Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207436
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207436.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s. r. o., Vajnorská 100/
A, , Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., AK
Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 42 174 716, proti povinnému: U. V., nar.: XX. XX. XXXX, bytom O.
XX, F., pre vymoženie 764,95 eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej,
Exekútorský úrad Vajnorská 100/A, Bratislava, pod sp. zn.: EX 2522/2015, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 15Er/367/2015-20 zo dňa 27. 05. 2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dňa 28. 04. 2015 súdna exekútorka predložila
Okresnému súdu Spišská Nová Ves žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny 764,95 eur s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.: IIA 0610030 zo dňa
14. 10. 2011.

Súd citujúc ustanovenie § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 prvú vetu, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p.") uviedol, že súd mal v konaní preukázané,
že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k.: 9Er/231/2012-13 zo dňa 29. 03. 2012 súd
žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 764,95 eur s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.: IIA 0610030

zo dňa 14. 10. 2011 zamietol. Uznesením zo dňa 19. 10. 2012 č. k.: 9Er/231/2012-34 súd exekučné
konanie podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.

Uzavrel, že je zrejmé, že totožnosť veci je daná ako totožnosťou predmetu konania, tak totožnosťou
jeho účastníkov, takže toto konanie z procesného hľadiska nemôže prebehnúť, keďže už raz bolo o
nároku právoplatne rozhodnuté. Res iudicata tu predstavuje neodstrániteľnú procesnú prekážku, ktorá

bráni pokračovať v konaní.

Nazákladevyššieuvedenéhoavzmyslecitovanejprávnejúpravy,súdrozhodolozastaveníexekučného
konania z dôvodu existujúcej prekážky právoplatne rozhodnutej veci, ktorá bráni tomu, aby vec, o ktorej
bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. tak, že ich náhradu
žiadnemu z účastníkov nepriznal.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie
oprávnený.

Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na
vykonanie exekúcie vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 221 ods. 1 (§ 205
ods. 2 písm. a/ O. s. p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), že doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
ods. 2 písm. e/ O. s. p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O. s. p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§
221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).

Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je
exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné
listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku.

Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo
veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.
Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa
oprávneného exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený

rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK); výrok právoplatného rozsudku je
záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata".

Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č.

93/13/EHS, keďže tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom
sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne
indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči
jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. Oprávnený v ďalšom
poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného

pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd (ďalej len "odvolací súd") príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na

včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného n i e j e d ô v o d n é.

Z pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn.: 9Er/231/2012 odvolací súd zistil, že v tej istej

veci prebehlo už na súde prvého stupňa konanie, vedené pod sp. zn.: 9Er/231/2012 a bolo
skončené právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. 10. 2012, č.k.:
90Er/231/2012-34-, ktorým bola v konečnom dôsledku exekúcia zastavená. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28. 11. 2012.

Podľa ustanovenia § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka "res iudicata" sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia
ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. Z cit. ustanovení O. s. p. vyplýva, že
podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek
za konania.

Podľa ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Z tohto ustanovenia je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku

podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienok exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 103 a § 104 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 251 ods. 4 O. s. p..

Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo

prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.
s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej (res iudicata) dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené

všetky tri podmienky, a to: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2.
začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci.

Tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom
exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom

konaní právoplatne rozhodnuté, je pritom samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o
zastavení exekúcie z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného
dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku.

Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku "res iudicata". Napríklad rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo
preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený
môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny

exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný
titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané.

Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku "res iudicata"

zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného
titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu
prekážka "res iudicata" zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie, nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie

exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia exekučného
titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku "res iudicata" zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi
tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie
vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, bolo zistené, že medzi
rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už v minulosti vedené konanie
na Okresnom súde Spišská Nová Ves pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podkladerovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúceexekučnékonanieskončiloprávoplatnýmuznesením
súdu prvého stupňa v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1CoE/56/2012-26- zo
dňa 25. 06. 2012, ktorým bola zamietnutá žiadosť o vydanie poverenia pre súdneho exekútora a

následným právoplatným uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves o zastavení exekúcie z dôvodu
ustanovenia § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže uznesenie, ktorým sa žiadosť súdneho exekútora
zamietla nadobudlo právoplatnosť. Odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje.

Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie preto predstavuje pre toto exekučné konanie, ktoré sa

začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého
exekučného titulu, prekážku "res iudicata". Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti, že dôvody, ktoré
oprávnený uvádza v podanom odvolaní sú neopodstatnené a nereflektujú zákonný dôvod spočívajúci v
neodstrániteľnej vade podmienok konania, na základe ktorého súd prvého stupňa pristúpil k rozhodnutiu
o zastavení exekúcie.

Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.

Keďže oprávnený nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu náhrada trov nepatrí. Ostatným
účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.