Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/387/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111210865
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:7111210865.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: JUDr. V. R., L. XX, K., zastúpenej advokátom
JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlová 3, Košice, proti odporcovi: Park snow Veľká Lomnica, s.r.o.,
Dvořákovo Nábrežie 8, Bratislava, IČO: 36 781 118, zastúpenému Advokátska kancelária RELEVANS
s. r. o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia
18.504,39 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č.k.

9C/243/2011-148, zo dňa 30.4.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia 1.308,84 eura na
účet právneho zástupcu odporcu vedený v J&T banke, a.s. pobočke zahraničnej banky, číslo účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka svoj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia 18.504,39

eura s prísl. odôvodnila tým, že 19.7.2010 podala na Okresný súd Kežmarok návrh o určenie, že
nehnuteľnosti vedené Správou katastra Kežmarok, okres Kežmarok, obec Veľká Lomnica, katastrálne
územie Veľká Lomnica, zapísané na liste vlastníctva č. XXX a to parcely registra „E“ parc. č. XXXX/X -
trvalé trávne porasty o výmere 1.599 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 501 m2, parc.
č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 13 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
624 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 1.427 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne

porasty o výmere 2 m2, parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 21 m2, ktorých ako vlastník je
vedenýodporca,patriadodedičstvapoQ.R.,zomr.X.XX.XXXXaP.R.,rod.A.,D..XX.X.XXXX.Zároveň
uviedla, že predmetné nehnuteľnosti sú súčasťou ložiska nevyhradených nerastov vedených Obvodným
banským úradom v Spišskej Novej Vsi. Podstatou bezdôvodného obohatenia u odporcu je ťažba
štrkopiesku z predmetných nehnuteľností a ich následné speňaženie, ktoré sa prejavuje na jeho majetku
zvýšením jeho aktív. Po odkúpení predmetných nehnuteľností odporcom na základe kúpnopredajnej

zmluvy z roku 2007 dochádzalo a stále dochádza k ťažbe neupravovaného štrkopiesku. Tento štrk
prostredníctvom nákladnej dopravnej spoločnosti vyvážal a používal ako neupravený a neošetrený
štrkopiesok na výstavbu nádrže pre zasnežovanie celého strediska v Tatranskej Lomnici. Akumulačná
vodná nádrž, na ktorú bol použitý štrk z predmetných nehnuteľností, je umiestnená pri dolnej stanici
kabínkovej lanovky v Tatranskej Lomnici. Súhrnná plocha predmetných nehnuteľností, z ktorých bol
ťažený predmetný štrk, je 4.187 m2. Pri priemernej výške vrstvy štrku v zemi 7 m na danej ploche, objem

štrku, ktorý bol vyťažený predstavuje množstvo 29.300 m3. Pri priemernej objemovej hmotnosti štrku
1.700 kg na m3 je to približne 49.800 ton štrkopiesku, ktoré bolo z predmetnej plochy vyťažené a tým privýkupnej cene 2 eurá za tonu štrkopiesku je celková suma peňažnej hodnoty bezdôvodného obohatenia
99.650 eur. Navrhovateľka z uvedenej sumy požadovala 18.506,43 eura, ktorá predstavovala numerické
vyjadrenie jej čiastky, ktorá by jej na predmetných nehnuteľnostiach patrila v prípade, že bude v konaní

vedenom na Okresnom súde Kežmarok úspešná a predmetné nehnuteľnosti budú predmetom dedičstva
po jej právnych predchodcoch, ktorí vlastníctvo k nim nadobudli na základe Výmeru o vlastníctve pôdy
ešte v roku 1949 a toto právo im nebolo odňaté a ani sa ho nevzdali právne účinným spôsobom. Súčasne
v návrhu žiadala prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/173/2010, keďže v danom konaní sa riešila otázka, ktorá mala podstatný

význam pre rozhodnutie vo veci samej a to, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnych
predchodcoch navrhovateľky. Úspech v predmetnom konaní by logicky znamenal, že odporca sa nikdy
nemohol stať vlastníkom uvedených nehnuteľností, keďže ich nadobudol od nevlastníka.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 9C/243/2011-102, zo dňa 21.8.2012, zamietol návrh na prerušenie
konania, proti ktorému podala navrhovateľka odvolanie. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.

3Co/494/2012-117,zodňa30.11.2012,napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmeniltak,žekonanie
prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
8C/173/2010. Podaním z 25.11.2013 odporca navrhol súdu prvého stupňa, aby pokračoval v konaní,
nakoľko konanie na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/173/2010 sa skončilo rozsudkom č.k.
8C/173/2010-323,zodňa15.8.2013,pričomvýrokI.,ktorýmsazamietolnávrhnavrhovateľky,nadobudol

právoplatnosť 8.10.2013. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že navrhovateľka podaním doručeným
18.3.2014 vzala návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že dlhodobo žije v Izraeli,
dňa 10.3.2013 sa jej narodil syn, o ktorého sa osobne stará a zároveň trpí nepriaznivým zdravotným
stavom v dôsledku vredu na žalúdku. Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne jej tak znemožňujú náležité
uplatňovanie jej práv v predmetnom spore a keďže sa nemôže dôkladne venovať svojim právnym

veciam, nepovažuje za vhodné pokračovať v predmetnom konaní. Navrhla, aby súd predmetné konanie
zastavil a o trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V
súvislosti s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa poukázala na svoju Žiadosť o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov z 13.1.2012 a pre jej doplnenie uviedla, že nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne

dávky v Slovenskej republike a ani v Izraeli, pretože pre zdravotné problémy sa v poslednom období
zdržiavala na území Slovenskej republiky a tak jej dávky boli pozastavené. Navyše starostlivosť o jej
ročného syna, ako aj zdravotné komplikácie jej v súčasnosti neumožňujú zamestnať sa.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada

úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná
náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto
ich vznik zavinil. V prípade zastavenia konania platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky obsiahnuté v § 146 ods. 2 O.s.p. Súd pri
rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky

na použitie § 146 ods. 2 O.s.p., teda či nejde o niektorú zo spomínaných výnimiek, a len v prípade,
že tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že
prvá výnimka je zakotvená v § 146 ods. 2 O.s.p., ktorá predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov
konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Vždy
bude zavinenie na strane navrhovateľa, a teda ajpovinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom

na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods.
2 veta druhá O.s.p., teda že späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním odporcu. Druhou výnimkou
je, že ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca (§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.). Tak je to napr. vtedy, keď odporca po podaní návrhu
plnil navrhovateľovi, v dôsledku čoho navrhovateľ vzal návrh späť. Z uvedeného mu vyplynulo, že v

prípade späťvzatia návrhu súd prioritne skúma, či navrhovateľ nevzal svoj návrh späť pre správanie
odporcu (pokiaľ bol návrh podaný dôvodne). V prípade ak je tomu tak, zaviaže na úhradu trov konania
odporcu. V prípade ak tomu tak nie je, z procesného hľadiska zásadne platí, že navrhovateľ zavinil
zastavenie konania, čo podporuje súdna prax spolu s konštantnou judikatúrou. Na základe vyjadrenia
navrhovateľky, táto vzala svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že dlhodobo žije v Izraeli, dňa

10.3.2013 sa jej narodil syn o ktorého sa osobne stará a zároveň trpí nepriaznivým zdravotným stavom
v dôsledku vredu na žalúdku. Uvedené skutočnosti podľa jej názoru vo svojom súhrne znemožňujú
náležité uplatňovanie jej práv v predmetnom spore a keďže sa nemôže dôkladne venovať svojim
právnym veciam, nepovažovala za vhodné pokračovať v predmetnom konaní. Z rozsudku Okresnéhosúdu Kežmarok č.k. 8C/173/2010-323, zo dňa 15.8.2013, je zrejmé, že súd návrh o určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po Q. R. P. P. R., T.. A. zamietol z dôvodu, že na strane navrhovateľov,
resp. odporcov nevystupujú všetci dedičia po nebohých poručiteľoch. Z uvedeného mal súd prvého

stupňa za zrejmé, že návrh nebol vzatý späť pre správanie odporcu a keďže nebola možná aplikácia
§ 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. platí, že zastavenie konania zavinila navrhovateľka. V tomto prípade
nemohol rozhodovať o trovách konania podľa § 146 ods. 1 O.s.p., nakoľko sa v danom prípade aplikuje
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ako jedna z výnimiek zo všeobecnej zásady, že v prípade zastavenia
konania nemá právo na náhradu trov konania žiaden z účastníkov konania. V takomto prípade je preto

navrhovateľka povinná nahradiť trovy konania odporcovi. Zároveň súd prvého stupňa posúdil, či v
predmetnom konaní nie je možné použiť § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať odporcovi náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z dôvodu, že samotná navrhovateľka odkázala pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa na jej Žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov z 13.1.2012,
súd prvého stupňa sa pri skúmaní jej majetkových pomerov oboznámil s predmetnou žiadosťou, ako aj s
vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Z predmetného tlačiva okrem iného

vyplýva, že navrhovateľka býva v Izraeli spolu s partnerom, pričom všetky náklady spojené s bývaním
hradí jej partner. Na Slovensku vlastní byt v Košiciach a je spoluvlastníčkou v 1/10 pozemkov vo Veľkej
Lomnici zapísaných na LV č. 1498, ďalej pozemkov zapísaných na LV č. XXX vo veľkosti 35/576 a na
LV č. XXX vo veľkosti 6/192 v katastrálnom území Nemecká, okres Brezno. V súčasnosti nepoberá
žiadne dávky v Izraeli, nakoľko tieto jej boli pozastavené a z dôvodu osobnej starostlivosti o ročného

syna a pretrvávajúcich zdravotných problémov sa nemôže zamestnať. K aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. súd
prvého stupňa uviedol, že musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd bežne prihliada
jednak na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ako aj
na okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu práva na súde a postoj účastníkov v priebehu konania.

Dôvodom spočívajúcim v pomeroch účastníkov je napr. skutočnosť, že sa účastník, ktorý nemal úspech
vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný
osobitného zreteľa. Poznamenal, že použitie § 150 O.s.p. nemá slúžiť k zmierňovaniu majetkových
rozdielov medzi účastníkmi konania, ale k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami na
dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Zároveň umožňuje zabezpečiť spravodlivú ochranu

práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchovu na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinnosti a na úctu k právam iných osôb. V § 150 O.s.p. sa preto jedná o odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Nepriznať, hoci len čiastočne,
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania možno len za predpokladu, že v konkrétnej veci
možno od takéhoto úspešného účastníka spravodlivo požadovať, aby si sám hradil jemu vzniknuté

trovy konania a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Pri rozhodovaní súdu o tom, či sú splnené podmienky § 150 ods. 1 O.s.p. pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania je potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých vidí
naplnenie dôvodu hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané
a to zo všetkých aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov konania odporcovi. V prvom rade zdôraznil, že navrhovateľka
iniciovala začatie súdneho sporu a vzhľadom na výšku ňou uplatneného nároku (18.504,39 eura s
prísl.), ako aj na skutočnosť, že bola od začiatku zastúpená advokátom (napokon aj ona samotná má

právnické vzdelanie), mala a mohla vedieť, v akej výške sa prípadné trovy súdneho konania budú
pohybovať. V žiadnom konaní nemožno vopred vylúčiť možnosť neúspechu vo veci samej, preto bolo na
navrhovateľke, aby aj s prihliadnutím na svoje majetkové pomery zvážila, či je ochotná podstúpiť riziko
prípadného neúspechu vo veci, s ktorým sa spája aj povinnosť náhrady trov konania (resp. povinnosť
náhrady trov konania odporcovi v dôsledku ním nezavineného späťvzatia návrhu navrhovateľkou).

Uvedené možno zvýrazniť ešte o to viac v konaní, v ktorom navrhovateľka nebola nútená brániť svoje
právo, ale v ktorom by si prípadným úspechom značnou mierou vylepšila svoje aktíva a prípadným
neúspechom by nič nestratila. Ak sa navrhovateľka aj napriek svojím majetkovým pomerom, ktoré
označuje za nepriaznivé, rozhodla, že riziko neúspechu v konaní podstúpi a návrh podala, nie je
dôvodné, aby súd neskôr nepriaznivé následky tohto rozhodnutia bez ďalšieho odstraňoval aplikáciou

§ 150 ods. 1 O.s.p. a to na úkor druhého účastníka konania. Navyše v prípade navrhovateľky z
objektívneho hľadiska nemožno hovoriť o tom, že by bola nemajetná, resp. že by trpela hmotnou núdzou.
Podľa jej samotných tvrdení je vlastníčkou, resp. spoluvlastníčkou niekoľkých nehnuteľností na území
Slovenskej republiky, pričom dlhodobo žije v zahraničí, čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní, spolu sostatnými skutočnosťami ňou uvedenými, vzal do úvahy. Súd prvého stupňa zároveň skúmal okolnosti,
ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu, ako aj postoj jednotlivých účastníkov počas konania a
skutočnosť, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri

prvom úkone, ktorý mu patril. V nadväznosti na to zhrnul, že navrhovateľka svoj návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 18.504,39 eura s prísl. odôvodnila tým, že jej právni predchodcovia
nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, na ktorých odporca ťaží štrkopiesok, ktoré im nebolo
odňatéaanisahonevzdaliprávneúčinnýmspôsobomapretonastraneodporcudošlokbezdôvodnému
obohateniu a zároveň aj ťažbou štrkopiesku dochádza k jeho bezdôvodnému obohateniu. Žalovanú

sumu si vyčíslila ako numerické vyjadrenie jej čiastky, ktorá jej bude na predmetných nehnuteľnostiach
patriť v prípade, že bude v konaní na Okresnom súde Kežmarok úspešná a predmetné nehnuteľnosti
budú predmetom dedičstva po jej právnych predchodcoch. Zároveň už v samotnom návrhu navrhla
prerušiťtotokonaniedoskončeniakonaniavedenomnaOkresnomsúdeKežmarok,tedaodpočiatkubol
jej nárok podmienený rozhodnutím v inom konaní. Z rozsudku č.k. 8C/173/2010-323, zo dňa 15.8.2013,
vyplýva, že v predmetnom konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, sa samotná navrhovateľka

vyjadrila, že nie je jedinou dedičkou po nebohých poručiteľoch, zároveň vie vyšpecifikovať všetkých
dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy, ale títo neboli zobratí do konania na strane navrhovateľov, pretože
ak by konanie prebiehalo s toľkými navrhovateľmi, bolo by procesne veľmi náročné, odročovalo by sa a
nebolo by možné vec dlhodobo ukončiť. Súd v rozsudku konštatoval, že v konkrétnom konaní na strane
navrhovateľov musia vystupovať všetci dedičia (jedná sa o nerozlučné spoločenstvo) prichádzajúci do

úvahy a v prípade, že niektorý z nich nesúhlasí so vstupom do konania, musí byť na strane žalovanej a
preto z dôvodu nedostatkov aktívnej a pasívnej legitimácie návrh zamietol. Na základe uvedeného mal
súd prvého stupňa za to, že vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo k podaniu návrhu navrhovateľkou
(nebolo zrejmé, či je vôbec aktívne legitimovaná a či má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia),
nie je spravodlivé požadovať od odporcu, aby trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia

vzniknuté mu nevyhnutnou obranou v konaní znášal sám; odporca navyše uviedol všetky skutočnosti
a dôkazy už pri svojom prvom úkone (vyjadrenie k návrhu z 26.5.2011) a ani svojím správaním nedal
príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Súd prvého stupňa nemohol opomenúť na skutočnosť,
že v konaní na Okresnom súde Kežmarok došlo k zamietnutiu návrhu z dôvodu nedostatku aktívnej i
pasívnej legitimácie, za čo je v konečnom dôsledku zodpovedná samotná navrhovateľka. Na základe

dispozitívneho úkonu navrhovateľky, ktorá vzala svoj návrh v celom rozsahu späť ešte pred prvým
pojednávaním vo veci samej, súd prvého stupňa v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil a
odporcovi v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. priznal v podrobnej špecifikácii náhradu trov právneho
zastúpenia 1.308,84 eura.

Proti uzneseniu v časti trov konania podala navrhovateľka odvolanie a žiadala uznesenie v napadnutej
časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zastávala názor, že boli dané dôvody hodné osobitného
zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Uviedla, že súd prvého stupňa ju zaviazal na náhradu
trov konania v nesprávnej výške. Svoj názor oprela o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý
svojim rozhodnutím č.k. 17Co/199/2013-339, zo dňa 19.11.2013, vo veci trov konania vedeného pred

Okresným súdom v Kežmarku poskytol diametrálne odlišný pohľad na otázky, ktoré riešil súd prvého
stupňa v napadnutom uznesení. Otázka aktívnej legitimácie a jej prípadného nedostatku v konaní pred
Okresným súdom v Kežmarku je do značnej miery sporná a nie je definitívne súdnou praxou vyriešená.
V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2375/2012. Nestotožnila
sa s odôvodnením napadnutého uznesenia čo do neaplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to,

že len zlé majetkové a osobné pomery účastníka nemožno považovať za dôvod hodný osobitného
zreteľa a upriamila pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo/2/2008, zo dňa
25.2.2009, podľa ktorého, dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov.
V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by

postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného
ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Zastávala názor, že nepriaznivosť jej sociálnej a majetkovej
situácie bola dostatočne preukázaná v podanej žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov ako aj v
podaní, ktorým vzala návrh v celom rozsahu späť a v konečnom dôsledku aj aprobovaná rozhodnutím

súdu o jej oslobodení od súdnych poplatkov v celom rozsahu. K argumentácii súdu prvého stupňa, že
je vlastníčkou nehnuteľností a žije v zahraničí konštatovala, že byt, ktorý vlastní, je dlhodobo užívaný
jej matkou a sama z neho nemá žiaden majetkový prospech. Skutočnosť, že žije v Izraeli, samo o sebe
nijako neznamená, že by tým bola jej sociálna situácia akokoľvek zlepšená, či automaticky priaznivá amala za to, že skutočnosti uvedené v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov preukazujú opak.
Uviedla, že v zmysle ustálenej súdnej praxe je potrebné vždy hodnotiť aj pomery druhého z účastníkov
konania. V tomto prípade je odporcom obchodná spoločnosť s rozsiahlym portfóliom obchodných

činností, vlastniaca veľké množstvo nehnuteľného majetku v lukratívnych oblastiach Vysokých Tatier,
okreminéhorealizujúcaplánovanúinvestíciuvoVeľkejLomnicivhodnote26miliónoveur(akotovyplýva
z verejne dostupných informácii na internete a v tlačených médiách). Na druhej strane sa ona, ako
navrhovateľka, podanými návrhmi snaží zachovať si vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam,
ktoré neoprávnene užíva a požíva odporca. Poukázala na svoje správanie, ako jeden z dôvodných

faktorov na prípadnú aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.; v záujme zachovania svojho nároku podala
návrh v tomto konaní, aby sa tak vyhla jeho premlčaniu a ihneď, v záujme hospodárnosti konania
a predchádzania vzniku zbytočných trov, navrhla prerušenie konania. Ihneď po odpadnutí prekážky
konania, pre ktoré bolo konanie prerušené, vzala späť podaný návrh, znova, aby sa predišlo akýmkoľvek
trovám na strane účastníkov konania. Mala tak za to, že všetky úkony ňou uskutočnené, smerovali k
minimalizácii trov, resp. ich úplnému predídeniu. Napriek tomu, že v konaní sa neuskutočnilo ani jedno

pojednávanie, je však zaviazaná na náhradu trov 1.308,84 eura. Uvedené je výrazom neprimeranej
procesnej prísnosti, ktorá môže by zmiernená práve len aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. Okolnosti, ktoré ju
viedli k uplatneniu práva na súde (snaha o ochranu svojho vlastníckeho práva) ako aj jej postoj v konaní
(maximálna snaha o minimalizáciu trov na oboch stranách sporu) plne odôvodňujú aplikáciu § 150 ods.
1 O.s.p. Zastávala názor, že skutočnosti rozhodné pre toto konanie za žiadnych okolností neodôvodňujú

priznanienárokunanáhradutrovkonaniaodporcovi,čodoúkonovoznačenýchako„Vyjadrenieknávrhu
na prerušenie konania zo 14.3.2012“ a „Vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu č.k. 9C/243/2011-102“,
oba v hodnote 176,77 eura, režijného paušálu k týmto úkonom a DPH za takto vyčíslené trovy. Uviedla,
že už v podanom návrhu navrhla prerušenie konania, a teda odporca sa k takémuto návrhu vyjadril už
v podanom vyjadrení k návrhu (str. 6 vyjadrenia odporcu) a preto niet dôvodu, prečo odporcovi priznať

nárok na náhradu trov konania za takýto zbytočne duplicitný úkon. Okrem toho bola v časti konania, v
ktorej navrhovala prerušenie konania v celom rozsahu úspešná, a preto by nemala znášať trovy takéhoto
úkonu odporcu ako aj jeho neskoršieho úkonu v podobe vyjadrenia k podanému odvolaniu. Ak súd
prvého stupňa vychádzal zo zásady úspechu v konaní a odvolací súd odporcom tvrdený právny názor
vyvrátil, niet dôvodu, prečo by mala za takýto svoj úspech v časti konania znášať akékoľvek trovy iného

neúspešného účastníka. K uvedenému opätovne poukázala na odôvodnenie rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove č.k. 17Co/199/2013-339, zo dňa 19.11.2013, vo vzťahu k totožnej procesnej situácií
medzi ňou a odporcom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Uviedol, že výrok o trovách konania napadnutého uznesenia považuje za správny. K údajnému
nesprávnemu nepoužitiu § 150 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
majetkové a osobné pomery účastníka nie sú jediným alebo rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ak bola navrhovateľka oslobodená od súdnych poplatkov, táto
skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje výnimočnosť situácie, ktorú má na mysli § 150 ods. 1 O.s.p.

Napokon sama navrhovateľka poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo 2/2008,
v ktorom sa zdôrazňuje, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať
na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, ako aj na okolnosti, ktoré
viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní. Nesúhlasil s jej
názorom, že dôvodom na späťvzatie návrhu bola predovšetkým jej dlhodobo nepriaznivá sociálna a

zdravotná situácia, pretože k späťvzatiu pristúpila až po tom, ako v konaní vedenom pred Okresným
súdom Kežmarok pod sp. zn. 8C/173/2010 bol jej návrh zamietnutý. Ak by návrh nevzala späť, súd
prvého stupňa by musel jej návrh zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Tomu svedčí
fakt, že v konaní pred Okresným súdom Kežmarok sa mala vyriešiť otázka jej aktívnej legitimácie -
vlastníckeho práva k pozemkom a táto otázka bola na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu

Kežmarok č.k. 8C/173/2010-323 vyriešená tak, že návrh bol zamietnutý. Existencia jeho vlastníckeho
práva k predmetným pozemkom tak nebola vyvrátená. Mal za to, že navrhovateľkou uvedené tvrdenie
bolo okrem iného v rozpore s jej ďalším tvrdením, že ihneď po odpadnutí prekážky konania, pre ktoré
bolo prerušené, vzala späť podaný návrh, aby sa predišlo akýmkoľvek trovám na strane účastníkov
konania. Ak vzala návrh späť pre jej zlú sociálnu a zdravotnú situáciu až po vyriešení predbežnej otázky

jej aktívnej legitimácie, účelom tohto úkonu nemohlo byť, aby predišla vzniku jeho ďalších trov v konaní.
V tom čase už totiž musela nutne očakávať neúspech v tomto konaní. Poukázal na to, že už vo vyjadrení
k návrhu na prerušenie konania z 15.3.2012 tvrdil nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky v tomto
konaní. Rovnako aj v konaní pred Okresným súdom Kežmarok opakovane poukázal na to, že účastníkmikonania nie sú všetci dedičia po neb. Q. R. a neb. P. R.. Navrhovateľka v uvedenom konaní tento
nedostatok neodstránila, čoho dôsledkom bol jej neúspech v konaní pred Okresným súdom Kežmarok
a tento nedostatok by bol súčasne dôvodom pre jej neúspech v tomto konaní, ak by nezvala návrh

na začatie konania späť. Namietal, že sociálna a zdravotná situácia navrhovateľky nie je dostatočným
dôvodom pre použitie § 150 ods. 1 O.s.p. Opačný záver nevyplýva ani z rozhodnutia Krajského súdu v
Prešoveč.k.17Co/199/2013-339.ktorývtomtorozhodnutívytýkalsúduprvéhostupňa,žesanezaoberal
možnou aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. a neodôvodnil náležite svoje rozhodnutie (t.j. neposudzoval či
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania alebo nie). Z jeho

rozhodnutia ale nevyplýva záver, že oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov samo o sebe
zakladá dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania. Zdôraznil, že v tomto
konaní sa súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia riadne zaoberal možnou aplikáciou
§ 150 ods. 1 O.s.p. a tiež zdôvodnil, prečo cit. ustanovenie neaplikoval. Mal za potrebné uviesť, že
samotná navrhovateľka má právnické vzdelanie, bola v konaní zastúpená advokátom a mohla tak účinne
uplatňovať svoje práva v konaní. Jej osobné pomery teda takisto neodôvodňujú použitie § 150 ods. 1

O.s.p. Taktiež rozsah jeho obchodných činností nemôže odôvodniť výnimočnosť danej situácie, nakoľko
nemá žiaden súvis s jeho majetkovými pomermi. Uviedol, že navrhovateľka prehliadla skutočnosť,
že vlastníkom nehnuteľností (na ktorých sa mal odporca bezdôvodne obohatiť tým, že na nich ťažil
štrkopiesok) nie je on, ale spoločnosť FORESPO HELIOS 2 a.s. Súhlasil s názorom súdu prvého stupňa,
že účelom § 150 ods. 1 O.s.p. nie je zmierňovanie majetkových rozdielov medzi účastníkmi konania.

K údajnému nesprávnemu vyčísleniu trov konania uviedol, že úspech účastníka konania sa posudzuje
vo veci samej a nie vo vzťahu k jednotlivým procesným úkonom účastníka v konaní. Bol názoru, že
navrhovateľka si zjavne zamieňa zásadu úspechu vo veci so zásadou zavinenia zastavenia konania.
Účastníkovi konania, ktorý nezavinil, že sa konanie muselo zastaviť, patrí náhrada trov celého konania.
Ani v tomto prípade sa neposudzuje, či mal účastník, ktorý zavinil, že sa konanie (v celom rozsahu)

muselo zastaviť, úspech v čiastkovom úkone počas konania. Poukázal na znenie § 146 ods. 2 O.s.p.,
z ktorého jednoznačne vyplýva povinnosť navrhovateľky nahradiť trovy konania aj v tej časti, v ktorej
navrhovala prerušenie konania. Trovy konania sa v takom prípade nahrádzajú v celom rozsahu, za celé
konanie. Jediným dôvodom, kedy by bolo možné nepriznať náhradu trov časti konania by bolo, ak by
došlo k čiastočnému zastaveniu konania (a súčasne v ostatnej časti konania by boli splnené zákonné

podmienky pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania). Zastával tiež názor, že nepriznať náhradu
trov konania za úkony Vyjadrenie k návrhu a Vyjadrenie k odvolaniu by bolo opodstatnené len vtedy,
ak by sa preukázalo, že nešlo o úkony potrebné na účelné bránenie práva proti navrhovateľke. Oba
úkony jednoznačne smerovali k tomu, aby sa v záujme hospodárnosti konania pred Okresným súdom
Bratislava IV pokračovalo v konaní a návrh sa zamietol. V konaní pred Okresným súdom Kežmarok

bol návrh navrhovateľky zamietnutý, čím sa preukázalo jeho tvrdenie o nedostatku aktívnej legitimácie
navrhovateľky. Skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave napokon zmenil predmetné uznesenie súdu
prvého stupňa (a teda navrhovateľka bola vo svojom návrhu na prerušenie konania úspešná), nie je
podstatná, keďže nedostatok jej aktívnej legitimácie sa napokon v konaní preukázal a bol by dôvodom
pre zamietnutie návrhu v tomto konaní. Niet potom rozumných pochýb o tom, že predmetné úkony boli

účelné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie v časti
priznanej náhrady trov konania odporcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správne a
nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený (§ 150 ods. 1 O.s.p.). Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj

v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na
okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady
trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcichkritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi konania a
aby neodporovalo dobrým mravom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo
17/2009).

Samotné nepriaznivé majetkové či príjmové pomery účastníka konania, ktorému má byť uložená
povinnosť nahradiť trovy konania druhému účastníkovi, teda nemusia ešte odôvodňovať aplikáciu § 150
ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť príčiny nepriaznivej situácie účastníka konania a
okolnosti konkrétneho prípadu.

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti uznesenia odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci
nebola sporná aplikácia § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pre rozhodnutie o uložení povinnosti navrhovateľky
zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, keď súd prvého stupňa vychádzajúc zo skutočnosti, že
navrhovateľka nevzala návrh späť pre správanie odporcu, dospel k správnemu záveru, že zastavenie
konania zavinila navrhovateľka a preto jej uložil povinnosť nahradiť trovy konania odporcovi.

Pokiaľ navrhovateľka žiadala aplikovať § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznať
s poukazom na špecifikované dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd konštatuje, že súd
prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého uznesenia dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými
skutkovými okolnosťami, ktoré dôvody hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady

trov konania odporcovi nenaplnili a svojou argumentáciou sa vysporiadal aj s väčšinou námietok
uvádzaných navrhovateľkou v odvolaní, ktoré odvolací súd nepovažoval za právne relevantné na
privodenie zmeny rozhodnutia súdu. Aj keď navrhovateľka v konaní žiadala o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov, hodno podotknúť, že súd prvého stupňa o tejto žiadosti, vzhľadom na späťvzatie
návrhu,nerozhodoval.Niejepretodôvodnáargumentácianavrhovateľky,ženepriaznivosťjejsociálneja

majetkovejsituáciebolaaprobovanáajrozhodnutímsúduojejoslobodeníodsúdnychpoplatkovvcelom
rozsahu. Ani okolnosť spočívajúca v tvrdenom zdravotnom stave navrhovateľky nemôže podľa názoru
odvolacieho súdu zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania;
je všeobecne známou skutočnosťou, že chronická gastritída, ktorou navrhovateľka podľa lekárskych
záznamov trpí, nevedie pri vhodnom klinickom sledovaní a liečbe k významnému zhoršeniu kvality

života u pacienta. K aplikácii § 150 ods. 1 O.s.p. nemôžu vzhľadom na jeho výnimočný charakter viesť
bez ďalšieho ani výrazné rozdiely medzi majetkovými pomermi účastníkov, či skutočnosť, že náhrada
trov konania by mala byť priznaná obchodnej spoločnosti s rozsiahlym portfóliom obchodných činností,
vlastniacej veľké množstvo nehnuteľného majetku. Poukazovanie navrhovateľky na rozsah obchodných
činností odporcu preto nemôže mať bez ďalšieho žiaden vplyv na rozhodnutie o možnosti aplikácie

uvedeného ustanovenia a to aj s ohľadom na jej celkové majetkové pomery; okrem bytu v Košiciach v jej
výlučnom vlastníctve (bez ohľadu na jeho nekomerčné využívanie rodinným príslušníkom) je podielovou
spoluvlastníčkou viacerých pozemkov na území SR. Z pohľadu okolností, ktoré viedli navrhovateľku k
uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a jej postoja v konaní, nie je bezvýznamnou ani
skutočnosť, že predmetné konanie bolo iniciované navrhovateľkou, od začiatku zastúpenej advokátom,

ešte predtým, než mala vyriešenú vlastnú (aktívnu) vecnú legitimáciu v konaní. Návrh na začatie
konanie zobrala späť až po tom, ako v konaní vedenom pred Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn.
8C/173/2010 (ktoré by v prípade jej úspechu zakladalo aj jej aktívnu legitimáciu), bol navrhovateľkin
návrh na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej právnych predchodcoch, zamietnutý. Pre
navrhovateľku by bolo logicky ďalšie pokračovanie v konaní pre zrejme bezúspešné uplatňovanie jej

práva nehospodárne a bezpredmetné; pokiaľ by dôvod jej späťvzatia návrhu mal skutočne spočívať v jej
dlhodobo nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii, mohla návrh na začatie konania v predmetnej veci
vziať späť oveľa skôr, ako rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C/173/2010, zo dňa 15.8.2013,
nadobudol právoplatnosť (18.10.2013) a odporca podal návrh na pokračovanie v konaní. Navrhovateľka
žila (dlhodobo) v Izraeli aj pred 18.3.2014, syn sa jej narodil 10.3.2013 a nepriaznivý zdravotný stav

sama charakterizovala ako chronický (opakovaný, zdĺhavý). Možno preto prisvedčiť odporcovi, že pokiaľ
navrhovateľka vzala návrh späť pre jej zlú sociálnu a zdravotnú situáciu až po vyriešení predbežnej
otázky jej aktívnej legitimácie, účelom tohto úkonu nemohlo byť predídenie vzniku jeho ďalších trov v
konaní.

Zo strany navrhovateľky nebolo náležité ani poukazovanie na uznesenie Krajského súdu v Prešove,
ktorý svojim rozhodnutím č.k. 17Co/199/2013-339, zo dňa 19.11.2013, vo veci trov konania vedeného
pred Okresným súdom Kežmarok mal poskytnúť „diametrálne“ odlišný pohľad na otázky, ktoré riešil
súd prvého stupňa v napadnutom uznesení; v predmetnom uznesení Krajský súd v Prešove vyčítalOkresnému súdu Kežmarok, že jeho rozhodnutie neobsahuje žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali
aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je riadne odôvodnené
a je arbitrárne, dochádza k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a porušuje sa právo na súdnu ochranu a

právo na spravodlivé súdne konanie. Uvedený nedostatok bol preto zo strany Krajského súdu v Prešove
dôvodom na zrušenie veci podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. vo výroku o trovách konania.

So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. nevzhliadol
výnimočnosť ani v okolnostiach danej veci, ale ani v okolnostiach na strane navrhovateľky. Súd

prvého stupňa preto postupoval správne, keď navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu
trov konania, pri súčasnom neaplikovaní § 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že výšku takto priznaných trov
navrhovateľka v podanom odvolaní ani nerozporovala. Námietka navrhovateľky o neúčelnosti úkonov
označených ako „Vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo 14.3.2012“ a „Vyjadrenie k odvolaniu
protiuzneseniuč.k.9C/243/2011-102“spoukazom,žeužvpodanomnávrhužiadalaprerušeniekonania,
a teda odporca sa k takémuto návrhu vyjadril už v podanom vyjadrení k návrhu a preto sa odporcovi

nemala priznať náhrada trov konania za takýto duplicitný úkon je nedôvodná; navrhovateľka po podaní
návrhu na začatie konania, osobitným podaním z 13.1.2012 žiadala podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok,
pričom predmetný návrh na prerušenie konania bol súdom prvého stupňa doručený odporcovi s výzvou,
aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril. Z uvedeného dôvodu nebolo následné vyjadrenie odporcu

k predmetnému návrhu na prerušenie konania neúčelné a priznanie náhrady trov konania odporcovi
za úkony právnej služby označených ako „Vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo 14.3.2012“
a „Vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu č.k. 9C/243/2011-102“ bolo preto správne. Vo vzťahu k
argumentácii navrhovateľky, že bola okrem toho v tej časti konania, v ktorej navrhovala prerušenie v
celom rozsahu úspešná a preto by nemala znášať trovy takéhoto úkonu odporcu ako aj jeho neskoršieho

úkonu v podobe vyjadrenia k podanému odvolaniu, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s
právnym názorom vysloveným odporcom vo vyjadrení k odvolaniu o účelnosti týchto úkonov právnej
služby potrebných na bránenie práva, v zmysle zásady, že účastníkovi konania, ktorý nezavinil, že sa
konanie muselo zastaviť, patrí náhrada trov celého konania. Na uvedenom základe bola súdom prvého
stupňa priznaná a vyčíslená náhrada trov konania potrebná na účelné bránenie práva odporcu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.