Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/216/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113212607
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113212607.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a. , Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763
469, právne zastúpený JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 10 proti
žalovanej: E. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Y., J. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.hrdinov 163/66, v
konaní o zaplatenie 833,63 Eur s prísl., o trovách konania, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/89/2013-122 zo dňa 17. 04. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením vyslovil, že účastníkom
náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že rozsudkom súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu bola zamietnutá žaloba voči žalovanej o povinnosti zaplatiť sumu 293,27 Eur s prísl. a konanie o
uplatnenom nároku na náhradu škody vo výške 540,36 Eur bolo zastavené. Napadnutým uznesením
súd rozhodoval len o trovách konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O. s. p..
Žalovaná v konaní nebola právne zastúpená, trovy právneho zastúpenia jej nevznikli a iné trovy si
žalovaná v zákonom stanovenej lehote nevyčíslila. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
s poukazom na tú skutočnosť, že vedľajší účastník, pokiaľ chce vstúpiť do konania na stranu žalovaného,
má už sám ako občianske združenie vystupovať na pomoc a ochranu spotrebiteľa. Ak sa takéto
občianske združenie rozhodne pre zastúpenie advokátom, má si byť vedomé toho, že trovy svojho
právneho zastúpenia bude musieť znášať samé. V opačnom prípade by účelom vedľajšieho účastníka
bolo len vstupovanie do konania za účelom získania náhrady vo veciach, ktoré sa mnohokrát na súdoch
opakujú a nie sú právne zložité. Odôvodnenosť právneho zastúpenia na strane vedľajšieho účastníka
by bola len v prípadoch skutočne právne zložitej veci, čo v tomto prípade nebolo.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník. Uviedol, že
vstup v pozícií vedľajšieho účastníka nemôže odôvodniť rozhodnutie o trovách konania. Povinnosť
znášať trovy právneho zastúpenia nijako neodôvodňuje rozhodnutie o nepriznaní trov konania, nakoľko
na jednej strane povinnosť hradiť trovy právneho zastúpenia nekoliduje s právom na ich náhradu, ale
priamo spolu súvisí. Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto nie je vôbec zrejmé, čo odôvodňoval
postup súdu, ktorý vyčíta vedľajšiemu účastníkovi určité skutočnosti, aby mu nepriznal náhradu trov
právneho zastúpenia a na druhej strane zostáva z jeho strany nepovšimnutý postih žalobcu, ktorý si
už roky na súdoch uplatňuje žaloby pozostávajúce zo zakázaných zmluvných pokút. Konanie žalobcu
zahlcuje súdy nedôvodnými žalobami, a preto by malo byť podrobené kritike súdu spolu so sankčnou
povinnosťou uplatňovanie náhrady trov konania žalobcom. Inštitút náhrady trov konania musí byť
žalobcovi zrejmý, ak sa navyše nechá zastúpiť najväčšou advokátskou kanceláriou na Slovensku,

vedľajší účastník nevidí jediný rozumný dôvod, prečo by mal byť obchodník takto neprimerane chránený
proti združeniu, ktoré koná vo verejnom záujme. Z uvedeného dôvodu navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov celého konania vo výške 427 Eur.

Žalobca k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol,
že uplatňované trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne
vynaložené náklady na uplatňovanie či bránenie práv žalovaného, na strane ktorého vystupoval,
nakoľko vedľajší účastník je občianskym združením založeným za účelom realizácie kolektívnej ochrany
spotrebiteľa, ktorého cieľom činnosti je podľa jeho stanov tiež podávanie žalôb podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľovi v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských
pozícií vedľajšieho účastníka. Z povahy jeho činnosti vyplýva, že disponuje rozsiahlymi znalosťami a
vedomosťami o danej problematike a je spôsobilé účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom
konaní. Jednou z požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na
vykonávanie tejto činnosti je spôsobilosť združenia poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, vrátane
kvalifikovanej právnej pomoci. Združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa by malo
samostatne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou základňou, ako aj znalosťami
pre túto svoju hlavnú agendu. Využívaním advokátov na ich zastupovanie zaniká zmysel samotného
združenia a zužuje sa ich poslanie iba na legalizáciu vstupu do konaní za účelom získavania trov
právneho zastúpenia bez ďalšej pridanej hodnoty, pričom vyjadrenie vedľajšieho účastníka nemá
žiadny efekt (poukazovanie na podmienky, ktoré je povinný súd posudzovať ex offo). Zároveň podania
vedľajšieho účastníka sú častokrát formulárového charakteru, ktoré s menšími obmenami opakovane
využíva aj v iných súdnych konaniach. V prejednávanej veci sa preto jednalo o právnu pomoc účelovú
(s cieľom hromadenia trov konania) bez pridanej hodnoty.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 93 ods. 2 - 4 veta prvá O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi
alebo proti odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

S účasťou vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné vyriešiť otázku, či vedľajšiemu účastníkovi vzniká
právo na náhradu trov konania podľa § 142 a nasl. O. s. p.. Z ust. § 93 ods. 2 - 4 O. s. p. vyplýva,
že postavenie vedľajšieho účastníka je rovnaké ako u účastníka konania a tento má rovnaké práva
ako účastník konania, pričom koná sám za seba. Pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní
vznikli vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo
na náhradu účelne vynaložených trov konania, vrátane trov spojených s jeho právnym zastúpením.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z čl. 47 Ústavy SR. V podstate to znamená,
že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby
bol zastúpený advokátom. Z uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu spočívajúce v namietaní možnosti
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka sú vzhľadom na doslovný výklad ust. § 93 ods. 4 O. s. p.
nedôvodné.

Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade sa žalobca vo vzťahu k žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 293,27 Eur s prísl. a tento nárok odôvodňoval zmluvou o pripojení uzatvorenou medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou zo dňa 25. 11. 2008 v spojení s dodatkami. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu škody (ušlý zisk) podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo výške
540,36 Eur.

V priebehu konania, dňa 02. 07. 2013, vstúpil do konania vedľajší účastník na podporu žalovanej, a to
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5. Vedľajší
účastník vzniesol námietku premlčania celého uplatneného nároku, zároveň pri uplatnenom nároku
na náhradu škody (ušlý zisk) namietal, že ide o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 01. 10. 2014, č. k. 3Co/93/2014-100 potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v zamietavej časti o zaplatenie sumy 293,27 Eur s prísl. z dôvodu premlčania uplatneného
nároku. Zároveň pripustil späťvzatie žaloby žalobca v časti nároku na náhradu škody vo výške 540,36
Eur, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie zastavil.

Z obsahu spisu teda vyplýva, že vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS)
vstúpil do konania za účelom ochrany spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok zo strany
žalobcu (dodávateľa), čo je aj cieľom združení pôsobiacich na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany
spotrebiteľského zmluvného vzťahu vo všeobecnosti. Odvolací súd preto nevidí dôvod, prečo by vedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa pred uplatňovaním nekalých podmienok
nemá právo na náhradu trov konania, naviac ak považuje nárok uplatnený v žalobe v rozpore s právom
na ochranu spotrebiteľa. Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka k podanej žalobe vyplýva, že vedľajší
účastník výslovne namietal premlčanie celého uplatnené nároku, zároveň pri uplatnenom nároku na
náhradu škody namietal, že ide o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorá je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pričom súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní akceptoval všetky námietky vznesené
vedľajším účastníkom.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa o
neúčelnosti úkonov právnej služby vedľajšieho účastníka a zdôrazňuje, že obsahom základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní spravidla
v spore uspel, má zásadne právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti
s uplatnením tohto základného práva.

Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnému
účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo
vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich
nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre
postup podľa § 150 O.s.p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.

Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania.
Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či bránenie práv účastníka konania. Súdu
prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.

Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. s tým, že podľa § 93 ods. 4 O. s. p. má
rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu nepochybne
vyplýva, že vedľajší účastník namietal bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru (čl. 66).

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011).

Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu
a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,
a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práve na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie
a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba bol z procesného hľadiska plne úspešný, a preto
mu náhrada trov konania prináleží.

Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že

nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.

Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať
pred súdom. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a
podľa ust. §221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.