Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25C/661/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215231436
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215231436.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobcu C. C. X. X..H..E.., G.: XX
XXX XXX, X. X. M. XXX, O., zastúpeného Mgr. Henrichom Šchindlerom, advokátom, so sídlom Janka
Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému Y. X., A.. X.X.XXXX, W. O. XX, O., v konaní o zaplatenie
244,78 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 130,50 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
130,50 Eur od 3.9.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 244,78 eur, úroky z
omeškania vo výške 5,5% ročne od dňa 3.9.2013 do 13.12.2013 zo sumy 249,28 eur, od 14.12.2013
do zaplatenia, zo sumy 179,78 eur, ako aj nahradiť mu trovy konania. Svoj žalobu odôvodnil tým,
že dňa 14.8.2013 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver 200
eur.
Zmluva bola uzatvorená na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie (t.j. registráciou
žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľ za účelom zriadenia
užívateľského účtu), na základe ktorej žalobca zaslal žalovanému predzmluvný formulár a návrh zmluvy
a žalovaný vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný žalobcom elektronickou poštou.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s celkovými nákladmi (vrátane príslušenstva) vo výške
249,28 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 200 eur a celkových nákladov za poskytnutie
úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 49,28 eur do 2.9.2013. Taktiež si žalobca voči žalovanej
uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, s ktorými bol žalovaný
pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s
celkovými nákladmi vo výške 249,28 eur do 2.9.2013, kedy sa úver stal splatným. Nakoľko si žalovaný
svoj záväzok riadne a včas splatiť svoj dlh nesplnila, žalobca si uplatnil svoje právo súdnou cestou.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, hoci mu táto bola riadne a včas doručená a to dňa 7.12.2015.

Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 8.3.2016, na ktoré sa nedostavil žalobca ani jeho
právny zástupca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili písomným podaním, v ktorom súhlasili s tým, aby

súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe predložených listinných dôkazov, preto súd postupoval v
súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 8.3.2016 vyplýva, že Zmluvu o úvere nepodpísal, nakoľko
táto mu nebola zaslaná na podpis, t.j. mal za to, že k jej uzatvoreniu preto ani nedošlo, avšak potvrdil, že
mu bola na jeho účet pripísaná suma 200 eur, z ktorej aj časť začal splácať, avšak nevie v akej čiastke
a nemá ani doklad o zaplatení. Žalovaný uviedol, že je ochotný uhradiť zostatok úveru aj s úrokmi, tak
ako sú uvedené v žalobe.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a zistil tento skutkový
stav.

Účastníci uzavreli dňa 14.8.2013 na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Účastníci
zároveň v ten istý deň uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010,
zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho
zákonníka. Žalobca poskytol žalovanému bezúročný úver vo výške 200 eur prevodom z účtu v jeho
banke na bankový účet žalovanému. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver s príslušenstvom vo výške 249,28
eur do 2.9.2013 Ďalej zo Zmluvy vyplýva, že že žalobca si voči žalovanému uplatňuje náhradu skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur.

Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný uhradil dňa 13.12.2013 sumu 69,50 eur, preto si uplatnil
voči žalovanému iba sumu 244,78 eur.

Podľa čl. IV. bodu 1 Rámcovej zmluvy, sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so
spracovaním poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby
splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred
vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný
zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne
náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy,
písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady
sú vyrátane nasledovne:
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové
náklady 15 Eur
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky -celkové
náklady vo výške 10 Eur, to isté je uvedené aj pri vypracovaní tretej upomienky
spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky -
celkovénáklady vo výške 30 Eur.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu vyššie uvedených Zmlúv, t.j.
medzi účastníkmi konania vznikol občianskoprávny vzťah, konkrétne zmluva o pôžičke v zmysle ust. §
657 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Súd mal v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke,
ako aj k naplneniu jej podstatných náležitostí, keďže na predmetnej Zmluve chýbal podpis žalovaného
vyjadrujúci súhlas s uzatvorením zmluvy.
Poukazujúc na skutočnosť, že aj napriek skutočnosti, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy, došlo zo strany žalobcu k reálnemu plneniu , t.j. k poskytnutiu finančných
prostriedkov žalovanému vo výške 200 eur pripísaním na jeho účet, z ktorých žalovaný uhradil iba sumu

69,50 eur. Súd mal za to, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, t.j. plneniu bez
právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobcovi.

Podľa ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Keďže súd mal za preukázané, že účet žalovaného bola zo strany žalobcu pripísaná suma 200 eur
(z ktorej už uhradil sumu 69,50 eur) a to bez právneho titulu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré by bol povinný inak uhradiť ako dlžník, za predpokladu, ak by medzi účastníkmi
konania došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o úvere.

V prevyšujúcej časti, t.j. nad sumu 130,50 eur sú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa ust. § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie ej podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom od 1.2.2013
výška úrokov z omeškania je o 5 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z. , s účinnosťou od
1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Žalovaný nezaplatil pohľadávku žalobcu riadne a včas, čím sa dostal do omeškania, súd ho preto z
uvedených dôvodov a v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka zaviazal na
zaplatenie úroku z omeškania, vo výške 5,5% (5 percentuálnych bodov + 0,50% základná úroková
sadzba ECB) ročne zo sumy 130,50 eur (200 eur - 69,50 eur) od 3.9.2013 (t.j. nasledujúci deň po
splatnosti pohľadávky žalobcu) do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže pri určovaní trov konania vychádzal súd z výšky žalovanej istiny, ktorá bola 244,78 eur a
rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma 130,50 eur, mal súd za to, že žalobca bol v konaní úspešný
53,31% a miera úspešnosti žalovaného bola 46,69%. S poukazom na skutočnosť, že vzájomný pomer
úspešnosti medzi žalobcom a žalovaným, (t.j. 53,31% - 46,69%) je takmer rovnaký, súd vyslovil, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznáva.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).