Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/196/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310209303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5310209303.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou, v občiansko-právnej veci navrhovateľky H.

C., rod. T.j, nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., C.. L. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom
so sídlom v Martine, Holubyho 51, 036 01 Martin, zástupcu Centra právnej pomoci, kancelária Žilina,
Národná 34, 010 01 Žilina, proti odporcom 1/ Ing. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., A. XXXX/XX a 2/
H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č., A. XXXX, zast. AK JUDr. Stopka JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
Phd., so sídlom Čadca, Potočná 2835/1A, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho
trpenie takto

r o z h o d o l :

I. Návrh proti odporkyniam v 1/ a 2/ rade v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyniam v 1/ a 2/ rade trovy konania vo výške 979,67
€ v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporkýň JUDr. Stopka JUDr.
Blendovský,JUDr.Strapáč,Phd.,sosídlomČadca,Potočná2835/1A,IČO:36866849,vedenývČSOB,
a.s., číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 437 10.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala návrh dňa 03.12.2010. Navrhovateľka je H. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C.. L. XXXX/XX, Č.. Je vlastníčkou rodinného domu č. XXXX a vlastníčkou nehnuteľnosti CKN XXXX
U.a ktorej je uvedený rodinný dom postavený. Jej vlastnícke právo je zapísané na LV č. XXXX kat.

územia Č.a. Pôvodná parcela CKN XXXX bola rozdelená na parcele CKN XXXX/X a CKN XXXX/X
geometrickým plánom. Odporkyňa v 1/ rade po rozdelení nehnuteľnosti previedla časť svojho pozemku
na matku, odporkyňu v 2/ rade, čím znemožnila navrhovateľke, aby bola účastníčkou stavebného
konania a vznášala námietky, v rámci stavebného konania. Stavebné konanie bolo v príčinnej súvislosti
s vystavením plotu na hranici uvedených pozemkov. Vystavením plotu odporkyne v 1/, 2/ rade zamedzili
navrhovateľke využívať veľkú bránu a dostať sa autom do svojho dvora. Rovnako cez parcelu XXXX/
X vedie aj vodovodné potrubie a kanalizácia, ktoré by v prípade poruchy nebolo možné odstrániť.

Odporkyňa v 1/ rade zabetónovala príklopom navrhovateľkinu studňu, čím navrhovateľke znemožnila
jej užívanie. Navrhovateľke zostal na vstup do svojej nehnuteľnosti len úzky prechod popri dome, v
šírke asi 1 meter. Na svoju nehnuteľnosť nemá inú prístupovú cestu a nie je to ani možné na inom
mieste. Plot na hranici pozemkov je už postavený. Navrhovateľka a jej právni predchodcovia využívali
spomínanú prístupovú cestu na navrhovateľkinu nehnuteľnosť po dobu 50 až 60 rokov. Bolo to v čase,
kedy nehnuteľnosť vlastnili rodičia navrhovateľky H.V. K. R. T.. Navrhovateľka parcelu č. XXXX získala
ústnou darovacou zmluvou od matky navrhovateľky v roku 1948, čo dokazuje notárska zápisnica N

825/93, Nz 118/94 zo dňa 03.3.1994. Následne na pozemku postavili rodinný dom č. XXXX, ktorý
do užívania, podľa potvrdenia Mestského úradu Č., bol daný v roku 1958. H. K. R. T. predmetné
nehnuteľnosti darovali navrhovateľke v roku 1994. Odporkyňa v 1/ rade nadobudla susednú parcelu
č. XXXX a dom č. XXXX v roku 2000, kúpnou zmluvou O. G.A. L.. G. L. sa stala výlučnou vlastníčkouna základe rozsudku súdu, ktorým bolo zrušené a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo G. L. a jej
sestry R. T., matky navrhovateľky. Pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností parcely č. XXXX a domu č. XXXX
boli rodičia G. L. K. R. T.. Navrhovateľke nie je známe, akým titulom získala jednu 1 na predmetnej

nehnuteľnosti G. L.. R. T. získala jednu 1 sporných nehnuteľností. V dedičskom konaní po svojej matke
G. D., pod sp. zn. D 544/84-48 zo dňa 13.11.1984 došlo k dohode dedičov o tom, že nadobúdateľkou
dedičstva bude R. T., a to hlavne z toho dôvodu, lebo v tom čase už mali postavený dom č. XXXX
na parcele č. XXXX K. nemali prístupovú cestu. Tým, že sa stala polovičným vlastníkom sporných
nehnuteľností, mala zabezpečenú aj prístupovú cestu na nehnuteľnosti. G.Á. L. sa v tomto dedičskom

konaní dedičstva vzdala. Využívanie práva prechodu na nehnuteľnosť cez pôvodnú parcelu č. XXXX
teda začalo ešte v dobe, keď vlastníkmi susediacich nehnuteľností boli rodičia navrhovateľky a rodičia
matky navrhovateľky R. T. a jej sestry G. L.L.. Navrhovateľka a jej právni predchodcovia využívali cestu
po dobu dlhšiu, ako 10 rokov. Iná prístupová cesta na nehnuteľnosť navrhovateľky neexistuje, preto
vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v prechode cez nehnuteľnosť, ktoré sú
odporkyne povinné strpieť. Navrhovateľka má naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby a

zapísaní práva prechodu do katastra nehnuteľností, v záujem riadneho užívania svojej nehnuteľnosti, v
záujme právnej istoty účastníkov konania. Poukázala na ustanovenia § 123, 124, 126 ods. 1 Obč. zák.,
§ 151n ods. 1 Obč. zákonníka, § 151o ods. 1 Obč. zákonníka, § 151o ods. 3 Obč. zák. Poukázala na
skutočnosť, že je oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh, podľa zákona č. 465/2008 Z.
z. čl. VIII. bod. 3, ktorým bolo doplnené znenie ustanovenia § 4 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení zmien a

doplnkov o súdnych poplatkoch, odsek 3 ktorý znie: „Od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému bol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu“ t.j. podľa zákona č. 327/2005
Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov. Za tým
účelom pripojila navrhovateľka rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žilina, sp. zn. 3N 907/10
zo dňa 23.9.2010 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci (čl. 4). Žiadala, aby súd rozhodol

tak, že 1. Navrhovateľka má právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce vecnému bremenu cez parcele
č. CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2 a CKN XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvoria o výmere XX m2 kat. územia Č. v miestach vyznačených na geometrickom pláne súdom
ustanoveného znalca bodmi A až X, ktorý je súčasťou rozsudku na parcelu CKN XXXX - zastavaná
plocha a nádvoria o výmere 282 m2 kat. územia Č., LV č. XXXX, 2. Žiadala rozhodnúť, že odporkyne

v 1/, 2/ rade sú povinné strpieť výkon práva a prechodu, 3. Žiadala rozhodnúť, že odporkyne v 1/, 2/
rade sú povinné odstrániť plot na hranici parcele CKN XXXX/X a CKN XXXX/X v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku, preto, že oplotenie bráni právu prechodu. Na pojednávaní dňa 28.3.2011 na čl.
56 spisu svoj prednes navrhovateľka doplnila tak, že nemá kde prechádzať k svojmu rodinnému domu,
ku ktorému má vlastnícke právo. Prechod sa užíval spoločne, minulý rok (v roku 2010) v lete odporkyne

nehnuteľnosť zahradili, a tým navrhovateľke zamedzili prístup. Nechali jej prístup v rozsahu asi 1 metra.
Po pozemku chodila tak, že prechádzala šikmo krížom, pretože bránička bola na pozemku odporkýň,
a inak k svojmu domu nemohla prejsť. Odporkyne v 1/, 2/ rade jej v prechádzaní nebránili. Po tom,
ako bolo rozhodnuté súdom (asi mesiac po tom) zomrela sestra matky navrhovateľky, a ešte predtým
nehnuteľnosti od nej odkúpili odporkyne v 1/, 2/ rade. Vecné bremeno získala tak, že od roku 1948 sa

po pozemku chodilo a aj po tom, ako dom nadobudla ona. Bolo tam právo prechodu. Tvrdila, že v
spornom konaní spor sa týkal len zrušenia a vyporiadania spoluvlastníckeho podielu k domu. Netýkal sa
pozemku. Pozemok bol užívaný nesporne. Bolo tam však tvrdené, že L. sa nemá ako dostať do domu, a
preto dom nebol rozdelený na dve polovice. Aj ona mala vchod cez bránu, ktorú považuje za spoločnú aj
navrhovateľka, a ktorú ako spoločnú aj využívala. Vecné bremeno sa teda využívalo od roku 1948. Nikdy

neboli s využívaním prístupu práva prechodu problémy. Ešte rodičia navrhovateľky právo prechodu
získali vydržaním. Navrhovateľka nebola spoluvlastníčkou sporného pozemku, ale prechádzala po ňom
od roku 1994 do roku 2004, prakticky až do roku 2010. Dom, ku ktorému prechádzala č. XXXX C.ej
rodičia darovali v roku 1994. Prechádzala teda po pozemku svojej matky a jej sestry. Keď zomrela
matka navrhovateľky, odporkyňa v 2/ rade jej telefonovala, že bude prvou záujemkyňou o odkúpenie

jej domu, ak ho bude predávať. Navrhovateľka s tým nesúhlasila, pretože má 3 deti. Poukázala na
susedské a medziľudské vzťahy. Odporkyňa uviedla, že tie neuznáva a prechod oplotila. Po smrti matky
s odporkyňami nemala žiadne problémy, 4 roky nehnuteľnosť užívali spoločne, zdravili sa na dvore,
stretávali sa na dvore. Na pojednávaní dňa 14.6.2012 (čl. 124) navrhovateľka a jej právna zástupkyňa
doplnili prednes tak, že prechod a prejazd cez parcelu XXXX/X má byť vo vzdialenosti 1,5 metra od

parcely XXXX/X. V tejto časti prechodu sa nachádza aj kanalizácia a vodovodné potrubie navrhovateľky,
a táto časť prechodu je vybetónovaná, vyasfaltovaná pre účely prechodu. Navrhovateľka uviedla, že jej
rodičia si dom postavili v roku 1958 a parcela medzi domom navrhovateľky a domom, ktorý odkúpili od
jej tety odporkyne, užívali stále spoločne. Spoločný prechod sa realizoval tak, že išlo sa cez pozemok,ktorý patril najskôr starým rodičom, a potom jej matke a tete, ako ich deťom. Navrhovateľka pri svojom
rodinnom dome bránku nemala, bránka bola spoločná, bližšie k rodinnému domu, ktorý teraz patrí
odporkyniam. Prechod chce z toho dôvodu, že chce normálne žiť, chce tadiaľ chodiť, priviezť si palivo

na kúrenie. Keby jej syn mal napríklad dvojičky, s takým kočiarom by tam ani neprešiel. Pozemok
užívala celý, chodila po pozemku, ako po pozemku starých rodičov a rodičov. Matka navrhovateľky
pozemok XXXX užívala, ako spoluvlastníčka, vozila cez pozemok aj palivo, zomrela v roku 2008. Po
roku 2002, po ukončení sporu, užívali pozemok spoločne matka aj dcéra. Prechádzala navrhovateľka
po pozemku s vedomím, že ide o spoločný pozemok. Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že

nadobudla matka navrhovateľky vecné bremeno, právo prechodu, dňom 01.4.1984, voči svojej matke,
starej matke navrhovateľky a to vydržaním. Rovnako právo zodpovedajúce vecnému bremenu, právo
prechodu,nadobudlavydržaním,vočisvojejmatkenavrhovateľka,pretožetázomrelaažvroku1984.Za
domom je garáž, kde otec navrhovateľky 20 rokov parkoval auto, a garáž s pozemkom predali Lesnému
závodu. Oni im len umožnili garáž užívať. Pozemok patril Lesnému závodu. Toho času na pozemku
navrhovateľka nemá hospodársku budovu. S palivom sa chce dostať za dom, na dvor, aby ho mohla

uskladniť v pivnici. Pod domom sú 3 pivnice, a z prednej časti záhrady sú dve okná do pivníc, drevo
a uhlie si potrebuje vysypať na dvor, aby si ho mohla previezť do pivnice. Stará matka sa volala G.Á.
D., rod. O. a bývala v jednej 1, ktorý teraz patrí odporkyniam. Matka navrhovateľky bývala v dome č.
XXXX, ktorý teraz patrí navrhovateľke. Do domu, ktorý teraz patrí odporkyniam, chodila stará matka
navrhovateľky, matka navrhovateľky i G.A. L., rod. D., cez jednu bráničku z cesty, iný vchod k domom

nebol. K domu je len jeden vchod, t.č. využíva prechod cez pozemok odporkyne v 1/ rade č. XXXX/
X, v dome navrhovateľky t.č. nikto nebýva, ale navrhovateľka tam chodí denne i 2-krát. Do garáže sa
nedostane, je tam plechový plot. Garáž postavili jej rodičia, v garáži bývali jej rodičia dovtedy, kým si
v roku 1958 postavili dom. Nemohli bývať so starou matkou v jej dome, lebo tam bolo 9 súrodencov.
Na ohliadke dňa 26.3.2014 navrhovateľka uviedla, že sa domáha prechodu do svojho rodinného domu

po mieste, ktoré je viditeľne vyasfaltované. Vyasfaltovaná je časť pozemku XXXX/X, túto časť pozemku
dali vyasfaltovať ešte rodičia navrhovateľky z dôvodu prístupu do garáže. Lesný závod vlastní len
pozemok pod garážou, garáž patrí navrhovateľke. Garáž stavali rodičia navrhovateľky, v dedičskom
konaní prejednaná nebola. Má tam aj vodovod a kanalizáciu v mieste prechodu. Šopu, garáž užíva bez
nájomnej zmluvy s lesnými závodmi, nemá auto ani vodičský preukaz, ale osobné vozidlo mali rodičia,

ktorí ho parkovali v šope. Po pozemku chodila, ako po svojom, neboli problémy. Matka sa súdila len o
dom. Po oprave samosudkyne, že konanie sa netýkalo len domu, ale aj zastavanej plochy o výmere 500
m2, navrhovateľka uviedla, že rozhodnutie považovali za konečné, nevedeli, že sa proti nemu dá odvolať
a vychádzali z toho, že matka sa súdi len o dom. Bránka pri dome č. XXXX bola zrealizovaná v roku
2010, šopu postavili rodičia navrhovateľky, najskôr jednu časť, v ktorej bývali, kým postavili dom, potom

druhú časť. Neboli tam uskladnené veci pracovníkov lesného závodu. V čase, kedy vlastnil osobné
motorové vozidlo otec navrhovateľky, v susednom dome G. L. nikto nemal osobné motorové vozidlo.
Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že je potrebné, aby navrhovateľka mala pri dome obslužný
priestor, pretože sa nemá ako za svoj rodinný dom dostať. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 (čl. 320 a
násl. spisu), právny zástupca navrhovateľky vzniesol procesný návrh na doplnenie dokazovania a to

znaleckým dokazovaním, vypracovaním geometrického plánu na grafické vyjadrenie práva prechodu
v súlade s rozsudočným návrhom. V záverečnom návrhu uviedol: Navrhovateľka podľa § 151 písm.
o) Obč. zákonníka nadobudla právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu, a to jeho výkonom,
vydržaním“. V nadväznosti na predložené rozhodnutie právneho zástupcu odporkýň, rozhodnutie NS
SR sp. zn. 22Cdo 595/2001 uviedol, že nešlo o trpenie, výprosu, vo vzťahu k príslušníkom rodiny. Brána

nebola na strane jedného, alebo druhého rodinného domu, bola v strede. Bolo to tak pre to, že všetky
zúčastnené osoby cez túto bránu chodili a bol to ich jediný vstup do týchto rodinných domov, objektov.
Nejde o trpenie, výprosu, je to úmyselné riešenie, plán. Takto mali na mysli usporiadať vlastnícke a
užívacie vzťahy. Poukázal na fotodokumentáciu z ohliadky a vyasfaltovaný pás v šírke asi 2,5 metra,
v ktorom sa nachádza kanalizačná šachta, studňa, vodovodná prípojka, patriace navrhovateľke. Tento

pás je zhodný s plochou zodpovedajúcu ploche, cez ktorú žiada navrhovateľka právo prechodu. Tým
je preukázané, že išlo o reálny výkon práva prechodu, nešlo o trpenie, výprosu, návštevu rodinného
príslušníka a jeho trpenie na nehnuteľnosti. 10 ročná vydržacia lehota uplynula 01.4.1984, pred úmrtím
matky navrhovateľky.

Odporkyne v 1/, 2 rade uviedli:

Odporkyňa v 1/ rade na čl. 42 spisu dňa 22.12.2010 uviedla, že vlastní parcelu CKN XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 485 m2, cez ktorú sa navrhovateľka domáha práva prechodu. Odporkyňa v1/ rade uviedla, že parcela CKN XXXX/X nie je v bezprostrednom susedstve s parcelou navrhovateľky,
preto nie je právne dôvodné sa domáhať práva prechodu cez túto nehnuteľnosť. Odporkyňa v 1/ rade
nie je pasívne legitimovanou osobou. Navrhovateľka neuviedla odkedy-dokedy bežala vydržacia lehota,

nevysporiadala sa s intertemporálnym ustanovením § 865 a násl. Obč. zákonníka. Uvádza len, že právo
vykonáva 50 až 60 rokov, pričom nevie definovať presne odkedy,dokedy. Nedefinuje ani obsah, rozsah
vecného bremena, teda akým konkrétnym spôsobom a ako chce cez sporné nehnuteľnosti prechádzať
a ako chce vecné bremeno, právo prechodu, využívať. Odporkyňa v 1/ rade nadobudla nehnuteľnosť
kúpnou zmluvou z roku 2000 od G. L.. G. L. bola sestrou matky navrhovateľky, nehnuteľnosti nadobudla

bez tiarch. Poukázala na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo 431/96 a rozhodnutie NS SR č. C551-Najvyšší
súd sp. zn. 22Cdo 595/2001. V nadväznosti na to uviedla, že nestačí len púha skutočnosť prechodu, ale
aj dobromyseľnosť, že ide o právo a nielen to, že prechádza na základe dobrej vôle susedov.

Odporkyňa v 2/ rade dňa 22.12.2010 na čl. 45 spisu uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Spornú
nehnuteľnosť CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 nadobudla kúpnou

zmluvou zo dňa 20.5.2010 od Ing. Q. D., zmluva je zavkladovaná pod V XXXX/XXXX zo dňa
08.7.2010, je zapísaná na LV č. XXXXX. Pozemok kúpila bez tiarch, teda aj bez práva prechodu
v prospech navrhovateľky. Navrhovateľka mala možnosť si zriadiť vlastnú prístupovú cestu, svojím
návrhom obmedzuje odporkyňu pri výkone jej vlastníckeho práva. Zriadením práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu by vznikol hrubý nepomer medzi právami odporkyne a právom navrhovateľky

na prechod. Stanovila navrhovateľke lehotu, dokedy si má zabezpečiť vlastný vstup na pozemok.
Hospodárske využívanie pozemku odporkyňou je nezlučiteľné s právom prechodu navrhovateľky.
Rovnako poukázala na rozhodnutie NS SR č. C 551-Najvyšší súd sp. zn. 22Cdo 595/2001. V čase, kedy
toto podanie písala, uviedla, že pozemok je neoplotený, ale stav je neudržateľný, pretože navrhovateľka
odporkyňu obmedzuje pri výkone vlastníckeho práva. Navrhovateľka nikdy nebola dobromyseľná, to, že

prechádzala cez pozemok susedov bola len dobrá vôľa susedov.

Na pojednávaní dňa 14.6.2012 (čl. 124) odporkyňa v 1/ rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí.
Nehnuteľnosť nadobudla od dcér po G. L.L., rod. D. v roku 2004 bez tiarch. Navrhovateľka neprejavila
snahu, záujem o prechod, až kým odporkyňa pozemok neoplotila. Na pozemku sa prechádzalo cez

malú bránku aj veľkú bránku, a parcela č. XXXX/X patrí odporkyni v 2/ rade (matke odporkyne v 1/
rade), a parcela č. XXXX/X patrí odporkyni v 1/ rade. V čase kúpy v dome navrhovateľky bývala
matka navrhovateľky, R.U. T.. Nebolo známe, či kúrila pevným palivom alebo plynom. Spor vznikol asi
v príčinnej súvislosti s oplotením. V čase kúpy sa už po pozemku nevozilo, len sa tade prechádzalo.

Na ohliadke, dňa 26.3.2014 (čl. 276) odporkyne uviedli. Odporkyňa v 2/ rade uviedla, že bolo jej snahou
sa dohodnúť s navrhovateľkou. Zavolala aj geodeta, aby to vymeral a chcela len, aby si navrhovateľka
časť pozemku odkúpila. Vtedy ju zaviedla navrhovateľka s tým, že šopa, ktorá sa nachádza za jej
domom, patrí navrhovateľke. Následne zistili, že ide o šopu lesného závodu a aj pozemok patrí lesnému
závodu. Navrhovateľka s odkúpením nesúhlasila. V súčasnej dobe už odporkyňa v 2/ rade s návrhom

navrhovateľky nesúhlasí. Celý problém vznikol v príčinnej súvislosti s tým, že odporkyňa v 2/ rade
si chcela od štátnych lesov prenajať búdu, garáž, k dohode nedošlo v dôsledku zmeny štatutárnych
orgánov. Chcela tam mať sliepky. To spôsobilo problém. Rodinný dom odporkyne v 1/, 2/ rade nekúpili
od pôvodnej vlastníčky, ktorá sa súdila s matkou navrhovateľky, ale od jej dedičov, po jej smrti. Žiadna
ťarcha na nehnuteľnosti nebola, kúpili to preto, lebo majú v susedstve dom. Dedičky po G. L. doviedli

asi 11 vietnamcov , ktorí chceli dom kúpiť. K svojmu rodinnému domu odporkyne nemajú zo zadnej
strany pozemku prístup k rodinnému domu, ktorý odkúpili od L.j, prechádzajú cez bránku za ich domom.
Navrhovateľke nikdy odporkyňa neublížila. Ďalej odporkyňa v 2/ rade na ohliadke uviedla, že studňa sa
nachádza pri dome navrhovateľky, v strede pozemku nikdy nebola. Na pojednávaní dňa 24.3.2015, v
záverečnom návrhu právny zástupca odporkýň uviedol (čl. 383): V záhrade navrhovateľky bola studňa,

čo vyplýva z ohliadky a chodila tam celá vtedajšia osada z A. ulice. Bola tam voda a inde voda
nebola. Vyplýva to z výsluchu svedkov E., Š., D., H., chodil tam aj lesný závod čerpať vodu. Za týchto
okolností, by potom vecné bremeno vzniklo každému, kto tam chodil čerpať vodu. Nebolo ustálené,
odkedy začala plynúť vydržacia lehota a od ktorých právnych predchodcov si navrhovateľka nárok
uplatňuje. Nebola dobromyseľná, že jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, a že ho vydržala.

Základnýmdôvodomjeexistujúcisúdnyspormedziprávnoupredchodkyňounavrhovateľkyajejsestrou.
Súdny spor sa netýkal len domu, týkal sa aj pozemku. Nie je daný naliehavý právny záujem na úprave
vzťahov. Nemohla byť dobromyseľná, že jej právo patrí. Právo si neuplatňovala od doby, kedy odporkyne
spornú nehnuteľnosť odkúpili (rok 2000). Účelovo mení výpovede, kedy raz uviedla, že búdu za domompredali štátnym lesom, a druhý krát nepredali. Výhoda oprávneného z vecného bremena nemôže byť
v nepomere k povinnostiam povinného z vecného bremena. Odporkyne by boli v značnej nevýhode v
porovnaní s právami navrhovateľky. Navrhovateľka ani nezdôvodnila, k čomu právo prechodu požaduje.

Nemá motorové vozidlo, nehnuteľnosť je neobývaná, pokiaľ ide o palivo, prístup k pivniciam má z okien
z prednej strany budovy. Na ohliadke bolo preukázané, kadiaľ viedol pôvodný plot, ktorého základy sú
zjavné, aj so železnými stĺpikmi, ktoré sú zabetónované v plote. Hranica bola identifikovaná. Prípojky
kanalizačné, vodovodné sa vždy kopali aj cez cudzie pozemky so súhlasom iného vlastníka, ich údržba a
oprava sa rieši podľa iných ustanovení právnych predpisov, ako je právo prechodu. Nedošlo k vydržaniu

práva prechodu. Žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi: Oboznámil návrh čl. 1-3, rozhodnutie čl. 4 CPP Žilina,
plná moc čl. 6, výpis z LV č. XXXX čl. 7, LV č. XXXX čl. 8, LV č. XXXXX čl. 9, LV č. XXXX čl. 10,
pripojená mapa čl. 11, fotodokumentácia čl. 12 až 19, správa Mesta Č. čl. 20, podanie H. D. zo dňa
29.9.2010 čl. 21, potvrdenie MsÚ Č. čl. 22, notárska zápisnica N 825/93, Nz 118/94 čl. 23 spisu,

darovacia zmluva V XXX/XX čl. 24, rozsudok Okresného súdu Č. č.k. 9C/184/88 čl. 25, Krajského
súdu v Žiline 5Co/2292/01 čl. 27, dedičské rozhodnutie 1D/544/84 čl. 29, procesné poučenia súdu,
vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 OSP v nadväznosti na § 205a OSP čl. 35, predloženie plnej
moci Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský JUDr. Strapáč, s.r.o. čl. 36-37, poverenie
čl. 38, vyjadrenie k návrhu právneho zástupcu odporkýň čl. 42 s tým, že z tohto vyjadrenie sudkyňa

oboznámila rozhodnutie NSSR sp. zn. 22Cdo 595/2001 čl. 44, podanie doručené právnym zástupcom
u druhej odporkyne čl. 45, zápisnica o pojednávaní z 28.3.2011 čl. 56, uznesenie ktorým súd zamietol
návrh na opravu zápisnice z pojednávania z 28.3.2011 čl. 61 spisu, návrh na vydanie predbežného
opatrenia čl. 66, zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.6.2011 čl. 74, uznesenie o nariadenie predbežného
opatrenia čl. 75, odvolanie právneho zástupcu odporkýň čl. 77, GP čl. 83 s mapou čl. 84 s identifikáciou

čl. 85, vyjadrenie k odvolaniu čl. 92, uznesenie NS SR čl. 103 o tom, že JUDr. Amália Paulerová
nie je vylúčená z prejednávania veci, uznesenie KS Žilina čl. 110 spisu, ktorým návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol, rozhodnutie CPP čl. 115, výpisy z katastra LV č. XXXXX Č.l. 121, LV
č. XXXX čl. 120, LV XXXX čl. 122, zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.6.2012 čl. 124, oznámenie adresy
svedka čl. 131, kópia mapy čl. 132, vyjadrenie právneho zástupcu odporkýň čl. 134, žiadosť o odročenie

pojednávania čl. 136, dôkazy o zdravotnom stave odporkyne čl. 145, ospravedlnenie neprítomnosti
čl. 146-149, zápisnica o pojednávaní zo dňa 29.11.2012 čl. 152, výzva súdu na kataster čl. 163 na
doručenie listín a odpovedí, výzva CPP čl. 164 spisu, odpoveď čl. 165, odpoveď z katastra čl. 166 s
pripojenými listinami z zbierky listín od čl. 166 a násl., s ktorými mali možnosť sa účastníci a právni
zástupcoviaoboznámiť.Sudkyňakonštatuje,vyjadreniesprávykatastračl.166spisuprečítaladoslovne,

za vyjadrením nasledujú listiny zo zbierky listín s ktorými mali možnosť sa účastníci a právni zástupcovia
oboznámiť podrobne nahliadnutím podľa § 44 ods. 1 OSP. Podstatné časti týchto listín čl. 167, rozsudok
10C/451/83 čl. 168, notársku zápisnicu N547/63, Nz čl. 109 spisu, kópiu z pozemkovej mapy čl. 170,
výpisy z pkn vložiek čl. 171-172, identifikáciu parciel čl. 173, 1D 544/84 čl. 174, rozsudok 9c/184/88 čl.
176, 5Co 2292/01 čl. 178, osvedčenie o dedičstve 9D/1248/2004 čl. 180, notárska zápisnica N 825/92,

Nz 118/94 čl. 181, výpis z pkn majetková podstata čl. 183, kópia z kat. mapy čl. 184, kópia mapy EN
čl. 186, kópia z mapy určeného operátu čl. 188, majetkové podstaty čl. 190 a násl. spisu, pripojené LV
č. XXXX a čl. 209, LV č. XXXXX čl. 2011, LV č. XXXX čl. 212, LV č. XXXX čl. 215, doručenie spisov z
katastra 09.4.2013 čl. 2018, darovaciu zmluvu čl. 219, notárku zápisnicu čl. 221, osvedčením čl. 223,
majetkovými podstatami čl. 225 a násl. spisu, GP čl. 226, kúpnou zmluvou čl. 228, notárskou zápisnicou

čl. 232, rozhodnutie čl. 234, kúpna zmluva čl. 236, GP čl. 239, kúpna zmluva čl. 243, kolaudačné
rozhodnutie čl. 248, prílohami po čl. 255, sťažnosť na prieťahy v konaní čl. 258, zápisnica o pojednávaní
z 12.12.2013 čl. 269, zápisnica z ohliadky zo dňa 26.3.2014 čl. 276, súdny nákres z ohliadky čl. 280,
vyjadrenia Lesy SR čl. 284, Severoslovenské štátne lesy čl. 288 a násl., uznesenie KS Žilina čl. 308
spisu o tom, že sudkyňa JUDr. Anna Plichtíková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto

veci, žiadosť o odročenie pojednávania čl. 314, zmenený termín pojednávania čl. 317, pripojený spis
9D/1248/2004, 10C/451/83, D 544/84, 9C/184/88.

Právny zástupca odporkýň v 1/, 2/ rade nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, dokazovanie
považoval za dostatočné.

Právny zástupca navrhovateľky navrhol doplniť dokazovanie a to znaleckým dokazovaním,
vypracovaním geometrického plánu na grafické vyjadrenie práva prechodu v súlade s rozsudočnýmnávrhom. Tento návrh na doplnenie dokazovania sudkyňa zamietla z dôvodu, že je právne irelevantný,
vzhľadom k skutkovému a právnemu posúdeniu veci a z tohto dôvodu nadbytočný a nehospodárny.

Z vykonaných dôkazov súd vyvodil nasledovné skutkové závery:
Z listu vlastníctva na čl. 7 spisu zistil, že sporná nehnuteľnosť, ku ktorej žiada navrhovateľka zriadiť
právo prechodu, je zapísaná na LV č. XXXX kat. územia mesta Č., ide o parcelu CKN XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 282 m2, na ktorom je postavený rodinný dom č. XXXX. Navrhovateľka je
vlastníčkou v podiele 1/1, vlastnícke právo získala k sporným nehnuteľnostiam na základe osvedčenia

o vlastníckom práve Nz 118/94 a na základe darovacej zmluvy V 474/94. Navrhovateľka preukázala
aktívnu legitimáciu v spore.

Z LV č. XXXXX na čl. 9 spisu súd zistil, že odporkyňa v 2/ rade je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti CKN
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31m2 a to v podiele 1/1, na základe kúpnej zmluvy
V 1738/2010 zo dňa 08.7.2010.

Z LV č. XXXX na čl. 10 spisu súd mal preukázané, že odporkyňa v 1/ rade je vlastníčkou nehnuteľnosti
CKN XXXX/X o výmere 485 m2, CKN XXXX o výmere 326 m2 - trvalé trávne porasty, CKN XXXX
záhrady o výmere 486m2 a rodinného domu č. 759 na parcele CKN XXXX/X s tým, že nehnuteľnosti
nadobudlanazákladeprávnychtitulov,kúpnejzmluvyVXXXX/XXXXzodňa22.01.2002akúpnejzmluvy

V XXXX/XX zo dňa 05.12.2002, kúpnej zmluvy V XXXX/XX zo dňa 16.2.2005, vlastníčkou je v podiele
1/1.

Porovnaním listov vlastníctva s predmetom sporu súd mal preukázané, že navrhovateľka žiada právo
prechoduaprejazduzodpovedajúcevecnémubremenucezparceleCKNXXXX/X(odporkynev1/rade),

cez parcelu CKN XXXX/X (odporkyňa v 2/ rade), k parcele CKN XXXX (navrhovateľka).

Z grafického nákresu na čl. 11 spisu, a z ohliadky na mieste samom mal súd preukázané, že so spornou
nehnuteľnosťou navrhovateľky CKN XXXX bezprostredne susedí sporná nehnuteľnosť odporkyne v 2/
rade H. D. CKN XXXX/X. Zároveň mal zistené, že so spornou nehnuteľnosťou navrhovateľky CKN

XXXX bezprostredne nesusedí nehnuteľnosť CKN XXXX/X odporkyne v 1/ rade, ktorá je zastavanou
plochou a nádvorím o výmere 485 m2 pod rodinným domom č. XXX, odporkyne v rade 1/. Skutkovo
teda navrhovateľka nepreukázala, aké sú skutkové dôvody v príčinnej súvislosti s jej tvrdením, že má
právo prechodu a prejazdu zodpovedajúce právu vecného bremena aj cez parcelu CKN XXXX/X o
výmere 485 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá vôbec nesúvisí a nehraničí s jej nehnuteľnosťou

CKN XXXX, pričom táto skutočnosť bola namietaná v písomnom podaní právneho zástupcu odporkyne
v 1/ rade zo dňa 22.12.2010 čl. 42 spisu. Nepreukázala pasívnu legitimáciu v spore u odporkyne v 1/
rade. Preukázala pasívnu legitimáciu u odporkyne v 2/ rade.

Z ohliadky zo dňa 14.6.2012 čl. 124 a násl. spisu, z vyjadrenia sudkyne a z nákresu súd mal

preukázanú lokalizáciu práva prechodu konštatovaním sudkyne, že nová bránka je postavená na
pozemku odporkyne v 2/ rade CKN XXXX/X o výmere 31 m2 a stará bránka je postavená na pozemku
CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 485 m2 odporkyne v 1/ rade. Rovnaké závery
vyplývajú i z fotodokumentácie, z nákresu i z ohliadky na mieste samom, i z výpovedí svedkov. Právny
zástupca navrhovateľky na ohliadke uviedol, že podľa geometrického plánu č. 64/2010 na oddelenie

pozemku CKN XXXX/X (čl. 132) má právo prechodu prechádzať cez parcelu č. CKN XXXX/X vo
vzdialenosti 1,5 m od parcely XXXX/X, v časti vybetónovanej, vyasfaltovanej časti, pod ktorou sa
nachádza kanalizácia a vodovodné potrubie navrhovateľky.
Z dedičského spisu D 544/84 po nebohej G. D., zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom Č., A. XXXX
súd zistil z dedičského rozhodnutie 1D 544/84-48 zo dňa 13.11.1984, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

18.5.1985, že za preberateľku dedičstva, ktoré pozostávalo z 1 domu č. 759 jednej 1 zastavanej plochy
pod domom o výmere 516 m2, bola určená dcéra poručiteľky neb. G. D., rod. O.B., nar. XX.X.XXXX,
zomrelej XX.X.XXXX R. T., A.. D.á, nar. XX.X.XXXX, bytom Č., A. Č.. XXXX. Bola jej uložená povinnosť
vyplatiť ostatných spoludedičov vo výške tam uvedenej. Druhá dcéra G. L. sa zriekla dedičstva v
dedičskom konaní, a tak na jej miesto, ako dedičia nastúpili deti G. L.. R. T. podala odvolanie s tým, že

v dedičskom konaní nebol prejednaný pozemok, na ktorom stojí rodinný dom č. XXX. Krajský súd jej
odvolaniepovažovalzanedôvodné.Rodinnýdomč.XXXstojínaparceleENpredTHMXXXXO.výmere
516 m2 - LV XXXX kat. územie Č.. Tento list vlastníctva bol založený na základe rozsudku Okresného
súdu Č. Č..k. 10C/451/83.Z rozsudku č.k. 10C/451/83- 8 zo dňa 20.5.1983, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.1983 súd mal
preukázané, že súdnym rozhodnutím bolo určené, že nehnuteľnosť zapísaná v Pozemkovej knihe kat.

územia Č. vo vložke XXXX, ako časť pkn parcele 3213/1, ktorá je totožná s nehnuteľnosťou vedenou
v EN u SG Čadca pod č. EN XXXX - zastavaná plocha a dom č. XXX o výmere 516 m2, patria do
podielového spoluvlastníctva navrhovateľke G. L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, A. Č.. XXX a G.A. D., A..
O., U.. XX.X.XXXX, A. Č.. XXX, každej v jednej 1. Súd vychádzal zo záveru, že G. D. rod. O., nar.
XX.X.XXXX, získala nehnuteľnosti už v reálne vydelenom stave po svojich rodičoch G. O. a G. O.. Na

nehnuteľnosti si spolu so svojím manželom H. D. postavili dom č. XXX. Kúpno-predajnou zmluvou N
547/93, Nz 504/63 zo dňa 28.11.1963 H. D. K. G. D., A.. O., odpredali navrhovateľke v 1/ rade G. L. A..
D., U.. XX.XX.XXXX, svojej dcére, 1 nehnuteľnosti uvedenej v návrhu (notárska zápisnica N 547/63,
Nz 504/63 na čl. 109 spisu, vrátane nákresu, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť kópie z pozemkovej knihy
na čl. 170 spisu).

Uvedenými dôkazmi mal súd preukázané, že momentom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Č.
č.k. 10C/451/83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.1983, spoluvlastníčkami každá v jednej 1 k
parcele EN XXXX o výmere 516 m2, LV č. XXXX a k rodinnému domu č. XXX, boli matka G. D., A.. O.,
nar. XX.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX a dcéra G. L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX. Tým mal zároveň
preukázané, že matka G. D. zomrela dňa XX.X.XXXX, teda jeden rok po nadobudnutí právoplatnosti

rozsudku vo veci 10C/451/83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.6.1983. Predmetom dedičského
konania po matke G. D., rod. O.ej č. k. 1D 544/84-48 zo dňa 13.11.1984, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.5.1985, teda bola jedna 1 rodinného domu č. XXX, ktorý vlastnícky patril matke G. D. a jedna
1 parcele EN XXXX o výmere 516 m2, zapísanej na LV č. XXXX, ktorý vlastnícky patril matke. Tým
mal súd preukázané, že na základe tohto dedičského rozhodnutia sa ďalšia dcéra G. D., A.. O. a to R.

T. stala vlastníčkou jednej 1 rodinného domu č. XXX a jednej 1 parcele EN XXXX o výmere 516 m2,
zapísané na LV č. XXXX po matke. Druhou spoluvlastníčkou však bola, vo vzťahu k druhej 1 sporných
nehnuteľností na základe rozsudku č. k. 10C/451/83, právoplatného dňa 21.6.1983 dcéra G. L., A.. D.,
U.. XX.XX.XXXX. Jej polovica sporných nehnuteľností nemohla byť predmetom dedičského konania po
matke, pretože ku dňu úmrtia matka spornú polovicu nehnuteľnosti previedla na dcéru G. L., rod. D..

Zo spisu Okresného súdu Č. E.p. zn. 9C/184/88 mal súd preukázané, že predmetom konania bolo práve
zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva medzi G. L., rod. D., U.. XX.XX.XXXX a odporkyňou R. T.Z.,
U.. XX.X.XXXX k rodinnému domu č. XXX a pozemku na ktorom je tento dom postavený EN XXXX
o výmere 516 m2 na LV č. XXXX. Rozsudkom č. k. 9C/184/88 - 402, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 15.01.2002 súd mal preukázané, že podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky G. L., rod. D.j, nar.
XX.XX.XXXX a odporkyne R. T., nar. 18.6.1929 k rodinnému domu č. XXX K. parcele EN XXXX O.
výmere 516 m2, zapísané na LV č. XXXX (v súdnom konaní už parcele LV č. XXXX kat. územie Čadca
CKN XXXX - zastavaná plocha o výmere 516 m2) bolo zrušené s tým, že nehnuteľnosti boli prikázané do
výlučného vlastníctva navrhovateľky G.Á. L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX s tým, že bola povinná vyplatiť

odporkyni sumu 201.804,- Sk. Tým sa stala G. L., rod. D. výlučnou vlastníčkou rodinného domu č. XXX
a parcely CKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. územia Č..

V rámci konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Obč. zákonníka
(§ 142 ods. 3 Obč. zák. „Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci, môže súd zriadiť

vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti, v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.“) z celého spisového materiálu nevyplýva, že by bolo zriadené v rámci konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 3 Obč. zákonníka vecné
bremeno práva prechodu. Zo znaleckého posudku Ing. Káčeríka a pripojeného polohopisného plánu na

čl. 153 spisu vyplýva, že v rámci prípravy zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva boli vypracované
dve alternatívy, v prípade, ak k tomu dôjde, je tu vypracovaný aj zákres spoločného vstupu medzi
pozemkami XXXX a XXXX. K takému rozhodnutiu súdu, že by bolo zriadené vecné bremeno práva
prechodu podľa § 142 ods. 3 Obč. zákonníka nedošlo. Nehnuteľnosť pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva bola vcelku bez vecného bremena, práva prechodu, prikázaná oproti

výplate navrhovateľke G. L., rod. D..

Z uvedeného spisu 9C/184/88 mal súd taktiež preukázané, že spor trval od podania návrhu 19.11.1987
až do právoplatnosti rozsudku dňa 15.01.2002., Počas celej uvedenej doby bol spor nielen o rodinnýdom č. XXX, ale aj o zastavanú plochu pod rodinným domom parc. CKN XXXX zapísanú na LV č. XXXX
kat. územia Č.. Tým mal súd preukázané, že nemohla byť dobromyseľná ani R. T., nar. XX.X.XXXX, ani
jej právna nástupkyňa dcéra H. C., nar. XX.X.XXXX, v práve užívať prechod cez parcelu CKN XXXX

- zastavané plochy o výmere 516 m2 na LV č. XXXX L.at. územie Č., keď prebiehali súdne spory, o
ktorých mala vedomosť aj H. C..

Z dedičského spisu 9D 1248/2004 mal súd zistené, že G. L., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomrela dňa
XX.X.XXXX.V dedičskom konaní pod sp. zn. 9D/1248/2004 - 27 zo dňa 24.11.2004, ktoré osvedčenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.2004 bol prejednaný rodinný dom č. XXX H. celosti, a parcela CKN
XXXX o výmere 516 m2, LV č. XXXX, katastrálne územie Č. v celosti. Bola uzavretá dedičská dohoda.
Preberateľmi dedičstva, a teda spoluvlastníkmi sa stali G. G., rod. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L., E.
XXXX/X v jednej polovici a F.É. Š., rod. D., nar. XX.X.XXXX, Č. F., D. XX v jednej 1.

Z kúpnej zmluvy V 2397/04 zo dňa 16.02.2005 na čl. 228 spisu súd zistil, že táto zmluva bola

zavkladovaná dňa 16.2.2005 a na základe tejto zmluvy odporkyňa v 1/ rade Ing. Q. D., nar. XX.X.XXXX
kúpila od G. G., rod. D. a F. Š., A.. D. rodinný dom č. XXX na parcele KNC XXXX a parcelu KNC XXXX
- zastavanú plochu o výmere 516 m2 na LV č. XXXX, kat. územia Č. bez tiarch.
Z kúpnej zmluvy V 1738/2010 na čl. 236 spisu súd mal zistené, že vlastníčka Ing. Q. D., odporkyňa v
1/ rade predala dňa 20.5.2010 svojej matke odporkyni v 2/ rade H. D., rod. V. časť parcele CKN XXXX,

ktorej bolo pridelené parcelné číslo CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2 a táto
parcela bola odčlenená geometrickým plánom č. 486/2010 zo dňa 05.5.2010, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť kúpnej zmluvy. Geometrický plán je na čl. 239 súdneho spisu.

Parcela CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 31 m2, ktorá bezprostredne susedí s

parcelou navrhovateľky CKN XXXX C.e tak zapísaná na vlastníčku, odporkyňu v 2/ rade na LV č. XXXXX
o výmere 31 m2, kým zostatok parcele XXXX/1 o výmere 485 m2 je zapísaný na odporkyňu v rade
1/ na LV č. XXXX (pôvodná parcela CKN 1645 o výmere 516 m2 - 31 m2 = 485 m2). Ďalej mal súd
zistené, že R. T., okrem toho, že bola spoluvlastníčkou k rodinnému domu č. XXX a k parcele CKN XXXX
predtým XXXX na LV č. XXXX o výmere 516 m2, zo spoluvlastníctva ktorých bola riadne vyplatená, bola

aj výlučnou vlastníčkou parcele CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 282 m2 a rodinného
domu č. XXXX U.a LV č. XXXX (čl. 7 spisu) na ktoré nehnuteľnosti je zapísaná jej právna nástupkyňa,
navrhovateľka H. C.. Z notárskej zápisnice N 825/93, Nz 118/94 (čl. 181) zo dňa 03.3.1994 súd mal
preukázané, že R. T., rod. D. K. H. T. v osvedčení o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam uviedli, že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti CKN XXXX - zastavaná plocha pod domom č. XXXX

o výmere 282 m2 a rodinného domu č. XXXX. Nehnuteľnosť CKN XXXX o výmere 282 m2 nadobudli
ústnou darovacou zmluvou od matky G. D. a časť odkúpili ústnou kúpnou zmluvou od Q. v roku 1948.
Na nehnuteľnostiach si postavili v roku 1948 rodinný dom č. XXXX. Sporné nehnuteľnosti tak patrili do
BSM R. T.vej rod. D., H. T., ktorí boli takto zapísaní na základe osvedčenia na list vlastníctva.

Z darovacej zmluvy V 474/94 vklad povolený dňa 06.9.1994 (čl. 219 spisu) súd mal zistené, že rodičia H.
T., R. T., A.. D., darovali H. C. A.. T. rodinný dom č. 1XXX s pozemkom CKN XXXX - zastavaná plocha
o výmere 282 m2.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné právne normy, vyvodil nasledovné skutkové a

právne závery.

V nadväznosti na § 152 ods. 2 OSP, § 153 ods. 2 OSP súd musel ustáliť, čo tvorí predmet sporu.
Vychádzal z rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré podriadil pod hypotézu právnej normy, a to aj v
nadväznostinanálezÚstavnéhosúduSRč.122/2012z03.10.2012vnadväznostinarozhodnutieNSSR

3MCdo 6/2010 zo dňa 22.9.2010 v nadväznosti na rozhodnutie NS SR 3Obdo 31/2009 zo dňa 24.3.2010
v nadväznosti na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.7.2008 sp. zn. 11MobdoV 19/2007 a v nadväznosti na
uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/312/2014-142 zo dňa 30.7.2014.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Právo užívať cestu nevyplývalo navrhovateľke z ust. § 123 Obč. zákonníka, pretože nepreukázala
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré žiadala užívať na prechod k svojim nehnuteľnostiamPodľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

Predmetom konania 8C/196/2010 nebol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
aby súd mohol uvažovať o zriadení vecného bremena práva cesty, podľa § 142 ods. 3 Obč. zák.

taký návrh v nadväznosti na § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP ani netvoril predmet sporu. V konaní
vedenom pred Okresným súdom v Č. pod sp. zn. 9C/184/88 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva mala možnosť právna predchodkyňa navrhovateľky dožadovať sa zriadenia práva
prechodu ako vecného bremena podľa § 142 ods. 3Obč. zák., toto právo nevyužila. Vecné bremeno -
právo prechodu zriadené nebolo konštitutívnym rozhodnutím súdu.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník
nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

V nadväznosti na §151o ods. 1 prvá veta Obč. zákonníka, v konaní navrhovateľka nepreukázala, že jej

vzniklo vecné bremeno právo prechodu na základe písomnej zmluvy s vlastníkom spornej nehnuteľnosti,
na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, na základe schválenej dohody dedičov
resp. na základe rozhodnutia príslušného orgánu, alebo zo zákona.

V danom prípade predmetom sporu nebol ani návrh podľa § 151o ods. 3 Obč. zákonníka. Ak by

aj bol predmetom sporu taký návrh, neboli splnené zákonné podmienky tohto ustanovenia, pretože
navrhovateľka, ako vlastníčka rodinného domu č. XXXX na základe LV č. XXXX je zároveň podľa
totožného LV aj vlastníčkou priľahlého pozemku CKN 1XXX o výmere 282 m2. Pozemky CKN XXXX,
CKN XXXX/X v nadväznosti na § 151o ods. 3 Obč. zák., nemožno považovať za priľahlé pozemky k
rodinnému domu navrhovateľky. Tvrdený skutkový stav v návrhu, rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré

tvorili základ uplatneného nároku a ktorými súd bol viazaný podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP,
nesmerovali ku konštitutívnemu rozhodnutiu súdu zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby,
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, podľa § 151o ods. 3 Obč. zák. Hypotéza právnej
normy podľa § 151o ods. 3 Obč. zákonníka vyžaduje skutkové tvrdenia, podľa ktorých by navrhovateľka
tvrdila, nie som vlastníkom nehnuteľností CKN XXXX/X K. XXXX/X, nemám právo prechodu, ktoré mi

vzniklo vydržaním na základe dohody s vlastníkmi uvedených nehnuteľností, ale žiadam konštitutívnym
rozhodnutím súdu takéto právo prechodu zriadiť z dôvodu, že môj prístup k rodinnému domu nie je
možné zabezpečiť iným spôsobom, než zriadením vecného bremena.

Preto všetky tvrdenia a dôkazy, ktoré sa týkali toho, že navrhovateľka nemá iný prístup k stavbe, boli

právne irelevantné. Dôkazy možno vykonávať len k predmetu sporu.

Podľa názoru súdu, rozhodujúce skutkové tvrdenia navrhovateľky zodpovedali hypotéze právnej normy
podľa § 151o ods. 1 predposledná a posledná veta Obč. zák. „Právo zodpovedajúce vecnému
bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na

nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecným bremenám, je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.“

Rozhodujúce skutkové tvrdenia súd subsumoval pod uvedenú právnu normu § 151o ods. 1
Obč. zákonníka, pretože navrhovateľka produkovala tvrdenia, že v dávnej minulosti už jej právnapredchodkyňanazákladedohodyzvlastníkmi,svojimiprávnymipredchodcamizískalaprávoprechoduk
svojej nehnuteľnosti, ktoré si vyasfaltovala a nebola rušená v užívaní tohto práva prechodu, preto získala
právo prechodu vydržaním, ako vecné bremeno. Takéto rozhodnutie je deklaratórnym rozhodnutím

na rozdiel od § 151o ods. 3 a § 142 ods. 3 Obč. zákonníka, kedy je rozsudok súdu konštitutívnym
rozhodnutím. Pri konštitutívnom rozhodnutí vzniká právo prechodu právoplatnosťou rozsudku, ktorým
právo prechodu bolo zriadené. Pri deklaratórnom rozhodnutí, súd deklaruje, že právo prechodu vzniklo
uplynutím vydržacej lehoty, pri splnení ostatných zákonných podmienok podľa § 151o ods. 1 Obč. zák.
a § 134 Obč. zákonníka.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré

nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo
zákonom určených právnických osôb.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Bolo povinnosťou navrhovateľky uniesť dôkazné bremeno a preukázať zákonné podmienky (tvrdenia

a dôkazy), ktoré jej vyplývali z hmotného práva. Jej povinnosťou bolo preukázať, že medzi jej
právnymi predchodcami a vlastníkom sporných nehnuteľností bola uzavretá dohoda o práve prechodu,
o konkrétnom spôsobe, na aký sa právo prechodu bude využívať, či ide o právo prechodu viažuce
sa k osobe alebo k nehnuteľnosti, odkedy dokedy bolo právo prechodu využívané, či bolo využívané
nepretržite a či bolo využívané dobromyseľne a nerušene. Bolo teda povinnosťou navrhovateľky aj

preukázať, kedy uplynula vydržacia lehota výkonu práva prechodu. Navrhovateľka v nadväznosti na §
865 ods. 3 zákona č. 131/1982 Zb. mala možnosť si započítať aj čas pred 01.4.1964 a na základe § 872
ods. 6 zákona č. 509/1991 Zb. aj čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred 01.01.1992, bolo však jej povinnosťou v konkrétnej rovine určitým spôsobom produkovať tvrdenia
počiatku behu vydržacej lehoty, uplynutia vydržacej lehoty. Rozhodnutie má charakter určovacej žaloby,

deklaratórneho charakteru a preto je povinnosťou preukázať aj naliehavý právny záujem na určení podľa
§ 80 písm. c) OSP. Počiatok behu vydržacej lehoty je nevyhnutný aj z hľadiska aplikácie behu a dĺžky
vydržacej lehoty, ktorá sa aplikuje podľa hmotno-právnej normy, platnej a účinnej ku dňu vzniku práva.

Súd mal za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že jej

vzniklo právo prechodu, ako vecné bremeno k sporným nehnuteľnostiam.

Navrhovateľka bola aktívne legitimovanou osobou, pretože chcela deklarovať rozsudkom právo
prechodu, ako vecné bremeno k svojej nehnuteľnosti, k svojmu rodinnému domu.

Odporkyňa v 1/ rade nebola pasívne legitimovaným subjektom, ku ktorému smerovalo právo
deklaratórnym rozsudkom zriadiť právo prechodu, ako vecné bremeno. Nehnuteľnosť CKN XXXX/X
o výmere 485 m2 zapísaná na LV č. XXXX na odporkyňu v 1/ rade nie je v bezprostrednej blízkosti
nehnuteľnosti navrhovateľky CKN XXXX a jej rodinného domu č. XXXX. Právo prechodu sa tejto
nehnuteľnosti odporkyne v 1/ rade netýka, a preto odporkyňa v 1/ rade od počiatku nebola v spore

pasívne legitimovaným subjektom. Z tohto dôvodu bol návrh voči odporkyni v 1/ rade zamietnutý ako
nedôvodný.

Odporkyňa v 2/ rade v spore bola pasívne legitimovaná, pretože jej nehnuteľnosť CKN XXXX/X o
výmere 31 m2 zapísaná na LV č. XXXXX bezprostredne súvisí s nehnuteľnosťou navrhovateľky CKN

XXXX a jej rodinným domom č. XXXX ku ktorému navrhovateľka žiada zriadiť právo prechodu, ako
vecné bremeno. Ostatné podmienky práva prechodu súd preto skúmal len vo vzťahu k odporkyni v
2/ rade. Dospel k záveru, že ani vo vzťahu k odporkyni v 2/ rade navrhovateľka neuniesla dôkazné
bremeno, že jej vzniklo právo prechodu, ako vecné bremeno vydržaním, uplynutím vydržacej lehoty.Navrhovateľka v návrhu ani počas konania neprodukovala tvrdenia v takej konkrétnej rovine, aby bolo
možné určitým spôsobom preskúmať, kedy a medzi kým došlo k uzavretiu dohody o práve prechodu,
čo bolo jej obsahom (či používanie prechodu na pešiu chôdzu, konský povoz, za účelom obrábania

poľnohospodárskej pôdy, ako často, a či právo prechodu sa viaže k osobe alebo k nehnuteľnosti,
ku ktorej). Nevyhnutnou podmienkou daného spôsobu nadobudnutia vecného bremena, je oprávnená
držba, existencia právneho dôvodu, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže
objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že z určitého právneho vzťahu mu patrí právo k cudzej veci,
ktoré je spôsobilé byť obsahom vecného bremena, a že vlastník je povinný strpieť výkon tohto práva.

Toto právo musí nerušene po celú dobu fakticky aj vykonávať, a po celú dobu musí byť dobromyseľný,
že je oprávneným vykonávateľom. Ku vzniku práva z vecného bremena môže dôjsť aj výkonom práva
vydržaním pri splnení zákonných podmienok. S poukazom na § 854 Obč. zákonníka je potrebné
skúmať, aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože
okamih vzniku práva z vecného bremena treba posudzovať podľa týchto predpisov. V danom prípade
nebolo možné, vzhľadom k nedostatočnému sumáru rozhodujúcich skutkových tvrdení navrhovateľky

subsumovať tieto tvrdenia pod zákonný predpis, platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej
doby. Taktiež, ak ide o právo prechodu, musí byť konkretizované, koľkokrát do roka, akým spôsobom
bude vlastník pozemku obmedzovaný, aby mu nevznikala škoda. Je potrebné konkretizovať, čo bolo
obsahom dohody o výkone práva s pôvodným vlastníkom, pretože nie je prípustné, rozširovať obsah
práva z existujúceho vecného bremena. Napríklad, ak bolo dohodnuté právo prechodu vozom, pešo,

nemožnototoprávoprechodurozšíriťnaprávoprechodutraktoromanákladnýmmotorovýmvozidlom.V
tomto konkrétnom prípade navrhovateľka vôbec nedefinovala spôsob, akým jej tvrdené právo prechodu
bolo dohodnuté, preto súd nemohol by ani posúdiť, či právo prechodu, pôvodne dohodnuté, požaduje
deklarovať v rozsudku alebo si ho navrhovateľka prispôsobila, a či takýmto právom by nad mieru
primeranú nebol obmedzovaný vlastník pozemku, a či by mu nevznikala škoda (rozhodnutie NS SR

1Cdo 40/2008 zo dňa 31.3.2009). Vo vzťahu k odporkyni v druhom rade teda navrhovateľka neuniesla
dôkazné bremeno, nepreukázala, že takéto právo jej vzniklo, kedy, medzi kým, s akým obsahom,
nepreukázala, že bolo vykonávané v dobrej viere, nepretržite, nerušene, pretože ako súd uviedol, v
konaní boli preukázané dlhoročné súdne spory o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
ajkspornémupozemku,čosúdnevyhodnotilakonerušenéanespornéužívanieprávaprechodu.Taktiež

nepreukázala moment počiatku behu vydržacej lehoty, uplynutie vydržacej lehoty, ktoré by súdu umožnili
aplikovať konkrétne právne normy hmotno-právneho charakteru na beh vydržacej lehoty. Súd mal za to,
že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

PodľarozhodnutiaNSSRčísloC551-NSsp.zn.22Cdo/595/2001cezcudzípozemokmožnoprechádzať

na podklade rôznych právnych titulov, môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu
(vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí bez toho, že by im k tomuto prechádzaniu
vzniklo nejaké právo). Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napríklad prechádza cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že
je držiteľom vecného práva.

V nadväznosti na uvedené ustanovenie zákona a § 132 OSP súd vyhodnotil ďalšie dôkazy, výpovede
svedkov na ohliadke a na pojednávaní, spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi vo vzájomnej súvislosti
tak, že týmito výpoveďami nebolo preukázané právo navrhovateľky a jej právnej predchodkyne, ako
právo prechodu vecného bremena. Súd vychádzal zo záveru, že svedkovia vypovedali o svojom

vlastnom práve prechodu k studni. Teda nepreukazovali aktívnu legitimáciu navrhovateľky prechádzať
cez spornú nehnuteľnosť, nepreukazovali, že navrhovateľka takúto dohodu uzavrela, s kým, s akým
obsahom a kedy. Predmetom sporu však nebol návrh aktívne legitimovaných svedkov o určenie práva
prechodu, ale návrh navrhovateľky o určenie práva prechodu, preto ich výpovede súd vyhodnotil ako
právne irelevantné vo vzťahu k predmetu sporu, vo vzťahu k právu navrhovateľky prechádzať cez

spornú nehnuteľnosť spôsobom tvoriacim predmet sporu po tvrdenú dobu. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS
SR č. C551-NS sp. zn. 22Cdo 595/2001 výpovede svedkov, ako aj navrhovateľky vyhodnotil rovnako.
Vlastník v tom čase trpel prechod cez spornú nehnuteľnosť, čo však nie je dôkazom, že bolo dohodnuté
právo prechodu, ktoré vydržala navrhovateľka do vlastníctva resp. svedkovia do vlastníctva. Ostatní
nemali vodu, preto vlastník trpel, že chodili čerpať vodu do studne z ľudských, etických dôvodov, nie z

právnych dôvodov, že by vlastník rešpektoval právo prechodu svedkov k studni resp. právo prechodu
navrhovateľky k studni a za ostatnými účelmi, ktoré tvrdila v návrhu.G. E., A.. Š., uviedla, že navrhovateľka a jej rodičia, p. D. chodili cez vstup spoločne, vždy sa chodilo len
cez jeden vstup, iný vchod nemali, nikto vstupu nebránil. Spoločný vstup bol v strede, medzi domami
navrhovateľky a odporkyne v 1/ rade. Otec navrhovateľky tadiaľ chodil aj autom, nevedela uviesť, ako

sa medzi sebou dohodli.

Svedkyňa Š. Š., D. uviedla, že je suseda, kamarátila sa s matkou navrhovateľky, nikdy nebolo
zahradené, chodili cez dvor, chodili na vodu do studne cez veľkú bránu, pretože oni vodu nemali. Iný
vchod nebol. Zdalo sa jej, že je to spoločný dvor, nepamätala si nedorozumenia, sestra jej nebránila

prechádzať cez pozemok.

Svedkyňa K. D., A.. H. uviedla, že navrhovateľka je švagrinina dcéra, bývala u nich 3,5 roka.
Navrhovateľka je jej neter, v dome pani T. bývala v rokoch 1959 až 62. Medzi pozemkami nikdy nebol
plot, dvor bol vždy spoločný, chodilo sa tam pre vodu. Chodili aj z lesného závodu, chodila ja pani G.
E. pre vodu. Nikdy to tam nebolo zatvorené ani zahradené, chodilo sa cez bránu, brána bola spoločná.

Inokadiaľ sa nedalo prejsť, dvor musel byť vždy spoločný, aby sa dalo ísť do chalupy. Pokiaľ žila G. L.,
nebránila navrhovateľke v spoločnom vstupe. Garáž patrila pani T.j, predtým tam bola stodola, stodolu
odkúpila pani T. od rodičov.

Svedok Ľ. H. uviedol, že je sused, býva v susedstve od roku 1967. Do domu navrhovateľky sa chodilo

cez spoločný dvor, bola tam len jedna bránka. Cez túto bránku sa chodilo do obidvoch domov, inokadiaľ
nie je vstup možný.

Na ohliadke svedkovia uviedli; svedkyňa G. E., rod. Š. uviedla, že v strede dvora, medzi dvoma domami
bola studňa, tam všetci chodili na vodu, bola tam veľká brána, vždy otvorená. Pán T. G.al auto a chodil

do garáže.
Svedkyňa Š. Š. rod. D. uviedla, že vždy tam to bolo otvorené, bola tam brána otvorená.

Svedkyňa K. D., A.. H. uviedla, že prechod za bránou a bránkou bol spoločný. V rokoch 1956-57 nikde
nebolavoda,všetcichodilinavoduceztentoprechoddostudne.Chodilituajzlesnéhozávodu,pozemok

bol vždy spoločný.

Svedok Ľ. H. na ohliadke uviedol, že plechový plot odporkýň tu nikdy nebol, boli tu brána a bránka cez
ktoré sa chodilo, išlo o spoločný pozemok, chodili tade autom aj do garáže.

Okrem uvedených dôvodov sudkyňa konštatuje, že kým žili rodičia, sestry R. a G. L. používali pozemok
spoločne, pretože to bol pozemok rodičov. Ako spoločný ho mohli používať aj v čase, kedy G. L. a
R.U. T. boli spoluvlastníčkami, teda počas celého konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva
vo veci 9C/184/88, teda od 19.11.1987 až do právoplatnosti rozsudku vo veci zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, teda do 15.1.2002, tomu zodpovedajú aj výpovede svedkov. Kým žili rodičia G. L.Š., A..

D. K. R. T., prechod bol v súlade s rozhodnutím NS SR C551-NS sp. zn. 22Cdo 595/2001, teda rodičia
trpeli spoločný prechod svojich dcér k obidvom rodinným domom, bydliskám, bez toho, že by im bolo
zriadené nejaké právo prechodu zodpovedajúce vecnému bremenu. V čase existencie spoluvlastníctva
medzi navrhovateľkou G. L., rod. D. a R.Y. T.L. od 19.11.1987 do 15.01.2002, každá z nich užívali
spoločnývstup,akospoluvlastníčky(§123Obč.zák.:„Vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“) V uvedenom časovom
období tade neužívala matka navrhovateľky R. T. sporný prechod na základe práva prechodu, ale
užívala sporný prechod, ako spoluvlastníčka.

Rovnako v čase od právoplatnosti dedičského rozhodnutia po matke 1D/544/84-48 zo dňa 13.11.1984,

právoplatné dňa 18.5.1985, kedy sa R. T.Š. stala spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností. Teda
aj v čase od 13.11.1984 do 19.11.1987 užívala sporné nehnuteľnosti R. T. (a s ňou aj jej rodina,
vrátane dcéry - navrhovateľky) ako spoluvlastníčka podľa § 123 Obč. zák. Celkom ako spoluvlastníčka
užívala od 18.5.1985 do 15.01.2002. Po právoplatnom zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva od
15.1.2002 sa výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti stala G. L. (bez tiarch, pretože nebolo zriadené

vecné bremeno - právo prechodu podľa § 142 ods. 3 Obč. zák.) navrhovateľka nepreukázala, že s
výlučnou vlastníčkou po dátume 15.1.2002 uzavrela dohodu o práve prechodu a toto právo nerušene,
dobromyseľne a nerušene 10 rokov vykonávala (do roku 2012), keď návrh v tejto veci bol podanýdňa 03.12.2010, čo preukazuje, že neexistovalo nerušené užívanie a dobromyseľnosť počas vydržacej
lehoty.

Svedkovia videli len faktický stav, užívanie spornej nehnuteľnosti prechodu. Nevyjadrili sa však k
dohode medzi navrhovateľkou, jej právnou predchodkyňou a G. L., rod. D., ktorá počnúc dňom
15.01.2002 právoplatnosťou rozsudku 10C/184/88-402 zo dňa 19.6.2001 získala výlučné právo k
spornej nehnuteľnosti CKN XXXX zastavaná plocha o výmere 516 m2. Navrhovateľka nepreukázala, že
od 15.01.2002 uzavrela s G. L., rod. D. dohodu o práve prechodu, s akými obsahovými náležitosťami,

akým spôsobom, a či od uvedeného časového momentu dohodu nerušene a nepretržite po dobu 10
rokov dodržiavali, teda či toto právo vykonávali. Súd mal preukázané, že ak by bola takúto dohodu
uzavrela hneď po právoplatnosti 15.01.2002, potom minimálne v roku 2012 by bola uplynula vydržacia
lehota, kým navrhovateľka v konaní 8C/196/2010 už dňa 03.12.2010, podala návrh na určenie vydanie
deklaratórneho rozsudku, že nadobudla právo prechodu cez spornú nehnuteľnosť vydržaním. Súd mal
za to, že tvrdenia navrhovateľky sú neurčité, rozporuplné, nepreskúmateľné a nepreukázané. Návrh bolo

potrebné zamietnuť, navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

Keďže v konaní navrhovateľka voči odporkyni v 2/ rade nepreukázala, že jej vzniklo právo prechodu,
ako vecné bremeno, súd zamietol nielen výrok 1/ na určenie, že navrhovateľka má právo prechodu po
pozemku odporkyne v rade 2/, ale aj výrok II., že odporkyňa je povinná trpieť neexistujúci výkon práva,

a taktiež výrok III., že je povinná odstrániť plot, ktorý jej bráni v neexistujúcom práve prechodu.

Na záver súd uvádza, že podľa § 80 písm. c) OSP bola povinná navrhovateľka preukázať aj to, v
čom spočíva naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, že jej vzniklo právo prechodu po
pozemkoch odporkyne v 1/ a 2/ rade. Z dôvodov už uvedených, nepreukázala naliehavý právny záujem

na podaní určovacej žaloby voči odporkyni v 1/ rade, ktorá od počiatku nie je pasívne legitimovaným
subjektom. Naliehavý právny záujem na určení nepreukázala ani voči odporkyni v 2/ rade.

Navrhovateľka bola zastúpená Centrom právnej pomoci a bola oslobodená od povinnosti platiť súdne
poplatkyzanávrh,podľazákonač.465/2008Z.z.čl.13bod.3,ktorýmbolodoplnenéznenieustanovenia

§ 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ods. 3 „Od poplatku je oslobodený aj účastník, ktorému
bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu“, t .j. podľa zákona č.
327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v znení zmien a doplnkov.
V nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona súd nezaviazal zaplatiť súdny poplatok za návrh
odporkyne v 1/, 2/ rade, pretože v konaní boli úspešnými účastníčkami konania.

Súd zaviazal navrhovateľku nahradiť odporkyniam v 1/ a 2/ rade trovy konania. Odporkyne v 1/, 2/ rade
boli úspešné účastníčky konania.

Prevzatie a príprava na zastupovanie 13.12.2010 55,49 €
Vyjadrenie zo dňa 21.12.2010, súdu doručené 22.12.2010 55,49 €
Vyjadrenie zo dňa 21.12.2010, súdu doručené 22.12.2010 55,49 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 28.03.2011 57,00 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 27.06.2011 (1/4) 14,25 €

Odvolanie zo dňa 20.07.2011 57,00 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 14.06.2012 58,69 €
Vyjadrenie k podaniu navrhovateľky zo dňa 06.07.2012 58,69 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 29.11.2012 58,69 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 12.12.2013 60,07 €

Zastupovanie pri pojednávaní dňa 26.03.2014 61,85 €
Zastupovanie pri pojednávaní dňa 24.03.2015 64,53 €
Vyhlásenie rozsudku dňa 14.04.2015 (1/2) 32,27 €
Spolu: 689,51 €

Paušálne náhrady:
Rok 2010 2 x po 7,21 € 21,63 €
Rok 2011 3 x po 7,41 € 22,23 €
Rok 2012 3 x po 7,63 € 22,89 €Rok 2013 1 x po 7,81 € 7,81 €
Rok 2014 1 x po 8,04 € 8,04 €
Rok 2015 2 x po 8,39 € 16,78 €

Spolu: 99,38 €

DPH
- 20 % 157,78 €

Zaplatený súdny poplatok
- Za podanie odvolania, zaplatený dňa 8.8.2011 33,00 €

Trovy celkom: 979,67 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho

písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu
v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).