Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/610/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215772
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1410215772.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek

senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové
družstvoBratislavaIV,sosídlomPolianky9,Bratislava,IČO:00169731,zast.advokátkouMgr.Jozefínou
Podhradskou, so sídlom Mudrochova 13, Bratislava, proti odporkyni: O.. O. Z., N. N. X, N., o zaplatenie
1.280,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV v
Bratislave zo dňa 30.5.2013, č. k. 23C/1/2012-112, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 30.5.2013, č. k.
23C/1/2012-112 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.280,10
eur spolu s poplatkom z omeškania 1 ‰ denne zo sumy 128,01 eur od 21.1.2010 do zaplatenia, od
21.2.2010 do zaplatenia, od 21.3.2010 do zaplatenia, od 21.4.2010 do zaplatenia, od 21.5.2010 do
zaplatenia, od 21.6.2010 do zaplatenia a poplatok z omeškania 0,5 ‰ denne zo sumy 128,01 eur od
21.7.2010 do zaplatenia, od 21.8.2010 do zaplatenia, od 21.9.2010 do zaplatenia a od 21.10.2010
do zaplatenia, najmenej 0,83 eur za každý začatý mesiac omeškania, do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Ďalej jej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 76,50 eur ako

náhradu za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia v sume 275,68 eur.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom zo dňa 22.12.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu k zaplateniu istiny 1.280,10 eur s príslušenstvom vo výške 1 promile denne zo
zálohovej platby vo výške 128,01 eur od januára do júna 2010 mesačne a 0,5 promile za júl - októbra
1010 až do zaplatenia, titulom nedoplatkov za užívanie bytu na N. X S. N. a služby spojené s užívaním
za obdobie od januára do októbra 2010 vrátane mesiaca október.
Vo veci vydal súd prvého stupňa dňa 30.12.2010 platobný rozkaz č.k. 25Ro/2330/2010-15,

proti ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že ku dňu 1.12.2010 jej bol
navrhovateľom doručený nový rozpis zálohových platieb, upravený zo sumy 128,01 eur na sumu 110,18
eur,apretonevidídôvod,prektorýbymalazapredchádzajúceobdobie(januáražoktóber2010),zaplatiť
vyššie zálohové platby. Navyše má rovnakú spotrebu vody, porovnateľne s rokom 2004 a rovnakú
priemernú spotrebu tepla s úsporou viac než 50 %, obdobne ako v roku 2002. Odporkyňa preto uznala
dôvodnosť nároku navrhovateľa len vo výške 1.000,- eur a žiadala odpustiť úroky z omeškania.
Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ust. § 671 ods. 1, § 696 ods.

2, § 696 ods. 2, § 559 ods.1 a § 517 ods. 1. veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ).
Dokazovaním mal preukázané, že na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 11.8.1993, uzavretej medzi
účastníkmi konania, teda navrhovateľom ako prenajímateľom a odporkyňou ako nájomcom, odporkyňa
užíva X-L. N. Č.. XX na X. A. na X.. N. X v N.. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.10.2009 do31.10.2010, ako aj z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že odporkyňa za toto obdobie zálohové platby za
užívanie bytu a za služby súvisiace s nájmom na základe predpisu mesačnej zálohovej úhrady, platného
od 1.11.2009 vo výške 128,01 eur neplatila. Dlh za uvedené obdobie predstavuje 1.280,10 eur (128,01

eur x 10 mesiacov).
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Je nesporné, že užívaním predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej

účastníkmi konania, odporkyni vznikla povinnosť uhrádzať nájomné na základe zálohového predpisu,
v danej veci platného od 1.11.2009. Odporkyňa zálohové platby za sporné obdobie neplatila, a preto
navrhovateľovi vznikla dôvodná pohľadávka vo výške žalovanej istiny. Argumenty odporkyne uvedené v
jej písomných vyjadreniach v tom smere, že následne od 1.12.2010 došlo k úprave zálohového predpisu
na nižšiu sumu, ako aj že jej sociálne pomery neumožňujú riadne za užívanie bytu platiť, súd nezobral
do úvahy, nakoľko vo vzťahu k prejednávanej veci nemajú zásadný význam. Odporkyňa v odpore proti

platobnému rozkazu sama uviedla, že istinu vo výške 1.000,- eur uznáva, len zvyšnú časť považuje za
nedôvodnú, nakoľko predmetný zálohový predpis nezohľadňoval spotrebu vody odporkyňou a náklady
na kúrenie v danom období.
Súd zdôraznil, že v takomto prípade sa už zaplatené zálohové platby a reálny stav kompenzujú v ročnom
vyúčtovaní v podobe preplatkov, avšak v prípade odporkyne zrejme táto možnosť nepripadá do úvahy,

nakoľko zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2013, predloženého právnou
zástupkyňou navrhovateľa vyplýva, že za celé uvedené obdobie odporkyňa ani jednu mesačnú platbu
neuhradila, aj keď za rok 2011, 2012 a do mája 2013 predpis mesačných zálohových platieb bol nižší
ako za obdobie uplatnené v tomto konaní. Argumenty odporkyne preto vyhodnotil za účelové.
Nakoľko sa odporkyňa s mesačným plnením za obdobie od januára do októbra 2010 dostala do

omeškania, súd ju zaviazal k zaplateniu príslušenstva pohľadávky odo dňa nasledujúceho po splatnosti
každej zálohovej platby v súlade s ust. §-u 517 ods. 1, 2 OZ, pričom výšku poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z..
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní úspešný
priznal ich náhradu spočívajúci v zaplatenom súdnom poplatku a v trovách právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie, v ktorom uviedla, že ho považuje za nespravodlivý,
neobjektívny, zavádzajúci, protiprávny, neposkytujúci jej právnu ochranu ako osobe znevýhodnenej.
Rozhodnutie je v rozpore s dobrými mravmi. Vyslovila výhrady k dôvodom uvedeným v odôvodnení
rozsudku v súvislosti s jej meškaním na pojednávanie; stalo sa jej to z dôvodu omylu v hodine, na ktorú
bolo pojednávanie nariadené, a to v dôsledku stresu a oslabeného zraku. Bola presvedčená, že má

pojednávanie o 13.30 hodine. Na pojednávaní odovzdala všetky listinné dôkazy. Rozsudok napáda v
celom rozsahu a tým, že zažalovala štát, je presvedčená, že všetky jej náklady na bývanie od roku 2002
by mal kompenzoval štát, vrátane nedoplatku uplatneného navrhovateľom v tomto konaní. Uviedla, že
je v hmotnej núdzi, má príjem na hranici životného minima a tento jej nepostačuje na živobytie. To sú
príčiny, pre ktoré nemôže riadne platiť platby za užívanie bytu. Vyslovila názor, že štát sa o osoby v jej

stave musí postarať. Keďže žaluje štát, jej dlh voči odporcovi podľa jej názoru zanikol, už neexistuje.
Nesúhlasí ani s priznaním úrokov, nakoľko tieto jej musia byť odpustené, nakoľko nezavinila, že je v
tiesni. Rovnako nemala byť zaviazaná ani k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi (SBD) trovy konania. Aj
tieto by za ňu v rámci kompenzácie mal hradiť štát.
Uviedla, že z financií, ktoré má k dispozícii si musí hradiť predovšetkým svoje náklady na zdravie,

lieky, stravovanie a študijno-pracovné náklady. Tým, že súd nevzal do úvahy jej zlú sociálno-
ekonomickú situáciu, poškodil ju na jej právach. Domáha sa preto účinnej nápravy jej poškodených práv
kompenzáciou jej nákladov na bývanie zo strany štátu.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania,
ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia
námietka odporkyne. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 12.1.2016.
Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v

čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí
spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa ust. § 517 ods. 1. veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho
správny právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, svoje rozhodnutie správne a

dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
K odvolacím námietkam odporkyne a na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd ešte
uvádza, že ani sama odporkyňa nespochybňovala uplatnený nárok navrhovateľa v jeho princípe (nárok
podľa § 696 ods. 2 OZ), spochybňovala len jeho výšku v súvislosti s jej malou spotrebou vody a tepla.
Ňou uvádzané argumenty však nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie z dôvodu, že návrhom uplatnený
nárok predstavuje sumár nájomného a zálohových platieb za plnenia poskytované s užívaním bytu, ktoré

sa platia spolu s nájomným, a skutočná spotreba vody a tepla sa prejaví až následne vo vyúčtovaní za
konkrétne dané ročné obdobie, ktoré je následne vždy podkladom pre výpočet preddavkových platieb
na ďalšie obdobie.
V súvislosti s jej námietkou, že by daný dlh, ktorý má voči navrhovateľovi, jej mal byť kompenzovaný zo
strany štátu (zrejme má na mysli, že by platby za ňu mal realizovať štát), odvolací súd uvádza, že jej

záväzky voči navrhovateľovi, vyplývajúce z nájomnej zmluvy sú jej vlastnou záležitosťou a navrhovateľ
si tieto nároky nemôže uplatňovať voči žiadnemu inému subjektu, ako voči nej, t.j. voči nájomcovi. Na
druhej strane však odporkyňa vzhľadom na jej nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu má možnosť
požiadať príslušné úrady o priznanie príspevku na bývanie, prípadne iné sociálne dávky (napr. dávka v
hmotnej núdzi), ktoré by jej umožnili pokryť jej náklady na bývanie, stravovanie, liečebné náklady a iné.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p., v zmysle ktorých v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu
trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli (nepodal vyjadrenie k

odvolaniu odporkyne), súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.