Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. apríl 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Cb/100/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509203256
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8509203256.20

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v obchodnej veci žalobcu Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zast. JUDr. Silviou
Sovovou, advokátkou, Diamantová 10, 040 11 Košice, proti žalovanému V.. G. Y., nar. XX.X.XXXX, D.
M. XXX, právne zast. JUDr. Gáborom Szárazom, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie
19.293,54 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti 1.406,- eur.

Súd z a m i e t a žalobu, v zmysle ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.887,54 eur so
7,9 % p.a. úrokom zo sumy 13.915,52 eur od 1.9.2009 do zaplatenia a s 5 % p.a. úrokom z omeškania
zo sumy 13.915,52 eur od 1.9.2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasapodanoužaloboudomáhal,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmuistinu19.293,54
eur s príslušenstvom.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX bola s

dlžníčkou Z. R. a spoludlžníkom Q. R. a žalovaným uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere 30.12.2004. Na základe nej poskytol žalobca medziúver 400.000,- Sk. Dlžník
sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky medziúveru vo výške 7,72 % v pravidelných
mesačných splátkach 2.597,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy sa dlžníci zaviazali splácať stavebný
úver pravidelnými mesačnými splátkami 4.000,- Sk. Žalovaný prevzal ručenie na seba, teda povinnosť
uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja dlžníci. Dlžníci nesplácali úver a žalobca bol nútený od zmluvy

odstúpiť listom zo dňa 9.6.2006. Odstúpenie bolo doručené i žalovanému s upozornením, že ak dlžníci
nezaplatia celý dlh, bude nútený žalobca pristúpiť k vymáhaniu dlhu voči žalovanému.

Súd platobným rozkazom č.k. 6Rob/61/2009 zo dňa 2.11.2009 návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor, v ktorom namietal, že on ako ručiteľ nikdy 30.12.2004

nepodpísal Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Jeho podpis na predmetnej zmluve
osvedčený Y. F. v osvedčovacej knihe Obce D. M., pod poradovým číslom 150/04 nie je jeho. Podľa
jeho zistení aj podpis spoludlžníka Q. R. nie je pravý a je sfalšovaný. Dostavil sa na Obecný úrad D. M.,
aby si overil totožnosť podpisu a pracovníkmi úradu mu bolo povedané, že v osvedčovacej knihe pod
poradovým číslom 150/04 je prázdna kolónka, nie je tam žiaden podpis. Z toho vyplýva, že pracovníčka
matriky obecného úradu zneužila svoju právomoc, keď na zmluvu dala pečiatku, že jeho podpis overila,

pričom nikdy v živote túto zmluvu nepodpísal. Zároveň navrhol, aby si súd vyžiadal z Obecného úradu
D. M. osvedčovaciu knihu, kde sú osvedčené podpisy pod poradovým číslom 150/04.Súd po vykonaní dokazovania zastavil konanie v späťvzatej časti 1.406,- eur a zvyšok nároku žalobcu
zamietol z dôvodu premlčania, ktoré vzniesol pr. zástupca žalovaného. Vykonaným dokazovaním zistil

tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorú uzatvorili ako dlžník
Z. R., spoludlžník Q. R. a ručiteľ dlhu V.. G. Y. dňa 30.12.2004. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
mimoriadneho medziúveru vo výške 400.000,- Sk. Túto zmluvu mali podpísať všetky zmluvné strany,

teda dlžníčka, spoludlžník a ručiteľ dlhu. Podpisy všetkých zmluvných strán boli podľa pečiatky
Obecného úradu D. M. overené dňa 30.12.2004. Podpis dlžníčky pod poradovým číslom 151/04, podpis
spoludlžníka pod poradovým číslom 149/04 a ručiteľa dlhu V.. G. Y., pod poradovým číslom 150/04.

Nakoľko si dlžník a spoludlžník neplnili zmluvné povinnosti a neuhrádzali splátky dlhu včas, došlo
ku podstatnému porušeniu zmluvy z titulu omeškania so splácaním dlhu a žalobca odstúpil listom z

9.6.2006 v súlade so zmluvou od zmluvy a vyzval dlžníka a spoludlžníka na okamžité vrátenie zostatku
poskytnutých úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti v 7-dňovej lehote. Žalovanému
boloodstúpenieodzmluvyzaslanénavedomielistomz9.6.2006supozornením,žeakdlžnícinezaplatia
celý dlh voči žalobcovi, bude nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky voči nemu. Odstúpenie bolo
doručené žalovanému dňa 16.6.2006.

Súd žalobu zamietol prvýkrát rozhodnutím 3Cb/100/2009 z 23.09.2011 z dôvodu, že dlžníčka Z. R.
prehlásila do zápisnice súdu i pred notárom, že spornú zmluvu za ručiteľa podpísala ona, nie žalovaný,
napriek tomu, že podľa znaleckého posudku podpis na zmluve je žalovaného.

Krajský súd po odvolaní žalobcu zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu bolo
opätovne vypočuť svedkyňu Z. R. v zmysle § 126 O.s.p., prípadne nariadiť znalecké dokazovanie, či Z.
R. je schopná, ako tvrdí sa podpísať tak, ako sa podpisuje žalovaný.

Súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie opätovným

výsluchom svedkyne Z. R..

Svedkyňa Z. R. bola vypočutá na pojednávaní 11.2.2014 a opakovane uviedla, že ku predmetu sporu sa
podrobne vyjadrila do zápisnice súdu 28.6.2011 a na celom rozsahu celej výpovede trvá bezo zmeny.
Zmluvu o úvere uzatvorila ona spolu s manželom a podpisy na nej overila p. F.. Pri uzatváraní zmluvy

nebol prítomný žalovaný a on s touto vecou nemá nič spoločné. V deň podpisu zmluvy 30.12.2004 ju
podpísali len ona s manželom a dodatočne sama podpísala ručiteľa dlhu V.. G. Y.. Uvedomuje si svoju
zodpovednosť splatiť dlh žalobcovi a podnikajú s manželom kroky, aby túto situáciu vyriešili čo najskôr.

Súd týmto rozhodnutím 3Cb/100/2009 z 11.2.2014 v spojení s opravným uznesením z 5.11.2014 opäť

zamietol žalobný návrh, ale z dôvodu jeho premlčania, ktoré v priebehu konania vzniesol pr. zástupca
žalovaného.

Voči tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a Krajský súd v Prešove uznesením
3Cob/98/2014 zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie z toho dôvodu, aby bolo

rozhodnuté o celom predmete konania, ako to žalobca formuloval podaním, ktoré došlo súdu 6.2.2014
(na č.l. 155). Úlohou súdu bolo po vykonanom dokazovaní rozhodnúť o celom predmete konania, ako
aj o trovách odvolacieho konania.

Súd viazaný v ďalšom konaní právnym názorom odvolacieho súdu nariadil v tejto veci pojednávanie.

Pr. zástupkyňa žalobcu namietala rozhodnutia, ktoré v priebehu konania predložil pr. zástupca
žalovaného z KS PO vydané senátom JUDr. Straku, kde bolo rozhodnuté v obdobnej veci ako je predmet
sporu, pretože tieto rozhodnutia z pohľadu celoslovenského považuje za neštandardné, nakoľko Krajské
súdy, ako aj iné senáty Krajského súdu Prešov zvyknú rozhodovať úplne iným spôsobom ako senát

JUDr. Straku. Má zato, že pohľadávka žalobcu bola uplatnená v zákonnej lehote, nedošlo ku jej
premlčaniu a na plynutie lehôt je potrebné aplikovať ObZ a nie OZ. Trvala na tom, aby súd nariadil
znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či p. R. sa vie skutočne podpísať tak, ako to deklarovala vosvojich výpovediach na súde. Dlžníci v posledných mesiacoch uhradili časť dlhu cez exekúciu, ale keďže
nevie, či toto bude mať trvajúci charakter a dokedy, neberie čiastočne žalobu späť v uhradenej časti.

Právna zástupkyňa žalobcu poukázala ďalej na skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi sa
posudzuje podľa Obchodného zákonníka, nakoľko vzťah z úverovej zmluvy a vzťahy s nimi spojené sú
tzv. absolútne obchody a podľa § 261 ods. 3 sa spravujú výlučné ObZ. Toto je dané priamo zo zákona
a nie je závislé na vôli účastníkov zmluvy, pričom táto záležitosť už bola posudzovaná a publikovaná v
časopise zo Súdnej praxe č. 4/2013. Žalobca sa domáha voči žalovanému plnenia z titulu ručiteľského

záväzku a podľa jej názoru ručiteľ nie je spotrebiteľ tak, ako to produkuje teraz žalovaná strana z
toho dôvodu, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva podľa zákona č. 310/92 Z.z. o stavebnom
sporení v spojení s ustanoveniami ObZ a nejedná sa o úver spotrebiteľský na základe negatívneho
vymedzenia zákona. V každom prípade ide o obchodný záväzkový vzťah medzi účastníkmi a premlčacia
doba je v tomto prípade štvorročná. Tá začala plynúť po doručení zmluvy o odstúpení z 9.6.2006,
teda premlčacia lehota začala plynúť 10.6.2006 a uplynula 10.6.2010. Poukázala na ustanovenie ObZ,

že nárok veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí skôr, než sa premlčí voči dlžníkovi. V takom prípade
ešte nemôže byť premlčaný, pretože pred súdom vo vzťahu k dlžníkom bol právoplatne priznaný
právoplatným rozkazom a je v súčasnosti vymáhaný prostredníctvom exekútora, teda v žiadnom prípade
ku jeho premlčaciu nedošlo. Pokiaľ ide o špecifikáciu žalobného návrhu, dodatočne doložila prehľad
splátok akým spôsobom dlžníci čiastočne uhradili svoj dlh. Poukázala na to, že dlžníkom bol vyplatený

úver v dvoch splátkach v sume 10.622,05 eur dňa 28.1.2005 a suma 2.539,33 eur dňa 13.9.2005.
Taktiež možno pripustiť, že žalovaný má po právnej stránke obmedzenú možnosť namietať výšku
uplatňovanej pohľadávky navrhovateľa, pričom pohľadávka žalobcu proti dlžníkom bola už prisúdená
právoplatným rozhodnutím. Dlžníci voči nej nič nenamietali. Právny zástupca žalovaného po niekoľkých
rokoch vzniesol námietku premlčania z dôvodu, že na vzťah medzi účastníkmi by sa mal aplikovať OZ.

Poukázala na rozhodnutie NS SR č. 6 MCdo 4/2012 s tým, že na vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je nevyhnutné aplikovať zákon č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a Obchodný zákonník, ako aj
celú tretiu časť ObZ týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy a premlčania. Akákoľvek aplikácia OZ je
nesprávnym posúdením veci. V čase uzavretia zmluvy, ako aj ku dňu odstúpenia 9.6.2006 malo
ustanovenie § 52 OZ iné znenie, pričom medziúver z Fondu stavebného sporenia nie je a nikdy

nebol spotrebiteľským úverom. Definícia spotrebiteľských zmlúv sa stala účinnou až od 1.1.2008 v
dôsledku zmeny zákona č. 268/2007 Z.z. Teda, až v zmysle tejto právnej úpravy sa zmenila definícia
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá predtým v § 52 OZ. Napokon poukázala na ustanovenie § 879 j)
OZ, ktoré v prechodných a záverečných ustanoveniach upravuje, že nároky vzniknuté pred 1.1.2008
sa posudzujú podľa doterajších predpisov a týmto je nepochybne ObZ. Návrh, ktorý bol podaný proti

žalovanému dňa 7.9.2009 na súde bol podaný v zákonnej 4-ročnej premlčacej dobe a právo žalobcu sa
nepremlčalo. Nárok proti žalobcom nebol premlčaný, pretože bol priznaný právoplatným rozhodnutím
a t.č. je exekučne vymáhaný v konaní 2Er/327/2008, na základe zmenkového platobného rozkazu č.
3Zm/152/07-29 Okresného súdu Bratislava. Je vylúčené, aby sa jedna zmluva posudzovala podľa
rôznych právnych prepisov a zákon nevyžaduje, aby ručiteľ podpisoval zmluvu až po podpise zmluvy

samotným dlžníkom. Poradie nie je rozhodujúce a nie je vylúčené, aby ručiteľ informovaný o tom za aký
záväzok sa zaručuje podpisoval svoje ručiteľské vyhlásenie vopred alebo po podpise zmluvy jedným zo
spoludlžníkov. Náhla argumentácia žalovanej strany o údajnej neplatnosti z hľadiska poradia podpisov
je právne bezvýznamná a súd by sa mal náležite vysporiadať s právnou stránkou uplatneného nároku.
Ak by svedkyňa Z. R. aj do budúcna vypovedala v intenciách, ako sa to snažila nezákonným spôsobom

prezentovať súdu už skôr, žalobca trvá, aby sa ďalej pokračovalo v zmysle rozhodnutia KS Prešov a
nariadilo sa znalecké dokazovania, či menovaná skutočne dokáže žalovaného podpísať tak, ako to tvrdí.

Právny zástupca žalovaného predložil na pojednávaní rozhodnutie KS PO, kde bolo rozhodnuté v
obdobnej veci, ako je prejednávaný nárok žalobcu tým, že žalobný návrh bol zamietnutý z dôvodu jeho

premlčania. Poukázal na skutočnosť, že nemôže súhlasiť s výhradou pr. zástupkyne žalobcu, že by
tento senát KS PO bol menejcenný v porovnaní s inými senátmi odvolacích súdov, pretože každý sudca
i senát je zodpovedný za svoje rozhodnutie a práve rozhodnutie, na ktoré poukazuje, a to 6Co/2/2013
je rozhodnutím o obdobnom predmete sporu. Ďalej predložil výklad problematiky premlčania nárokov
z absolútnych obchodov so sporiteľňami, kde NS SR rozhodol v senáte predsedníčky JUDr. Tomkovej,

že na túto problematiku je nevyhnutné aplikovať ustanovenia OZ a nie ObZ. Pokiaľ ide o návrh na
znalecké dokazovanie navrhnuté žalobcom, tomuto sa nebráni, ale z hľadiska hospodárnosti konania
je nevyhnutné v prvom rade sa vyporiadať s námietkou premlčania a až pokiaľ by súd dospel k záveru,
že nárok premlčaný nie je, tak navrhuje vykonať predmetný dôkaz. S touto námietkou sa už odvolacísúd vyporiadal na poslednom pojednávaní, z ktorého si zabezpečil nahrávku CD nosiča z odvolacieho
konania zo dňa 29.9.2015. Z obsahu odôvodnenia zrušovacieho rozhodnutia je zrejmé, že aj KS PO
považuje tento nárok za premlčaný. Taktiež nesúhlasil s postupom žalobcu, že nezobral čiastočne späť

návrh v už zaplatenej časti istiny, pretože ak o nej by súd opätovne rozhodol, išlo by o duplicitný nárok
žalobcu.

Ďalej pr. zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania
nevznikol, pretože spornú zmluvu nepodpísal tak, ako to vyplýva z dokazovania žalovaný. Ak by súd

dospel k záveru, že ku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi došlo, teda, že v skutočnosti podpísal
zmluvu žalovaný, tak vzniesol námietku premlčania. Dôvodom premlčania je skutočnosť, že žalobca
doručil žalovanému prípis, a to oznámenie o odstúpení od zmluvy zo dňa 9.6.2006, ktorý podľa
doručenky z pošty mu bol doručený 16.6.2006. Z neho vyplýva, že žalobca mohol podať žalobu voči
žalovanému 10.6.2006, pričom tá bola podaná na súde až 7.9.2009, teda po uplynutí všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula 10.6.2009. Na plynutie premlčacej lehoty je nevyhnutné

aplikovať ustanovenia OZ, pretože predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, jednak v zmysle
ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona o spotrebiteľoch. V tomto prípade žalovaný
ako ručiteľ je taktiež spotrebiteľom, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a medzi účastníkmi boli
dohodnuté možnosti použitia tak ObZ, ako aj OZ, teda nebolo výslovne dojednané použitie ObZ. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že podpis žalovaného na uvedenej zmluve nie je jeho podpisom,

ale podpisom tretej osoby. Žalovaný ako ručiteľ sa žiadnym spôsobom nezaviazal a nesúhlasil s
predlžením premlčacej lehoty nad zákonom stanovený rozsah dohodnutý v čl. VI ods. 2 zmluvy o práve
na vrátenie bezdôvodného obohatenia po odstúpení od tejto zmluvy v zmysle § 401 ObZ na dobu 10
rokov. Toto zmluvné dojednanie je v hlbokom rozpore so zákonom i dobrými mravmi, ako aj zákonom
o ochrane spotrebiteľa a OZ. Záväzok ručiteľa, že sa voči nemu nepremlčí skôr ako právo veriteľa pred

premlčaním práva voči dlžníkovi. Toto možno uznať v rámci maximálnej premlčacej lehoty stanovenej
OZ. Žalovaný ako ručiteľ nie je zmluvnou stranou a ani účastníkom zmluvy o úvere. On iba vyhlásil,
že pristupuje ako ručiteľ k tejto zmluve. Je nesporne preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným nevznikol, keďže žalovaný zmluvu nepodpísal tak, ako to opakovane prezentovala na
poslednom pojednávaní svedkyňa R., ako aj z poradia osvedčených podpisov v osvedčovacej knihe.

V priebehu konania aj spoludlžník Q. R. uviedol, že uvedenú zmluvu nepodpísal a podpis na zmluve
nie je jeho. Taktiež v zmysle § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Poukázal na skutočnosť, že podľa jeho názoru predmetná dohoda medzi zmluvnými stranami absentuje
a aj keby existovala, tak ručenie nemohlo ex lege platne vzniknúť, pretože by sa ručiteľ mohol podpísať
na také vyhlásenie o pristúpení k zmluve ako ručiteľ až po platnom vzniku právneho vzťahu, teda zmluvy

o úvere. Keďže poradie pri podpise zmlúv medzi dlžníkmi a ručiteľom nebolo dodržané, tak tento úkon
aj keby bol učinil žalovaný, nemá účinky ručiteľského záväzku. Je nesporné, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou v zmysle platného znenia § 54 OZ. V zmysle § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, a na daný právny vzťah
je nevyhnutné použiť ustanovenia OZ a trojročnú premlčaciu lehotu. Vzhľadom na uvedené výhrady

navrhol, aby súd v prvom rade sa vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania a až následne
venoval pozornosť tomu, či žalovaný podpísal zmluvu, prípadne v akom poradí a či je táto platná.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Predmetom sporu je vrátenie bezdôvodného obohatenia ručiteľom dlhu, po odstúpení od zmluvy.

Žalobca listom z 9.6.2006 odstúpil od úverovej zmluvy a zároveň požiadal o vrátenie dlžníkov i ručiteľa
poskytnutých úverových prostriedkov v 7-dňovej lehote od doručenia odstúpenia od zmluvy. Toto bolo
doručené žalovanému dňa 16.6.2006. Od roku 2008 je pohľadávka voči dlžníkovi a spoludlžníkovi

vymáhaná v exekučnom konaní 2Er/327/2008. Tým, že žalobca účinne odstúpil od úverovej zmluvy,
bola zmluva od začiatku zrušená a každý z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal. Podľa OZ odstúpením bola zmluva zrušená od začiatku ex tunc a momentom odstúpenia
zanikli práva a povinnosti zo zmluvy a zanikli práva a povinnosti z porušenia práva. Odstúpením od
zmluvy nastal medzi účastníkmi režim bezdôvodného obohatenia. Teda, vzhľadom na túto situáciu bolo

v prvom rade nevyhnutné vysporiadať sa s námietkou premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesla
žalovaná strana ako ručiteľ dlhu.Po vstupe SR do Európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka
zakomponované ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené zákonom č. 150/2004 Zb. s
účinnosťou od 1.4.2004. V zmysle smernice Rady č. 93/2013/EHS z 5.4.1993.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka), to neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
V zákone č. 258/2001 Z.z. je obsiahnutá špeciálna úprava spotrebiteľského úveru. Podľa ust. § 1 ods.
2 písm. a) tento sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a

ich údržbu.

I na žalobcu má dopad ustanovenie § 879f ods. 3,4 OZ a všetci dodávatelia mali v zmysle
tohto zákonného ustanovenia rovnakú trojmesačnú dobu na zosúladenie zmluvných podmienok s
ustanovením § 54 ods. 1 OZ. Táto platila aj na neprijateľnú klauzulu o predlžení premlčania na 10

rokov, ktorá podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech
spotrebiteľa. Takáto klauzula je z toho dôvodu absolútne neplatná. Pokiaľ dodávateľ, teda v tomto
prípade žalobca predformuloval v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1 OZ, resp. ich nedal do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3,4 OZ tak sa dostal do
rozporu so zákonom a takéto zmluvné dojednania sú neplatné. O taký rozpor ide aj v tom prípade, ak by

sapostaveniespotrebiteľasospotrebiteľskejzmluvypoužitíminštitútuvzmysleustanoveníObchodného
zákonníka s odkazom na ust. § 261 ods. 3 ObZ zhoršilo, napriek tomu, že OZ upravuje pre spotrebiteľa
rovnaký inštitút priaznivejšie.

Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným

vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju
neupokojí dlžník.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí sa 3 roky, ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sú vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie ich obsahu, prípadne zmeny. Tak je tomu aj v prípade zmluvy uzavretej medzi účastníkmi
sporu. Žalobca ako jeden z predmetu svojej podnikateľskej činnosti má aj poskytovanie úverov anemožno súhlasiť s výhradou žalujúcej strany, že na tento zmluvný vzťah je nevyhnutné aplikovať
Obchodný zákonník z toho dôvodu, že ide o absolútny obchodný vzťah. Spotrebiteľské zmluvy tak,
ako sú koncipované v terajšej právnej úprave sú zmluvami medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi a je

nevyhnutné na ne aplikovať ochranu § 54 ods. 1 OZ, teda predmetný vzťah účastníkov od jeho vzniku
je právnym vzťahom, ktorý bol založený spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca v postavení dodávateľa a
dlžník v postavení spotrebiteľa a na tento režim je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, i keď nejde v tomto prípade o spotrebiteľský úver ako sa bráni žalobca.

Účastníkom spotrebiteľskej zmluvy nedovoľuje kogentné ustanovenie § 54 ods. 1 OZ dojednať také
podmienky, ktoré by sa odchyľovali od zákona o spotrebiteľoch v jeho neprospech. Z toho dôvodu
nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu o predlžení zákonnej premlčacej doby na 10 rokov uznanej
v čl. VIII bod. 4 úverovej zmluvy, pretože taká doba je v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s
citovaným zákonným ustanovením a toto dojednanie je absolútne neplatné. Teda, v danom prípade sa
súd musel prioritne vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania žalovanou stranou, hoci žalobca

sa bráni, že túto žalovaný vzniesol až po niekoľkých rokoch od trvania sporu. Ani táto okolnosť nemá
žiaden vplyv na to, aby sa súd s ňou ako prvoradou výhradou vysporiadal. Tak, ako bolo vyššie uvedené
po odstúpení od zmluvy došlo ku jej zániku a žalobca sa môže domáhať len vydania bezdôvodného
obohatenia v zákonom stanovených lehotách. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, musel na
ňu súd prihliadnuť a túto posúdil v zmysle všeobecných ustanovení OZ upravujúcich túto problematiku.

Je nesporné, že ku odstúpeniu od zmluvy došlo 9.6.2006 a žalobca mohol svoj nárok uplatniť na súde
10.6.2006 najneskôr v zákonnej 3-ročnej lehote, ktorá mu uplynula 10.6.2009. Žaloba bola podaná na
súde dňa 7.9.2009, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej a trojročnej všeobecnej premlčacej doby.
Vzhľadom na túto skutočnosť súd považoval námietku žalovaného za dôvodnú a z toho dôvodu nárok
žalobcu ako premlčaný zamietol.

Za tejto situácie súd považoval za právne irelevantné zaoberať sa tým, či spornú zmluvu podpísal
ručiteľ dlhu alebo ku jeho podpisu nedošlo tak, ako to tvrdí svedkyňa Z. R.. I keby zmluvu bol uzatvoril
žalovaný, nemalo by to za tejto situácie žiaden právny význam, pretože súd prihliadol na námietku
premlčania, na ktorú musel v tomto prípade prihliadnuť. Nárok žalobcu je v každom prípade premlčaný

bez ohľadu na to, či zmluva bola uzavretá platne alebo nie. Z toho dôvodu súd považuje za nadbytočné
vykonať znalecké dokazovanie navrhnuté žalujúcou stranou v zmysle zrušovacieho rozhodnutia KS
Prešov, pretože vzhľadom na zmenu skutkových tvrdení žalovanou stranou je vykonanie tohto dôkazu
nadbytočné, preto ho súd zamietol.

Žalobca písomným podaním zo dňa 6.2.2014 zobral čiastočne návrh späť, pretože dlžníci časť dlhu
zaplatili vo výške 1.406,- eur. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a preto v späťvzatej časti súd
zastavil konania v súlade s ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle

§ 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.