Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/358/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208064
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115208064.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o.,
IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, Bratislava, 821 01, proti povinnej: C. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Dr. C. D. XX/X, C., XXX XX, štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 157,96
Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Ďurica, so sídlom Borovianska

17, Zvolen, 960 01, pod spis. zn. EX 1693/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1079/2015-17 zo dňa 13.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímokresnýsúdpodľaust.§44ods.2zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenianavykonanieexekúcie.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenéna
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.
zn. sp. zn. PW-A/0114/0142 zo dňa 30.04.2014 (ďalej rozhodcovský rozsudok). Súd prvého stupňa
vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako
veriteľom a povinnou ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde

svoj nárok je spotrebiteľskou zmluvou. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že Zmluva o úvere
č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou
ako dlžníkom dňa 21.12.2006, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj
nárok je spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd posúdil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej
bol rozhodcovský rozsudok vydaný a tvorí súčasť Obchodných podmienok právneho predchodcu
oprávneného pre úver [verzia 2/2006 - bod 9.2] ako neprijateľnú podmienku. Z obsahu rozhodcovskej

doložky vyplýva, že všetky spory vzniknuté medzi pôvodným veriteľom a povinnou musia byť riešené
v rozhodcovskom konaní pred vybraným rozhodcovským súdom, takáto rozhodcovská doložka teda
podľa názoru súdu znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na jej
zaradenie do prílohy zmluvy, ktorá je celá pripravená na formulárovom tlačive vopred pripravenom
pôvodným veriteľom a konkrétne údaje o povinnej sa do nej len vpisujú. Povinná ako spotrebiteľ

mohla zmluvu len odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu. Takéto znenie rozhodcovskej doložky, ktoré v rámci jej dojednania vyžaduje
a núti spotrebiteľa aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je znením, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej
ako spotrebiteľa. Na základe uvedeného mal súd za to, že rozhodcovská doložka bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy. V dôsledku toho súd považoval exekučnýtitul za materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie. Veľmi obšírne, vo viacerých smeroch a v širokých teoretických súvislostiach prezentoval
svoje výhrady voči uzneseniu okresného súdu. Namietal, že okresný súd prekročil zákonné limity pre
skúmanie žiadosti o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať výlučne

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
nemá teda žiadne oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje
rozhodcovskú doložku. Ďalej uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný
súd. Zatiaľ čo rozhodcovia pri postupe v zmysle § 37 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

(ďalej len ZoRK) môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť
rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov podľa § 40 ZoRK. Doručený rozhodcovský
rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa ustanovení § 159 O. s. p. Súd nemôže vec
prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť-

navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a
preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Je tu teda prekážka „res
iudicata“. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Poukázal i na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Ďalej uviedol, že oprávnený postupoval v súlade § 93
b) zákona o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s

tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku a to, že ju neodmietol, je
prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Oprávnený poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo
vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú
pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z

geograficky rôznych oblastí SR, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových
strán, dlžník ako spotrebiteľa nevynímajúc. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti
oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ak exekučný
súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy
než tie, ktoré sú výslovne uvedené v tomto ustanovení, ako aj v prípadoch, keď na ťarchu oprávneného

reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k
takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej situácii vyjadriť. Ďalej namietal, že súd v danej veci
aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom
sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu.

Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého
priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade
nie interpretačný. Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy

judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo
rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom
tohto konania bezprostredne záväzná. Podľa oprávneného dochádza k porušeniu právnej istoty a
legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú
aj zamietajú. Naviac exekučný súd povinného na základe jeho postavenie neprimerane zvýhodňuje.

Poukázal tiež na to, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal
exekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,a.s.,zapísanéhovzozname
stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia
rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby krajský súd

napadnuté uznesenie zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, alebo alternatívne aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie.Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca predložil vec na

rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) v celom rozsahu uznesenie okresného súdu ako

vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného
titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri
ROZHDODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a. s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. PW-
A/0114/0142 zo dňa 30.04.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe

zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinnou ako dlžníkom dňa 21.12.2006.

V bode 9.2 obchodných podmienok pre úver [verzia 2/2006] sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok pre úver budú riešené dohodou. V

prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Poštovej banky (právneho predchodcu oprávneného)
na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a
obchodnými podmienkami pre úver, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo
obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zdriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882, zapísaná v OR

SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. č. 3157/B [RAM] podľa jeho vnútorných predpisov. Strany sporového
konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich konečné a záväzné.
Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

V zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný

súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého

exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a

nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po

stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „O.Z“) - účinného v čase
uzatvorenia zmluvy; spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na

jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 O.Z. - účinného v čase uzavretia zmluvy; dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 O.Z. - účinného v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 O.Z. - účinného v čase uzavretia zmluvy; spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 O.Z. - účinného v čase uzavretia zmluvy; neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie okresného súdu, že vzťah, ktorý vznikol medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinnou je spotrebiteľským vzťahom. Z predloženej zmluvy
nevyplýva, že povinná je podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal

v rámci svojej obchodnej činnosti. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď na právne vzťahy
vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú podmienku z
hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť
legitimitu pre exekučný titul je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska úrovne informovanosti a táto situácia ho

núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom
mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred
pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek
spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam
zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka - zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory budú v oboch prípadoch, teda nielen pokiaľ bude
žalobcom dodávateľ, ale aj v prípade, ak žalobcom bude spotrebiteľ, riešené výlučne rozhodcovským
súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov podáva žaloby z obdobných úverových
zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že v podstate v dopredu naformulovanej
zmluve určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa

všeobecným súdom. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej
rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, vo všeobecných obchodných podmienkach, resp. obchodných

podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj obchodné podmienky pre úver [verzia 2/2006] upravujúce rozhodcovskú doložku,vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj s obchodnými podmienkami pre úver a tým aj s
rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou a preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre začatie (vedenie) exekúcie, preto napadnuté
uznesenie podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.