Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211212816
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2211212816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. G. U.,
nar.XX.XX.XXXX,W.XX,R.,2/W.U.,nar.XX.XX.XXXX,V.U.L.XXXX/X,R.,3/A.U.,nar.XX.XX.XXXX,
V. U. L. X, R., 4/ Ing. W. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, R., 5/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, R., 6/ G. U.,
nar. XX.XX.XXXX, J. E. XXXX/X, R., 7/ N. H., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, R., 8/ C. H., nar. XX.XX.XXXX,
D. L. XX, R., 9/ C. U., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, R., 10/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, V., Česká republika,
11/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, B., Česká republika, všetci zastúpení advokátskou spoločnosťou: AK Legal
Counsels, s.r.o., Tallerova 10, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika konajúca prostredníctvom

Slovenského pozemkového fondu Bratislava, Búdkova 36, Bratislava , IČO: 17 335 345, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o protinávrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C 174/2011-304 zo dňa 23.
októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom 1/ - 11/ sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. určil, že vlastníkom pozemku registra "C" parcela

č. 344/14 - orná pôda o výmere 16.315 m2 (pôvodne pozemok parc. č. 344/8 stav. plocha vo výmere
4.316 m2, stav podľa údajov registra C KN, časť parc. č. 344/1 orná pôda, pozemkovoknižničná vložka:
1096), pozemku registra "C" parcela č. 345/27 - ostatné plochy o výmere 75 m2 (pôvodne pozemok
parc. č. 344/7 roľa vo výmere 12.074 m2, stav podľa údajov registra C KN, časť parc. č. 344/1 orná pôda,
pozemkovoknižničná vložka: 1096), pozemku registra "C" parcela č. 345/28 - ostatné plochy o výmere
650 m2 (pôvodne pozemok parc. č. 345/4 roľa vo výmere 650 m2, stav podľa údajov registra C KN,
časť parc. č. 345/2 ostatné plochy, pozemkovoknižničná vložka: 1096), pozemku registra "C" parcela

č. 344/15 - orná pôda o výmere 31.799 m2 (pôvodne pozemok parc. č. 344/21 roľa vo výmere 31.799
m2, stav podľa údajov registra C KN, časť parc. č. 344/1 orná pôda, pozemkovoknižničná vložka: 1096),
zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom F., Správa katastra Dunajská
Streda, pre katastrálne územie O., obec O., okres Dunajská Streda je: Ing. G. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX, XXX XX R. v podiele 7/48 k celku, W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. U. L. XXXX/X, R.
v podiele 5/32 k celku, Ing. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, R. v podiele 1/16 k celku, A. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. U. L. X, R. v podiele 1/16 k celku, E. V., rodená: N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.

XX, R. v podiele 13/96 k celku, G. U., rodená: R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. E. XXXX/X, R. v podiele
1/32 k celku, N. H., rodená: U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, R. v podiele 7/64 k celku, C. H., rodená:
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. L. XX, R. v podiele 9/128 k celku,
C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, R. v podiele 9/128 k celku,L. T., rodená: U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, XXX XX V., Česká republika v podiele 5/64 k celku,
G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B., okres, Břeclav, Česká republika v podiele 5/64 k celku.
Výrokom II. súd protinávrh odporcu zamietol a napokon výrokom III. odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľom v 1/ a 11/ rade náhradu trov konania na súdnom poplatku 99,60 eur a na trovách
právneho zastúpenia 1.233,90 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľov AK Legal Counsels, s.r.o.
č.ú.: 2626836757/1100 vedený v peňažnom ústave F. R. a.s., do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Svojerozhodnutieprvostupňovýsúdpocitácii§23Nariadenia104/1945SNRokonfiškáciiaurýchlenom
rozdelení poľnohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa vecne odôvodil tým, že výsledkami vykonaného dokazovania súd je názoru, že v konaní
sa preukázalo, že prídelové konanie k predmetným pozemkom bolo nielen začaté ale aj ukončené.
Rozhodnutie o odňatí prídelu vydal vecne nepríslušný správny orgán. Rozhodnutie ONV - odboru
pôdohospodárstva a lesného hospodárstva o odňatí prídelu vykazuje materiálne aj formálne nedostatky,

je nulitným aktom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, teda v konečnom dôsledku nikdy
nedošlo k prechodu vlastníckeho práva na Československý štát tak, ako sa v tomto rozhodnutí uvádza.
Znamená to, že vlastníkmi sporných nehnuteľností boli prídelcovia právni predchodcovia navrhovateľov.
Odporca v konaní odvodzoval svoje vlastníctvo od rozhodnutia o konfiškácii podľa Nariadenia č.
104/1945 Zb. SNR, ktoré však nepredložil a argumentoval len tým, že vlastníctvo štátu k predmetným

pozemkom sa už len s ohľadom na zápis vlastníctva štátu do pozemkovej knihy predpokladá. Odporca
bymuselpreukázať,žekprideleniupredmetnýchpozemkovnikdyplatnenedošloavlastníctvoSRostalo
do dnešného dňa nepretržite zachované. Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2004 ďalej tvrdí,
že vlastnícke právo k sporným pozemkom štát nadobudol aj titulom vydržania podľa ust. § 134 Zákona
č. 40/1964 Zb. Obč. zák. Odporca v žiadnom zo svojich podaní neurčil v akom období malo dôjsť z jeho

strany k vydržaniu pozemkov.
Prvostupňový súd je názoru, že zo strany odporcu k vydržaniu sporných pozemkov nikdy nedošlo.
Nemohla byť totiž splnená podmienka desať rokov oprávnenej držby, nakoľko ust. § 135a ods. 1
Obč. zák. v znení platnom do 31.12.1991 nedovoľovalo, aby sa vlastníkom nehnuteľnej veci stal na
základe vydržania štát, ale len občan a v zmysle ust. § 135a ods. 2 Obč. zák. v znení platnom do

31.12.1991 štát mohol nadobudnúť vlastníctvo len k pozemkom, ktoré mali občania nepretržite v držbe
desať rokov a ku ktorým by sa inak mohli zriadiť právo osobného užívania. Dané podmienky v tomto
prípade neboli splnené. O nepretržitej oprávnenej držbe pozemkov odporcom by bolo možné uvažovať
až od roku 1995, kedy bolo v katastri nehnuteľností na základe návrhu na zmenu zápisu do KN
zo dňa 26.10.1994 zapísané vlastnícke právo žalovaného k sporným pozemkom. Dňa 29.03.2003

však dedič W. U. požiadal o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi K. U. a nepretržitá
desaťročná držba pozemkov odporcom bola týmto úkonom prerušená a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu
pozemkov odporcom. Odporca však nepredložil súdu listiny, ktoré by preukazovali oprávnenosť tejto
držby. Nájomná zmluva medzi odporcom a Poľnohospodárskym družstvom Ohrady zo dňa 16.03.2005
v znení Dodatkov nie je listinou spôsobilou preukázať oprávnenosť držby pozemkov ako jednu z

podmienok vydržania odporcom. Odporca spolu s nájomnou zmluvou nepredložil akúkoľvek špecifikáciu
pozemkov užívaných Poľnohospodárskym družstvom v Ohradoch a z predmetnej nájomnej zmluvy nie
je vôbec zrejmé, či Poľnohospodárske družstvo v Ohradoch užíva práve pozemky, ktoré sú predmetom
tohto konania.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že sporné nehnuteľnosti
boli právnym predchodcom navrhovateľov platne pridelené a naopak, nikdy platne nedošlo k odňatiu
vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov. Preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.
Vzhľadom na takto zistený skutkový a právny stav veci samotný návrh odporcu na určenie, že on je
vlastníkom sporných nehnuteľností bol nedôvodný. Súd protinávrh odporcu na určenie vlastníckeho

práva k sporným nehnuteľnostiam zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešným navrhovateľom náhradu trov konania. Celkove trovy
konania predstavujú 1.333,50 eur, z čoho súdny poplatok predstavuje 99,60 eur. Vo zvyšku sa jedná o
trovy právneho zastúpenia + cestovné + náhradu za stratu času. Trovy právneho zastúpenia podľa § 11

ods. 1 písm. a) Vyhlášky Ministerstva SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie
právnych služieb právny zástupca navrhovateľov vyčíslil nasledovne: 02.12.2010 - prevzatie a príprava
právneho zastúpenia vrátane 1.porady s klientom, tarifná odmena 55,49 eur, režijný paušál 7,21 eur =
spolu 62,70 eur, 05.08.2011 - žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná na súd 08.08.2011, tarifnáodmena 57,- eur, režijný paušál 7,41 eur = spolu 68,41 eur, 11.04.2013 - stanovisko k vyjadreniu
žalovaného zo dňa 25.10.2012, tarifná odmena 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur = spolu 67,88 eur,
15.04.2013 - vyjadrenie k žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, tarifná odmena 30,30 eur,

režijný paušál 7,81 eur = spolu 37,84 eur, 17.10.2013 - účasť na pojednávaní, tarifná odmena 60,07
eur, režijný paušál 7,81 eur = spolu 67,88 eur, 07.11.2013 - stanovisko k vyjadreniu a vzájomnému
návrhu žalovaného, tarifná odmena 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur = spolu 67,88 eur, 12.12.2013 -
účasť na pojednávaní , tarifná odmena 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur = spolu 67,88 eur, 01.04.2014
- záverečné zhrnutie skutkového a právneho stavu v právnej veci, tarifná odmena 61,87 eur, režijný

paušál 8,04 eur = spolu 69,91 eur, 01.04.2014 - účasť na pojednávaní, tarifná odmena 61,87 eur, režijný
paušál 8,04 eur = spolu 69,91 eur, 02.06.2014 - vyjadrenie žalobcov k dokumentom vyžiadaným zo
Štátneho archívu v Šali, tarifná odmena 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur = spolu 69,91 eur, 23.10.2014
- účasť na pojednávaní - tarifná odmena 61,87 eur, režijný paušál 8,04 eur = spolu 69,91 eur, Spolu
bez DPH 716,11 eur, 20% DPH 143,22 eur, Spolu s DPH 859,33 eur. K tomu treba pripočítať cestovné
a náhradu za stratu času podľa § 15 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb. 17.10.2013 zatupovanie žalobcov na pojednávaní na
OS Dun.Streda 104 km, 4x polhodina, cestovné 25,97 eur, náhrada za stratu času 52,04 eur = spolu
78,01 eur, 12.12.2013 - zastupovanie žalobcov na pojednávaní OS Dun.Streda 104 km, 4x polhodina,
cestovné 25,89 eur, náhrada za stratu času 52,04 eur = spolu 77,93 eur, 01.04.2014 - zastupovanie
žalobcov na pojednávaní OS Dun.Streda 104 km 4x polhodina, cestovné 25,70 €, náhrada za stratu času

53,60 eur = spolu 79,30 eur, 23.10.2014 - zastupovanie žalobcov na pojednávaní OS Dun.Streda 104
km, 4x polhodina, cestovné 23,30 eur, náhrada za stratu času 53,60 eur = spolu 76,90 eur, Spolu bez
DPH 312,14 eur, 20% DPH 62,43 eur, Spolu s DPH 374,57 eur. Trovy právneho zastúpenia +cestovné
+ náhrada za stratu času predstavujú spolu 1.333,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f)
O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, aby sa vysporiadal so všetkými námietkami odporcu a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v časti o zamietnutí
protinávrhu odporcu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a výrok o trovách konania zmenil

tak, že o trovách rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dôvodil tým, že
nariadenie č. 104/1945 Sb.n SNR o vydávaní výmerov a o vlastníctve pôde pridelenej podľa nariadenia
č. 104/1945 Sb.n SNR upravovalo vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č.
104/1945, pričom výmery podľa § 1 ods. 1 Nariadenia bolo oprávnené vydávať prídelcom povereníctvo
pôdohospodárstva pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo

prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí
záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2
Nariadenia). V otázke absencie výmeru o vlastníctve pôdy resp. prídelovej listiny sa súd vysporiadal tak,
že v konaní sa preukázalo, že prídelové konanie bolo nielen začaté, ale aj ukončené a súd považoval za
dostatočnétvrdenienavrhovateľov,ževlastníckeprávoprávnychpredchodcovboloodvodenéodnávrhu

prídelového plánu či konečného prídelového plánu alebo oceňovacieho hárku a osvedčenie o dedičstve
novoobjaveného majetku. Podľa názoru odporcu v zmysle § 13 ods. 5 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR
návrh prídelového plánu, oceňovací hárok a konečný prídelový plán sú len technickými (podpornými)
podkladmi k vydaniu výmeru o vlastníctve pôdy prídelcom a nie sú právnym podkladom a dokladom na
základektorýchvznikajú,meniasaalebozanikajúvlastníckepráva,tedanemôžubyťaniprávnymtitulom

pre založenie vlastníckeho práva, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pôvodní vlastníci neboli zapísaní do
pozemkovej knihy ako vlastníci. Z týchto listinných dôkazov nemožno preukázať právne relevantným
spôsobom nadobudnutie vlastníctva skonfiškovaného majetku prídelcom a tieto listiny nemohli byť
podkladom pre prevod vlastníckeho práva. V tejto súvislosti neobstojí ani tvrdenie navrhovateľov, že
v zmysle § 6 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR bola jedine možnosť skonfiškovaný majetok prideliť

prídelcom do vlastníctva a nie do nájmu alebo inej formy užívania. Nadobudnutie vlastníckeho práva
bolo možné na základe prídelovej listiny resp. výmeru o prídele do vlastníctva. V ďalšej časti odvolateľ
uvádza čo má výmer o vlastníctve k pôde obsahovať podľa § 1 ods. ods. 2 nariadenia. Z tohto
vyplýva potom podľa odvolateľa záver, že výmer dokazujúci vlastnícke právo právnym predchodcom
navrhovateľov nebol nikdy navrhovateľmi predložený a nenachádza sa ani v archíve, teda navrhovatelia

nepredložili listinu, ktorá by mohla potvrdiť alebo spôsobiť vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom navrhovateľov nebolo v konaní hodnoverne
preukázané pre absenciu podstatných náležitostí a preto nemôže súd osvedčiť nadobudnutie vlastníctva
v prospech právnych predchodcov navrhovateľov. Z predložených dôkazov podľa odvolateľa je ibazrejmé, že v zmysle postupu podľa nariadenia existoval zámer prideliť predmetné nehnuteľnosti
prídelcom, pričom k vykonaniu takéhoto prídelu však nedošlo, pretože prídelová listina neexistuje. V
skutočnosti podľa názoru odporcu preto spochybňuje hodnovernosť zápisu osvedčenia o dedičstve

č.k. 38D 1677/2006 po právnych predchodcov navrhovateľov do katastra nehnuteľností. Ak právni
predchodcovia nenadobudli za svojho života právne perfektným spôsobom vlastníctvo, nemohli ich
smrťou nadobudnúť ani navrhovateľa a teda nemôžu byť ani predmetom konania o novoobjavenom
majetku. Podľa názoru odvolateľa prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, prvostupňový súd nesprávne zistil

skutkový stav, pokiaľ uviedol, že navrhovatelia preukázali titul nadobudnutia vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam. Na druhej strane však odvolateľ preukázal, že mu svedčí vlastnícke právo,
pretože nadobudol vlastnícke právo v súlade s právnymi predpismi, vychádzajúc z platných správnych
aktov zo zápisu vlastníckeho práva a odporca má záujem na určení výlučného vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam.Zdôvoduvýmazuduplicitnéhovlastníctvajepotrebnérozhodnúťourčenívlastníckeho
práva v prospech jedného z duplicitných vlastníkov ako aj rozhodnúť negatívnym určením, že jeden

z duplicitných vlastníkov nie je vlastníkom nehnuteľností. S poukazom na uvedené považuje odporca
výrok napadnutého rozsudku v časti, v ktorej rozhodol o zamietnutí protinávrhu odporcu na určenie
vlastníckeho práva za neurčitý a nevykonateľný. Podľa názoru odvolateľa výrok rozsudku súdu prvého
stupňa nie je dostatočne konkrétne zrozumiteľný, aby mohol byť aj vykonateľný.

Navrhovatelia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrili. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. navrhovatelia uviedli, že súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmikonania,vodôvodnenírozsudkuriadneuviedolhodnoteniejednotlivýchvykonanýchdôkazov
a to už jednotlivo či vo vzájomnej súvislosti, preto nie je daný tento odvolací dôvod. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. navrhovatelia uviedli, že odporca si v tejto súvislosti sám

protirečí, keď na jednej strane konštatuje, že prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania
zapreukázané,žeprídelovékonaniebolonielenzačaté,aleajukončenéavšaknadruhejstranesasnaží
navodiť dojem, že súd považoval ukončenie prídelového konania za preukázané len na základe tvrdení
navrhovateľov, pričom absolútne opomenul existenciu a vykonanie listinného dôkazu a to rozhodnutie
OPLH Rady ONV v Dunajskej Strede o zrušení prídelu zo dňa 15.05.1958. V tejto súvislosti však súdu

uviedol, že rozhodnutie o odňatí prídelu vydal vecne nepríslušný správny orgán, teda rozhodnutie ONV
- odboru pôdohospodárstva vykazuje materiálne a formálne nedostatky, je nulitným aktom z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, teda v konečnom dôsledku nikdy nedošlo k prechodu vlastníckeho
práva na Československý štát tak ako sa to uvádza v tomto rozhodnutí. Zároveň v tejto súvislosti
navrhovatelia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Cdo 123/2013 v ktorom

sa uvádza, že nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym
orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa
uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov. Z dôvodu vykonania tohto dôkazu
nie je na mieste tvrdenie odvolateľa, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal len na základe návrhu
prídelového plánu či konečného prídelového plánu alebo oceňovacieho hárku či osvedčenia o dedičstve

novoobjaveného majetku. Súd mal však aj za to, že bolo ukončené prídelové konania na základe tohto
rozhodnutia. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. tento nie je daný,
pretože z podaného odvolania nie je vôbec zrejmé na základe akých skutkových či právnych okolností
svoj právny názor odporca zakladá. Čo sa týka zamietnutia protinávrhu súdom prvého stupňa odporca
považuje tento výrok za neurčitý a za nevykonateľný, pričom navrhovatelia majú za to, že súd rozhodol

správne, keď protinávrh odporcu vzhľadom na vykonané dokazovanie a zistenie skutkového stavu ako
nedôvodný zamietol vzhľadom na § 153 ods. 2 O.s.p. Ak sa odporca svojim protinávrhom domáhal
určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v jeho prospech súd bol návrhom odporcu
viazaný. Nakoľko však na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vlastnícke právo
nesvedčí, nemal inú možnosť než návrh odporcu zamietnuť. Súd totiž nebol oprávnený určiť negatívnym

výrokom, že odporca nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Navrhovatelia preto žiadali, aby odvolací
súd odvolanie odporcu odmietol a priznal navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania alternatívne,
aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal náhradu trov konania navrhovateľom, ktoré vyčíslia
do troch dní od vyhlásenia rozsudku.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania na súde prvého stupňa bol návrh o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
a vzájomný návrh odporcu o určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam a náhrada
trov konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je určenie vlastníckeho práva navrhovateľov,
zamietnutie vzájomného návrhu odporcu a závislý výrok o náhrade trov konania.

Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade neúplného zistenia skutkového
stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Uvedený odvolací dôvod na podanie odvolania, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných

prostriedkov, ktoré boli navrhnuté, av dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnych skutkových zisteniach a týka
sa skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový (odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav

(skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený
skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za
konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.; t.j. každý
dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a
ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne

aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že nie sú tu dôvodne uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.

2 písm. c), d) a f) O.s.p.

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.). K dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné:

Navrhovatelia svoj nárok o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam preukazovali
listinami najmä: návrh prídelového plánu zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov zo dňa
7.5.1948, konečný prídelový plánu, oceňovací hárok, rozhodnutie OPLH Rady ONV v Dunajskej Stredeo zrušení prídelu zo dňa 15.05.1958. Podľa názoru odporcu návrh prídelového plánu, oceňovací hárok
a konečný prídelový plán sú len technickými (podpornými) podkladmi k vydaniu výmeru o vlastníctve
pôdy prídelcom a nie sú právnym podkladom o nadobudnutí vlastníckeho práva, pretože nadobudnutie

vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny resp. výmeru o prídele do vlastníctva,
ktorej existenciu však navrhovatelia nepreukázali. K uvedenému odvolací súd uvádza, že rozhodnutie
o prídele sa nezachovalo resp. ani v dostupných archívoch sa nenachádza, pričom vzhľadom na
dlhú dobu je možné prihliadnuť na skutočnosť, že mnoho listín o vlastníctve bolo zničených alebo
stratených (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 645/2004). Zároveň bolo potrebné prihliadnuť

na existenciu ďalších výmeru priamo nasvedčujúcich listinných dôkazov, pričom samotné nepredloženie
listiny - rozhodnutia o prídele, čo po cca 68 rokoch ani neprekvapuje, samo osebe nepostačuje pre
záver o neexistencii výmeru. Napokon aj samotný odvolateľ pripustil, že z predložených dôkazov
podľa odvolateľa je zrejmé, že v zmysle postupu podľa nariadenia existoval zámer prideliť predmetné
nehnuteľnosti prídelcom.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 123/2003 výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj
sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými
listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Odvolateľ dôvodí, že preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva v súlade s právnymi predpismi,

vychádzajúc z platných správnych aktov zo zápisu vlastníckeho práva a odporca má záujem na určení
výlučného vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam.

Odporca v konaní odvodzoval svoje vlastníctvo od rozhodnutia o konfiškácii podľa Nariadenia č.
104/1945 Zb. SNR, ktoré však nepredložil a argumentoval len tým, že vlastníctvo štátu k predmetným

pozemkom sa už len s ohľadom na zápis vlastníctva štátu do pozemkovej knihy predpokladá. Odporca
ďalej tvrdí, že vlastnícke právo k sporným pozemkom štát nadobudol aj titulom vydržania podľa ust. §
134 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Odporca však konkrétne neuviedol v akom období
malo dôjsť z jeho strany k vydržaniu pozemkov.

K vyššie uvedeným argumentom prvostupňový súd správne uviedol, že odporca by musel preukázať,
že k prideleniu predmetných pozemkov nikdy platne nedošlo a vlastníctvo SR ostalo do dnešného dňa
nepretržite zachované, čo však preukázané nebolo. Zároveň prvostupňový súd je názoru, že zo strany
odporcu k vydržaniu sporných pozemkov nikdy nedošlo.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 (§ 115, § 116 ods. 1 v spojení s § 145) účinného od 1.1.1951
do1.4.1964vlastníckeprávokhnuteľnejinehnuteľnejvecimoholnadobudnúťten,ktojudržaloprávnene
a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, teda tri roky pri hnuteľnej a 10 rokov pri nehnuteľnej
veci. Vydržanie bolo vylúčené u nescudziteľných vecí nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve.
Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v

tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Ak sa teda aj pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na
neoprávneného, nemohol vec vydržať. V pochybnostiach sa i tu predpokladalo, že držba je oprávnená.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zák. č.
131/1982 do 1.4.1983 neupravoval. Až táto novela v ust. § 132a a135a novoupravila vydržanie.

Podľa § 135a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka - v znení novely č. 131/1982 Zb. použitého s poukazom
na § 865 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe nehnuteľnú vec desať rokov. Ak ide o pozemok,
ktorý má občan nepretržite v držbe desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného

užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku, alebo k jeho časti štát; občan nadobúda
právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku do výmery 800 m2 ak ide o pozemok
na výstavbu rodinného domčeka (§ 200 ods. 1 Občianskeho zák. v uvedenom znení).

Ust.§135aods.1Obč.zák.vzneníplatnomdo31.12.1991nedovoľovalo,abysavlastníkomnehnuteľnej

veci stal na základe vydržania štát, ale len občan a v zmysle ust. §135a ods. 2 Obč. zák. v znení platnom
do 31.12.1991 štát mohol nadobudnúť vlastníctvo len k pozemkom, ktoré mali občania nepretržite v
držbe desať rokov a ku ktorým by sa inak mohli zriadiť právo osobného užívania. Dané podmienky
v tomto prípade neboli splnené. O nepretržitej oprávnenej držbe pozemkov odporcom by bolo možnéuvažovať až od roku 1995, kedy bolo v katastri nehnuteľností na základe návrhu na zmenu zápisu do
katastra nehnuteľností zo dňa 26.10.1994 zapísané vlastnícke právo odporcu k sporným pozemkom.
Dňa 29.03.2003 však dedič W. U. požiadal o prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi K.

U. a nepretržitá desaťročná držba pozemkov odporcu bola týmto úkonom prerušená a teda nemohlo
dôjsť k vydržaniu pozemkov odporcom. Odporca však nepredložil súdu listiny, ktoré by preukazovali
oprávnenosť tejto držby. Nájomná zmluva medzi odporcom a Poľnohospodárskym družstvom Ohrady zo
dňa 16.03.2005 v znení Dodatkov nie je listinou spôsobilou preukázať oprávnenosť držby pozemkov ako
jednu z podmienok vydržania. Odporca spolu s nájomnou zmluvou nepredložil akúkoľvek špecifikáciu

pozemkov užívaných Poľnohospodárskym družstvom v Ohradoch a z predmetnej nájomnej zmluvy nie
je vôbec zrejmé, či Poľnohospodárske družstvo v Ohradoch užíva pozemky, ktoré sú predmetom tohto
konania.

Napokon odvolateľ argumentoval, že výrok napadnutého rozsudku v časti, v ktorej rozhodol o zamietnutí
protinávrhu odporcu na určenie vlastníckeho práva je neurčitý a nevykonateľný. Odvolací súd sa s

uvedeným dôvodom nestotožňuje. Vzájomným návrhom sa odporca domáhal určenia, že je vlastníkom
sporných nehnuteľností z čoho vyplýva, že súd je týmto vymedzením predmetu konania viazaný. Z
viazanosti súdom petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než
čoho sa domáhajú. Napriek tomu, že znenie § 153 ods. 2 O.s.p. to neuvádza, je nepochybné, že
zásada viazanosti súdom petitom bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie,

než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným
návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než ako bol predmet
konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola
jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná. Keďže prvostupňový súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov je dôvodné vyhovieť a určiť, že

navrhovatelia sú vlastníci sporných nehnuteľností a pokiaľ sa odporca domáhal, aby súd určil, že je
vlastníkom totožných nehnuteľností, potom logicky súd musel vzájomný návrh zamietnuť. Nie je správny
názor odporcu, že súd bol povinný určiť negatívnym výrokom, že odporca nie je vlastníkom predmetných
nehnuteľností, pretože takéhoto určenie sa odporca ani nedomáhal. K popísanému sa žiada dodať, že
súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien

v zápisoch katastra nehnuteľností (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 163/2005).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol osobitne napadnutý, potvrdil podľa § 219
ods. 2 O.s.p.

V odvolacom konaní plne úspešným navrhovateľom vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolacom konaní neúspešnému odporcovi. Keďže si
však navrhovatelia náhradu trov konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnili, avšak náhradu
trov konania nevyčíslili, nebola im náhrada odvolacích trov odvolacím súdom priznaná.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.