa k nim vyjadril. Rovnako sa svedok vyjadroval aj k zvyšným obžalovaným,
ktorí boli prítomní na hlavnom pojednávaní s tým, že z prítomných poznal len obžalovaného A.. N.obžalovaného R. mu teda bola predložená len preto, že sa trestné konanie vedie proti nemu ako proti
ušlému, nakoľko inak by ho svedok opoznával priamo v pojednávacej miestnosti tak, ako aj zvyšných
prítomných spoluobžalovaných. Takýto postup preto odvolací súd nepovažuje za postup, ktorý by bol v

rozporesTrestnýmporiadkom,nakoľkosvedkovijemožnépočasjehovýpovedepredkladaťkvyjadreniu
aj rôzne fotografie, či listinné dôkazy a rovnako tak sa svedok môže vyjadrovať aj k osobám, ktoré sa
nachádzajú v pojednávacej miestnosti.

Relevantné pochybnosti nevyvoláva ani výrok o vine zo spáchania skutku uvedeného v bode 2/

napadnutého rozsudku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že 5 g marihuany bolo nájdených v byte v
Q. ulici č. X/G, v ktorom býval práve obžalovaný R. F. W.. Vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že
by uvedený byt užívali ešte aj iné osoby, respektíve, že by nájdené množstvo marihuany prechovávala
alebo mohla prechovávať v byte obžalovaného iná osoba, prípadne, že by sa marihuana mohla do bytu
obžalovaného dostať bez vedomia obžalovaného.

Pokiaľ ide o výrok o vine vo vzťahu k obžalovanému A. L. R., tak z výpovedí svedkov L. N., T. M. a T.
L. je zrejmé, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že obžalovaný spoločne s ďalšími vietnamskými
občanmi sa nachádzal v N. republike v C. nad Q.. Mali objednaný taxík, do ktorého boli naložené dva
kufre s tým, že obžalovaný si sadol k taxikárovi na sedadlo spolujazdca, nakoľko mal taxikárovi ukazovať
cestu.Obžalovanýdaltaxikárovi4.000českýchkorún.Rovnakozvykonanéhodokazovanianepochybne

vyplýva, že na hraničnom priechode medzi N. a P. republikou bolo vozidlo zastavené, pričom v kufroch
sa nachádzalo celkovo 20 kg marihuany (použiteľných bolo 14 kg). Z výpovede svedka W. R. pritom
nepriamo vyplýva, že obžalovaný bol v C. nad Q. spoločne aj s obžalovaným R. F. W..

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že obžalovaný A. L. R. mal vedomú účasť na

páchaní stíhanej trestnej činnosti, pričom zjavne musel mať vedomosť o tom, že v prevážaných kufroch
sa nachádza omamná látka, t. j., že sa dopúšťa konkrétnej trestnej činnosti. Túto skutočnosť možno
vyvodiť z celkového fungovania organizovanej skupiny (prerozdelenia úloh v skupine, spôsobu prevozu
omamnej látky) a podporne aj z výpovede svedka J. L., z ktorých vyplýva, že bolo nepredstaviteľné,
aby kuriér ktorý prevážal marihuanu, nevedel o tejto skutočnosti. Práve naopak, podstatou kuriérov,

ktorí boli využívaní pri páchaní trestnej činnosti (ktorým bol tak svedok J. L. ako aj obžalovaný A. L.
R.) bolo to, že kuriér mal prepraviť, respektíve dohliadať na prepravu marihuany z jedného miesta na
druhé. To bolo aj úlohou obžalovaného, ktorý sa nachádzal v taxíku práve z dôvodu, aby dohliadol
na prevážanú marihuanu a v neposlednom rade, aby aj inštruoval taxikára, kde sa má marihuana
prepraviť, pričom prostredníctvom SMS správ musel ostatným členom organizovanej skupiny hlásiť

svoju polohu. Obhajoba obžalovaného uplatnená v odvolacom konaní, že nemal vedomosť o obsahu
kufrov je preto neakceptovateľná, nakoľko spôsob fungovania organizovanej skupiny a pravidlá prevozu
drog vylučujú, aby tak veľké množstvo marihuany (20 kg) prevážala osoba, ktorá by o tom nemala
žiadnu vedomosť. Skutočnosť, že obžalovaný nemal pozitívne stery na rukách od marihuany je pritom
irelevantná, pretože obžalovanému sa primárne kladie za vinu, že marihuanu neoprávnene prevážal

ako kuriér a nie, že ju aj balil do kufrov, či pestoval. Navyše marihuana ako rastliná omamná látka
(obdobne ako napríklad tabak), žiadne zbytkové množstvá na rukách nezanecháva (na rozdiel napríklad
od pervitínu, heroínu a kokaínu, ktoré sú v práškovej forme a čiastočky prachu týchto drog na rukách
či veciach sú zistiteľné mikroskopickým skúmaním). Uznanie viny obžalovaného A. L. R. zo spáchania
žalovanej trestnej činnosti preto nevzbudzuje žiadne relevantné pochybnosti.

Nadriadený súd sa nestotožňuje s námietkou obidvoch obžalovaných, že súd prvého stupňa mal pri nich
aplikovať zásadu in dubio pro reo a to z dôvodu, že obaja spáchanie skutku popierajú. Uplatnenie tejto
zásady je totiž na mieste len v prípadoch, ak súd po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich
dôkazov, dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej z dvoch rozporných

výpovedí alebo k žiadnej zo skupiny odporujúcich si dôkazov takže zostávajú pochybnosti o tom, ako
sa skutkový dej odohral, respektíve kto bol páchateľom trestného činu. Pokiaľ však súd po vyhodnotení
takejto dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je
pravdivá, že jej vierohodnosť nie je ničím podstatným spochybnená, nie sú splnené podmienky na
uplatnenie zásady in dubio pro reo, pretože súd pochybnosti nemá (primerane rozhodnutie Ústavného

súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 154/2002).

Krajský súd sa nestotožňuje s odvolaním obžalovaného A. L. R. ani v tom, že by odmietnutie jeho
dôkazného návrhu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku o obsahu prepravovanej batožinyzo strany súdu prvého stupňa bolo možné označiť za porocesné pochybenie súdu, prípadne za
porušenie práva obžalovaného na obhajobu.

V tomto smere odvolací súd primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2009 sp.
zn. 2 Tdo 45/2009 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 1/2011 pod č. 7)
podľa ktorého, právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie
procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom
konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v

navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa
dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím, tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho
odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu
činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností
podľa § 2 ods. 10 Tr. por., respektíve práva podľa § 2 ods. 11 Tr. por.

Vzhľadom na uvedené, nie je možné považovať za porušenie práva na obhajobu situáciu, keď súd
odmietne ďalej vykonávať dokazovanie, respektíve ďalej overovať určitú skutkovú okolnosť, ktorú už
považuje za dokázanú. Povinnosťou súdu je zaoberať sa dôkaznými návrhmi obhajoby, avšak povinnosť
súdu vykonať všetky obhajobou (či prokurátorom) navrhované dôkazy neexistuje. Zásada rovnosti strán
v konaní pred súdom teda neznamená, že by súd bol povinný vyhovieť všetkým návrhom strán, prípade

dbať na to, aby dôkazy vykonané z ich podnetu boli v určitom úmernom pomere. Odvolací súd uzatvára,
že v konaní pred súdom prvého stupňa boli vykonané všetky relevantné dôkazy, pričom ani odvolaciemu
súdu nie je zrejmé, k čomu by mal byť vykonaný kontrolný znalecký posudok obsahu prepravovanej
batožiny, t. j. k akému účelu by mal takýto postup smerovať. Skutočnosť, že obhajoba nesúhlasí so
závermi znaleckého dokazovania nie je pritom dôvodom na to, aby sa vo veci vykonávalo kontrolné

znalecké dokazovanie. To by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by boli o pochybnosti o správnosti
alebo úplnosti vypracovaného znaleckého posudku (§ 146 Tr. por.). Žiadne takéto pochybnosti však z
vykonanéhodokazovanianevyplývajúapretoaninebolzákonnýdôvodnavypracovanietzv.kontrolného
znaleckého posudku.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu použitú v napadnutom rozsudku zo strany súdu prvého stupňa, tak vo
vzťahu k nej obžalovaní R. a A. L. R. v odvolaní nevzniesli žiadne výhrady. Vzhľadom k uvedenému,
odvolací súd len konštatuje, že súdom prvého stupňa použitá právna kvalifikácia konania obžalovaných
vyplýva z vykonaného dokazovania a to tak z hľadiska základnej ako aj kvalifikovanej skutkovej podstaty.
V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktoré si

osvojuje, nakoľko ten presvedčivým spôsobom vyložil na podklade ktorých dôkazov uznal obžalovaných
vinných zo spáchania stíhaných trestných činov a na podklade ktorých dôkazov a akým spôsobom
dospel k záveru, že trestná činnosť bola páchaná v rámci organizovanej skupiny a v značnom rozsahu
(strana 15 a nasledujúce odôvodnenia napadnutého rozsudku). Len pre úplnosť odvolací súd dodáva,
že obaja obžalovaní tvorili súčasť organizovanej skupiny, v rámci ktorej bola vykonávaná určitá deľba

úlohmedzijednotlivýmičlenmi(členovia,ktorízabezpečovalimarihuanu,jejvákuovébalenie,distribúciu,
prevoznaúzemieinýchkrajín,zabezpečovaniekuriérovapodobne),pričomprotiprávnačinnosťohľadne
nakladaniasmarihuanouvykazovalaplánovitosťakoajkoordinovanosťatoprávezaúčelomúspešného
vykonania trestného činu. Organizovaná skupina pritom nemusí mať trvalejší charakter, nevyžadue sa
ani prijatie za člena organizovanej skupiny a ani výslovné pristúpenie k skupine. Postačí, že sa člen

fakticky a neformálne včlenil do skupiny a určitým spôsobom sa podielal na jej činnosti. Z hľadiska
obžalovaného A. L. R. je nutné zdôrazniť, že členom organizovanej skupiny môže byť aj osoba, ktorá
je na spodných priečkach hierarchie skupiny (napríklad kuriér) a ktorá len dostáva a plní pokyny iných
členov organizovanej skupiny (v danom prípade napríklad pokyny obžalovaného R. F. W.). Rovnako
tak pre členstvo v organizovanej skupine postačí, ak sa osoba podiela len na jednorazovej protiprávnej

činnosti organizovanej skupiny a nevyžaduje sa, aby jej činnosť, či zapojenie do skupiny bolo trvalé, či
aspoň sústavnejšie.

Pokiaľ ide o znak kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného obzvlášť závažného zločinu spočívajúci
v spáchaní činu v značnom rozsahu, tak súd prvého stupňa na strane 19 odôvodnenia napadnutého

rozsudku podrobne vysvetlil ako dospel k záveru o naplnení aj tejto kvalifikovanej skutkovej podstaty
(vychádzal pritom zo zásady in dubio pro reo a pri zisťovaní hodnoty zaistenej omamnej látky ustálil jej
hodnotu zo spodnej hranice, t. j. vo výške 73.010,70 euro). Súd prvého stupňa pritom správne poukázal
aj na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR (Tpj 37/2014) v zmysle ktorého, kvalifikáciarozsahu činu musí zodpovedať hodnote drogy pri predaji koncovým užívateľom a nemožno zohladniť
nižšiu tzv. veľkoobchodnú cenu pri prvotnom zadovážení drogy od jej výrobcu sprostredkovateľským
medzičlánkom až po jej finálnu dodávku konzumentovi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR

(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Tdo 56/2014 zo dňa 16.12.2014) sa pritom obvykle
jednorazovou dávkou rozumie dávka omamnej alebo psychotropnej látky, ktorá sa bežne u väčšiny
užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer.

K uvedenému je nutné dodať, že v posudzovanej trestnej veci išlo o prevoz marihuany, teda komodity,

ktorej predaj je zakázaný (predaj, kúpa, či prevoz marihuany nie je iba zakázaný, ale je aj trestný) a
preto pri určovaní rozsahu spáchania trestného činu sa vyvodzuje hodnota veci (drogy) podľa jej ceny
na čiernom trhu. Obdobne sa postupuje pri všetkých komoditách, ktorých predaj je zakázaný a ktoré už
svojou povahou sú určené na distribúciu len na čiernom trhu. Iný postup logicky neprichádza do úvahy
práve preto, že legálny predaj drog neexistuje. Záver o tom, že rozsah trestného činu podľa § 172 Tr.
zák. vo svojich kvalifikovaných skutkových podstatách sa posudzuje podľa hodnoty drogy na čiernom

trhu vyplýva tak z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 Tdo 74/2013 zo dňa 28.01.2014) ako aj z odbornej literatúry (napríklad N., J. a kol.: Trestný
zákon. Všeobecná časť. Komentár. I. diel. 1. Vydanie. Praha: C.H.Beck, 2010, s. 842).

Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom aj pri ukladaní trestu obidvom obžalovaným, keď

primárne vychádzal z výšky trestnej sadzby stanovenej zákonom (§ 172 ods. 3 Tr. zák.), ktorá je v rozpätí
15 rokov až 20 rokov. Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovaným, tak odvolací súd pripomína, že ak
ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona
prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák.), pričom podmienečne
odložiť uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody

neprevyšujúci dva roky (§ 49 ods. 1 Tr. zák.), respektíve tri roky (§ 51 ods. 1 Tr. zák.). Z uvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci bolo možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Súd prvého stupňa správne pri obžalovanom R. F. W. ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu

v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť
spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činom. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný
spáchal dva zločiny došlo v jeho prípade k úprave trestnej sadzby v zmysle tzv. asperačnej zásady a to
tak, že horná hranica trestnej sadzby sa zvýšila o jednu tretinu. Po tejto zákonnej úprave trestnej sadzby
bola trestná sadzba pri obžalovanom R. F. W. v rozpätí 15 rokov až 25 rokov. Uloženie trestu odňatia

slobody R. F. W. v trvaní 17 rokov zodpovedá hľadiskám pre ukladanie trestu, ako aj úprave trestnej
sadzby a zohľadňuje aj skutočnosť, že predmetný obžalovaný pôsobil na vyšších priečkach hierarchie
organizovanej skupiny. Výšku uloženého trestu odňatia slobody preto aj odvolací súd považuje za
postačujúcu na nápravu obžalovaného. Stavu veci a zákonu zodpovedá aj uloženie trestu prepadnutia
veci, ako aj obligatórne ukloženie ochranného dohľadu.

Súd prvého stupňa však pochybil, keď pre výkon trestu zaradil obžalovaného R. F. W. do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. totiž nemôže súd do ústavu na
výkontrestusminimálnymastrednýmstupňomstráženiazaradiťpáchateľaobzvlášťzávažnéhozločinu,
ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci 15 rokov. V takomto prípade musí byť páchateľ

obligatórne zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Toto pochybenie
súdu právného stupňa však odvolací súd nemohol napraviť v dôsledku absencie odvolania prokurátora.

Pokiaľ ide o obžalovaného A. L. R., tak súd prvého stupňa pri absencii priťažujúcej okolnosti správne
ustálil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti

viedol riadny život. Vzhľadom k uvedenému, došlo podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. k úprave trestnej sadzby
tak, že bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu s tým, že upravená trestná sadzba je
v rozpätí 15 rokov až 18 rokov a 4 mesiace. Uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov, teda na
dolnej hranici upravenej trestnej sadzby zohľadňuje skutočnosť, že predmetný obžalovaný pôsobil len
ako kuriér, teda ako spodný článok organizovanej skupiny a preto výška tohto trestu je postačujúca na

jeho nápravu. V súlade so zákonom je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ako aj výrok o treste prepadnutia veci a treste vyhostenia.V súvislosti s výrokom o treste obžalovaný A. L. R. navrhoval aj to, aby mu bol uložený trest za použitia
ustanovenia § 39 Tr. zák., ktoré sa týka mimoriadneho zníženia trestu. Odvolací súd však nezistil žiadne
také výrazné okolnosti prípadu, či pomery páchateľa, ktoré by opodstatňovali ukladanie trestu odňatia

slobody pod dolnú hranicu trestu ustanovenú Trestným zákonom. K uvedenému je potrebné dodať,
že ani prípadné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu, jeho oľutovanie, či aj vedenie
riadneho života pred spáchaním trestného činu, v žiadnom prípade nemožno považovať za okolnosti
predpokladané ustanovením § 39 ods.1 Tr. zák. Ide totiž o bežne sa vyskytujúce okolnosti, ktoré môžu
mať (a zväčša aj majú) vplyv na uloženie trestu, avšak len v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Navyše, ani prísnosť zákonom stanovenej trestnej sadzby (na ktorú poukazoval obhajca obžalovaného)
nemôže byť sama osebe okolnosťou, ktorá by odôvodňovala uloženie trestu pod dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (primerane judikatúra - R 24/1966 - III). Odvolací súd pripomína, že
ustanovenie § 39 Tr. zák. je nazvané „mimoriadne zníženie trestu“ z čoho je nutné vyvodiť, že ho možno
aplikovať len pri ojedinelých (výnimočných či mimoriadnych) okolnostiach, ktoré sa vymykajú z inak
bežne sa vyskytujúcich okolností prípadu, či pomerov páchateľa. Odvolací súd opakuje, že žiadne takéto

výnimočné okolností prípadu, či výnimočné okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného nevyplývajú z
vykonaného dokazovania. Pokiaľ obhajca obžalovaného namietal, že organizátorovi trestnej činnosti
obžalovanému Le H. bol uložený nespravodlivo miernejší trest ako jeho klientovi, tak odvolací súd
pripomína, že obžalovaný Le H. bol uznaný súdom prvého stupňa za vinného zo spáchania mernejšieho
trestného činu (podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.) ako obžalovaný TD.c (podľa § 172 ods. 3 Tr. zák.) a tejto

skutočnosti zodpovedala aj mernejšia trestná sadzba a tým zákonite aj miernejší trest.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.