Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/140/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310212688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4310212688.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bratislava,
Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, proti žalovaným: 1. V. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. I.
XXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou S.. M. K., zamestnankyňou Okresného súdu
Nové Zámky, 2. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., H. XX, t. č. ÚVTOS Želiezovce, o zaplatenie 3.326,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27.11.2013,

č. k. 9C/155/2011-179, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd konanie voči žalovanému v 2. rade
zastavil, vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania a vo výroku
o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom návrh voči žalovanému v 1. rade zamietol. Konanie voči

žalovanému v 2. rade čo do zaplatenia istiny 3.326,- eur zastavil. Zároveň žalovanému v 2. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,50 % ročne z dlžnej sumy 3.326,- eur od 07.04.2009 do
zaplatenia.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanýmv1.a 2.rade náhradutrovkonania nepriznal.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 427 ods. 1, 2, § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 104
ods. 1 prvá veta, § 159 ods. 3 OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, ktorým mal preukázané, že dňa
07.08.2007žalovanýv2.rade motorovýmvozidlomzn.I.LSEČ:LV-XXXAD,ktorériadilbezvodičského

oprávnenia, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k ujme na zdraví I. Z. sediaceho na mieste
spolujazdca (ďalej len poškodený). Rovnako mal za preukázané, že trestným rozkazom Okresného
súdu Levice z 15.07.2008 č. k. 4T 114/08 - 115 bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným za prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona a súčasne bol zaviazaný, okrem iného,
uhradiť poškodenej UNION zdravotná poisťovňa škodu vo výške 100.199,- Sk (3.326,- eura). Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť 03.11.2008. Konštatoval, že žalobkyňa si voči žalovaným v 1. a 2.

rade uplatňuje regresnú náhradu škody v zmysle § 24 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom žalovaný v 1.
rade podľa žalobkyne objektívne zodpovedá za škodu podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako
prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a
žalovaný v 2. rade podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej
povinnosti. Podľa názoru súdu prvého stupňa aj napriek tomu, že na Dopravnom inšpektoráte Levice

bol ako držiteľ osobného motorového vozidla zn. I. LS EČ: LV XXXAD v čase dopravnej nehody
evidovaný žalovaný v 1. rade s tým, že dňom 02.10.2007 bolo vozidlo vyradené z evidencie, žalovaný
v 1. rade v čase dopravnej nehody nebol prevádzateľom motorového vozidla zn. I. XXX LS EČ: LV
XXXAD, keďže vozidlo v tom čase už vlastnil žalovaný v 2. rade na základe kúpnej zmluvy, a teda
on bol prevádzateľom tohto vozidla. Uvedené mal za preukázané jednak výpoveďou žalovaného v 2.
rade a výpoveďou svedka G., ktorí potvrdili, že začiatkom augusta 2007, pred dopravnou nehodou,

žalovaný v 2. rade vozidlo kúpil za 6.000,- Sk a mal ho vo svojej držbe. V danom prípade tak súd prvého
stupňa zápis na Dopravnom inšpektoráte Levice, kde bol ako držiteľ vozidla evidovaný v čase dopravnejnehody žalovaný v 1. rade, nepovažoval za relevantný, pretože táto evidencia má len informatívny
charakter. Vzhľadom na to, že za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
zodpovedá jeho prevádzateľ, v tomto prípade to bol žalovaný v 2. rade, ktorý bol v čase dopravnej

nehodyjehovlastníkoma vozidlosanachádzalovjehodržbe,súdprvéhostupňanávrhvočižalovanému
v 1. rade ako nedôvodný zamietol. Podľa názoru súdu len okolnosť, že na dopravnom inšpektoráte
bolo vozidlo zapísané na inú osobu ako držiteľa, t. j. na žalovaného v 1. rade, nezakladá automaticky
jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode, keďže skutočným držiteľom auta bol
žalovaný v 2. rade. Navyše sám žalovaný v 2. rade tvrdil, že má k dispozícii aj kúpnu zmluvu na toto

vozidlo, preto si mal splniť zákonnú povinnosť auto poistiť a prihlásiť sa do evidencie na dopravnom
inšpektoráte. Pokiaľ išlo o nárok žalobkyne voči žalovanému v 2. rade, súd prvého stupňa poukázal
na to, že tento si žalobkyňa uplatňuje titulom náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
keďže ako vodič motorového vozidla bez vodičského oprávnenia, spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej
v dôsledku ublíženia na zdraví vznikla ujma na zdraví poškodenému a žalobkyňa z garančného
fondu vyplatila poškodenému náhradu vo výške 3.326,- eur (100.199,- Sk). Podľa názoru súdu prvého

stupňa žalovaný v 2. rade v tomto prípade zodpovedá za spôsobenú škodu, keďže bez vodičského
oprávnenia riadil motorové vozidlo a pri jazde neprispôsobil jazdu svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla a poveternostným podmienkam, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Jeho zodpovednosť bola
jednoznačne preukázaná výsledkom trestného konania, avšak v adhéznom konaní bol žalovaný v 2.
rade zaviazaný nahradiť poškodenému- UNION zdravotná poisťovňa a. s. škodu vo výške 100.199,-

Sk. V tejto súvislosti zistil, že UNION zdravotná poisťovňa a. s. si ako poškodená strana listom zo dňa
30.12.2008 uplatnila u Slovenskej kancelárii poisťovateľov nárok na náhradu vynaložených liečebných
nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť I. Z. vo výške 100.199,- Sk podľa § 15 a 20 ods. 2 písm.
i/ s poukazom na § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 42 ods. 4 zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Náhrada týchto nákladov bola pritom prisúdená
zdravotnej poisťovni UNION a. s. trestným rozkazom Okresného súdu Levice z 15.07.2008 č. k. 4T
114/08-115, právoplatným 03.11.2008, keď si voči žalovanému v 2. rade v rámci trestného konania
uplatnila nárok na náhradu škody a žalovaný v 2. rade bol na náhradu škody aj zaviazaný. Keďže

žalobkyňa poisťovni UNION nahradila liečebné náklady 25.02.2009, súd prvého stupňa preto ďalej
skúmal aj to, či voči žalovanému v 2. rade sú splnené podmienky, za ktorých môže konať o tejto
veci a po zistení, že voči žalovanému v 2. rade o náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté
v rámci trestného konania, považoval toto konanie za prekážku veci rozhodnutej. Vo vyšetrovacom
spise Okresného riaditeľstva PZV v Leviciach číslo ČVS:ORP-781-LV-2007 sa nachádza prípis Union

zdravotnej poisťovne z 20.05.2008, v ktorom si uplatňuje ako poškodená strana voči žalovanému v 2.
rade náhradu liečebných nákladov vo výške 100.199,- Sk (3.326,- eur) vynaložených na poistenca
I.. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 3.326,- eur zastavil pre
prekážku veci rozsúdenej (rei iudicate), keďže žalobkyňa si voči žalovanému v 2. rade uplatňuje ten istý
nárok, ktorý jej bol priznaný v adhéznom konaní. Je zrejmé, že žalovaný v 2. rade pohľadávku neuhradil

doposiaľ, v tom prípade má oprávnený nárok pohľadávku na základe právoplatného rozhodnutia súdu -
trestného rozkazu, pohľadávku vymáhať. Súd prvého stupňa podľa § 517 ods. 2 OZ však žalovaného v
2. rade zaviazal na zaplatenie 9,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 3.326,- eura od 07.04.2009 do
zaplatenia, ktorým dňom je odporca v 2. rade v omeškaní s plnením. O náhrade trov konania rozhodol
súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1, 2 OSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania

nepriznal, pretože žalovaný v 1. rade si náhradu trov konania neuplatnil a žalobkyňa a žalovaný v 2.
rade mali v konaní rovnaký úspech.

Proti tomuto rozsudku podala vo výroku, ktorým súd prvého stupňa konanie voči žalovanému v 2.
rade zastavil, v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutom výroku zmeniť a žalovaného v 2. rade zaviazať na zaplatenie celej pohľadávky, t.j. istiny
v sume 3.326,- eura ako aj trov konania. Namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa. Uviedla, že prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec, t.j. ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých
bol uplatnený. S poukazom na uvedené nesúhlasila so zastavením konania voči žalovanému v 2. rade
pre prekážku res iudicata, pretože v tomto konaní sa nejedná o prekážku rozsúdenej veci. V danomprípade si neuplatňuje voči žalovanému v 2. rade náhradu škody, ale jedná sa o osobitné postihové
právo podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č.
381/2001 Z.z. Nárok uplatnený v tomto konaní má odlišný právny základ, pretože sa nejdená o nárok

na náhradu škody. Okrem toho uviedla, že v trestnom konaní bola náhrada škody priznaná poisťovni
UNION zdravotná poisťovňa, a.s. a nie žalobkyni, ktorá ani nebola účastníkom trestného konania a
preto nemôže ísť o res iudicata. Uvedené skutočnosti pritom oznámila aj súdu prvého stupňa podaním
zo dňa 24.10.2011, napriek tomu súd prvého stupňa konanie pre prekážku res iudicata voči žalovanému
v 2. rade zastavil. V tejto súvislosti poukázala na to, že nárok na náhradu škody bol priznaný v trestnom

konaní poisťovni UNION zdravotná poisťovňa, a.s., žalovaný v 2. rade ako osoba uznaná vinnou z
dopravnej nehody poisťovni UNION škodu neuhradil, a z tohto dôvodu si poisťovňa UNION nárok na jej
náhradu uplatnila v súlade s ust. § 15, § 20 ods. 2 písm. i) a ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.
priamo u žalobkyni. Žalobkyňa predmetnú poistnú udalosť likvidovala z poistného garančného fondu a
poskytla poškodenému plnenie titulom vynaložených liečebných nákladov, ktorého náhradu si uplatňuje
v tomto občianskom súdnom konaní voči žalovanému v 2. rade. Na žalobkyňu tak prešlo právo na

náhradu plnenia voči tomu, kto zodpovedá za škodu (v tomto prípade žalovaný v 2. rade) Právnym
dôvodom uplatnenia pohľadávky voči žalovanému v 2. rade je právo postihové, t.j. právo regresu podľa
§ 24 zákona č. 381/2001 Z.z. Vytýkala tiež, že svoj nárok skutkovo vymedzila a právne kvalifikovala
tým, že tento vychádza z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. v spojení ust. § 24 ods. 7
zákona č. 381/2001 Z.z. Pokiaľ išlo o zodpovednosť žalovaného v 2. rade, tento ako vodič motorového

vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.

Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania(§201a§204 O.s.p.), viazanýrozsahomadôvodmiodvolania (§212ods.1OSP)askutkovým
stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa
v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a v
súvisiacom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania z istiny, po prejednaní veci bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je

dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým súd konanie voči žalovanému
v 2. rade zastavil a v nadväznosti na to i výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a o trovách
konania je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa návrh voči
žalovanému v 1. rade zamietol, odvolaním nebol napadnutý, preto v týchto častiach nadobudol rozsudok

právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania tak zostala iba napadnutá časť rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a v nadväznosti na to i
výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania a o trovách konania.

Predmetom konania je žaloba žalobkyne na zaplatenie sumy 3.326,- eur s príslušenstvom na tom

základe, že žalobkyňa poskytla z garančného fondu poistné plnenie, za škodu na zdraví spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, teda plnila za žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí za škodu zodpovedajú a
to žalovaný v 1. rade podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka tým, že si nesplnil zákonnú povinnosť - nemal
v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla ktorého bol vlastníkom a držiteľom a žalovaný v 2. rade podľa § 420

ods. 1 Obč. zákonníka zodpovedá za škodu ako vodič motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú
nehodu, čím porušil právnu povinnosť. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobkyne bolo
posúdenie toho, či je daná zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka a
žalovaného v 2. rade podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka . Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním
zistil, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka nie je daná, pretože

bolo preukázané, že v čase dopravnej nehody nebol prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým
bola spôsobená škoda, čím nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 1. rade a z tohto dôvodu voči
nemu žalobu zamietol. Pri posúdení zodpovednosti žalovaného v 2. rade súd vykonaným dokazovaním
zistil, že tento žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 27.09.2008 ako
vodič motorového vozidla zn. I. EČ: LV-XXXAD, ktorý zavinil dopravnú nehodu a pri ktorej došlo k ujme

na zdraví poškodeného I. Z., G. L. a P. J.. V čase dopravnej nehody nebolo na uvedené motorové
vozidlo uzavreté povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, pričom túto povinnosť ako zistil súd prvého stupňa mal žalovaný v 2. rade ako vlastník a držiteľ
uvedeného vozidla v čase dopravnej nehody. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobkyňa podľa § 24 ods.2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, poskytla z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške
3.326,- eur, zdravotnej poisťovni UNION, v ktorej bol poškodený poistený a ktorá za poškodeného I. Z.

uhradila vynaložené liečebné náklady v tejto sume. Žalobkyňa si podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.
uplatňovala voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne právo na vrátenie poskytnutého peňažného
plnenia. Súd prvého stupňa potom, čo zistil, že zodpovednosť žalovaného v 1. rade nie je daná a voči
nemu žalobu zamietol, zaoberal sa zodpovednosťou žalovaného v 2. rade voči ktorému konanie zastavil
z dôvodu prekážky veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 OSP) s poukazom na právoplatne skončené trestné

konanie, v ktorom bol žalovaný v 2. rade trestným rozkazom Okresného súdu Levice zo dňa 15.07.2008
č.k. 4T/114/2008-115 právoplatne uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví spolujazdcom I. Z., G. L.
a P. J., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 15 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu
trestu na 24 mesiacov a zákazom viesť motorové vozidlá v trvaní 30 mesiacov. Zároveň bolo rozhodnuté
o náhrade škody podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a žalovanému v 2. rade bola uložená povinnosť
poškodenej Európskej zdravotnej poisťovni a.s. nahradiť škodu vo výške 2.791,- Sk a poškodenej

UNION zdravotnej poisťovni a.s. škodu vo výške 100.199,- Sk. Zároveň podľa § 228 ods. 1 Trestného
poriadku bol poškodený I. Z. s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Odvolací súd sa s názorom súdu prvého stupňa, že ide o prekážku veci rozhodnutej nestotožnil.

Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ustanovenie § 159 ods. 3 OSP určuje, že keď už bolo o veci právoplatne rozhodnuté, nemôže byť tá istá
vec v rozsahu záväznosti výroku rozsudku prejednávaná znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej
(res iudicate) teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola prejednávaná znova.

V zmysle tohto ustanovenia ide o rovnakú vec vtedy, ak v neskoršom konaní ide o ten istý nárok alebo
stav, o ktorom už bolo v inom konaní právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania
a rovnakých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený
žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z
rovnakého skutku). Podstatu skutku (skutkového deja) treba vidieť predovšetkým v spôsobe účasti

účastníkov (a to vo všetkých formách jeho prejavu) na určitej udalosti a následku, ktorý bol ňou
spôsobený a ktorý následok v podobe vzniku (zmeny, či zániku) občianskoprávneho vzťahu umožňuje z
prejavov vôle konajúcich osôb vymedziť tie, ktoré tvoria skutok. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci
právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po
právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy keď skutok bol súdom posúdený

po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne. Čo do totožnosti osôb konanie sa týka tých istých
osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania
(či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie) a nie je pritom významné, či rovnaké osoby
majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní
navrhovateľom, je navrhovateľom aj v novom konaní alebo má postavenie odporcu, resp. či ten, kto v

skoršomkonanívystupovalakoodporca, máalebonemávnovomkonaníprocesnépostavenieodporcu.

Občiansky zákonník v ustanoveniach § 813 a § 814 upravuje prechod práva poisteného proti inému
na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Dôvodom, prečo na poisťovateľa prechádza právo,
ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie

osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda,
dostane náhradu od poisťovateľa. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému
dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného
na poisťovateľa sú podľa § 813 OZ a/ zodpovednosť za škodu iného, b/ existencia práva na náhradu
škody v okamihu poistného plnenia a c/ výplata poistného plnenia z príslušného druhu poistenia. Zo

znenia § 813 ods. 1 OZ vyplýva prechod práva na náhradu škody vyplatením poistného plnenia
bez ohľadu na to, či možno zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla poškodenému voči škodcovi, vyvodiť
z Občianskeho zákonníka alebo akéhokoľvek iného právneho predpisu.

Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového
a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou vozidla a zároveň zaviazal povinné ručenie poisťovateľa, ktorý vykonáva toto poisteniea Slovenskej kancelárii poisťovateľov za škody spôsobené prevádzkou motorového a nemotorového
vozidla.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom, poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa
odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody
proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.

Podľa § 24 ods. 73 zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti

poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná
požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku
2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobkyne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a záver súdu

prvého stupňa o tom, že v prípade nároku žalobkyne voči žalovanému v 2. rade je daná prekážka
veci rozsúdenej (rei iudicate), keďže žalobkyňa si voči žalovanému v 2. rade uplatňuje ten istý nárok,
ktorý jej bol priznaný v adhéznom konaní, považoval odvolací súd za nesprávny. V danom prípade
právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v 2. rade je nárok na náhradu
za poskytnuté plnenie toho, kto plnil veriteľovi namiesto dlžníka voči dlžníkovi. Nárok na náhradu škody

je svojou právnou podstatou zákonnou cessiou, teda prechodom práva na základe zákona. Nárok na
náhradu škody bol priznaný v trestnom konaní poisťovni UNION zdravotná poisťovňa, a.s., v ktorom
bol žalovaný v 2. rade Trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/114/2008-115 zo dňa
15.07.2008, právoplatný dňom 03.11.2008, uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví,
ktorého sa dopustil ako vodič osobného motorového vozidla a bol zaviazaný uhradiť poškodenej UNION

zdravotná poisťovňa škodu vo výške 3.326,- eura (100.199,- Sk). Keďže žalovaný v 2. rade ako osoba
uznaná vinnou z dopravnej nehody poisťovni UNION túto škodu neuhradil a z dôvodu, že v čase
dopravnej nehody, t.j. dňa 07.08.2007 nebolo na motorové vozidlo sp. zn. I. e.č. LV -XXX-AD, ktorým
žalovaný v 2. rade spôsobil dopravnú nehodu, uzavreté povinné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobkyňa podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001

Z.z. z poistného garančného fondu uhradila za žalovaného v 2. rade ako škodcu t.j. osoby bez poistenia
zodpovednosti poistné plnenie vo výške 3.326,- eura dňa 25.02.2009 (č.l. 47 spisu), poisťovni UNION
v ktorej bol poškodený zdravotne poistený, poistné plnenie, ktoré sa rovná vynaloženým liečebným
nákladom, ktoré boli poskytnuté poškodenému Z. poisťovňou UNION zdravotná poisťovňa, a.s. (č.l.
13 spisu). Poisťovňa UNION si nárok na náhradu uplatnila v súlade s ust. § 15, § 20 ods. 2 písm. i)

a ust. § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. priamo u žalobkyne a žalobkyňa predmetnú poistnú udalosť
likvidovala z poistného garančného fondu tým, že poskytla poisťovni poškodeného plnenie titulom
vynaložených liečebných nákladov, ktorého náhradu si uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému v 2.
rade. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že náhrada škody z titulu vynaložených liečebných nákladov
bola v trestnom konaní priznaná poisťovni UNION zdravotná poisťovňa, a.s. a nie žalobkyni, ktorá

nebola ani účastníkom trestného konania. Súd prvého stupňa preto nesprávne vec právne posúdil, ak
voči žalovanému v 2. rade konanie zastavil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v tomto konaní nejde o prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata), rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa konanie voči

žalovanému v 2. rade zastavil a v nadväznosti na to i vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade
zaplatiť úroky z omeškania zo žalovanej istiny (z dôvodu nepreskúmateľnosti tohto výroku pre absenciu
odôvodnenia) a výrok o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) , h) OSP zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Ako už bolo vyššie konštatované, náhrada škody bola priznaná poisťovni UNION
zdravotná poisťovňa, a.s. v trestnom konaní a nie žalobkyni, ktorá nebola účastníkom trestného konania

a ktorá si uplatňuje nárok v tomto konaní na inom skutkovom a právnom základe. Nejde o totožných
účastníkov ani o totožný predmet konania. Pretože súd prvého stupňa zastavil konanie voči žalovanému
v 2. rade pre prekážku veci rozhodnutej, nezaoberal sa vecou z hmotnoprávneho hľadiska posúdenia
veci podľa zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, o ktorý žalobkyňa oprela svoj uplatnenýnárok. Preto v ďalšom konaní sa súd bude zaoberať vecou opätovne ale už len vo vzťahu k žalovanému
v 2. rade.
V zmysle § 226 OSP je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozhodnutí.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.