Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201283
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114201283.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava,
IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa
10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej: S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, A., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: P. R., so sídlom D.. M. V. X, Y. B., IČO: XXXXXXXX,
zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Kempom, so sídlom Námestie Josipa Andriča 1, Chorvátsky

Grob, o zaplatenie 941,02 eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 12C/27/2014-74 zo dňa 16.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách konania vo
vzťahu žalobcu a vedľajšieho účastníka.

N e p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
339,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 27.7.2012 do
zaplatenia, v lehote do troch dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej
a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že žalobca si v konaní
uplatňoval nárok v celkovej výške 941,02 eur. Súd mu vyhovel v sume 339,02 eur, čo predstavuje
väčšiu mieru úspechu na strane žalovanej, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, a zo spisu
nevyplýva, žeby jej nejaké vznikli. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy konania spolu
vo výške 118,98 eur (podaním doručeným súdu až dňa 23.10.2014, teda po vyhlásení rozhodnutia
aj s vyjadrením vo veci samej). Súdu však nie je zrejmé, ako mohol jeho právny zástupca vykonať

prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje (len na základe
skutočnosti,žežalovanýmjespotrebiteľ),pritomprioznámeníovstupedokonania,anineskôrvpriebehu
konania vedľajší účastník nepredložil súhlas spotrebiteľa s jeho vstupom do konania, prípadne, že by
so spotrebiteľom a samotným vedľajším účastníkom vykonal akýkoľvek úkon súvisiaci s prípravou a
prevzatím zatupovania, a teda bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého
vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej - ktorej veci. Vzhľadom na

uvedené je potrebné prikloniť sa k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie
práva. Prihliadol taktiež na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na
ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo
samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane
koho vstupuje do konania. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03,
v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú
právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelnévynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť
schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013, ktoré je plne aplikovateľné aj v tejto

právnej veci.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Napadol ním
len výrok o náhrade trov konania vo vzťahu k nemu. Uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou
prvostupňového súdu, kde spochybňuje účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho

účastníka. Má za to, že zmysel vedľajšieho účastníctva sa v predmetnom konaní naplnil. Vedľajší
účastník poskytol žalovanej - spotrebiteľovi skutočnú pomoc v spore. Trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka sú trovy nevyhnutné potrebné na účelné bránenie práva žalovanej - spotrebiteľa.
Právne zastúpenie advokátom v predmetnom konaní považuje za účelné, nakoľko právne kvalifikované
podania prispievajú k účinnej ochrane žalovaného - spotrebiteľa, ktorý je v spotrebiteľských vzťahoch
v slabšom postavení. Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní

je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto
právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom. V množstve súdnych
sporov už pomoc vedľajšieho účastníka pri vstupe do konania môže žalobcovi pôsobiť odradzujúco
v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť, resp. premlčanie uplatňovaného nároku, berie

svoju žalobu späť. Podaním odvolania sa preto domáhal, aby odvolací súd zaviazal žalobcu nahradiť
právnemu zástupcovi združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy právneho
zastúpenia v pomere k úspechu žalovanej zo sumy 118,98 eur za dva úkony právnej služby, a to za
prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné podanie na súd vo veci samej.

Odvolací súd prejednal odvolania žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania,
v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne
odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom v tejto časti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom vedľajšieho účastníka
odvolací súd dopĺňa:

Článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdom. Pod pojem „každý“ spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby,

akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatní, ale musí počítať
s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené.

Ak je cieľom Združení na ochranu spotrebiteľov presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom
spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu

spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca
účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa, zaoberať tým, či takéto trovy boli účelne
vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Trovyvynaloženéúčastníkomkonaniavspore(platítoajprevedľajšiehoúčastníka)musiabyťvpríčinnej

súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto
tvrdenému nároku.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že trovy, ktoré vedľajšiemu účastníkovi v

prejednávanej veci vznikli, nie je možné považovať za účelne vynaložené.

V danom prípade vstupu vedľajšieho účastníka do konania predchádzal úkon prevzatie a príprava
zastupovania, ktorého súčasťou je udelenie plnomocenstva advokátovi, pričom tento úkon bol úkonom
paušálnym, vykonaným bez znalostí skutkových a právnych okolností uplatňovaného nároku, pretože

až v oznámení o vstupe do konania žiadal vedľajší účastník o doručenie návrhu s prílohami. Blanketárny
vstup vedľajšieho účastníka do konania (č.l. 60 spisu) nemožno, ani podľa odvolacieho súdu, považovať
za účelné trovy konania. Pre poskytnutie takéhoto úkonu nie je potrebné právne vzdelanie advokáta,
jedná sa o úkon administratívnej povahy, ktorý nie je úkonom právnej služby.Za týmto úkonom síce nasledoval ďalší úkon: vyjadrenie sa k žalobe zo dňa 15.10.2014, avšak toto
vyjadrenie vedľajšieho účastníka súdu došlo až po rozhodnutí vo veci samej, t.j. dňa 23.10.2014

(prvostupňový súd rozhodol dňa 16.10.2014). Vzhľadom na to, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka
bolo doručené súdu až po rozhodnutí vo veci samej, je potrebné konštatovať, že uvedený úkon nie
je úkonom potrebným na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorej vedľajší účastník v konaní
vystupoval, lebo tento úkon nemal vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Keďže vedľajší účastník nevykonal prostredníctvom právneho zástupcu (advokáta) žiadne úkony v
prospech účastníka, na ktorého strane vystupoval, ktoré by boli účelné, nie je účelným ani úkon prevzatie
a príprava zastúpenia. Preto vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania nepatrí.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného ako vecne správne.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto vzniklo vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi právo na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobca takýto návrh nepodal. Preto
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.