Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/627/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113235863
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113235863.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa:
P. K., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zast. JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom
J., X. M. XX, proti odporcovi: M. K., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, právne zast. Advokátska kancelária
Hagara-Hagarová,s.r.o.,sosídlomŽilina,D.Dlabača35,ourčenie,žedôvodyvydedenianiesúdané,o
odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 7C/292/2013-108 zo dňa 14.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd I. stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7C/292/2013-108 zo dňa 14.10.2015 určil, že dôvody vydedenia
navrhovateľa poručiteľkou E. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XXX, zomr. dňa
XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.10.2010, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ľubici
Jonekovej, notárky, so sídlom v J., do notárskej zápisnice č. N260/2010, NZ 36058/2010, nie sú dané.
O trovách konania vyslovil, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal, aby súd určil, že dôvody

vydedenia navrhovateľa poručiteľkou E. K., rod. L., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom P. XXX, zomr.
XX.X.XXXX, uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.10.2010, spísanej na Notárskom úrade JUDr. Ľubici
Jonekovej, notárky, so sídlom v J., do notárskej zápisnice č. N 260/2010, NZ 36058/2010 nie sú dané.
Návrh odôvodnil tým, že E. K., ktorá zomrela XX.X.XXXX, bola jeho matkou. V konaní o dedičstve po
nebohejbolapredloženánotárskazápisnica,obsahomktorejjezávetalistinaovydedení,vzmyslektorej
mala nebohá poručiteľka s poukazom na znenie ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
vydediť navrhovateľ z dôvodu, že sa k nej dlhodobo nesprával tak, ako by sa k nej správať mal.

Navrhovateľ v konaní o dedičstve po nebohej matke poprel ako zákonný dedič existenciu dôvodov
vydedenia,apretookresnýsúdmuuložiluznesenímsp.zn.7D/26/2013,Dnot43/2013zodňa20.9.2013,
aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal žalobu o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia
uvedených v listine o vydedení. Preto navrhovateľ podal uvedenú žalobu. Navrhovateľ uviedol, že
dôvod vydedenia nie je daný a neobstojí. Poukázal na to, že vzťahy medzi ním a matkou boli dobré,
o čom svedčí aj skutočnosť, že mu v roku 1997 predala časť rodinného domu č.súp. XXX a parc. č.
986/2 o výmere 475 m2, nachádzajúce sa v k.ú. P. a až do jej smrti XX.X.XXXX bývali vedľa seba v

domoch, ktoré majú vedľa seba vchody, nakoľko ide o jeden dom prerobený na dve samostatné bytové
jednotky. Napriek skutočnosti, že vo svojej časti rodinného domu poručiteľka bývala až do svojej smrti
s bratom navrhovateľa - odporcom, ktorý je slobodný, väčšinu starostlivosti a opráv v dome poručiteľky
uskutočňoval navrhovateľ. Vždy keď za ním matka prišla s nejakou požiadavkou, nakoľko odporcaväčšinu času trávil v pohostinských zariadeniach, navrhovateľ, keď zatepľoval svoju časť domu, zateplil
aj matkinu časť. Spravil jej zastrešenie nad vchodom a nikdy jej nepýtal peniaze za prácu a materiál.
Navrhovateľ sa o poručiteľku neustále zaujímal. Keď potrebovala, robil jej veľké nákupy, vozil ju on alebo

jeho syn autom k lekárovi. Preto bol veľmi zaskočený, keď sa dozvedel v dedičskom konaní, že bol
matkouvydedený.Matkaaždosvojejsmrtisiviedladomácnosťsama,nebolaodkázanánastarostlivosť,
varila, nakupovala, prala pre seba aj pre odporcu, ktorý za života matky nejavil žiadny záujem o
domácnosť a starostlivosť o dom. Pokiaľ nebol v práci, celý čas trávil v pohostinských zariadeniach, v
čom pokračuje aj po matkinej smrti a teplú stravu mu zabezpečuje manželka navrhovateľa. Navrhovateľ

nerozumie dôvodom vydedenia, že by svoju matku nezdravil, to by nemohol jej pomáhať s opravami
domu, robením nákupov, vozením autom. Rovnako poručiteľka mala vždy k navrhovateľovi a jeho rodine
dvere otvorené, čo využívala často, najmä keď odporca prišiel domov pod vplyvom alkoholu a bála sa
ho. Pokiaľ poručiteľka ako dôvod vydedenia uviedla, že ju mal navrhovateľ okríknuť, keď prešla po tráve,
či nevie chodiť po chodníku, uviedol, že na svoju matku nikdy nezvýšil hlas, okrem svojho pozemku
udržiaval aj pozemok matky, robil chodník, sial trávu, preto sa mohlo stať, že keď išla z poľa s motykou

a v čižmách po udržiavanom trávniku, slušne jej povedal, aby šla po chodníku, čo však bolo v rámci
normálnej komunikácie. Zároveň poukázal na to, že v listine o vydedení nie je uvedený dostatočne
konkrétny dôvod vydedenia, z ktorého by malo byť zrejmé, že poručiteľka nemala s navrhovateľom ako
synom vzťah.

Odporca s dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľa nesúhlasil.

Vo veci už bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 7C/292/2013-67 zo dňa 10.3.2014, keď súd prvého stupňa
návrhu navrhovateľa vyhovel.

Na odvolanie odporcu krajský súd uznesením č.k. 5Co/523/2014-78 zo dňa 18.11.2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa v ďalšom konaní pokračoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,
doplnil dokazovanie a opäť návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, keď na základe doplneného

dokazovania nemal preukázaný riadny dôvod vydedenia.

Súd prvého stupňa konštatoval, že pre posúdenie veci bolo podstatné skutkové vymedzenie dôvodov
vydedenia tak, ako ich vymedzila poručiteľka E. K.. Poručiteľka konkrétne dôvody vydedenia v listine
o vydedení nevymedzila s miestnou a časovou špecifikáciou tak, aby ich bolo možné bez pochybnosti

posúdiť a vyhodnotiť ako trvalé neprejavovanie záujmu navrhovateľa, ktorý by ako potomok prejavovať
mal, pretože z ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprejavovanie
skutočného záujmu ako dôvod vydedenia musí byť trvalé a musí existovať ku dňu spísania listiny o
vydedení. Ani zo slovného spojenia dlhodobo bez konkrétnej miestnej a časovej špecifikácie (odkedy,
aké dlhé časové obdobie pred spísaním listiny) nemožno bez pochybnosti vysloviť záver o trvalom

neprejavovaní záujmu. Z tohto pohľadu potom listina o vydedení nespĺňa náležitosti určitosti takéhoto
právneho úkonu a túto neurčitosť nebolo možné odstrániť ani výsluchom svedkov a to najmä svedkyne
p. M., p. B., p. E., ktorí navyše popisovali správanie navrhovateľa voči poručiteľke, ktoré však sama
poručiteľka nevymedzila ako dôvod vydedenia.

Súd prvého stupňa mal preukázané, že poručiteľka E. K., ktorá zomrela XX.X.XXXX, spísala na
Notárskom úrade Ľubice Jonekovej formou notárskej zápisnice dňa 6.10.2010 závet a listinu o vydedení,
v ktorej prejavila svoju vôľu pre prípad smrti, aby celý jej majetok v závete uvedený, nadobudol odporca
v rade 2/ a zároveň svojho druhého syna navrhovateľa s poukazom na ust. 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka vydedila. Ako dôvod vydedenia uviedla, že sa k nej dlhodobo nespráva tak,

akoby sa ku nej správať mal. Hoci bývajú na jednej záhrade, nezdraví ju, správa sa nevšímavo. Keď
ku nemu príde na návštevu, opýta sa jej, čo tam robí. Keď prejde cez trávu, ktorá je vysadená na jej
pozemku, okríkne ju, či nevie chodiť po chodníku. Dôsledky vydedenia zároveň stiahla aj na právnych
nástupcov vydedeného.

Ako vyplýva z uvedeného závetu, vymedzené dôvody vydedenia samé o sebe bez konkrétnej miestnej
a časovej špecifikácie nenapĺňajú skutkovú podstatu pre vydedenie, zakotvenú v ust. § 469a ods. 1
písm. b) a pri ich posudzovaní neumožnili súdu vysloviť záver, že poručiteľka vymedzené správanie
navrhovateľa ku dňu spísania listiny o vydedení trvalo nezodpovedá riadnemu sa správaniu potomkavoči rodičovi. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že poručiteľka pred jeho spísaním
navrhovateľa v roku 2009-2010 navštevovala v jeho domácnosti, v roku 2006 a 2009 sa zúčastnila
osláv narodenín navrhovateľa a jeho manželky, v roku 2010 spoločne s navrhovateľom zatepľovali svoje

domy, čo nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľ trvalo neprejavoval o svoju matku opravdivý záujem,
ktorý by ako potomok prejavovať mal. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dôvody vydedenia
navrhovateľa poručiteľkou uvedené v listine o vydedení zo dňa 6.10.2010 nie sú dané, a preto návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne
rozhodnutie, keď v odvolaní uviedol, že síce nemôže uprieť prvostupňovému súdu, že v odôvodnení
rozsudku podrobne opísal výpovede svedkov vypočutých v priebehu konania, pričom konkretizoval,
ktoré výpovede považoval za hodnoverné a pravdivosť ktorých svedeckých výpovedi spochybnil, no
napriek tomu odvolateľ namieta, že prvostupňový súd dôkazy nehodnotil v ich vzájomnej súvislosti
a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Pri hodnotení svedeckej výpovede M. E. súd

konštatoval, že svedkyňa bola značne ovplyvnená svojou vedomosťou o zriadení závetu, a preto bola
k uvedenej veci osobne zainteresovaná. Vytkol odporcovi, že svedkyňu navrhol vypočuť až po zrušení
pôvodného rozsudku krajským súdom. Je pravdou, že svedkyňu M. E. odporca navrhol vypočuť až
po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline, bol presvedčený o tom, že spontánnosť výpovedí
svedkov M. M., N. Z. a L. B. bude dostatočným dôkazom na preukázanie pravdivosti skutkových tvrdení

odporcu. Chcel ušetriť svedkyňu M. E. predtým, aby bola vo veku 75 rokov vystavená stresujúcemu
zážitku, akým je jej prvá procesná účasť na súdnom konaní. Svedkyňa na pojednávaní dňa 23.10.2015
na otázku súdu vypovedala tak, že navrhovateľa poručiteľka vydedila preto, lebo keď dostal majetok
so svojou rodinou „si ju nevšívali, nepozdravili ju, keď ho ona pozdravila, ledva odzdravili a proste ju
ignorovali, bola pre nich vzduch“. Časové ohraničenie takéhoto správania sa navrhovateľa jednoznačne

poukazuje na rok 1997, kedy kúpnou zmluvou č. V 6675/97 navrhovateľ nadobudol od svojej matky -
poručiteľky nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. P., zapísané na LV č. XXXX, ako dom súp. č. XXX,
parc. č. KNC 986/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 m2. Odvolateľ zdôraznil, že vydedenie
prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o uvedený blízky príbuzenský vzťah stal, kde sa ho nezáujem
potomka osobne citovo dotýkal, kde mu tento stav vadil, nie v prípade, keď mu bol tento ľahostajný,

prípadne keď k nemu sám prispel. Odvolateľ má za to, že poručiteľka napísala závet z dôvodu,
že navrhovateľ o ňu neprejavoval skutočný záujem, ktorý ako potomok prejavovať mal. Odvolateľ
zdôraznil, že aj správanie navrhovateľa spôsobilo, že poručiteľka zriadila závet. Svedkovia popísali jeho
správanie voči poručiteľke, ktoré nebolo len prejavom nezáujmu, ale aj jeho verbálne prejavy voči matke,
ako aj ignorácia jej osoby, jednoznačne prekračovali zásady spoločenskej slušnosti. Skutočnosť, že

navrhovateľ bol schopný takéhoto negatívneho správania sa voči matke, nepriamo dokazuje aj jeho
správanie sa voči jedinému súrodencovi odporcovi. Hoci domy užívané navrhovateľom a odporcom na
seba nadväzujú, odporcovi po ťažkej operácii, ktorej sa podrobil v priebehu uplynulého roka, pomáhali
po skončení hospitalizácie cudzí ľudia, nakoľko navrhovateľ o neho neprejavil žiadny záujem. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol, resp. aby ho

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom v
zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1
O.s.p.beznariadeniapojednávaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.apodľaust.§156ods.3O.s.p.vyhlásil

rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k

záveru, že súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho
súdu č.k. 5Co/523/2014-78 zo dňa 18. novembra 2014 a zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade doplneného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomnéhovyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O.s.p., odvolací súd podľa citovaného ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov,
v podstatných bodoch na ne odkazuje, keď len na zdôraznenie správnosti považuje odvolací súd za

nevyhnutné uviesť nasledovné:

Podľa ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka môže poručiteľ vydediť potomka,
ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, starobe alebo
v iných závažných prípadoch. Rovnako môže poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potomok o poručiteľa

trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Z uvedeného vyplýva, že
vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie však ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia
konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava

dôvody vydedenia, pre ktoré je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými
mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Odvolací súd zhodne s právnym
záverom prvostupňového súdu, ktorý po doplnení dokazovania konštatuje, že v preskúmavanej veci
poručiteľka konkrétne dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nevymedzila s miestnou a
časovou špecifikáciou tak, aby ich bolo možné bez pochybnosti posúdiť a vyhodnotiť ako trvalé

neprejavovanie záujmu navrhovateľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal tak, ako to vyplýva z ust.
§ 469a ods. 1 písm. b), ktorý zakotvuje, že neprejavovanie skutočného záujmu ako dôvod vydedenia
musí byť trvalé a musí existovať ku dňu spísania listiny o vydedení. Správne prvostupňový súd
konštatoval, že ani zo slovného spojenia dlhodobo, bez jeho konkrétnej miestnej a časovej špecifikácie,
tzn. odkedy a aké dlhé časové obdobie pred spísaním listiny, ani podľa odvolacieho súdu nemožno bez

pochybnosti vysloviť záver o trvalom neprejavovaní záujmu, keď potom z uvedeného pohľadu listina o
vydedení nespĺňa náležitosť určitosti takéhoto právneho úkonu. Samotná listina o vydedení bola totiž
spísaná dňa 6.10.2010 a z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že poručiteľka
pred jej spísaním navrhovateľa v rokoch 2009, 2010 navštevovala v jeho domácnosti, v roku 2010
spoločne s navrhovateľom zatepľovali svoje domy, v roku 2009 sa zúčastnila osláv narodenín manželky

navrhovateľa,ktoréskutočnostinenasvedčujútomu,žebynavrhovateľtrvaloneprejavovalosvojumatku
opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.

Keďže v predmetnej veci neboli dané dôvody vydedenia v ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka, nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie,

a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., odvolací súd vyslovil, že o trovách
odvolacieho konania podľa ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.