Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/225/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226509
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113226509.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci

navrhovateľa: S. O., nar. X.X.XXXX, bytom W. X/X, XXX XX N., právne zastúpený JUDr. Mario
Buksa, právne služby, s.r.o., Červenej armády 1, 036 01 Martin, proti odporcovi: Fakultná nemocnica
s poliklinikou Žilina, IČO: 17 335 825, so sídlom Vojtecha Spanyola č. 43, 012 07 Žilina, v konaní o
zaplatenie 30.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 14.8.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia 30.000,- eur s 5,50 %

úrokom z omeškania od dňa nasledujúceho po podaní žaloby a náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 26.09.2011 bol po predchádzajúcej hospitalizácii na neurochirurgickom
oddelení odporcu navrhovateľ operovaný lekármi tohto oddelenia pričom predmetom operácie bol
operačný zákrok. Tomuto predchádzali už predtým vykonané vyšetrenia a operačný zákrok. Zdravotné
problémy, ktoré mali byť predmetným operačným zákrokom eliminované u navrhovateľa pretrvávali

dlhší čas. Prvé príznaky kompresie miechy nezhubným nádorom miechových obalov (ďalej len
„Meningeoma") v oblasti štvrtého hrudníkového stavca sa u navrhovateľa prejavili v júni r. 2004. Po
vyšetrení na MR bol navrhovateľ bezodkladne operovaný a to dňa 28.11.2004. Pri tejto operácii bol
čiastočne odstránený nezhubný nádor miechových obalov. V dôsledku tejto operácie sa zdravotný stav
navrhovateľa zlepšil a zúčastňoval sa kontrolných vyšetrení. Zdravotné komplikácie sa opäť začali
prejavovať v januári 2008. Až na jar 20011 začal mať navrhovateľ problémy s chôdzou ráno, ktoré
sa však po rozchodení zmiernili. Následne po neurologickom vyšetrení v júni 2011, pretože obtiaže

pretrvávali bolo vyšetrením na prístroji magnetickej rezonancie dňa 17.08.2011 zistené, že Meningeom v
hrudníkovej časti chrbticového kanála začal opäť rásť a utláča na pôvodnom mieste miechu. Keďže bolo
nevyhnutné tento chirurgicky odstrániť, bol navrhovateľ hospitalizovaný na neurochirurgickom oddelení
odporcu, kde sa mal podrobiť operácii. Operácia bola vykonaná dňa 26.09.2011. V priebehu operácie
sa ukázalo, že Meningeom je umiestnený v prednej časti pred miechou, ktorú vytláčal smerom dozadu
a navyše ju utláčal z obidvoch strán. Preto bola nevyhnutná manipulácia s miechou v úzkom priestore
spinálneho kanála. Táto manipulácia s miechou v úzkom priestore spinálneho kanála mala za následok

nenapraviteľné následky - poškodenie miechy. V dôsledku tejto chyby pri operácii navrhovateľa,
navrhovateľ prestal chodiť, nie je schopný vykonávať základné životné funkcie (močenie, stolica) bez
asistencie inej osoby a je odkázaný na život na lôžku a starostlivosť iných osôb. Navrhovateľ sa preto
obrátil so sťažnosťou na postup lekárov odporcu na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,ktorého pobočka Martin navrhovateľa listom zo dňa 14.04.2013 informovala o výsledkoch vykonaného
dohľadu. Podľa tohto oznámenia bolo v danom prípade vhodné zvoliť iný prístup pre reoperáciu, nie
taký aký zvolil lekár odporcu. Operujúci lekár si mal rozšíriť prístupovú cestu do chrbtového kanála

realizovaním klasickej laminektómie, ktorý by síce tiež nemusel byť riskantný, ale aspoň by operujúcemu
lekárovi poskytol lepší prehľad a priaznivejšie podmienky potrebné na manipulácie v spinálnom kanáli.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou konštatoval, že operujúci lekár si nevytvoril pri operácii
vhodné podmienky na veľmi náročný neurochirurgický výkon, ktorý realizoval a takýmto konaním porušil
ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z. z..

Navrhovateľ je v dôsledku konštatovanému porušeniu povinnosti lekára v súčasnosti bezvládny,
odkázaný na starostlivosť inej osoby, musí vynakladať on aj jeho rodina značné finančné prostriedky
na zabezpečenie pobytu v zdravotníckom zariadení, kde mu je poskytovaná zdravotná starostlivosť,
nakupovať špeciálne lieky, náplasti, maste a pod. a predovšetkým v dôsledku takéhoto pochybenia
lekárov je absolútnym spôsobom poškodená kvalita jeho života. Navrhovateľ je od mesiaca september
umiestnený z dôvodu svoje bezvládnosti a neschopnosti zabezpečovať základné úkony starostlivosti

v zariadení pre seniorov a dennom stacionári Jesienka v Bytči, ul. Treskoňova 813. Po operácii bol
opakovane hospitalizovaný v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. V dôsledku uvedeného
navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyzval odporcu na rokovanie o kompenzácii tohto
zdravotného postihnutia, resp. náhrade škody spôsobenej porušením právnej povinnosti odporcu.
Odporca na túto výzvu reagoval tak, že po dohľade vykonanom Úradom pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou podali námietky proti protokolu o vykonanom dohľade č. 487/2012, ktoré boli
prerokované, pričom odporca na svojich námietkach trval a prijal opatrenie, že prípad sa prejedná
na odbornom seminári na odd. neurochirurgie do 31.12.2012 a preto nesúhlasia s mimosúdnym
vysporiadaním veci.

Odporca sa písomne k návrhu nevyjadril.

Na pojednávaniach nariadených na prejednanie veci navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Opätovne
poukazoval na skutočnosti uvedené v návrhu a na zhoršujúci sa zdravotný stav navrhovateľa.
Po vykonaní znaleckého dokazovania vyslovil názor, že znalecký posudok vyhotovený znalcom doc.

MUDr. Lukáčom potvrdzuje už skôr vyslovené stanovisko ÚDZS, že pokiaľ ide o prípravu a realizáciu
tejto operácie, ako aj následné zdokumentovanie, zavládol u odporcu mierne povedané zmätok, bolo
urobené množstvo chýb, ktoré sa naozaj odzrkadlili už v základnej charakteristike, resp. názvosloví toho,
akým spôsobom a čo realizoval operatér v rámci operácie poškodeného navrhovateľa.
K vyjadreniam rizikovosti reoperácie nádorov aj napriek pokroku zdravotnej vedy a technickým

možnostiam, vyslovil názor, že je a musí byť povinnosťou každého jedného lekára, ktorý pristupuje
s vedomím zodpovednosti a vedomím toho, o akú nebezpečnú a rizikovú operáciu ide, vytvoriť
všetky podmienky nato, aby minimalizoval riziká následkov aj takých, k akému došlo u poškodeného
navrhovateľa. Pri vykonaní riadnych vyšetrení predoperačných vyšetrení a ich riadnej realizácii a
riadnom zodpovednom vyhodnotení mohol vyhodnotiť riziko ischémie operatér, resp. operačný tím, ktorý

by mal byť ku takejto vážnej rizikovej operácii zriadený. Pri operácii žiaden operačný tím neexistoval,
keďže operáciu vykonal jeden lekár a jeden asistent, ktorý vlastne len šil potom rany po operácii,
opätovne zdôrazňoval nedostatky v informovanom súhlase.
Zdôraznil záver, že či už podľa vyjadrení MUDr. I Q. alebo aj znalca, že operatér si mohol a
mal možnosť uľahčiť prístup ešte odvrtaním takzv. pedikla, processus transversus a eventuálne

aj hlavičky rebra, čo neurobil. Preto nevykonanie všetkých úkonov, ktoré by mohli zamedziť
vzniku nepriaznivého následku, ignorovanie možnosti minimalizácie takéhoto následku stále zakladá
zodpovednosť konajúceho subjektu, subjektu vykonávajúceho takúto operáciu, za prípadný ďalší
následok. Preto nárok navrhovateľa na náhradu ujmy stále trvá a je odôvodnený aj tým, že
odporca nevyhodnotil správne riziko možných komplikácii počas operácie najmä teda poukazujem na

konštatovanú ischémiu, dlhodobý pokles krvného tlaku, ktoré následky je možné predvídať riadnym
vykonaním predoperačného vyšetrenia a tým pádom ich aj minimalizovať.

Odporca nároky rozporoval, počas konania zdôrazňoval, že nedošlo z jeho strany k protiprávnemu
konaniu.

K výrokom navrhovateľa o absencii operačného tímu poukázal aj na stranu č. 8 znaleckého posudku,
operačný záznam z 26.9.2011, kde sú uvedené osoby, ktoré boli prítomné pri operácii, prítomní boli
dvaja lekári a určite nešlo len o „zošívanie rán".Vo veci nesprávneho zápisu v zdravotnej dokumentácii, uviedol, že všetky okolnosti vysvetlil znalec,
uviedol aké výkony boli vykonané a v podstate nemajú vplyv na posúdenie veci. K informovanému
súhlasu pacienta uviedol, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neoprávnene nezasiahol do práv

navrhovateľa, pretože pacient bol položený pred otázku operovať alebo neoperovať, ako aj znalec v
posudku v záverečnej časti konštatoval, že keby nebol operovaný tak by ochrnul, čiže jediná šanca,
ktorá tu bola, bola tá operácia, ktorá bola riziková.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov ako aj oboznámením listinných dôkazov.

NavrhovateľvpodneteadresovanomÚradupredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouzodňa15.6.2012
vyslovil názor, že príčinou jeho nepriaznivého zdravotného stavu je nesprávne zvolený prístup k
operačnému zákroku operatér mal voliť prístup spredu, cez rebro, operácia nebola vykonaná v úzkej
spolupráci s inými odborníkmi najmä z chirurgie, neurológie, ortopédie, konzultácia pred operáciou
nebola vykonaná podrobne a v dostatočnom rozsahu, pretože nezahŕňala riziko, čo sa môže stať.

Súd zistil, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) konštatoval listom zo dňa
14.1.2013 na adresu navrhovateľa č. ÚDZS-25230/2012-502 a ÚDZS-4188/2013/502, že na základe
podania vykonala pobočka úradu Martin v predmetnej veci dohľad na mieste vo FNsP Žilina v súlade
s § 43 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

Skupina vykonávajúca dohľad zabezpečila na účely výkonu dohľadu zdravotnú dokumentáciu o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi na neurochirurgickom oddelení FNsP Žilina,
súvisiacu s operáciami chrbtice. FNsP Žilina poskytla k predmetnej veci písomné vyjadrenie a zdravotnú
dokumentáciu vrátane všetkých vyšetrení a nálezov, ktoré boli vykonané inými odborníkmi v súvislosti s
zdravotným problémom navrhovateľa. Získané informácie skupina vykonávajúca dohľad preštudovala

a správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej, v súvislosti s operačným výkonom
26.09.2011 na neurochirurgickom oddelení FNsP Žilina posúdila s prizvanou osobou podľa § 43 zákona
č. 581/2004 Z. z., s odborníkom v medicínskom špecializačnom odbore neurochirurgia s nasledovným
zistením a záverom:
Podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, z ktorej úrad pri šetrení vychádzal, prvé príznaky kompresie

miechy nezhubným nádorom miechových obalov (Meningeoma) v oblasti štvrtého hrudníkového stavca
sa objavili u navrhovateľa v júni r. 2004. Príznaky boli neurčité, preto k správnej diagnóze sa podarilo
dospieť až po realizovaní vyšetrenia MR 26.11.2004. Bez zbytočného odkladu bol navrhovateľ dňa
28.11.2004 operovaný. Pri operácii bol čiastočne odstránený nezhubný nádor miechových obalov.
Pooperačný priebeh bol bez komplikácií a so zlepšením zdravotného stavu odporcu. Počas kontrol

bol výsledok uspokojivý bez zaznamenania rast nádoru do januára 2008, kedy navrhovateľ navštívil
neurologickú ambulanciu kvôli pocitu mokrých a studených nôh. Neurologický nález sa zásadne nemenil
až do jarných mesiacov roku 2011, kedy si navrhovateľ uvedomil problémy s chôdzou najmä ráno so
zmiernením ťažkostí po rozchodení. Opakované vyšetrenie bolo v júni 2011 na neurologickej ambulancii
s odoslaním na konzultáciu aj k cievnemu chirurgovi, ktorý vylúčil cievnu príčinu ťažkostí. CT vyšetrenie

driekovej chrbtice realizované v auguste 2011 v driekovej oblasti L3/L4 a L4/L5 v výsledkom bez
zmeny nevysvetľovali prítomnosť príznakov a problémov. K správnej diagnóze dopomohlo vyšetrenie
MRhrudníkovejchrbticedňa17.08.2011ktorézobrazilo,žemeningeomvhrudníkovejčastichrbticového
kanála opäť začal rásť a utláča miechu na pôvodnom mieste. Situácia si vyžadovala chirurgickú
intervenciu, preto bol navrhovateľ správne prijatý na neurochirurgické oddelenie FNsP Žilina po príprave

lekárom, ktorý vykonal už predchádzajúcu operáciu. Úrad v tejto často konštatoval správnosť postupu,
pretože pôvodný operatér mal najlepšiu predstavu o všetkých okolnostiach týkajúcich sa nádoru, aj jeho
vzťahu k okolitým štruktúram. Poučenie a písomný informovaný súhlas podľa § 6 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom
znení bol vykonaný písomne, a uvádzal, že navrhovateľ bol informovaný aj „o možnostiach voľby

navrhovaných postupov, ako aj o rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti" a tiež ..o
možných následkoch a možných rizikách spojených s navrhovanou zdravotnou starostlivosťou", a je
súčasťou zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ v tomto dokumente vlastnoručným podpisom potvrdil,
že poučenie mu bolo poskytnuté zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným
časom slobodne sa rozhodnúť, a že s navrhovaným liečebným postupom súhlasí.

Operačný zákrok bol vykonaný 26.09.2011, jeho výkon trval 04:48 hod. Operatér pri reoperácii využil
pôvodnú prístupovú cestu - cez jazvu, ktorá sa vytvorila po prvotnom operačnom výkone v mäkkých
tkanivách ľavostrannú rehemilaminektómiu Th4/s. Rozhodol sa tak po predchádzajúcej konzultácii stavu
na spoločnom rannom seminári neurochirurgov FNsP Žilina. Keďže sa jednalo čisto o neurochirurgickýzákrok, na prizvanie iných odborníkov nebol dôvod. V priebehu reoperácie sa ukázalo, že meningeom
bol umiestnený v prednej časti pred miechou, ktorú vytláčal smerom dozadu a ešte ju aj utláčal
z obidvoch strán. Nevyhnutná manipulácia s miechou, ktorej kompenzačné možnosti boli už pred

operáciou prakticky vyčerpané v úzkom priestore spinálneho kanála, mala za následok nenapraviteľné
poškodeniemiechy.Situáciukomplikovalaajprítomnosťpevnejjazvyfixujúcejmiechuvmiestepôvodnej
operácie. Pri nádore tuhšej konzistencie, akými sú často recidivujúce meningeomy, v okolí ktorého bolo
možné očakávať prítomnosť jazvovitého tkaniva po prvej operácii (2004), bolo vhodné zvoliť iný prístup
prereoperáciu,nievšakprístupspreduvhornejhrudníkovejčastíchrbtice(transtorakálny)dospinálneho

kanála. Tento prístup by bol pre operačný výkon mimoriadne riskantný a jeho realizáciu vo Vašom
konkrétnom prípade, vzhľadom na rozsah potrebných úkonov aj vzhľadom na vek navrhovateľa viac ako
68 rokov by bolo možné považovať za nezodpovedný. Z uvedených dôvodov vyslovil úrad záver, že je
správne, že operatér nezvolil transtorakálny prístup a rozhodol sa pre zadný prístup, avšak konštatoval,
že v danej situácii by bolo vhodnejšie rozšíriť si prístupovú cestu do chrbtového kanála realizovaním
klasickej laminektómie t. j. operačné odstránenie tŕňových výbežkov a pravostranných polovíc oblúkov

stavcov TI14-5. S ohľadom na S ohľadom na veľkosť meningeomu, jeho lokalizáciu, tuhú konzistenciu
a fixáciu pevnou jazvou k mieche, aj k chrbticovému kanálu (trubicovému vaku), by ani tento postup
nemusel vylúčiť poškodenie jemného miechového tkaniva, ale úrad je toho názoru, že tento postup
by operatérovi poskytol lepší prehľad a priaznivejšie podmienky potrebné na manipulácie v spinálnom
kanálipočasnáročnéhoneurochirurgickéhovýkonu,akýmjekaždáreoperáciaspinálnehomeningeomu.

Ďalšou negatívnou skutočnosťou bolo, že počas operačného výkonu došlo u Vás aj k výraznejšiemu
poklesu krvného tlaku, čo popri manipulácii s jemným miechovým tkanivom, nachádzajúcim sa na
hranici kompenzácie, mohlo prispieť k zlyhaniu krvnej cirkulácie v mieche, a tým k jej nenapraviteľnému
poškodeniu.
Úradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťoukonštatoval,ženazákladeanalýzydostupnejzdravotnej

dokumentácie a zistených skutočností je možné konštatovať, že operatér si pri operácii nevytvoril
vhodné podmienky na veľmi náročný neurochirurgický výkon, ktorý realizoval, uvedeným konaním
porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. a z uvedeného dôvodu úrad uzatvoril
podanie ako opodstatnené. V súvislosti so šetrením poznamenal, že s ohľadom na lokalizáciu
nádoru, jeho konzistenciu a prítomnosť jazvovitého tkaniva po predchádzajúcej operácii, išlo o veľmi

náročný neurochirurgický výkon, ktorého výsledky aj na špičkových svetových neurochirurgických
pracoviskách, napriek použitiu najmodernejších techník, môžu skončiť nepriaznivo. Výsledky sa
zhoršujú s pribúdajúcim vekom pacientov. V tomto zmysle je možné pokladať aj vek 68 rokov veku života
za blížiaci sa ku kritickej hranici.

Podľa zápisnice o prerokovaní námietok dohľadaného subjektu k protokolu o vykonanom dohľade,
ÚDNZ neakceptoval námietky odporcu uvedené pod bodmi 1,2,3. Podľa odborného stanoviska
konzultanta k námietkam zo dňa 30.10.2012, zotrváva na svojich vyjadreniach ako aj protokol
č. 487/2012 podľa záverov ktorého, postup pri operácii pacienta uskutočnený dňa 26.9.2011 na
neurochirurgickom oddelení NsP Žilina nebol v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy.

Pasívnulegitimáciuodporcusúdmalpreukázanútým,žezásahmalbyťspôsobenýkonanízamestnanca
odporcu, ktorý vykával operáciu navrhovateľa s neúspešným výsledkom.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 3 Cdo 228/2012 pokiaľ bol
neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou

osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený
priamo právnickou osobou (pozn.: pre posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia
miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti).
Súd preto svoju pozornosť sústredil na posúdenie skutočností vykonania operačného zákroku a najmä
konštatovaných porušení povinnosti operátora, najmä ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z.,

pretože základným predpokladom zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je porušenie práva
a neoprávnený zásah, čo možno stotožniť v určitom rozsahu s predpokladmi zodpovednosti za škodu,
teda aj okrem vzniku škody, aj porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vznikom škody.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.Navrhovateľ si nárok uplatnil ako náhradu škody. Podľa obsahu však súd návrh posúdil ako nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do práva na život a zdravie. Po spresnení súdu a dotazu,
navrhovateľ súhlasil s právnou kvalifikáciou návrhu. Dôvodom posúdenia veci bolo to, že navrhovateľ

nežiadal náhradu konkrétnej škody, napr. bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, vecnej škody,
ale náhradu ujmy spôsobenej ochrnutím.

Vznik škody mal súd preukázaný bez akýchkoľvek pochybností, ktorý spočíva v nepriaznivom
zdravotnom stave navrhovateľa po vykonanej operácii. Súd považoval za nepochybné a nesporné,

ako aj preukázané lekárskymi správami, že po operácii navrhovateľa dňa 26.9.2011 došlo k ochrnutiu
navrhovateľa s diagnózou ťažká paréza na PDK a plégia vľavo.

Svedok MUDr. F. W., ktorý vykonával oba operačné výkony navrhovateľa uviedol, že operoval
navrhovateľa pre začínajúcu slabosť dolných končatín z dôvodu, že v miešnom kanáli mu rástol nádor,
ktorý zatláčal na miechu a tento spôsoboval ťažkosti so slabosťou dolných končatín. Operácia bola

28.11.2004, trvala 4 hodiny 46 min., pričom operovali tým spôsobom, že zo zadného prístupu odstránili
oblúky stavcov Th4 a Th5, čím sa dostali do miechového kanála, pozdĺžne otvorili miechový obal, kde
videli vytlačenú miechu smerom do operačného poľa a z jednej strany videli čiastočne nádor, ktorý túto
miechu vytláčal. Postupne ho zmenšili a z veľkej časti až takmer celý ho odstránili. Pooperačný priebeh
bol primeraný, počas ďalšej liečby robili kontrolnú magnetickú rezonanciu. Na snímkach od roku 2005

je preukázaný agresívny rast nádoru, ktorý zostal v miechovom kanáli, ktorý vytláčal miechu smerom
dozadu. Priebeh ochorenia až do roku 2011 bol relatívne stacionárny, kedy pacientovi začala zoslabovať
pravá alebo ľavá noha. Na základe kontrolnej rezonancie ako jedinú možnosť, ako zvrátiť stav úplného
ochrnutia pristúpili k operačnej revízii. Dňa 26.9.2011 operovali navrhovateľa v pôvodnej rane, kde sa
dostali cez silnú jazvu postupne na miechový obal, do miesta pôvodne odstránenej kosti po laminektómii

Th4, Th5, pričom sa jednalo o pôvodnú laminektómiu na prístup pri prvej operácii. Dňa 26.9.2011 začali
o 10:10 hod. nález začal písať o 14:58 hod.. Počas operácie mu asistoval kolega MUDr. Q.. Anatomické
pomery, o ktorých vedeli z rezonancie pred operáciou, boli veľmi zlé. V podobnej fáze videli iba samotnú
otlačenú miechu, postupne sa im podarilo z jednej strany dostať k nádoru, ktorý začali zmenšovať a
postupne ho celý odstrániť. Pooperačný výsledok bol veľmi zlý, nakoľko pacient zostal ochrnutý od

hrudníka nadol a stav pretrváva. Počas operácie došlo k ischémii miechy, nie k jej mechanickému
poškodeniu, nastalo nedokrvenie miechy, pretože tie cievy boli tak napnuté, že neboli možné prietoky.
Prietoky boli tak hraničné, že stačila akákoľvek manipulácia. K ischémii došlo pri operácii, ale v akej fáze
operácie nastala nie je možné určiť.
Prístup bol realizovaný cez leminektonómiu, teda odstránenie zadnej časti stavca tak, aby bol prístup

do miechového kanála. Niekedy operáciu robia aj tak, že vyberajú stavec, ale prístup pri operácii stavca
navrhovateľa Th4, Th5, Th6 bol extrémne zložitý, pri stavcoch je aorta, a preto sme sa rozhodli, že jediný
možný prístup je z pôvodnej strany. O tom rozhodlo konzílium vrátane primára. Z prednej časti by sa k
stavcu bolo možné dostať jedine tak, že sa lopatka vyreže, musí sa vykĺbiť. Obdobný prípad pri operácii
rakoviny kostí v nižšej časti chrbtice na klinike v Bratislave skončil neúspechom, čo bolo aj dôvod, prečo

na hrudnú výšku Th4, Th5, Th6 sa prístupu spredu vyhýbajú. Pred uvedenými stavcami sa nachádza
srdce a veľké cievy, čiže priamy prístup cez hrudný kôš nie je možný. Bočný prístup je jedine možný cez
lopatku a je nesmierne zložitý s veľkým množstvom vážnych komplikácii.
Ďalej k informovanosti o rizikách uviedol, že pacient už po prvej operácii vedel, aký má operácia
priebeh ako aj to, že už vtedy mohlo dôjsť k vážnemu poškodeniu miechy s ochrnutím. Nakoľko sa

jednalo o reoperáciu predpokladali, že priebeh môže byť ešte dramatickejší a vedel o tom aj pacient.
Principiálne iná možnosť nebola, pretože pacienta na operáciu nenútia. Podpísal informovaný súhlas,
kto mu ho však dal podpísať nevedel. K potencionálnym rizikám pre operáciu uviedol, že keď sa u
pacientazačneprejavovaťslabosťvkončatináchadošloknáhlemuzhoršeniu,takajnapriekodstráneniu
nádoru alebo jeho časti sa neurologický nález nezlepší. Nádor u navrhovateľa vyplnil celý kanál a z

miechy zostal len úzky prúžok na jeho okraji. Keďže navrhovateľ začal mať neurologické príznaky na
dolných končatinách, na základe týchto skutočností bolo jasné, že kompenzačné mechanizmy miechy
sú vyčerpané a jediná možnosť ako sa pokúsiť zvrátiť daný stav je chirurgicky odstrániť nádor. Bez
operácie by bola prognóza, že ak pacient začne ochrnievať, tak cesta je nezvratná, radovo by sa jednalo
max. o 5-6 mesiacov. Miecha bola stlačená a stenčená, porucha mohla nastať aj akýmkoľvek úderom.

Pokiaľ by nebol presvedčený o možnosti zlepšenia, do operácie by sa nepúšťal, určite sa nejednalo o
pokus s ohľadom na vek pacienta. Operáciu neodložil, pretože bol presvedčený, že bez odstránenia
nádoru by do 5-6 mesiacov nasledovalo ochrnutie.K výsledkom ÚDZS rozšíriť si prístupovú cestu do chrbtového kanála realizovaním klasickej
laminektonómie t.j. operačné odstránenie tŕňových výbežkov a pravostranných oblúkov stavcov Th4,
Th5, uviedol, že toto bolo fakticky spravené už pri prvej operácii. K nedorozumeniu došlo preto, že do

operačnýchvýkonovvroku2011napísal, žesajednáorehemilaminektómiuTh4.Th5,čobyznamenalo,
že odstránili len polovicu zo stavcových oblúkov, avšak správne mal napísať relaminektonómia a
pravdepodobne posudzovateľ nemal k dispozícii celú dokumentáciu.

V komplexnej správe Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uviedol, že operatér sa rozhodol

pri operácii využiť pôvodnú prístupovú cestu, t. j. ľavostrannú hemilaminektómiu. Ako sa v priebehu
reoperácie ukázalo išlo síce u pacienta o meningeóm, ten však bol lokalizovaný v prednej časti
spinálneho durálneho vaku, t. j. pred miechou, ktorú tlačil smerom dozadu, do miesta durotómie (miesta,
kde chirurg musel otvoriť vak tvrdej blany miechovej). Okrem toho meningeóm ešte aj z obidvoch strán
miechu komprimoval (utláčal). Situáciu ďalej komplikovala prítomnosť pevnej jazvy fixujúcej miechu
v mieste pôvodnej operácie. Pre náročný chirurgický výkon, akým je každá reoperácia spinálneho

meningeómu, si tak neurochirurg nevytvoril vhodné podmienky, pretože pri nádore tuhšej konzistencie
(akými sú často recidivujúce meningeómy), v okolí ktorého bolo možné očakávať prítomnosť jazvovitého
tkaniva po prvej operácii realizovanej v roku 2004 je nevyhnutná manipulácia s miechou, ktorá bola
zrejme nádorom stlačená a nadvihovaná, takže jej kompenzačné možnosti boli už pred operáciou
prakticky vyčerpané, v úzkom priestore spinálneho kanála a mala za následok jej nenapraviteľné

poškodenie. Ďalšou negatívnou skutočnosťou bolo, že počas operačného výkonu došlo k výraznejšiemu
poklesukrvnéhotlaku,čopoprimanipuláciisjemnýmmiechovýmtkanivom,nachádzajúcimsanahranici
kompenzácie, mohlo prispieť k zlyhaniu krvnej cirkulácie v mieche a jej nenapraviteľnému poškodeniu.
Preto postup pri reoperácii pacienta, uskutočnenej dňa 26. septembra 2011 na Neurochirurgickom
oddelení FNsP Žilina, teda nebol v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy. Chybu nemohol

napraviť ani fyziologický monitoring použitý pri výkone, ani mikrochirurgická technika operovania, ktorú
operatér ako skúsený neurochirurg použil. Celé ďalšie, správne realizované terapeutické snaženie,
ani doliečenie v NRC Kováčova, už nemohlo obnoviť funkcie poškodenej miechy, ktorej tkanivo
neregeneruje.

Súd však z výsledkov nariadeného znaleckého dokazovania zistil, že závery Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou neboli správne, pretože spôsob operácie, ktorý bol navrhovaný, teda klasická
laminektonómia bola vykonaná.
Znalec konštatoval, že podľa operačného protokolu pri prvej operácii bola vykonaná parciálna resekcia
nádoru, teda určitá časť nádoru nebola odstránená, MRI vyšetrenie zo dňa 28.11.2005 to dokazuje

a potvrdzuje zbytok nádoru o veľkosti asi 22x10 mm. Klinický stav pacienta sa zlepšil, zmiernil sa
neurologický deficit a pacient bol schopný chôdze. Vzhľadom na to, že časť nádoru nebola odstránená,
dalo sa očakávať, že postupne dôjde k rastu nádoru, čo sa aj stalo. Ponechanie časti nádoru, teda
robiť len parciálnu resekciu nádoru nie je chybou, ak hrozí poškodenie miechy. Postupne sa pacient
klinicky zhoršoval, znova sa objavuje slabosť ľavej dolnej končatiny a poruchy vibračnej citlivosti.

Bolo realizované kontrolné MRI, zistená recidíva a prítomné známky poškodenia miechy v zmysle
myelomalácie. Vzhľadom na nález MRI ako aj klinické zhoršovanie bola správne indikovaná reoperácia.
Znalec vyjadril názor, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bola indikovaná nová reoperácia, inak
bypacientochrnul,inéliečebnépostupybybolineúčinné.Pokiaľbysapacientnepodrobiloperácii,bolby
ochrnul, šancu na zlepšenie dávala len operácia. K otázke, aby sa vyjadril k spôsobu voľby operačného

postupu pri operácii dňa 26.9.2011, k vhodnosti zvolenej metódy, spôsobu prevedenia operácie uviedol,
že podľa jeho názoru operácia bola indikovaná správne, vrátane operačného prístupu, uvádzaný predný
prístupcezhrudník/korpektomiatelastavcaajehonáslednánáhradapoextirpáciinádorubybolavysoko
riziková a neindikoval by ju. Pri prvej operácii bola robená laminektómia stavcov Th4 a Th5. Bol teda
znesený celý oblúk uvedených stavcov. Pri druhej operácii je mylne uvedená v operačnom protokole re-

hemilaminektómia. Preveril podrobný popis operácie, prehodnotil MRI snímky z pooperačného obdobia.
Všetko potvrdzuje, že bola robená re-laminektómia a nie re-hemilaminektómia ako je mylne uvedené.
Ak by to tak nebolo, považoval by to za veľkú chybu, avšak prehodnotil skutočnosti, že bola robená
re-laminektómia, teda bola obnažená miecha z obidvoch strán. Postup bol v zásade správny. Podľa
MRI bola robená laminektómia troch stavcov, prístup by mal byť dostatočný aj vo vertikálnom smere.

Zásada je totiž tá, že laminektómia by mala byť taká, aby spoľahlivo identifikovali horný aj dolný pól
nádoru. Podľa všetkého táto zásada bola splnená. Ľahšiu prístupovú cestu bolo možné dosiahnuť
pri tomto prístupe pridanou resekciou priečneho výbežku odvrtaním pedikla, čo uvádza vo svojom
posudku MUDr. G. X. DrSc., avšak je presvedčený, že pripomienka je na mieste. Bolo by to zvýšilobezpečnosť operácie. Tento prístup nazvaný aj transpedikulárny prístup sa užíva pri operácii hrudných
platničiek a majú s ním dobré skúsenosti. Operácia trvala 4 h aj 48 min. Operáciu predlžovali zrasty,
ťažšiapreparácia.Operačnýtímpoužívalsamozrejmeoperačnýmikroskop.Monitorovanieevokovaných

potenciálov, čo samozrejme operáciu predlžuje. Zhodnotil by to tak, že operácia bola dlhá, ale vzhľadom
na to, že sa jednalo o recidívu ochorenia, ako aj vzhľadom na nutnosť použitia potrebného a nutného
technického vybavenia, výkon považuje za realizovaný v časovom limite. Po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie ako základný problém bol operačný prístup. Či bola robená hemilaminektómia alebo
laminektómia,tedačibolaodstránenálenpolovicastavcovéhooblúka,alebočibolodstránenýcelýoblúk

s tŕňovým výbežkom. Chaos okolo prístupovej cesty, ktorý zavládol v zdravotnej dokumentácii spôsobil
operatér sám nesprávnym napísaním operačného protokolu, kde uvádza termín re-hemilaminektómia,
tam malo byť uvedené re-laminektómia. Dôkazom toho je, že ako uvádza, najprv sa pokúšal o prístup
zľava, potom sprava. Pri hemilaminektomie to nie je možné, že spinálneho kanála sa dá ísť len zo
strany hemilaminektomie, pri laminektomii možno do kanála sa dostať z obidvoch strán. Ak by použil
hernilaminektómiu, považoval by to za vážnu chybu. Dôkazom toho sú MRI vyšetrenia, kde po druhej

operácii oblúk stavcov Th4. Th5 a Th6 chýba. Na základe uvedeného prehlásil, že u pacienta bola
použitásprávaprístupovácesta,faktjeten,žeprístupsimoholuľahčiťešteodvrtanímpedikla,processus
transversus a event aj hlavičky rebra. Toto neurobil, zrejme to nepovažoval za potrebné. Tento krok
by bezpečnosť operácie bol o niečo zvýšil. Na druhej strane tiež musí súhlasiť s názorom, že pokles
krvného tlaku bol významný a pomerne dlhodobý tak, ako to udáva prof. MUDr. Q. DrSc. Na úrovni

mikrocirkulácie v mieche to mohlo spôsobiť ischémiu. Okrem operačnej traumatizácie miechy ischémia
zrejme poškodenie miechy dokonala. Záverom uviedol názor, že prístupová cesta bola dobrá, mohla
byť ešte vylepšená odvrtaním pedikla a priečneho výbežku stavca. Pokles krv neho tlaku bol významný
a mohol viesť k ischémii miechy. Fakt je, že reoperácie nádorov podobného typu sú veľmi rizikové aj
napriektechnickémuvybaveniunaúrovnidoby,ajnašpičkovýchpracoviskáchmôžuskončiťneúspešne.

Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. februára 2011, sp. zn. 5 MCdo 7/2010 aj
keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie
(zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je

predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané
okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná
obrana či krajná núdza) a tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická
osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté

primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa §
11 Občianskeho zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom, musia byť
splnenéobevyššieuvedenénáležitosti(zásahmusíbyťneoprávnenýatiežobjektívnespôsobilýprivodiť

ujmu na chránených osobnostných právach). Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na
objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby
nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

V tejto súvislosti prvostupňový súd nepovažuje ďalej komentovať podmienky pre priznanie nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy a poukazuje na vyslovený právny názor.

Ustanovenie§11Občianskehozákonníkapritomzaručujekaždémučlovekuprávonaochranuviacerých
zložiek osobnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení zoradené za sebou bez vytvorenia zreteľného vzťahu
hierarchie medzi nimi, potom je logické, že aj práva zaručené v § 13 Občianskeho zákonníka musia

byť v rovnakej miere prístupné každému, do čej osobnosti bolo zasiahnuté, a to bez ohľadu na to, do
ktorej konkrétnej zložky bolo zasiahnuté. Pritom je rovnako logické, že pri zásahu do niektorých zložiek
vymedzených v § 11 už takpovediac z podstaty veci nemôže nastať zníženie vážnosti v spoločnosti,
a niekedy nenastane ani zníženie dôstojnosti. Takýmito prípadmi môžu byť okrem iného zásahy do
súkromia v podobe protiprávneho usmrtenia blízkej osoby a s tým spojeného narušenia súkromných

väzieb medzi nebohým a pozostalým. (nález Ústavného súdu SR zo 6. novembra 2014, sp. zn. II. ÚS
424/2012-69).Operáciou, ako zdravotným výkonom, ktorá by bola vykonaná v rozpore s povinnosťami lekára a
následkom ktorej by došlo k poškodeniu zdravia, je možné okrem skutočnej škody (bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia) spôsobiť aj zásah do práv podľa § 11 Obč. zák., teda práva na zdravie.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný
súhlas (§ 6 ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak (§ 6 ods. 9).

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele,
povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných

postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytnúť poučenie"),
ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6a),
a) osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, alebo aj inú osobu, ktorú si táto osoba určila,

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 576/2004 Z.z. ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný poskytnúť poučenie

zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť pre
informovaný súhlas a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má
poučiť.

Podľa § 6 ods. 10 zák. č. 576/2004 Z.z. spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia,

informovaný súhlas, odmietnutie informovaného súhlasu a odvolanie informovaného súhlasu sú
súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie (§ 21). Ak informovaný súhlas dal zákonný zástupca
[odsek 5 písm. b)], súčasťou zápisu do zdravotnej dokumentácie je aj vyjadrenie osoby nespôsobilej dať
informovaný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti.

V tejto súvislosti súd postráda práve existenciu neoprávneného zásahu, čo i len následkom hoci aj
neúmyselného porušenia povinnosti. Hoci zodpovednosť odporcu pri zásahu do osobnostných práv
(práva na zdravie) je objektívna, teda nevyžaduje sa zavinenie, pre zodpovednosť sa vždy vyžaduje
protiprávne konanie - neoprávnenosť zásahu. Pokiaľ teda zásah, ktorým bola spôsobená ujma, nie
je neoprávnený, teda nie je vykonaný v rozpore s právom a povinnosťami, nemôže byť založená

zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv.

Súd z vykonaného dokazovania a to oboznámením záverov ÚDZS ako aj znaleckého dokazovania
nezistil tvrdenia o tom, že by lekár. MUDr. W. poskytol zdravotnú starostlivosť v rozpore s najnovšími
poznatkami vedy. Znalec nezistil pochybenia v spôsobe vykonania operácie, udával síce ešte ďalšie

možnosti ako zlepšiť prístup k mieche pre odstránenie nádoru, avšak súd nezistil, že by práve
poškodenie bolo spôsobené nedostatočným prístupom, teda poranením miechy alebo mechanickým
pôsobením na miechu. Pravdepodobná príčina ochrnutia navrhovateľa bola spôsobená nedokrvením,
ktoré mohlo nastať aj tlakom na už aj tak značne kompenzovanú miechu, ale aj nedokrvením následkom
dlhodobéhopoklesukrvnéhotlakupočasoperácie.Možnosť,žekebyoperatérodporcurealizovalprístup

aj odvrtaním pedikla, processus transversus a event aj hlavičky rebra, nedošlo by k poškodeniu zdravia
je čisto v rovine úvah a špekulácií, pretože vôbec nie je preukázané, že poškodenie bolo následkom
mechanického tlaku a už vôbec nie následkom mechanického tlaku, ku ktorému by nedošlo pri
uľahčenom prístupe. Rovnako súd nezistil, že by neboli adekvátne vykonané predoperačné vyšetrenia.
Tieto tvrdenia súd považoval na nepreukázané a účelové. Totiž zo žiadneho dôkazu, vyšetrenia či

aspoň tvrdenia rozhodných skutočností súd nezistil, že by bola prehliadnutá určitá choroba alebo
poškodenie, následkom ktorých by došlo k zníženie krvného tlaku, ktorý mohol vyvolať ischémiu a
spôsobiť nedokrvenie miechy. Je všeobecne známe, že pri operácii, pôsobení anestetických látok, môžu
nastať komplikácie aj u zdravého mladého človeka, nikdy nie je možné vylúčiť napr. pokles tlaku, zmenu
srdcového rytmu a pod..

Pokiaľ sa týka informovaného súhlasu, resp. možného nesplnenia si povinnosti podľa § 6 ods. 1 2 zák.
č. 576/2004 Z.z., súd poukazuje na skutočnosť, že toto porušenie nezistil a ani nekonštatoval ani ÚDZS
ani znalec a súd absenciu tejto povinnosti nemal preukázanú.K tomuto tvrdeniu okrem iného súd vypočul aj svedkov, najmä rodinných príslušníkov navrhovateľa.

Navrhovateľ tvrdil, že nebolo kedy informovať a úkon nebol riadne vykonaný, pretože dňa 22.9.2011 bol
prijatý na príslušnom oddelení popoludní, následne bol prepustený domov bez udania dôvodu s tým, že
bude operovaný až v pondelok 26.9.2011. Žiadne poučenie, žiadna konzultácia sa nevykonala. V nedeľu
večer, teda 25.9.2011 prišiel navrhovateľ do nemocnice, ráno v pondelok pred operáciou ho navštívil
MUDr. W., ktorý ho následne aj operoval a v podstate celá konzultácia sa skladala z troch slov: ide sa

nato. Pritom od rána musel absolvovať predoperačnú prípravu, podávali sa mu lieky na tlmenie stresu,
odbúranie strachu z tejto operácie, a teda nie je možné uvažovať o dávaní informovaného súhlasu. Zo
zdravotnej dokumentácie nie je možné zistiť aké riziká hrozia z operačného zákroku, ktorý by mal byť
vykonaný.

V tejto veci sa podobne vyjadrili aj svedkovia. O. dcéra navrhovateľa uviedla, že od operatéra čakala

nejakú konzultáciu, že jej vysvetlí stav, na miesto toho po pozretí rezonancie jej oznámil dátum operácie.
Zostala zaskočená, jediné čo ju napadlo, že z ktorej strany ho bude operovať, na čo jej povedal, že ešte
nevie. Čakala, že jej vysvetlí aký je to stav, čo hrozí, aké sú možnosti. Po operácii doktor im oznámil,
že pípali kontrolky, že sa to zle vyberalo, hneď rozmýšľal o liečení v Kováčovej. Vo zvyšku obdobne
ako svedkyňa MY. sa venovali opisu života navrhovateľa pred a po operácii, najmä s jeho zdravotným

stavom a prognózami. Táto svedkyňa uviedla, že vtedy bola v Taliansku, o rizikách nebola informovaná
avšak na nič sa nepýtala.
Svedkyňa ED., manželka navrhovateľa uviedla, že u operatéra sa bola informovať asi dva týždne pred
operáciou. Vlastne to nebola konzultácia, operatér ho len objednal. V ten určený deň išiel ráno, išla s
ním, prijali ho na oddelenie a okolo obeda jej manžel volal, že ho prepúšťajú domov akože na priepustku,

aby prišiel až v nedeľu večer, že v pondelok ráno ho budú operovať. V nedeľu večer ho boli odprevadiť,
takže absolútna konzultácia o priebehu rizík, nebezpečenstvách nebola. Nebolo to vôbec vykonané a
ani nemalo to byť kedy. V pondelok ráno operovali navrhovateľa ako prvého. Nepovažovala za pravdivé
tvrdenie ÚDZS, že súhlas bol urobený slobodne bez nátlaku, s dostatočným časom oboznámený. Nie
je reálne, že by mohol byť o takej ťažkej operácii informovaný.

Svedok MUDr. W. uviedol, že síce nevie kto dal podpísať navrhovateľovi informovaný súhlas, ale určite
bol sním a informoval ho o nevyhnutnosti operácie.

Súd v tejto súvislosti konštatuje, že pre informovaný súhlas nie je ustanovený presný popis, o
čom a ako má byť pacient informovaný. Pre úkon bol vypracovaný vzor samotným ÚDZS. Určité

spresnenie predstavuje úprava v etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou zákona č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, Dodržiavanie etického kódexu je povinnosťou
uloženou zdravotníckemu pracovníkovi v § 80 ods. 1 písm. d) in fine zákona o poskytovateľoch. Etický
kódex stanovuje, že „zdravotnícky pracovník je povinný v rozsahu svojich kompetencií zrozumiteľným
spôsobom poučiť pacienta alebo jeho zákonného zástupcu o charaktere ochorenia, zamýšľaných

diagnostických a liečebných postupoch vrátane rizík o uvažovanej prognóze a o ďalších dôležitých
okolnostiach, ktoré môžu nastať v priebehu diagnostiky a liečby." Spôsob podania informácie však záleží
na samotnom lekárovi či inej poverenej osobe. Súd nepovažuje za žiaduce, aby pacient bol informovaný
o všetkých možných rizikách, dokonca podľa názoru súdu vzhľadom na zložitosť ľudského organizmu,
jeho reakcie a nekonformitu či individualitu jedincov to ani nie je možné. Nepochybne však pacient

musí byť informovaný o tom, aký a ako bude vykonaný lekársky zákrok resp. poskytnutá zdravotná
starostlivosť, ako aj o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o
možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti s
prihliadnutím na osobu pacienta. Takéto poučenie nie je možné zovšeobecniť, nahradiť určitou formulou
či obdobou poučenia v rámci doučovacej povinnosti súdu. Informovaný súhlas musí slúžiť pre informáciu

a možnosť výberu, nie zastrašenie. Nepochybne sú známe prípady, že aj pri „rutinnej" operácii došlo k
poškodeniu zdravia či smrti, teda vypísanie všetkých možných negatív by nebolo účelné a ani užitočné
pre pacienta.
Pri poučení je potrebné zohľadniť tzv. „terapeutické privilégium". Terapeutické privilégium je možnosť
lekára samostatne zvážiť, či bude pacienta informovať o jeho zdravotnom stave úplne. V niektorých

prípadoch totiž môže úplná informácia o zdravotnom stave pacienta viesť prípadne aj ku rozhodnutiu
ukončiť svoj život. Predchádzajúca právna úprava v zákone č. 277/1994 Z. z. toto privilégium obsahovala
v § 15 ods. 1 druhej vete, ktorá stanovovala, že „Obsah vhodného poučenia určuje lekár v každom
prípade individuálne tak, aby bolo urobené ohľaduplne a eticky a aby u pacienta nenarúšalo liečebnýproces." Zo znenia tejto úpravy je zrejmé, že lekár musel starostlivo zvažovať či konkrétnemu pacientovi
prípadne niektoré skutočnosti v jeho záujme zamlčí, nakoľko pacient mal právo na poučenie a
bezdôvodné zamlčovanie skutočností by bolo zásahom to tohto práva. Možnosť odvodiť existenciu

terapeutického privilégia zo znenia § 6 ods. 2 zákona o zdravotnej starostlivosti existuje, keďže poučenie
má byť poskytnuté „… ohľaduplne … a primerane …. zdravotnému stavu osoby," ktorá sa má poučiť.
Pojemterapeutickéhoprivilégiauznávanemeckáirakúskaprávnateóriaaprax.Terapeuticképrivilégium
nie je použiteľné všeobecne. Je určené iba pre výnimočné situácie, v ktorých je fakticky dôležitejší
medicínsko-etický princíp beneficiencie (salus aegroti suprema lex) a non-maleficiencie (primum non

nocere) pred právom na sebaurčenie pacienta. Aj v takýchto situáciách má však pacient právo na
informáciu o svojej diagnóze, čo však navrhovateľovi bolo dané.
Navrhovateľ podpísal, že bol informovaný a bol mu poskytnutý informovaný súhlas. Teda súd
predpokladá, že aj navrhovateľ si bol vedomý potreby operácie, jej spôsobu a rizík, predtým rovnakú
operáciu podstúpil, v opačnom prípade by takúto listinu nepodpisoval. Informovaný súhlas nemusí byť
poskytnutý písomne a nemožno si ho zamieňať s podpisom dokumentu o informovaní, ktorý má slúžiť

na preukázanie poskytnutia informovaného súhlasu. Dokonca podľa dôvodovej správy, sa nevyžaduje
písomná forma, pokiaľ je možné poskytnutie informovaného súhlasu preukázať iným spôsobom. Pokiaľ
teda povinnosť informovať je daná len vo vzťahu k pacientovi, prípadne ním určenej osobe, čo v tomto
prípade nebolo preukázané, navrhovateľ ako pacient informovaný súhlas podpísal, je skutočne obtiažne
tvrdiť,ženeboldanýaleboneboldanývdostatočnomrozsahuprepotrebypacienta.Naviacvzhľadomna

prognózy zdravotného stavu a neexisistenciu alternatív liečby nie je preukázaná, ani prípadná súvislosť
so vznikom poškodenia, resp. iným vývojom zdravotného stavu v prípade odmietnutia zákroku.

Súd na záver zdôrazňuje, že skutočne je nepochybné, že navrhovateľ utrpel poškodenie zdravia a to pri
operácii, avšak nie následkom porušenia povinností odporcu, resp. jeho zdravotníckych zamestnancov,

ale následkom okolností samotnej operácie, ktorým sa nebolo možné vyhnúť, resp. im predísť (uvedená
skutočnosť nebola preukázaná). Odporca môže zodpovedať za porušenie povinností, nie však za
náhodu. Súd preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi nepriznal

náhradu trov konania vzhľadom na nepriaznivý zdravotný a sociálny stav, potrebu zabezpečenia
osobitnej celodennej starostlivosti navrhovateľa, nakoľko náhrada trov konania by mohla ovplyvniť
zabezpečovania základnej starostlivosti a životných potrieb.

Nakoľko navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, súd mu povinnosť náhrady trov

konania štátu neuložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).