Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615206202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615206202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého (toho
času už plnoletého) I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, do plnoletosti v konaní zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom Liptovský Mikuláš,
M. M. Hodžu 1784/30, dieťa rodičov: matka - H. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX; otec - L. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom I. T., L. XXX/X, o návrhu otca o spätné určenie výživného na maloleté dieťa, na
základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/74/2015-16 zo dňa
30. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti výroku o zamietnutí návrhu otca o určenie
vyživovacej povinnosti matky k maloletému I. R. za obdobie od 10.10.2014 do 18.2.2015 a vo výroku
o náhrade trov konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti výroku o zamietnutí návrhu otca o
určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému I. R. za obdobie od 1.7.2014 do 9.10.2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol (v celom rozsahu) návrh otca na spätné určenie
výživného. Vychádzal z toho, že v zmysle § 77 zákona o rodine možno výživné na maloleté dieťa priznať
spätne iba v prípade, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Okresný súd bol preto povinný
skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi (v súdenej veci otcovi) uplatniť zákonný
nárok ihneď potom, ako povinný rodič (v súdenej veci matka) prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.
Poukázal predovšetkým na správanie a postup otca v konaní tamojšieho súdu sp. zn. 5P/62/2014,
v ktorom konaní v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia otec (vôbec) nenavrhol uložiť

povinnosť matke prispievať na výživu syna a zároveň vo veci samej (výslovne) žiadal, aby jej táto
povinnosť bola uložená až od právoplatnosti rozsudku o zmene osobnej starostlivosti.
Okresný súd následne uzavrel, že otcovi nič nebránilo, aby sa domáhal výživného už od 1.7.2014; urobil
tak však až 26.5.2015. Neboli teda zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane otca, na
základe ktorých by okresný súd rozhodoval spätne o uložení povinnosti matke prispievať na výživu
maloletého za obdobie od 1.7.2014 do 31.1.2015 (správne do 17., resp. 18.2.2015 - pozn. odvolacieho
súdu), z ktorého titulu návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právu na ich náhradu, lebo konanie sa mohlo začať i bez návrhu.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že povinnosť matke prispievať na výživu maloletého I. bude určená (spätne) za obdobie
od 10.10.2014 do 18.2.2015. Zdôrazňoval, že od júla 2014 bol maloletý u neho a on zabezpečoval

osobnú starostlivosť, vrátane hradenia všetkých výdajov. Nevedel, že matka si nebude svoju vyživovaciu
povinnosť (dobrovoľne) plniť. Rozhodne nesúhlasil s konštatovaním kolízneho opatrovníka, že maloletý
„bol zabezpečený“ zo strany oboch rodičov.
Otec namietal, že okresný súd posudzoval skutočnosti viažuce sa k inému obdobiu; taktiež syn
vypovedal o okolnostiach týkajúcich sa roku 2015, a nie roku 2014. V súvislosti s predbežným

opatrením otec uviedol, že sa neodvolal voči zamietajúcemu rozhodnutiu okresného súdu v záujme toho,
aby vo veci samej bolo rýchlejšie rozhodnuté. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že návrh (v inej veci -
pozn. odvolacieho súdu) podal dňa 10.10.2014, mohol aspoň od tohto dátumu matke uložiť vyživovaciu
povinnosť.
Otec ďalej poukázal na to, že až z vyhlásenia napadnutého rozhodnutia pochopil význam § 77 zákona
o rodine. Nadväzne - dodatočne v rámci odvolania - vymedzil dôvody, ktoré mu bránili podať aktuálne

posudzovaný návrh skôr. Predovšetkým išlo o nutnosť zabezpečovania dlhodobej a trvalej starostlivosti
o jeho chorú matku. O túto sa počas dňa, keď bol otec v práci, staral jeho brat a neskôr (popoludní a v
noci) osobnú opateru poskytoval práve otec. V rozhodnom období pritom bol zdravotný stav matky otca
tak vážny, že nedokázala samostatne vykonávať ani základné potreby. V T. roku XXXX zomrela, pričom
otec zabezpečoval aj záležitosti spojené s pohrebom. Ohľadne tvrdených okolností pripojil k

odvolaniu aj súvisiace písomné doklady.

Kolízny opatrovník i matka sa stotožňovali so závermi okresného súdu a žiadali jeho rozhodnutie
potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods.
1, 2 písm. a/ v spojení sa § 211 ods. 1 O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostala nenapadnutá časť
výroku týkajúca sa zamietnutia návrhu otca za obdobie od 1.7.2014 do 9.10.2014) a bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý
rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Okresný súd správne vymedzil rozhodujúcu otázku pre posúdenie dôvodnosti návrhu otca na spätné
určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému I., vrátane súvisiacej právnej úpravy (§ 77 zákona o
rodine citovaný v napadnutom rozhodnutí). Touto otázkou bolo ustálenie, či na strane otca sú/boli dané
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré predmetný návrh nepodal v období, kedy nastali rozhodné

skutočnosti. Inými slovami, či u otca existovali objektívne okolnosti brániace mu uplatňovať voči matke
nárok na platenie/plnenie vyživovacej povinnosti bezprostredne v období, ktorého sa aktuálny návrh
otca týka.

V rámci odvolania otec „zúžil“ rozsah ním uplatňovaného nároku na spätné výživné tak, že sa

domáhal určenia vyživovacej povinnosti matky „len“ za obdobie od 10.10.2014 do 18.2.2015. Je
však nepochybné, že otec práve dňa 10.10.2014 podal návrh na zmenu zverenia maloletého I. do
osobnej starostlivosti, pričom v jeho rámci výslovne požadoval určenie vyživovacej povinnosti matky
až s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku v danej veci (sp. zn. Okresného súdu Liptovský Mikuláš
5P/62/2014). Z obsahu dotknutého návrhu, osobitne zo skutkových tvrdení samotného otca, je zrejmé,

že už v uvedenom období bol maloletý v jeho faktickej osobnej starostlivosti. Zároveň otec mal už aj
vedomosť o tom, že matka mu dobrovoľne na výživu syna I. neprispieva. Otcovi teda nič mu nebránilo
(čo správne konštatoval i okresný súd), aby požadoval určenie výživného voči matke minimálne od
podanie daného návrhu, t. j. odo dňa 10.10.2014.
Obdobne tak mohol učiniť v ďalšom priebehu konania v danej veci, predovšetkým na pojednávaniach

v dňoch 15.1.2015 a 12.2.2015, kedy už, navyše, bol (odo dňa 15.1.2015) zastúpený kvalifikovaným
právnym zástupcom - advokátom. Ak uvedené nevyužil, ide v aktuálne posudzovanom konaní v
konečnom dôsledku svojim charakterom o účelové tvrdenia otca o nemožnosti uplatňovania nároku na
výživné voči matke pred podaním návrhu dňa 26.5.2015. Z daného pohľadu sú nadväzne nepodstatnými
(odvolací súd ani neskúmal ich dôvodnosť, resp. pravdivosť) tvrdenia otca o konkrétnych dôvodoch

(starostlivosť o jeho ťažko chorú matku, zabezpečovanie pohrebu), ktoré mu bránili požadovať určenie
vyživovacej povinnosti v reálnom čase, t. j. v čase, kedy táto povinnosť matke mala vzniknúť.Tvrdené okolnosti, pre ktoré otec v rámci konania Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5P/62/2014
nežiadal určenie vyživovacej povinnosti matke od podania návrhu, resp. od 1.7.2014 (zrejme na základe
usmernenia jeho vtedajšieho právneho zástupcu napr. z hľadiska procesnej ekonómie),

nepredstavujú vo vzťahu k jeho aktuálnemu návrhu okolnosti hodné osobitného zreteľa. Rozhodujúce
je, že otec v danom období podal návrh vo veci starostlivosti o maloletého I. a v jeho rámci mal viacero
možností na úpravu, resp. rozšírenie návrhu v otázke výživného aj na obdobie od 1.7.2014; eventuálne
odo dňa podania predmetného návrhu od 10.10.2014.

Vzhľadom na uvedené krajský súd považoval za vecne správne rozhodnutie okresného súdu, ktorým
bol návrh otca na spätné určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletému I. zamietnutý.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že okolnosti týkajúce sa rozsahu bezprostrednej starostlivosti
rodičov o maloletého v rozhodnom období neboli významnými, keďže nebola splnená prioritná
podmienka pre spätné určenie vyživovacej povinnosti, a to existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane otca.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o trovách konania, pretože v dotknutom období išlo o konanie,
ktoré môže začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Predmetný charakter konania pretrvával naďalej aj v jeho odvolacom štádiu, z ktorého titulu krajský súd
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov odvolacieho konania - § 146 ods. 1 písm. a)

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.