Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marek Dudík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/108/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112010544
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Dudík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112010544.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. januára 2015, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Mareka Dudíka a sudcov JUDr. Zoltána Szalaya a JUDr. Evžena Kelija, v trestnej
veci obžalovanej S. W., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 5T/44/2012 zo dňa
1.10.2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. f) Tr. por. oslobodil obžalovanú S. W. spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mala spáchať tak, že
v zdaňovacom období január 2008 si S. W. ako fyzická osoba - živnostník pod menom S. W. uplatnila na
X. úrade N. I, ul. G. XX, neoprávnene nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume
988.000,- Sk (32.795,59 Eur) v mene S. W., N., Č.S. H. Č.. XX a to na základe faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 29.1.2008 spoločnosťou F. G., M..L..T.., so sídlom ul. N. Č.. XX v N. a to aj napriek tomu, že
nedošlo k zdaniteľnému plneniu,
v ktorom prokurátor vidí zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
pretože trestnosť činu zanikla.
Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie okresný prokurátor a to ústne do zápisnice o hlavnom
pojednávaní, ktoré aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že obžalovaná bola oslobodená z dôvodu zániku trestnosti
činu. Okresný súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo nie je v súlade s ustanovením § 168 Tr.
por. Nie je zrejmé akými úvahami sa okresný súd spravoval, keď konštatuje zánik trestnosti trestného
činu podľa § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že predmetná daň bola zaplatená ešte v roku 2009.
Táto skutočnosť mala od tohto momentu za následok zánik trestnosti žalovaného trestného činu podľa
§ 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Na inom mieste súd uvádza, že u daňového subjektu S. W. správca dane kompenzoval sumu DPH na
úhradu podľa predbežného dodatočného platobného výmeru a podľa daňového priznania za 2/2008,
preúčtovaním časti sumy daňového preplatku na dani z príjmov FO za rok 2008.Okresný súd má teda za to, že preúčtovaním daňového preplatku na dani z príjmov fyzických osôb došlo
ku kompenzácii dane z pridanej hodnoty podľa predbežného dodatočného platobného výmeru.
Nie je zrejmá spojitosť medzi prvotným konaním a úmyslom obžalovanej (neoprávnené uplatnenie
nadmerného odpočtu DPH s úmyslom obohatenia sa o sumu 988.000,- Sk) kompenzáciou tejto DPH
v preúčtovaní daňového preplatku na dani z príjmov fyzických osôb (čo je absolútne iný druh dane ako
daň z pridanej hodnoty) a relevantnou právnou úpravou účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Okresný súd nesprávne a neprípustne zamenil pojem splatná daň s úplne odlišným pojmom daňový
preplatok a za dodatočné zaplatenie splatnej dane považuje aj kompenzáciu v podobe preúčtovania
daňového preplatku, z iného druhu dane, čo ale vôbec nesúvisí s konaním obžalovanej a jej konanie
netkvelo v úmysle nezaplatiť splatnú daň, ale v podvodnom získaní finančných prostriedkov cez daň z
pridanej hodnoty.
Poukázal ďalej na ustanovenia § 85 a § 86 Tr. zák. o účinnej ľútosti s tým, že sú taxatívne vymenované
trestné činy, ktorých sa účinná ľútosť týka a zároveň stanovuje povinnosť, ktorú páchateľ musí splniť,
aby k zániku trestnosti došlo.
Nestačí, ak páchateľ splní prvú a druhú podmienku stanovenú zákonom, ak jeho konanie nemožno
podradiť pod znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v ustanoveniach o
účinnej ľútosti.
Ustanovenie o účinnej ľútosti by sa malo týkať aj trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1 alinea druhá Trestného zákona.
Pokiaľ však ide o druhú podmienku vyžadovanú ustanovením o účinnej ľútosti, je zrejmé, že páchateľ
trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá Trestného zákona
ju nemôže splniť, pretože prípadné spätné vrátenie neoprávnene vyplateného nadmerného odpočtu
nemožno považovať za dodatočné zaplatenie splatnej dane. Ustanovenie § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
sa netýka trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá Tr. zák. Možno
to vyvodiť z toho, že tento čin je predčasne dokonaným trestným činom a je dokonaný aj v prípadoch,
keď páchateľ len neoprávnene uplatní nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, avšak k jeho vyplateniu
nedôjde.
Trestnosť činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá Tr.zák. nemôže zaniknúť
v zmysle § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
Obžalovanej S. W. nadmerný odpočet DPH vyplatený nebol, takže ani nemohla nič vrátiť a nemohla ani
splniť druhú podmienku vyžadovanú zákonom a ustanovením § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák., t.j. splniť
povinnosť v ňom uloženú.
Navrhol preto, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. vrátil vec prvostupňovému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.
ZvyjadreniaobžalovanejS.W.vyplýva,žekonajúcisúdsprávnevyhodnotilvzniknutúsituáciuakoprejav
účinnej ľútosti, v zmysle ktorého ex lege došlo k zániku trestnosti skutku.
Okresný súd vyvodil akými úvahami sa dopracoval k napadnutému výroku, pričom bolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že ešte v roku 2009 došlo k dodatočnému zaplateniu dane.
Bolo preukázané, že došlo k preúčtovaniu sumy 2.974,43 € z preplatku na dani z príjmu FO za
zdaňovacie obdobie roku 2008 na sumu dane vyrúbenú dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/
XXXXX/Z. zo dňa 26.3.2009.
Oznámením zo dňa 13.5.2009, ktoré obžalovaná prevzala ešte dňa 27.5.2009, t.j. dávno pred začatím
trestného stíhania bola uvedená skutočnosť oznámená obžalovanej, pričom v zmysle poučenia bolo
možné podať reklamáciu v lehote 8 dní odo dňa jeho doručenia, čo však obžalovaná neurobila a vyjadrila
tak snahu uhradiť vzniknutú sumu.Je namieste preto uvažovať o úprimnej snahe obžalovanej o úhradu prípadných nedoplatkov na dani a
to v inak rozhodnej dobe (v čase pred začatím trestného stíhania).
Pokiaľ prokurátor neuznáva preúčtovanie daňového preplatku, ktorý vznikol na dani z príjmov FO za rok
2008 ako formou kompenzácie v súvislosti s nadmerným odpočtom DPH len kvôli odlišnému charakteru
dane, tento argument neobstojí, pretože rozhodujúcou je povaha škody, resp. jej vyjadrenie v peniazoch
a nie odlišný právny charakter dane.
Aj v zmysle nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 14.12.2011 sp. zn. I. ÚS 316/2011 sa v praxi súdov
uznáva, že ak došlo k dodatočnému zaplateniu dane a to dodatočným splnením si daňovej povinnosti,
sú splnené zákonné podmienky účinnej ľútosti. Navrhla preto, aby krajský súd rozhodol tak, že
prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne v plnom rozsahu potvrdzuje.
Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom
nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu na rozhodnutie v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr.por.,
a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie §
2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. okresný súd vyslovil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si navzájom odporujú.
Keďže okresný súd svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivým spôsobom zdôvodnil, odvolací
súd vzhľadom na celo rozsahovú akceptáciu tohto odôvodnia poukazuje na jeho vecnosť a správnosť,
pričom zvýrazňuje najmä nasledovné, reagujúc tak, aj na námietky uvádzané v odvolaní okresného
prokurátora.
Aj zo zistení krajského súdu taktiež vyplýva, že obžalovaná kategoricky popiera spáchanie skutku s
tým, že má vo vzťahu k daňovému úradu uhradené všetky nedoplatky.
Uvedené skutočnosti - teda nespôsobenie žiadnej škody daňovému úradu potvrdila aj svedkyňa JUDr.
V. K. - splnomocnená zástupkyňa poškodenej strany.
Táto uviedla, že daňovému úradu nebola spôsobená škoda, správca dane neuznal nárok na uplatnený
nadmerný odpočet. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo podané trestné oznámenie.
Daňový úrad neeviduje žiadne nedoplatky na obžalovanú. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že
došlo k preúčtovaniu sumy 2.974,43 € z preplatku na dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie za
rok 2008 na sumu dane vyrúbenú dodatočným platobným výmerom č. XXX/XXX/XXXXX/Z. zo dňa
26.3.2009.
Oznámením zo dňa 13.5.2009 (č.l. 440), ktoré obžalovaná prevzala dňa 27.5.2009 teda pred začatím
trestného stíhania (trestné stíhanie začaté 8.8.2009) bola táto skutočnosť oznámená obžalovanej, proti
rozhodnutiu nepodala reklamáciu v zákonom stanovenej lehote a vyjadrila snahu uhradiť vzniknutú
sumu.
V súvislosti s námietkami okresného prokurátora uvedenými v písomných dôvodoch odvolania ohľadne
uplatnenia § 85 ods. 1 písm. e) Tr. zák. - zánik trestnosti žalovaného trestného činu krajský súd uvádza
nasledovné.Osobitným ustanovením Trestného zákona o účinnej ľútosti Trestný zákon v § 86 písm. e) špecifikuje
osobitné prípady pre zánik trestnosti vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom.
Uvedené vyplýva zo záujmu štátu vyplývajúceho z jeho fiškálnej politiky vo vzťahu k daniam
poukazovaným do štátneho rozpočtu a vysokom záujme štátu na ich uhrádzaní, resp. zotrvaní pre účely
naplnenia verejných rozpočtov.
V súvislosti s uvedeným záujmom štátu sa poskytuje dodatočná beztrestnosť trestných činov
špecifikovaných v § 277 alebo § 278 (§ 86 ods.1 písm. e) Tr. zák.).
Predmetný zánik trestnosti je daný pomenovaním trestného činu (neodvedenie dane a poistného), ako
aj uvedeného ustanovenia (§ 277 Tr.zák.), teda zahŕňa všetky skutkové podstaty v tomto ustanovení
§ 277 obsiahnuté.
Naviac je potrebné poukázať na znenie ustanovenia § 2 ods. 1 Tr.zák., podľa ktorého ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkuúčinnosťnadobudnúviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Uvedené korešponduje aj s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. I ÚS 316/2011 zo dňa 14. decembra
2001, podľa ktorého relevantná právna ujma obsiahnutá v Trestnom zákone z § 86 písm.
e) nevymedzuje, resp. nekonkretizuje účinky účinnej ľútosti vo vzťahu k prvej a druhej alinei trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák., pričom za ústavne konformný výklad daného
zákonného ustanovenia je potrebné považovať ten, ktorý je v prospech obvineného.
Podľa § 285 písm. f) Tr.por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla.
Ako vyplýva z podaného odvolania okresným prokurátorom tento nenamieta rozsah, resp. neúplnosť
vykonaných dôkazov, ale nesprávnosť ich vyhodnotenia okresným súdom.
V zmysle ustálenej súdnej praxe -judikatúry Najvyššieho súdu SR, pokiaľ súd postupuje pri hodnotení
dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne a urobí logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže ani odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s
inými do úvahy predchádzajúcimi závermi.
Na základe vyššie uvedených, ale aj ostatných zistení okresného súdu podrobne rozvedených v jeho
rozhodnutí je potom správny záver tohto súdu, že predmetná daň bola zaplatená ešte v roku 2009, čo
malo za následok zánik trestnosti trestného činu podľa § 86 ods. 1 písm. e) Tr. zák.
To boli dôvody, pre ktoré krajský súd o odvolaní okresného prokurátora rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.