Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415207960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415207960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou,

v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska ul. č. 1, 814 52
Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, Advokátska kancelária ECKER -
KÁN & partners, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: X. J., J..
XX.XX.XXXX, bytom E. S. XXXX/XXA, XXX XX Bratislava, štátny občan SR, o zaplatenie istiny 70,70
Eur s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 70,70 Eur na účet
č.: XXXXXXXXXX/XXXX, F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: A.,

I.: XXXXXXX, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur, titulom zaplateného
súdneho poplatku a trovy konania vo výške 29,99 Eur, titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária ECKER
- KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, 81107 Bratislava vedený v N. N., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/
XXXX, F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: A., I.: XXXXXXX, a to všetko do troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 11.06.2015 domáhal od
odporcu zaplatenia istiny vo výške 70,70 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
18.02.2015 cestoval odporca v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 33 (autobus),
kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným
lístkom, ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 70,- Eur a
cestovného vo výške 0,70 Eur.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Súd v predmetnej veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
ide o drobný spor.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: hlásením o porušení tarifných a prepravných

podmienok, kontrolným cestovným lístkom a zistil nasledovný skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok súd zistil, že odporca dňa 18.02.2015 cestoval
v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 33, č. voza 6701, o 08:29 hod., kedy bol
kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom, ani
predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 70,- Eur a cestovného vo

výške 0,70 Eur . Odporca túto sumu nezaplatil.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným

cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave ak sa pri kontrole cestovných lístkov v
autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému
členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na

mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa 16 ods. 1 citovaného zákona potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení
cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v
papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné
číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného.
Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný

poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona cestujúci je povinný:
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,

b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa16ods.5citovanéhozákonacestujúcijepovinnýmaťcestovnýlístokprisebepocelýčasprepravy
a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi
alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom

určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa Prepravného poriadku mestskej pravidelnej električkovej, trolejbusovej a autobusovej dopravy
v Bratislave, vydaným Dopravným podnikom Bratislava a.s., cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora
nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a úhradu vo
výške stonásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav.

Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly bola
výška cestovného za jednotlivú jazdu - 0,70 eura.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca dňa 18.02.2015 cestoval hromadným
dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 33, o 08:29 hod. a pri kontrole revízorom sa nevedel
preukázať platným cestovným lístkom.

Nastúpením odporcu do dopravného prostriedku navrhovateľa došlo medzi účastníkmi k vzniku zmluvy
o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou odporcu bolo za
prepravu zaplatiť určené cestovné. Odporca si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal na
zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,prepravného poriadku a tarify predstavuje stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo
v čase prepravy 0,70 Eur, navrhovateľom uplatnená sankcia (môže dosahovať maximálne 100 násobok)
v danom prípade predstavuje sumu 70,00 Eur.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,
že odporcovi, ako neúspešnému účastníkovi konania, uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na §
149 ods. 1 O.s.p..

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3 úkony
právnej služby po 16,60 Eur + DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia porada
s klientom, 3. podanie žaloby) a 3x režijný paušál po 8,39 Eur + DPH.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon,

ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej
súvislosti s ním, keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho
zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie
práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia
zatentoúkonprávnejslužbynavrhovateľovinepriznal.Preúplnosťtrebadodať,žeajkebysúdtentoúkon

posudzoval ako úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v návrhu tiež označený), rovnako
by za neho náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej veci by
vzhľadom na charakter posudzovanej veci (bližšie rozvedený nižšie) bolo neúčelné, nehospodárne a
nadbytočné, navyše jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony právnej
služby po 16,60 Eur + DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby) + 2x režijný paušál
po 8,39 Eur + DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z.)

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť
k zníženiu náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný
spor a trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Nemožno pritom
odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárový návrh, teda o návrh, ktorý sa

od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba identifikačnými údajmi
odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ návrhu (s výnimkou
dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, jeho štylizácia a formálne
vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať, že spísanie takéhoto
formulárového návrhu predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu právnej služby.

Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe a dĺžke
konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej veci išlo o
jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu, nemohla
klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej
pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za žalobu vo výške
16,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 Eur + DPH) + režijný paušál (8,39 Eur) + DPH, spolu vo výške 29,99 Eur.

Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov
právneho zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS
3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.