Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210228152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7210228152.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v právnej veci žalobcov: 1/. S. Z., D.. XX.X.XXXX, bývajúcej S. A.,
S. H. XX, zastúpenej JUDr. Ľ. F.Č., advokátkou, so sídlom v G., O. X, 2/ O. Z., nar. XX.X.XXXX, adresa
na doručovanie G., Z. XX, 3/ M. Z., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v N., F. XX proti žalovaným: 1/ V. T.,
nar. XX.X.XXXX, bývajúcom v F., S. XXX/X, adresa na doručovanie: G., O. XXX/XX, 2/ O. T., F.. M., nar.
XX.X.XXXX, bývajúcej v F., S. XXX/X, obom zastúpeným M.. V. H., advokátkou so sídlom v G.L., O. X,
o určenie, že nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti do dedičstva po nebohom M. Z., o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28. novembra 2012 č.k. 41C/175/2010- 321 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomurčil,ženehnuteľnostizapísanénaLVč.XXXXXkat.územie
D. Ú., P. G.L. - S. P., okres G. L., a to pozemok parc. registra „Y. A.. Č.. XXXX/X - ovocné sady o
výmere X.XXX O., parc. č. XXXX/XX - ovocné sady o výmere XXX O., parc. č. XXXX/XX - zast. plocha
a nádvoria o S. XX m2 a parc. č. XXXX - zast. plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súp.
č. 1862 postavený na parc. č. XXXX, patria do dedičstva po nebohom M. Z., nar. XX.X.XXXX, zomrelom
dňa XX.X.XXXX S. G.. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením.

V odôvodnení poukázal na tvrdenie žalobcov v žalobe, že požadovaného určenia sa domáhajú ako
zákonní dedičia po nebohom M. Z., ktorý vyššie označené nehnuteľnosti previedol na kupujúceho A.
U. neplatnou kúpnou zmluvou, pretože na tento úkon M. Z. nebol spôsobilý. A. U. nato uzatvoril kúpnu
zmluvu s F. G., ktorej vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX, následne F. G. previedol kúpnou zmluvou
vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na A. F., nar. XX.X.XXXX a ten potom kúpnou zmluvou previedol
vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam na žalovaných.

Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia v 1. až 3. rade prichádzajú do úvahy ako dedičia zo zákona v I.
dedičskej skupine po neb. M. Z., D.. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX (ďalej aj „poručiteľ“),
v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve zo dňa 8.4.2008 sp. zn. XXD/XXX/XXXX dedičstvo
neodmietli, pričom dedičstvo po poručiteľovi nadobudla v celosti v pomere k dedičstvu žalobkyňa v
l. rade. Nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXXX A.re kat. územie D. Ú., okres G. L., P. D. Ú., a to

parc. č. XXXX o S. XXXX O. ovocné sady, parc. č. XXXX o výmere XXX m2 zast. plochy a nádvoria
a stavby - dom súp. č. XXXXna parc. č. XXXX, poručiteľ ako predávajúci previedol na základe kúpnej
zmluvy zo dňa XX.X.XXXX na kupujúceho A. U., D.. X.XX.XXXX, za kúpnu cenu 2.500.000,- Sk. Vklad
vlastníckeho práva A. U. bol povolený Správou katastra Košice dňa 2.5.2007 pod č. S.-XXXX/XXXX. A.U. nato kúpnou zmluvou zo dňa 1.6.2007 tieto nehnuteľnosti previedol za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk
na kupujúceho F. G., nar. 20.5.1975. Vklad vlastníckeho práva bol Správou katastra Košice povolený
dňa 15.6.2007 pod č. S.-XXXX/XXXX. F. G. potom označené nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou

zo dňa 30.6.2008 na A. F., nar. XX.X.XXXX, ktorý ich napokon na základe kúpnej zmluvy zo dňa
14.11.2008zakúpnucenu4.750.000,-Skpreviedolnažalovaných.Vkladvlastníckehoprávažalovaných
bol príslušným katastrálnym úradom povolený dňa 8.12.2008 pod č. S.-XXXXX/XXXX. Ďalej vychádzal
zo zistenia z výsluchu svedka W.. O.. L. W., A.. na pojednávaní dňa 29.9.2011, ktorý v konaní o určenie
neplatnosti zmluvy o predaji označených nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.

zn. 45C/114/2007, za účelom posúdenia duševného stavu poručiteľa, vypracoval znalecký posudok
zo dňa 29.3.2007, v zmysle ktorého nebohý M. Z. vzhľadom na svoj zdravotný stav nebol schopný v
čase uzavretia kúpnej zmluvy dňa 29.3.2007 náležite vnímať akt zriaďovania kúpnej zmluvy, pretože
z psychiatrického hľadiska nebol spôsobilý túto zmluvu podpísať ani posúdiť následky svojho konania,
a to v dôsledku vaskulárnej a alkoholickej demencie (na hranici stredne ťažkej až ťažkej demencie) a
opakovaných kvalitatívnych porúch vedomia na základe rôznorodosti príčin, ktoré (i každá samostatne)

vylučovali jeho spôsobilosť na právne úkony. Zo znaleckého posudku č. 12/2012 MUDr. I. O., znalkyne z
odboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviepsychiatriarovnakozistil,ženebohýM.Z.S.časeuzatvárania
kúpnej zmluvy dňa 29.3.2007 trpel takou psychickou poruchou (vaskulárnou demenciou s výskytom
porúch vedomia), pre ktorú na tento právny úkon nebol spôsobilý, keď fyzicky bol síce schopný zmluvu
podpísať, mal však podstatne oslabené a znížené vôľové schopnosti a nebol schopný uvedomiť si a

predvídať následky svojho konania.

Po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c) O.s.p., § 175 b) O.s.p., § 34, § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka následne uzavrel, že žalobcovia ako zákonní dedičia po nebohom M. Z. sú

na podanie žaloby aktívne vecne legitimovaní, na podanej žalobe majú naliehavý právny záujem a ich
žaloba je opodstatnená. Dospel k záveru, že D. M. Z. bol v čase smrti výlučným vlastníkom nehnuteľností
označených v petite žaloby, pretože kúpna zmluva, ktorú uzavrel dňa 29.3.2007 s A. U., je absolútne
neplatná. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom účastníkov konania (žalobcov v 1. až 3. rade),
výsluchom W.. O.. W., znaleckým posudkom č. 12/2012 znalkyne O.. I. O., výsluchom svedkov (M.,

C., M.. O. V. V. Z.) a ostatným spisovým materiálom mal totiž za preukázané, že nebohý Jozef Sabol
pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 29.3.2007 konal v takej psychickej poruche, v dôsledku ktorej nebol
na tento úkon spôsobilý, pretože mal podstatne oslabené a znížené vôľové vlastnosti a nebol schopný
predvídať následky svojho konania. Doplnil, že poručiteľ sa o predaji vlastného domu nikdy nikomu
nezmieňovalabolpresvedčený,žepredmetompredajabolinímvytvorenéobrazy.Napokonkonštatoval,

že v situácii, ak A. U. vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam z dôvodu absolútne neplatného
právneho úkonu nenadobudol, nemohol potom toto právo účinne previesť na ďalšieho kupujúceho a
na základe následne uzavretých kúpnych zmlúv vlastnícke právo k nim nemohlo byť prevedené ani na
žalovaných.

Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa právne neodôvodnil.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.

a), v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. b) a d) O.s.p., ako i podľa § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p..
Navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, žalobu zamietnuť a zaviazať žalovaných na
náhradu trov konania.

Predovšetkým súdu prvého stupňa vytkli, že nekonal s tými, s ktorými mal ako s účastníkmi konania
konať, t.j. A. U., F. G. V. A. F., hoci v konaní rozhodol o ich právach a povinnostiach, keď určil, že
prevody majetku medzi M. Z. V. A. U., O. U. V. G., O. G. a žalovanými sú právne irelevantné, nakoľko
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam A. U. z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu
nenadobudol, a teda nemohol toto právo účinne previesť na ďalšieho kupujúceho. Mali za to, že na

mieste bol postup podľa § 104 ods. 2 O.s.p. a zastavenie konania. Namietli tiež, že prvostupňový
súd vykonané dôkazy v rozpore s ust. § 132 O.s.p. hodnotil svojvoľne, jednostranne a zaujato, čím
porušil ich základné ústavné práva, najmä právo na spravodlivý proces, garantované článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikyi Občianskym súdnym poriadkom. Poukazom na judikát R 86/1998 súdu vytýkali, že sa nevyporiadal
s otázkou platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy medzi neb. M. Z. V. A. U., O. U. V. G., O. G. a
žalovanými a vo veci rozhodol s iným záverom, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II

pod sp. zn. 45C/114/2007, v ktorom bola právoplatne zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu proti A. U. V. F. G.É.. Tvrdili, že práve z týchto dôvodov je kúpna zmluva medzi neb. M. Z. V. A. U.
platná a účinná, a pretože poručiteľ v čase úmrtia už nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, je platná
i kúpna zmluva, ktorú v dobrej viere uzavreli s A. F.. Napokon namietali, že žalobcovia v 1. a 2. rade
nie sú aktívne a pasívne legitimovaní, keďže celé dedičstvo po poručiteľovi nadobudla v celosti S. Z., že

výrok rozsudku je nevykonateľný a že súd prvého stupňa pochybil i v tom, ak v konečnom rozhodnutí
nerozhodol o náhrade trov prvostupňového konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Žalobkyňa v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 693,70 eura.

Majúc za to, že z obsahu odvolania nie je absolútne zrejmé, aké žalovanými konkrétne navrhnuté dôkazy
súd nevykonal, žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. označila
za neurčitý. Za účelovú, ničím neodôvodnenú a žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami nepodloženú
označila tiež námietku žalovaných, že dokazovanie bolo vykonané svojvoľne, jednostranne a zaujato.
V tejto súvislosti uviedla, že na návrh účastníkov konania boli vykonané všetky navrhované dôkazy a

žiadnemu z účastníkov nebolo odopreté právo preukazovať tvrdenia a dôkazy navrhovať. Mala za to,
že vzhľadom na dôvody žaloby, založenej na tvrdení o duševnej nespôsobilosti ich nebohého právneho
predchodcu a jeho nevedomosti, že predmetom kúpnej zmluvy je dom aj s priľahlými pozemkami, bolo
dokazovanie prioritne správne orientované na posúdenie, či poručiteľ uzavrel platný právny úkon, pričom
ich tvrdenie bolo preukázané znaleckým dokazovaním. Žalovaní ani v priebehu konania pred súdom

prvého stupňa a ani v podanom odvolaní nenamietajú závery znaleckého posudku vypracovaného O..
I. O., ktorým bola nespôsobilosť na právne úkony nebohého M. Z. preukázaná. Za nedôvodnú mala i
námietku žalovaných, že súd nekonal s tým, s ktorým mal ako účastníkom konať. Poukázala pritom
na skutočnosť, že žalovaní nikdy nenamietali, že účastníkmi konania majú byť aj A. U., F. G. V. A.
F.. Tvrdila, že z predmetu sporu je zrejmé, že A. U., F. G. V. A. F. nemôžu byť účastníkmi konania,

pretože o právach a povinnostiach týchto osôb sa v tomto konaní nekonalo, keďže v čase podania
žaloby Peter Litavec, Roland Katunský a Peter Rajkovič neboli osobami, ktorým by svedčilo vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam. Z listu vlastníctva č. 1007 je totiž zrejmé, že nositeľmi vlastníckeho
práva v čase podania žaloby až doteraz boli a sú žalovaní v podiele 1/1 z celku. Poznamenala, že
súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku len označil za právne irelevantné nasledujúce tri kúpne

zmluvy. Za neopodstatnenú mala námietku existencie prekážky res iudicata i námietku, že žalobcovia
v 1.a 2. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní. Poukázala pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 105/03, 1 Cdo 26/2007, 2 Cdo 231/2007 a uviedla, že v konaní
pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 45C/114/2007 nebola záväzne posúdená existencia právneho
vzťahu medzi účastníkmi a ani predbežná otázka platnosti právneho úkonu ich právneho predchodcu,

označené nehnuteľnosti neboli zahrnuté do súpisu aktív a pasív dedičstva po poručiteľovi a prejednané
neboli, preto sú všetci ako dedičia po nebohom Jozefovi Sabolovi spoločne oprávnení a povinní na
podanie žaloby proti domnelému vlastníkovi, že určitá vec patrí do dedičstva, v opačnom prípade by súd
žalobu zamietol. Doplnila, že samotná skutočnosť, že nadobudla v celosti dedičstvo po nebohom M. Z.,
nezakladá zánik aktívneho procesného nerozlučného spoločenstva na strane žalobcov v zmysle § 460

Občianskeho zákonníka. Napokon uviedla, že ak žalovaní zmätočnosť, nevykonateľnosť a rozpor so
zákonom odvodzovali poukazom na odôvodnenie rozsudku (na jeho strane 24 odsek 6), ide len o chybu
v písaní, resp. inú zrejmú nesprávnosť, pokiaľ súd pri riešení predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy
poukazoval na § 37 a 38 ods. 2 O.s.p., nakoľko na strane 23 vyčerpávajúco cituje ustanovenia § 37 a 38
Občianskeho zákonníka. Mala tiež za to, že súd prvého stupňa nepochybil, ak v konečnom rozhodnutí

nerozhodol o náhrade trov prvostupňového konania, pretože mu to dovoľuje ust. § 151 ods. 1 O.s.p..

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania § 214 ods.
2 O.s.p., keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedený v § 214 ods. 1 O.s.p., za
dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo

oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. V rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných nie je opodstatnené.Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dospel k záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie

dôvody, uplatnené žalovanými, nie sú naplnené. Ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť zmenu,
či zrušenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa totiž vykonaným dokazovaním náležite zistil
skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli.
Vykonané dokazovanie následne vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz
hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na

všetko, čo vyšlo počas konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe takto dostatočne
zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, na danú vec aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a vo veci správne rozhodol. Rozsudok je vecne správny v jeho výroku, vrátane
akcesorického výroku o trovách konania a preto je potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam
žalovaných odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok na určenie, že ich právny predchodca bol ku dňu
smrti vlastníkom nimi označených nehnuteľností.

Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,

koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. K nadobudnutiu
dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza

z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po
poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. V konaní o dedičstve preto musí byť prejednaný
tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podlˇa rozhodnutia
súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa potom dedičstvo nadobúda s účinnosťou
ku dňu smrti poručiteľa. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto

rozhodnutie súdu záväzné (§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 O.s.p.) a súd je povinný z tohto
rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov,
sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do
dedičstva. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi
ohľadne veci, o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá

nie je poručiteľovým dedičom), vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento
majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú tak až do
vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci (v posudzovanej veci označené nehnuteľnosti) všetci dedičia
považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní
vočiinýmosobámspoločneanerozdielne,pričomichdedičskýpodielvyjadrujemieru,akousanavzájom

podieľajú na týchto právach a povinnostiach a v konaní, v ktorom ide o túto vec, majú postavenie tzv.
nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane,
platia úkony jedného z nich i pre ostatných (por. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo
222/2010)

V korelácii s uvedenými právnymi východiskami a judikatórnymi závermi odvolací súd považuje za
správny postup súdu prvého stupňa, ak rozhodol vo vzťahu k žalobcom v 1. až 3. rade ako nerozlučným
spoločníkom vo veci nimi požadovaného určenia, že označené nehnuteľnosti patrili ku dňu smrti do
dedičstva po nebohom M. Z.. Žalovaní preto neopodstatnene namietali nesprávne právne posúdenie

otázky aktívnej (i pasívnej) vecnej legitimácie žalobcov v danej veci. Záver o aktívnej vecnej legitimácii
S. Z. (tak ako ho uvádzajú žalovaní v odvolaní) by bolo možné učiniť až vtedy, ak by do vydania
napadnutého rozsudku bolo konanie o dedičstve po nebohom M. Z. právoplatne skončené a keby podľa
právoplatného uznesenia súdu označené nehnuteľnosti (ktoré sú predmetom tohto konania) nadobudlaS. Z.Á. (žalobkyňa v 1. rade). Z obsahu spisu je však nepochybné, že k tomu nedošlo. Odvolacia
námietka žalovaných v tomto smere tak v zmysle uvedeného nemôže obstáť.

Súd prvého stupňa rovnako dôsledne rešpektoval predmet konania vymedzený žalobným návrhom,
čo znamená, že nárok priznal zo skutkového základu, ako bol vymedzený v žalobnom návrhu, a to
voči tým žalovaným, ktorých žalobcovia v žalobe označili. Z hľadiska posúdenia pasívnej legitimácie
žalovaných v konaní o určenie vlastníckeho práva (za aké treba považovať aj určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva) sa za pasívne legitimované považujú osoby, ktoré sú v katastri nehnuteľností

vedené ako spoluvlastníci. Takáto pasívna legitimácia je odlišná od posúdenej legitimácie v konaní o
určenie neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V situácii, ak žalobcovia neoznačili ako žalovaných
A. U., F. G. V. A. F., prvostupňový súd preto správne ako s účastníkmi konania nekonal s týmito
fyzickými osobami a rovnako správne vyvodil, že prevody označených nehnuteľností medzi A. U., F.
G. a žalovanými sú v danej veci právne irelevantné. Žalobcami požadované určenie sa totiž vzťahuje
ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na preskúmavané

rozhodnutie súdu. Možno doplniť, že vyhovením žalobe na určenie, že právny predchodca žalobcov
bol ku dňu smrti vlastníkom označených nehnuteľností, nie je určené, kto je ich súčasným vlastníkom.
Pokiaľ preto po smrti poručiteľa nastali právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik
vlastníctvaniekohoiného,vtomtokonanínemôžumaťprávnyvýznam(por.napr.uznesenieNajvyššieho
súdu SR zo dňa 16. decembra 2010 sp. zn. 3 Cdo 154/2010, zo dňa 11. augusta 2011 sp. zn. 3

Cdo 29/2010). Z pohľadu koherencie judikatórnej praxe a regulatívnej idei spravodlivého rozhodovania
odvolací súd považuje za potrebné upozorniť, že napadnutým rozsudkom nebolo deklarované, že
žalobcovia sú vlastníkmi označených nehnuteľností alebo že žalovaní ich vlastníkmi nie sú. Žalobcovia
na základe požadovaného určenia (ktorému bolo napadnutým rozsudkom vyhovené) môžu žiadať o
prejednanie týchto nehnuteľností v dedičskom konaní po neb. M. Z.. Právne hodnotenie vlastníckeho

titulu žalovaných môže byť potom právne významné až v eventuálnom neskoršom konaní o určenie
vlastníckeho práva ak, vzhľadom na (možný) následný duplicitný zápis v katastri nehnuteľností, bude
medzi žalovanými a dedičmi neb. Jozefa Sabola, vedené.

Žalovaní nedôvodne namietali i to, že v posudzovanej veci bol súd viazaný rozhodnutím vydaným

Okresným súdom Košice II v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenom pod sp. zn.
45C/114/2007. Z obsahu spisu i z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že
súd žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní sp. zn. 45C/114/2007 zamietol pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení (č.l. 324, str. 4 preskúmavaného
rozsudku). Za tohto stavu bolo preto vylúčené, aby súd súčasne takýto návrh žalobcov v konaní sp. zn.

45C/114/2007 preskúmal aj po vecnej stránke (porovnaj k tomu napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR z
18. júna 2007 sp. zn. 1 Cdo 91/2006, z 28. októbra 2008 sp. zn. 2 Cdo 231/2007).

Napokon na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nemôžu nič zmeniť ani ostatné odvolacie
námietky žalovaných.

Vodôvodnenírozhodnutiaprvostupňovéhosúdupredovšetkýmnemáoporutvrdeniežalovaných,žesúd
im odňal možnosť konať pred súdom, pretože riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil svoje rozhodnutie,
označiac ho pritom za zmätočné, nevykonateľné a rozporné so zákonom.

Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že dôvodom vyhovenia žaloby bol
záver súdu, že právny predchodca žalobcov - nebohý M. Z., bol v čase smrti výlučným vlastníkom
nehnuteľností označených v petite žaloby, pretože kúpna zmluva, ktorú uzavrel dňa 29.3.2007 s A. U.,
je absolútne neplatná, keďže pri jej uzatváraní poručiteľ konal v takej psychickej poruche, v dôsledku
ktorej nebol na tento úkon spôsobilý, pretože mal podstatne oslabené a znížené vôľové vlastnosti a

nebol schopný predvídať následky svojho konania.

O zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti s právnym posúdením
by išlo len vtedy, ak by odvolací súd zistil interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá
zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené

súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,
prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (por.
napr. III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani zrejmá
chyba v písaní (resp. iná zrejmá nesprávnosť) na strane 24 odsek 6 preskúmavaného rozsudku, pokiaľ
súd pri riešení predbežnej otázky platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29.3.2007 v odôvodnení poukazoval na

ustanovenie § 37 a 38 ods. 2 O.s.p., nakoľko na strane 23 rozsudku súd prvého stupňa vyčerpávajúco
cituje všetky relevantné právne predpisy i ustanovenia § 37 a 38 Občianskeho zákonníka.

Napadnuté rozhodnutie netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok
vznik vady podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 1 O.s.p. patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03) a
jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, cˇ. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na
každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
acitovalprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýprípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery.

Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere, že kúpna zmluva zo dňa
29.3.2007 je absolútne neplatná a dostatočne sa vysporiadal s námietkami žalovaných. Odôvodnenie
rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a nemožno ho považovať
za neodôvodnené a svojvoľné. Iba skutočnosť, že sa žalovaní s právnym názorom prvostupňového súdu
nestotožňujú, nemôže totiž viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

súdu (por. napr. sp. zn. I. ÚS 188/06).

Ak žalovaní vo svojom odvolaní tvrdia, že právne posúdenie súdu prvého stupňa bolo nesprávne,
pretože je výsledkom nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to, aj
neúplného zistenia skutkového stavu veci, zapríčineného nevyhodnotením skutočností, ktoré vyplynuli

z písomných, resp. ústnych prednesov účastníkov konania a svedkov, ani túto námietku nemožno
považovať za dôvodnú. Žalovaný naviac svoje výhrady, že dokazovanie bolo vykonané prvostupňovým
súdom svojvoľne, jednostranne a zaujato, vo svojom odvolaní bližšie neodôvodnili.

Vychádzajúc z obsahu spisu a z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku však možno konštatovať,

že súd prvého stupňa splnil municiózne svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 132 O.s.p. vyporiadať
sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo účastníci konania tvrdili vo vzťahu k
prejednávanej veci. Prvostupňovému súdu nemožno vytknúť, že by sa zistenými skutočnosťami alebo
tvrdenými námietkami vôbec nezaoberal alebo že by sa s nimi vyporiadal nedostatočným spôsobom.
Žalovaní preto neopodstatnene súdu vytýkali vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ich ústavne

zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a do práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Za pochybenie
súdu prvého stupňa nakoniec nemožno označiť ani skutočnosť, ak v konečnom rozhodnutí nerozhodol o
náhrade trov prvostupňového konania, pretože mu to dovoľuje s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa
ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa

konanie končí, v spojení s ust. § 151 ods. 3 vety prvej O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z vyššie uvedeného plynie, že žalovanými uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené, pričom odvolací

súd v rámci odvolacieho prieskumu nezistil existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v konaní
a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa rozhodol vo veci vecne správne.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

Pretože rozhodnutím vo veci samej nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.