Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114235763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114235763.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v 1/ rade Z. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. XXX/XX, P., občan SR, v 2/ rade K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, P., občan SR,
obaja navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom, so sídlom G. A. XX, P.,
proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne
zastúpenému spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava,

IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ a odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/353/2014-82 zo dňa 21. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol, odporcovi
súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 80 písm. c) O. s. p. Okresný súd dospel k záveru, že navrhovatelia
1/, 2/ nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy
bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie
je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu
k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach navrhovateľov 1/ a 2/ ako záložcu viazne v prospech žalovaného

veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné
určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov alebo k zamedzeniu ohrozenia
ich práva. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť
celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení
naliehavý právny záujem.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p.

Súd je toho názoru, že okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania o trovách konania je ich
účelnosť a za účelne vynaložené náklady podľa § 142 ods. 1 O. s. p. možno považovať len také
náklady, ktoré musel účastník nevyhnutne vynaložiť, aby mohol riadne hájiť svoje porušené alebo
ohrozené subjektívne právo na súde. V danej prejednávanej veci náklady spojené so zastúpením

advokátom mimo sídla spoločnosti odporcu súd nepovažuje za účelné a nejde o mimoriadne náročný a
komplikovaný spor, kedy sám odporca ešte bez právneho zastúpenia sa k návrhu kvalifikovane vyjadril.
Súd má za to, že takýmto spôsobom nebude vážne zasiahnuté do majetkových práv odporcu, keďže iné
trovy mu zo spisu nevyplývajú a z týchto dôvodov odporcovi náhradu trov titulom právneho zastúpenia
nepriznal.

Voči citovanému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia v 1/ a v 2/ rade. Nestotožňujú sa s názorom
prvostupňového súdu, že na požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Záložná zmluva,na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, je neplatná, pretože
zabezpečená pohľadávka nebola riadne špecifikovaná. Neplatná záložná zmluva nemôže vyvolať
právne následky. To znamená, že na základe neplatnej záložnej zmluvy nevzniklo záložné právo.

Vyriešenie otázky platnosti záložnej zmluvy nemá len charakter predbežnej otázky, ale vedie k
samotnému odstráneniu právnej neistoty navrhovateľov. Z určenia neplatnosti záložnej zmluvy totiž
priamo vyplýva, že tu nie je ani záložné právo. Navrhovatelia sú toho názoru, že v prípade vyhovenia
žalobnému návrhu by mohlo dôjsť k zmene zápisu ťarchy, t. j. k výmazu záložného práva v liste
vlastníctva. Žiadajú napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok čo do výroku o trovách konania napadol odvolaním odporca. Žiada napadnutý rozsudok
zmeniť a uložiť navrhovateľom v rade 1/, 2/ povinnosť nahradiť odporcovi trovy prvostupňového a
odvolacieho konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O. s. p.). Aplikácia citovaného ust. § 150 ods. 1 O. s. p.
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy zásadne v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak však súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí isť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní. Prvostupňový súd sa obmedzil iba na zjednodušené konštatovanie o domnelej
neúčelnosti trov právneho zastúpenia, pričom špecifikácia a konkretizácia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje. Ak rozhodnutie neobsahuje preskúmateľné dôvody,
na ktorých je založené, potom je potrebné toto rozhodnutie považovať za arbitrárne a tým aj za ústavne

neakceptovateľné a rozporné s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Odvolateľ poukazuje na to, že voľba advokáta so sídlom mimo
sídla súdu, resp. sídla účastníka konania nemôže založiť záver o neúčelnosti trov právneho zastúpenia.
Subjektívne konštatovanie prvostupňového súdu o právnej nenáročnosti a nekomplikovanosti sporu a
o dostatočnej kvalifikovanosti vyjadrenia samotného odporcu k návrhu zrejme vychádza zo zásady iura

novit curia. Odporca však nemohol zo žiadnych okolností s istotou predvídať, že ide o nenáročný a
nekomplikovaný spor bez nutnosti právneho zastúpenia a že jeho vyjadrenie bude pre súd dostačujúce
na vydanie meritórneho rozhodnutia. Považuje za absolútne neakceptovateľné a ústavne neudržateľné,
aby bol odporca ako úspešný účastník v spore sankcionovaný nepriznaním náhrady trov konania preto,
že využil zákonnú možnosť nechať sa zastúpiť advokátom mimo sídla jeho spoločnosti. Odvolateľ

osobitne poukazuje na súvisiacu judikatúru.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov žiada rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdiť. Poukazuje na ust. § 80 písm. c) O. s. p.. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu v
tejto časti zamietol a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Žalobcovia nemajú na požadovanom

určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o
samotný a prvoradý dôvod na zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 04.03.2009,
sp. zn. 3Cdo/241/2008). Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo zapísané do katastra

nehnuteľností,právnaotázka,čizáložnázmluvajealeboniejeplatnýmprávnymúkonomzatejtosituácie
predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu
akozáložcuviaznevprospechzáložnéhoveriteľazáložnéprávo,ajkebyzáložnázmluvabolaneplatným
právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu
alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.02.2009, sp.

zn. 4Cdo/89/2007). Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho determinované, že
záložné právo vôbec nevzniklo. Na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy
vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Odporca
poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.04.2003, sp. zn. 21Cdo/58/2003, ako aj
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.11.2003, sp. zn. 30Cdo/1705/2002). Poukazuje tiež na ust.

§ 44a, § 159a O. s. p. a § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.. K tvrdeniu žalobcov o možnosti výmazu
záložného práva z katastra nehnuteľností na základe výroku o určení neplatnosti záložnej zmluvy
uvádza, že ust. § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona umožňuje správe katastra vykonať zápis rozsudku
súdu o neplatnosti dobrovoľnej dražby alebo o neplatnosti právneho úkonu, ak je v liste vlastníctvavyznačená poznámka o začatí súdneho konania. Žalobcovia o zápis poznámky o začatí súdneho
konania podľa § 44a O. s. p. nepožiadali. Keďže nevyužili inštitút informatívnej poznámky, musia znášať
následky svojho konania. Navyše z listu vlastníctva, na ktorom je zapísaná nehnuteľnosť zaťažená v

prospech žalovaného vyplýva, že žalovaný nie je jediným záložným veriteľom žalobcov. Na dotknutej
nehnuteľnosti viazne ďalších 5 neskôr zriadených záložných práv. V prípade určenia neplatnosti záložnej
zmluvy medzi účastníkmi konania by bol okresný úrad v zmysle § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona
povinný vyznačiť stav pred týmto právnym úkonom. Napadnutá záložná zmluva bola uzavretá v roku
2008 a žalobcovia ako záložcovia v nej vyhlásili, že záloh nie je zaťažený žiadnymi ťarchami ani

právami tretích osôb. Záložné právo bolo na jej základe zapísané ako prvé v poradí. Aby okresný úrad
konal v súlade s § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona, t.j. vyznačil stav pred uzavretím záložnej zmluvy,
musel by potom spolu s výmazom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného vymazať aj
všetky neskoršie zriadené a zapísané záložné práva. Dôsledky takéhoto postupu okresného úradu by
neakceptovateľným spôsobom zasiahli nielen do práv žalovaného, ale bez ďalšieho by priamo ovplyvnili
právne postavenie ďalších záložných veriteľov, pre ktorých takýto rozsudok nie je záväzný. Správny

orgán musí pri rozhodovaní vždy vychádzať z princípov ochrany nadobudnutých práv a legitímneho
očakávania, ako aj z princípu proporcionality.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania navrhovateľov 1/,
2/ a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a s
poukazom na ust. § 212 ods. 3 O. s. p. a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Postupom okresného došlo k odňatiu možnosti navrhovateľom v 1/ a 2/ rade konať pred súdom. Zároveň
má konanie inú vadu, na ktorú je povinný odvolací súd prihliadať ex offo a ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Rozhodnutie okresného súdu je založené zároveň na nesprávnom
právnom posúdení veci.

Konanie o neplatnosť záložnej zmluvy je nepochybne konaním o určenie právneho vzťahu v zmysle ust.
§80písm.c)O.s.p.,kdejepovinnosťousúduskúmaťnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.

Zároveň však možno konštatovať, že pri podaní takéhoto typu žaloby tvorí odôvodnenie naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení súčasť povinných skutkových tvrdení, ktoré je navrhovateľ
povinný v návrhu na začatie konania uviesť, ak návrh takéto tvrdenia o existencii naliehavého právneho
záujmu neobsahuje a ide o žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O. s. p., je povinnosťou súdu v

rámci odstraňovania vád podania v zmysle ust. § 43 ods. 1 O. s. p. vyzvať účastníka na doplnenie
jeho skutkových tvrdení o existencii naliehavého právneho záujmu. Hoci prípadné nedoplnenie týchto
skutkových tvrdení nie je takou okolnosťou, pre ktorú by súd nemohol vec prejednať a rozhodnúť a
aj v prípade ich nedoplnenia súd nepristúpi k odmietnutiu návrhu, okresný súd má povinnosť sa o
odstránenie tejto vady pokúsiť. Hoci v danej veci žaloba skutkové tvrdenia o existencii naliehavého

právneho záujmu neobsahovala, okresný súd nevyzval navrhovateľov na odstránenie tejto vady žaloby
a napriek tomu žalobu zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu, odňal navrhovateľom
možnosť konať pred súdom, t.j. uplatniť si práva, ktoré im vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku.
Zároveň svoje konanie zaťažil vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Možno súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že pre záver, či je na požadovanom určení daný
naliehavý právny záujem, je relevantné, či daná otázka rieši celý obsah alebo dosah sporného právneho
vzťahu, či sa odstráni rozhodnutím stav ohrozenia práva navrhovateľov alebo ich neistota v právnom
postavení. Naliehavý právny záujem však musí byť vyhodnotený na základe vykonaného dokazovania s
ohľadom na všetky špecifiká prejednávanej veci. Nemožno ho stanoviť iba všeobecne. Bez zohľadnenia

osobitostí každej jednotlivej veci nemožno konštatovať, či je daný alebo nie je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy.

Hoci doposiaľ navrhovatelia neboli vyzvaní na doplnenie návrhu o skutkové tvrdenia, v čom vidia svoj
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, vyplýva to z obsahu ich odvolania, keď tvrdia, že v

prípade vyhovenia žalobného návrhu by mohlo dôjsť k zmene zápisu ťarchy, t.j. k výmazu záložného
práva z listu vlastníctva.Okresný súd konštatoval, že pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto
situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach

navrhovateľov 1/, 2/ viazne v prospech žalovaného veriteľa záložné právo. Stav neistoty navrhovateľov
možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo. Okresný súd je toho názoru, že i
v prípade vyhovenia požadovanému určovaciemu návrhu navrhovateľov by nedošlo k zmene zápisu
ťarchy a muselo by nasledovať iné konanie, aby došlo k zmene zápisu ťarchy k nehnuteľnosti, ku ktorej
bolo zriadené záložné právo v prospech odporcu.

Okresný súd uvedené závery bližšie nevysvetlil.

Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 160/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad
vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou. To platí aj vtedy, ak právo

k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby,
ktorých sa táto právna zmena týka.

Práve citované ustanovenie Katastrálneho zákona umožňuje uskutočnenie zmeny na liste vlastníctva
formou záznamu aj v prípade, ak súd rozhodne o neplatnosti zmluvy, a to tak, že sa vyznačí stav

pred týmto právnym úkonom, čo by v prípade navrhovateľov 1/, 2/ znamenalo výmaz záložného práva
zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 02/064B/08 zo dňa
10.06.2008, ktorej určenia neplatnosti sa domáhajú.

Uvedenému podľa názoru odvolacieho súdu nie je ani prekážkou, že navrhovatelia 1/, 2/ nepožiadali

o zápis informatívnej poznámky o začatí súdneho konania podľa § 44a O. s. p.. To by bolo relevantné
iba v prípade, pokiaľ by došlo k zmene vlastníctva v časti B príslušného listu vlastníctva. K takejto
skutočnosti však doposiaľ nedošlo. Výmazu záložného práva podľa názoru odvolacieho súdu nebráni
ani vznik viacerých exekučných záložných práv, ktoré vyplývajú z časti C listu vlastníctva č. XXXX.
Prípadný výmaz záložného práva zriadeného v prospech odporcu v prípade úspechu žaloby sa totiž

nijako nedotýka existencie uvedených exekučných záložných práv, ktorým by sa zmenilo iba poradie
(získali by výhodnejšie poradie).

Okresný súd vo svojej argumentácii uvádza, že stav neistoty navrhovateľov môže byť odstránený
iba žalobou, či tu je alebo nie je záložné právo. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti

prvostupňového súdu ust. § 1 O. s. p., ktoré vymedzuje predmet a účel zákona. Účelom O. s.
p. vyjadreným v tomto ustanovení je zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov
účastníkov. V zmysle uvedeného materiálneho ponímania prístupu k spravodlivosti je súd povinný
posudzovať podanie účastníka komplexne a nie je viazaný doslovným znením petitu uvedeným
navrhovateľom. Z podaní navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že účelom ich žaloby je dosiahnuť výmaz

záložného práva zriadeného v prospech odporcu na základe záložnej zmluvy. Pokiaľ by potom okresný
súd mal za to, že stav neistoty žalobcov pre prípad, že by sa preukázalo naplnenie hmotnoprávnych
predpokladov dôvodnosti ich nároku, možno odstrániť určením, či tu je alebo nie je záložné právo, nič
mu nebráni preformulovať rozsudočný návrh, pokiaľ sa obsahovo neodchýli od požiadaviek, ktorých sa
navrhovatelia domáhajú a ktoré vymedzili v návrhu na začatie konania, príp. v zmene návrhu.

Odvolací súd udáva najmä s poukazom na vyjadrenie odporcu, že je mu známy obsah uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 zo dňa 25.02.2009. Ako však už odvolací súd vyššie
konštatoval, otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemôže byť hodnotená
všeobecne, ale musí byť vždy hodnotená s poukazom na špecifiká tej-ktorej prejednávanej veci.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/58/2003 zo dňa 29.04.2003, tento rozsudok,
vychádzajúc z jeho obsahu, bol vydaný za inej právnej úpravy záložného práva (Najvyšší súd túto právnu
úpravu záložného práva v rozsudku rozoberá, išlo o právnu úpravu záložného práva účinného v ČR do
31.12.2000, keď záložné právo k nehnuteľnosti vznikalo aj na základe neplatnej zmluvy, ak vec bola

odovzdaná záložnému veriteľovi) a za inej právnej úpravy katastra, ako platí ku dňu rozhodnutia súdu
v Slovenskej republike.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.Hoci so zrušením rozsudku bolo zo zákona spojené aj zrušenie výroku o trovách konania ako výroku
závislého, z dôvodu hospodárnosti konania, aby sa pri novom rozhodovaní veci zabránilo výskytu

pochybení, odvolací súd sa zaoberal aj odvolacími námietkami odporcu, ktoré považuje za dôvodné.

Rozhodnutie okresného súdu vo vzťahu k výroku o trovách konania nebolo dostatočne odôvodnené,
čo spôsobuje jeho arbitrárnosť, keď na jednej strane odporca nemôže zodpovedajúco posúdiť, z akých
dôvodov mu súd nepriznal náhradu trov konania, na druhej strane to spôsobuje nepreskúmateľnosť

tohto výroku, keď odvolací súd nemôže na základe nedostatočných dôvodov a úvah okresného súdu
jeho rozhodnutie meritórne preskúmať.

Základnou zásadou, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní, je zásada úspechu vyplývajúca z ust. §
142 ods. 1 až 3 O. s. p. Táto zásada neplatí však absolútne a výnimkou z použitia tejto zásady je
práve aplikácia ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ktoré ustanovenie umožňuje súdu nepriznať inak úspešnému

účastníkovi konania úplne alebo sčasti náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Možno sa však úplne stotožniť s obranou odporcu,
že musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo

dobrým mravom. Ust. § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Citované ustanovenie nie je možné preto vykladať tak, že
je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania, a

to najmä, keď ide o sporové konanie. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ust. § 150 O. s.
p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o
náhradetrovkonanianepriznaťnáhradutrovúspešnémuúčastníkovi.Vždymusíísťocelkomvýnimočný
prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných

osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším
pomerom všetkých účastníkov konania a je nutné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy
konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery
oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O. s. p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k
uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd takto právne vec neposúdil z hľadiska aplikácie ust. § 150
O.s.p.arozhodnutieneodôvodnilspoukazomnacelýkomplexokolnostírelevantnýchprerozhodovanie
o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia.

Dôvody, ktoré okresný súd uviedol, sú vnútorne rozporné, keď na jednej strane udáva, že rozhodol s
poukazom na ust. § 150 ods. 1 veta prvá O. s. p., následne hovorí o účelnosti vynaložených nákladov
podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Zjednodušený záver, že v prejednávanej veci náklady spojené so zastúpením
advokátom mimo sídla spoločnosti odporcu nepovažuje za účelné, keďže nejde o mimoriadne náročný
a komplikovaný spor, kedy sa sám odporca k návrhu kvalifikovane vyjadril, sú arbitrárne, bližšie

nezdôvodnené, najmä vzhľadom na skutočnosť, keď takýto záver súdu obmedzuje právo slobodnej
voľby advokáta. Uvedené však súvisí iba s účelnosťou vynaložených trov konania. Okresný súd vôbec
neodôvodnil, aké dôvody hodné osobitného zreteľa zobral do úvahy, keď úspešnému odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Povinnosťou okresného súdu bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, vychádzajúc z vysloveného
právneho záveru, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem (za predpokladu, že

nedôjde k zmene skutkového stavu veci, napr. prípadnou zmenou v časti B príslušného listu vlastníctva).
Prvostupňový súd rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.