Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/827/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210936
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7512210936.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovaným: v 1. rade H.E. F., W.. XX.XX.XXXX a v 2. rade Y. F., W.. XX.XX.XXXX, I. F.Z. U. T. Č.. XXX,
v konaní o zaplatenie 3.141,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Košice - okolie č.k. 18C/631/2013-72 zo dňa 20.03.2014 v spojení s opravným uznesením č.k.

18C/631/2013-92 zo dňa 08.07.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s opravným uznesením č.k. 18C/631/2013-92 zo dňa 08.07.2014.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS,
so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice - okolie
dňa 2.7.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 141,79 eur s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

Dňa 10.9.2012 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom
Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778 (ďalej len „združenie“) o vstupe do konania ako vedľajšieho

účastníka na strane žalovaných. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručil
žalobcovi a žalovaným spolu s výzvou na oznámenie, či súhlasia so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania resp. podávajú námietky proti jeho vstupu s tým, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadria, bude
sa predpokladať, že nemajú námietky (§101 ods. 3 O.s.p.).

Podaním zo dňa 25.2.2014 žalobca vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania a

s námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom. Žalobca svoj nesúhlas odôvodnil tým, že
okrem ust. § 93 ods. 2 O.s.p. je pre účasť združenia v súdnom konaní nevyhnutný súhlas odporcu
so spracúvaním osobných údajov odporcu ako osobitný predpoklad účasti združenia v súdnom konaní
vyplývajúci zo zák. č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v platnom znení. Pripustením vstupu
vedľajšieho účastníka do konania by podľa žalobcu došlo k porušovaniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR,
zákona o ochrane osobných údajov a telekomunikačného tajomstva.

Súd prvého stupňa vyzval žalovaných, aby oznámili či majú námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania (výzva doručená žalovaným 15.01.2014), ktorí na výzvu súdu nereagovali. Po právnom
posúdení veci podľa ust. § 93 ods. 1 a 4 O.s.p., ako aj § 2 písm. a) a b) a § 25 ods. 1 a 6
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa súd prvého stupňa v predmetnom prípade neskúmajúc
hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, posudzoval iba tú skutočnosť, či v

predmetnom prípade ide o osobu podľa § 93 ods. 2 O.s.p. založenú na ochranu spotrebiteľa, zriadenou
podľa zákona č. 250/2007 Z.z. a mal za to, že združenie, ktoré vstúpilo do konania v súlade so zákonommá v zmysle ust. § 93 O.s.p. ako vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako samotný
žalovaný na procesnej strane, ktorej v konaní vystupuje a práva, ktorý v konaní chráni, vrátane práva
nazerať do súdneho spisu, robiť si z neho výpisy odpisy, vrátane odpisu osobných údajov účastníkov.

Opravným uznesením č.k.18C/631/2013-92 zo dňa 08.07.2014 opravil súd prvého stupňa záhlavie
uznesenia, kde bolo nesprávne uvedené meno vedľajšieho účastníka.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť uznesenie a vstup vedľajšieho

účastníka na strane žalovaných nepripustiť a zaviazať vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy
konania.

V dôvodoch odvolania akcentoval na to, že združenie sa na základe nie celkom jednoznačného
zákona o slobodnom prístupe k informáciám dostáva k údajom o prebiehajúcich súdnych konaniach
v spotrebiteľských veciach, čím sú združeniu sprístupnené veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa

účastníka konania (fyzickej osoby). Tieto osobné údaje združenie získava len na základe vstupu do
súdneho konania bez ohľadu na stanovisko osoby (účastníka konania), ku ktorej sa osobné údaje
vzťahujú. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ zastáva názor, že súd by mal vyzvať odporcov ako
účastníkov konania, na ktorých strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť, na vyjadrenie súhlasu
s týmto vstupom. V zmysle právneho názoru Ústavného súdu v uznesení sp.zn. PL. ÚS 1/2014-9

je súčasťou zákonných predpokladov prípustnosti vedľajšieho účastníctva súhlas toho účastníka, na
koho strane má vedľajší účastník do konania vstúpiť. Navrhovateľ si zároveň dovoľuje poukázať na
rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 4Obo/151/2007, v zmysle ktorého je predpokladom vedľajšieho
účastníka, že účastník súhlasí s tým, aby niekto na jeho strane vystupoval ako vedľajší účastník.

Vedľajší účastník vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť, majúc za to, že argumentácia žalobcu v odvolaní nie je dôvodná. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu zo dňa 29.01.2014 sp.zn. PL. ÚS 1/20014-9, ktorý návrh Okresného súdu Brezno
odmietol a jasne uviedol, že zákon účasť združení ako vedľajších účastníkov v konaniach predpokladá
a preto je zrejmé, že tieto sú oprávnené oboznamovať sa s osobnými údajmi účastníkov. Preto

nerozumie vedľajší účastník, prečo žalobca používa túto argumentáciu vo svojich podaniach aj naďalej,
nakoľko predmetné rozhodnutie Ústavného súdu mu je známe, keď poukazuje naň vo svojom odvolaní.
Prvostupňový súd postupoval v súlade so závermi Ústavného súdu, keď vyzval žalovaných, aby vyjadrili
súhlas, resp. podali námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka. Žalovaní sa k výzve súdu nevyjadrili,
preto súd prvého stupňa správne pripustil vstup združenia ako vedľajšieho účastníka do konania. Na

rozhodnutie súdu o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania sa totiž vyžaduje vyslovený
nesúhlas s vedľajším účastníctvom. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo 14.02.2013 č.k. IV. ÚS
480/2012-72 „Konanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva začína na návrh. Za návrh je v zásade
potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania alebo
niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka“,

rovnako na uznesenie NS SR z 05.02.2013 sp.zn. 3Cdo/188/2012 „V zmysle vyššie uvedeného
zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že určitý subjekt
vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.“ Súdom vyzvaní
účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka do konania.“ Z
uvedeného teda podľa vedľajšieho účastníka vyplýva, že procesný kódex prezumuje súhlas hlavných

účastníkovsvedľajšímúčastníctvom,pretožerelevantnýmúkonomhlavnéhoúčastníkajeibavyslovenie
jeho nesúhlasu s vedľajšou intervenciou (§ 93 ods. 3 druhá veta O.s.p.). Zo žiadneho ustanovenia
procesného kódexu nie je možné vyvodiť záver, aby pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania
sa vyžadoval výslovný súhlas hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať,
ak vstúpil do konania „z vlastného podnetu“. Zároveň poukázal na najnovšiu slovenskú teoretickú

publikáciu z občianskeho procesného práva „Števček/Ficová, Občiansky súdny poriadok, Komentár - I.
diel, 2. vydanie, Praha: C.H.BECK, 2012, str. 329).

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že žalobca podal odvolanie
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po
preskúmaní uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, pokiaľ vstup
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovanej pripustil.Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnickým osobám, na ktoré sa vzťahuje § 93 ods.
2 O.s.p., široké možnosti uplatnenia ochrany práv spotrebiteľa. Legitímnou formou, ktorou právnické
osoby zriadené a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa prispievajú k sledovanej ochrane práv, je

aj vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od
15.10.2010 Občiansky súdny poriadok zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastníci v konaní (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Kým prvou skupinou subjektov, ktoré v konaní môžu
vystupovať ako vedľajší účastníci sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto konania
(musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania), u právnických osôb,

ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení noviel, nie je procesným predpokladom vstupu preukázanie právneho záujmu na
jeho výsledku. Odvolací súd poukazuje na to, že neprípustnosť vedľajšieho účastníctva sa posudzuje
len z hľadiska právneho záujmu na výsledku sporu a právny záujem na výsledku sporu medzi dvoma,
či viacerými účastníkmi má ten, koho právne postavenie bude priaznivo, či nepriaznivo ovplyvnené
rozsudkom vydaným v tomto spore. Námietka neprípustnosti a rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho

účastníctva právnických osôb, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
ktorú vzniesol žalobca, by mohla byť odôvodňovaná tým, že nie je predmetom činnosti právnickej osoby
ochrana práv, o ktoré v konaní ide, prípadne nejde o konanie, v ktorom legitimáciu na vstup vedľajšieho
účastníka do konania dáva zákon (zákon č. 365/2004 Z.z., zákon č. 350/2005 Z.z. a zákon č. 250/2007
Z.z.), teda že konkrétne nejde o spotrebiteľský spor. Vzhľadom na skutočnosť, že účastník konania,

ktorého chce vedľajší účastník (Združenie na ochranu spotrebiteľa) podporovať, má procesné právo
vyjadriť svoj nesúhlas jeho vstupom do konania, teda zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane
v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní neželá, Najvyšší súd SR v svojich
rozhodnutiach zdôraznil, že súdy musia mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého
chce vedľajší účastník (vstupujúci do konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou

súhlasí, resp. či účastník neprejavil nesúhlas s vedľajším účastníctvom a musia súdy vždy zákonne
zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný (neprípustnosť namietajúci) procesný
úkon účastníka konania. Aplikačné problémy, aby pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa
právnické osoby vstupovali len do konaní, v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chcú v konaní
podporovať - spotrebiteľa, mala za cieľ novela občianskeho súdneho poriadku, vykonaná zákonom č.

353/2014, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2015, ktorá v ust. § 93 ods. 3 za prvú vetu vložila druhú vetu
v znení: „Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe,
musí byť aj súhlas účastníka, pri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Inak súd na oznámenie o vstupe
neprihliada“. (Aj keď novela Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 353/2014 nemá

prechodné ustanovenie, platí pravidlo typické pre právo po prvýkrát zakotvené v § 355 pri prijatí zákona
č. 99/1963 Zb. podľa ktorého ak boli v konaní začatom pred účinnosťou tohto zákona urobené procesné
úkony, tak účinky ktoré sa s nimi spájajú podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ostávajú zachované aj
naďalej. Rovnako to platí pre úkony súdu aj pre úkony účastníkov konania. Teda pokiaľ vedľajší účastník
do konania vstúpil pred 1.1.2015 účinky vstupu sa posudzujú podľa ust. § 93 O.s.p. v znení pred novelou

vykonanou zákonom č. 353/2014 Z.z.

Pokiaľ žalovaní nevyjadrili žiadne stanovisko k vstupu združenia do konania, táto okolnosť neumožňuje,
aby súd nepripustil do konania ako vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS. Takýto záver nie je možné vyvodiť ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Cdo/188/2012,

ani z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/323/2013, ani z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR (napr. 6Cdo/77/2014 zo 7.5.2014). Všetky citované rozhodnutia riešili otázku súhlasu účastníka
s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane a nie otázku prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania.

Odvolací súd preto uznesenie prvého stupňa ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach 3:0. (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.