Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/194/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213234408
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7213234408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou, v právnej veci žalobcu: W.. F. X., A..

XX.X.XXXX, W. F. Č.. X, O., proti žalovanej: Y. - X. F., Y..X.., T. H. X, W., G.: XX XXX XXX, v konaní o
zaplatenie XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Štát nemá právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti

zaplatiť mu sumu XXX,XX eur ako aj k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa
21.1.2011 došlo v byte na F. J. ku krádeži, pričom odsúdený za tento trestný čin bol U. O., pričom zo
strany žalovanej bola časť škody hradená, pričom so zvyškom úhrady nesúhlasila. Na základe vyššie
uvedeného teda žalobca žiada úhradu titulom škody na odcudzených veciach. Škoda (pohľadávka) bola
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky medzi G.. L. X. ako postupcom a W.. F. X. ako postupníkom.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.3.2014 uviedol, že žalobca zrejme od postúpenia

pohľadávky odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu pre konanie, pričom poukazuje na to, že postupca
eviduje pohľadávku zo vzniknutej škody podľa zmluvy o poistení domácnosti zo dňa 12.5.1995, k čomu
žalovaný ale má zato, že v danom prípade nie je naplnená podmienka existencie pohľadávky, ako jednej
zo základných podmienok k tomu, aby došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky, tak ako to vyplýva
z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 115/2012 zo dňa 29.12.2012. Na základe
toho rozporu je zmluvou o postúpení pohľadávky tvrdiac, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu
pohľadávky tak, že sa stal postupník novým veriteľom a aktívne legitimovaným pre podanie návrhu.

Žalovaný nedisponuje aktívnou legitimáciou, nie je nositeľom, či subjektom práva uvedeného v žalobe a
preto s takýmto podaním nemôžu byť spojené dôsledky kvalifikovaného podania žaloby. Žalobu žiadal
zamietnuť a priznať mu trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, v
spise tunajšieho súdu sp. zn. 7T 115/2012, výsluchom žalobcu, a na základe tohto zistil tento skutkový
stav:

Zmluvou o bezodplatnom postúpení pohľadávky uzatvorenou dňa 29.12.2013 medzi žalobcom ako
postupníkom a G.. L. X. ako postupcom z čl. II bodu 2.1. vyplýva, že postupca je veriteľom pohľadávky,
ktorú má zo vzniknutej škody podľa zmluvy o poistení domácnosti zo dňa 12.5.1995 voči žalovanej vhodnote XXX,XX eur s príslušenstvom a túto v zmysle bodu 2.2. Zmluvy postupuje na postupníka, t.j.
na žalobcu.

Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 115/2012 zo dňa 29.10.2012 bol obvinený U.
O., W. A. O., J.. M. XX, O.G.-E. uznaný za vinného, že v presne nezistenom čase od 18.00 hod. dňa
21.1.2011 do 23.00 hod. dňa 22.1.2011 počas návštevy v byte na ulici F. Č.. X Q. O. využil nepozornosť
majiteľov bytu poškodených W.. F. X. Y. W. X. a odcudzil jeden kus vzduchová pištoľ zn. ASG CZ-75
D Compact, 1 ks expanzný revolver zn. Olympic 6 mm, DVD nosiče s videohrami a filmami, digitálny

tlakomer zn. Sencor, mobilný telefón zn. Nokia a rôzne potraviny, čím tak pre poškodených W.. F. X. Y.
W. X. spôsobil škodu vo výške XXX,XX eur. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku F. W.. F. X. Y. W.
X. boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Z návrhu zmluvy o Združenom poistení domácnosti č. XXX XXXXXX vyplýva, že toto uzatváral G.. L. X.
a vzťahuje sa na domácnosť v O.G. A. F. Č.. X, A. G.. poschodí s tým, že v predmetnom návrhu nebolo

vyplnené komu patria poisťované veci a kde sa nachádzajú a to v prípade, ak údaje sú odchýlne od
údajov uvedených vo vedľajšej adresnej časti.

Listom zo dňa 27.11.2013 poisťovňa upovedomila G.. L. X., že mu poukazuje poistné plnenie vo
výške XXX,XX eur za poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX spôsobenú odcudzením, ktorá bola vypočítaná

v zmysle všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní uzatvorenej poistnej zmluvy č.
XXXXXXXXX.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXXX E. O. G., E. O. - N., O. Ú. S. vyplýva, že vlastníkom bytu na F. Č..
X, A. G.. F., W. Č.. X U. G.. L. X. Y. O. X. na základe zmluvy o prevode bytu, pričom vklad bol povolený

dňa 9.9.1997.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetnú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o
bezodplatnom postúpení pohľadávky, na základe ktorej mu otec predmetnú pohľadávku postúpil s tým,
že škoda vznikla jemu a nie jeho otcovi. Predmetné veci boli zakúpené spoločne s manželkou, pričom

v trestnom konaní tieto doklady boli predložené do trestného spisu s tým, že niektoré z vecí boli
kúpené pred uzavretím manželstva, niektoré počas uzavretia manželstva, to znamená, že časť vecí je
vo výlučnom vlastníctve žalobcu a časť veci je v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou. Zároveň
uviedol, že v čase spáchania skutku t.j. 21.1.2011 vlastníkmi predmetného bytu žalobca spoločne s
manželkou neboli, v predmetnom byte boli len v podnájme. V podnájme predmetný byt žalobca spoločne

so svojou manželkou má od uzavretia manželstva t.j. od roku 2008, pričom aj predtým v predmetnom
byte býval.

Z oboznámenia listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 7T 115/2012
vyplýva, že oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu krádeže bolo podané na Okresnej

prokuratúre osobne dňa 2.2.2011 žalobcom spoločne s jeho manželkou W. X.. V oznámení zo dňa
31.1.2011 vyčíslili výšku škody na sumu XXX,XX eur a X.XXX Kč. Následne na č.l. 3 až č.l. 40 spisu sa
nachádzajú kópie dokladov o predmetných veciach.

Zo zoznamu vecí, ktoré boli žalobcovi ukradnuté a ktorý zoznam predložil poisťovni vyplýva, že si

uplatňoval škodu celkovo vo výške 625,39 eur vrátane ešte digitálneho fotoaparátu a naparovacej
žehličky, čiže celkovo škodu potom následne vo výške 784,06 eur.

Podľa § 788 ods. 1 občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 797 ods. 1 občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 3 občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bezzbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 806 občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a vyplynulo to z trestného rozkazu Okresného súdu

Košice II sp. zn. 7T 115/2012 zo dňa 29.10.2012, že obvinený Ján Kelbel v čase od 18.00 hod. dňa
21.1.2011 do 23.00 hod. dňa 22.1.2011 v byte na Pražskej č. 1 odcudzil veci vrátane rôznych potravín,
čím pre poškodených W. F. X. Y. W. X.Ú. spôsobil škodu vo výške XXX,XX eur. Trestným rozkazom bol
uznaný vinným, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 29.4.2013. Podľa § 135 ods. 1 osp.
je súd viazaný rozhodnutím, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal.

Z návrhu združeného poistenia domácnosti č. XXX/XXXXXX vyplýva, že poistná zmluva na združené
poistenie domácnosti bola uzatvorená dňa 11.5.1995 medzi žalovaným ako poisťovateľom a poisteným
G.. L. X., W. F. X, G.. poschodie v O., pričom mal poistené veci, ktoré sa nachádzajú v tejto domácnosti
a vlastnícky mu patria, čo vyplýva z toho, že z jeho strany neboli vyplnené údaje o tom, komu patria
poisťované vecí a kde sa nachádzajú. G.. L. X. uzatváral predmetnú zmluvu vo vlastnom mene, na

poistenie si vlastných vecí a pre poistenie vlastnej domácnosti, v opačnom prípade bolo potrebné v
návrhu na združené poistenie domácnosti označiť veci, ktoré poistencovi nepatria, pričom toto označené
zo strany poisťovateľa nebolo. Aj v súlade s ust. § 115 Občianskeho zákonníka vyplýva, že domácnosť
tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby, pričom ako
vyplynulozvýpovedežalobcunapojednávaní,vpredmetnejdomácnostinaF.Č..X Q.O.rodičiažalobcu

nebývajú, trvale sa tam nezdržiavajú, žalobca spoločne so svojou manželkou W. je v predmetnom byte
len v nájme, pričom rodičia žalobcu bývajú v rodinnom dome Q. H.. V čase poistnej udalosti, teda v
predmetnom byte osoba, ktorá mala poistenú domácnosť, t.j. otec žalobcu G.. L. X. nebýval, a aj vecí,
ktoré boli žalobcovi odcudzené, ako to vyplýva z jeho vyjadrenia na pojednávaní, vlastnícky osobe,
ktorá uzavrela poistnú zmluvu, nepatrili, boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to časť vecí a ďalšia časť

vecí bola v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky W. X..

Na základe týchto skutočností teda žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žalobného návrhu
voči žalovanej, t.j. F. Y., keďže s ňou nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu.

Podľa § 145 ods. 1 obč. zák. bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu vyplýva aj z ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde
bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je

potrebnýsúhlasobochmanželov;inakjeprávnyúkonneplatný.Vdanomprípadepokiaľideoodcudzené
veci a to ich časť, ktoré vlastnícky patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalobca nie je
aktívnelegitimovanýnauplatneniesitýchtonárokovvočižalovanému,keďžetietopatriaspoločneajjeho
manželke Bernadete, pričom podanie žaloby na súd nespadá do kategórie vybavovania bežných vecí
manželov, kde sa môžu manželia vzájomne zastupovať, avšak je tu potrebný súhlas druhého manžela

na podanie takéhoto návrhu, čo zo strany žalobcu predložené nebolo, alebo musí byť druhý manžel
účastníkom súdneho konania , preto aj z tohto dôvodu žalobca v rozsahu pokiaľ si uplatňuje náhradu
škody za odcudzené vecí patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je samostatne
aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby.

Podľa § 524 ods. 1 obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

Zároveň čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi G.. L. X. a W.. F. X. ,t.j. žalobcom,
dňa29.12.2013postupcoviG..L.X.škodavnominálnejhodnoteXXX,XXeurnevznikla,nakoľkoajpodľa
výpovede žalobcu vecí, ktoré boli odcudzené z bytu na F. Č.. X, G.. poschodie vlastnícky patrili sčastižalobcovi a boli v jeho výlučnom vlastníctve a sčasti boli v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a
jeho manželky, postupca, teda G.. L. X. nemal voči žalovanému, t.j. voči poisťovni, žiadnu pohľadávku
a keďže neexistovala pohľadávka, nebolo ju možné postúpiť na postupníka, t.j. na žalobcu, nehovoriac

už o výške pohľadávky, ktorá je tam uvedená v sume XXX,XX eur a v trestnom konaní bola vyčíslovaná
a uplatnená žalobcom spoločne s jeho manželkou vo výške XXX,XX eur a X.XXX Kč, ako to vyplýva z
oznámenia o spáchaní trestného činu zo dňa 31.1.2011.

Podľa § 37 ods. 1 obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

Zároveň predmetná zmluva o postúpení pohľadávky okrem iného je aj nejasná a neurčitá, čo v zmysle §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje jej neplatnosť, keďže jednak má uvedené v názve, že je to
zmluvaobezodplatnompostúpenípohľadávkyazároveňvčl.IIIbodu3.1.sapostupníkzaväzujezaplatiť
postupcovi za postúpenie pohľadávky odplatu v celkovej výške XXX,XX eur s príslušenstvom. Zároveň v

čl. II bodu 2.1. je uvedené, že pohľadávka vznikla zo škody podľa zmluvy o postení domácnosti, pričom
je potrebné tu povedať, že pohľadávka vznikla v dôsledku škody, ktorá bola spôsobená trestným činom
a nejde teda o pohľadávku a o škodu podľa zmluvy o poistení domácnosti, keďže v zmysle zmluvy o
poistení domácnosti žiadna pohľadávka a škoda postupcovi, t.j. G.. L. X. nevznikla, vzniklo mu len právo
v prípade, ak dôjde k škodovej udalosti, ktorá je uvedená v zmluve o združenom poistení domácnosti

na plnenie voči poisťovni.

Na základe všetkých týchto skutočností súd teda žalobu zamietol jednak pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, keďže žalobca nie je
ani priamo (to znamená nemal uzavretú žiadnu zmluvu so žalovaným) a ani prostredníctvom zmluvy o

postúpení pohľadávok, nie je veriteľom vo vzťahu k žalovanému, čiže v danej veci tak, ako bola žaloba
skutkovo opísaná žalovaný vo vzťahu k žalobcovi ani nie je pasívne legitimovaný.

Na základe všetkých týchto skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a z tohto dôvodu nepripustil
ani vykonávanie ďalšieho dokazovania, ktoré navrhoval žalobca a ktoré malo spočívať vo vypočutí

svedka W. X., ako aj z podrobného vyčíslenia výšky škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností
predmetné dokazovanie by bolo nehospodárne, neúčelne, a nijakým spôsobom by neprispelo k
rozhodnutiu merita veci.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. dôkazom opaku, keďže žalobca si

v konaní uplatňoval náhradu trov konania, avšak v konaní úspešný nebol, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.