Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. marec 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613208502
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4613208502.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek senátu

JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G.: H., nar.
XX. XX. XXXX a J., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XX
a H. F. - G., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. č. XXX, o zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 28. 04. 2015 č. k. 9P/251/2013-188 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňa mení tak,ženávrhotcanazníženievyživovacej
povinnosti zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
10P/59/2012 zo dňa 01. 10. 2012 tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého H., nar.
XX. XX. XXXX, zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne a na maloletú J., nar. XX. XX. XXXX, zo
sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od 01. 12. 2014. V ostatných
častiach uvedený rozsudok zostal nezmenený. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a §
78 ods. 1 a 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
Zákon o rodine), § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh otca na zníženie výživného je opodstatnený.
Po preskúmaní pomerov na strane oboch rodičov, ako i maloletých detí konštatoval, že matka je v
súčasnosti zamestnaná, pracuje ako predavačka, ale nepredložila súdu pracovnú zmluvu. Jej manžel je

naďalej zamestnaný a z jeho príjmu platia poplatky súvisiace s bývaním. Matka maloletých detí spolu s
manželom pôsobia v hudobnej skupine Merci a teda nepochybne obaja majú z tejto činnosti príjem. Na
strane otca vzhliadol zmenu pomerov v tom smere, že žije v spoločnej domácnosti s priateľkou F. F. a
jej troma deťmi, bytovú otázku vyriešil zakúpením rodinného domu, v dôsledku čoho mu boli poskytnuté
úvery, ktoré v súčasnej dobe spláca. Ďalej mu pribudli dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému Y.
a C., nar. XX. XX. XXXX, ktoré pochádzajú z jeho vzťahu s priateľkou. Uviedol, že otec maloletých detí
predložil súdu doklady, že si vyživovaciu povinnosť plní vo výške 120 eur mesačne, od 01. 12. 2014, a

žiadal upraviť výšku zníženého výživného na obe maloleté deti, na tú sumu, ktorou bol naďalej ochotný
a schopný prispievať na výživu maloletých detí. Preto znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
H. zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne a na maloletú J. zo sumy 70 eur na sumu 50 eur mesačneod 01. 12. 2014, t.j. od doby, odkedy otec prispieva touto sumou na obe maloleté deti. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) OSP.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, domáhajúc sa ním jeho zmeny.
Uviedla, že suma 120 eur nepostačuje na pokrytie nákladov spojených s výchovou a potrebami mal.
detí. Tvrdila, že napriek tomu, že sa otcovi s jeho priateľkou narodili dvojičky, jeho príjem sa nezmenil,
dokonca od poslednej úpravy výživného je o 99,50 eura vyšší a spolu s príjmom otcovej priateľky
predstavuje 1.236,99 eura mesačne. Poukázala na svoj príjem, ktorý je 40 až 70 eur mesačne a príjem

jej manžela v sume 210 eur mesačne. Tvrdila, že otec súd zavádzal nepravdivo dokladmi, ktoré mu
poskytol. Namietala, že príjem z hudobnej činnosti nemá, pretože hudobná skupina Merci nefunguje už
6 mesiacov. Uzavrela, že žiada ponechať výživné na mal. H. v sume 100 eur mesačne a na maloletú
J. v sume 70 eur mesačne od. 01. 12. 2014.

Kodvolaniumatkysavyjadrilotecpísomnýmpodaním,vktoromuviedol,žesodvolanímmatkynesúhlasí

a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo svojom odvolacom návrhu žiadal návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie otca na odvolacom

pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a/ OSP, na ktorom doplnil dokazovanie výsluchom oboch rodičov
a správami o ich zárobkoch a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo ( § 212 ods. 2 písm. a) OSP ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné podľa § 220 OSP zmeniť, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 OSP)
ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).

Predmetom tohto konania je návrh otca, doručený súdu prvého stupňa dňa 26. 08. 2013 na zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči mal. H. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 100 eur mesačne na sumu
56,50 eura mesačne a voči mal. J. G., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 53,50 eura
mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí

o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov

dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce
povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu.
V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu,
alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného
majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov,
ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného
rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnakotak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní
o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové
pomerypovinného.Odôvodnenépotrebydieťaťazávisiapredovšetkýmodjehoveku,zdravotnéhostavu,

fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho
majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné
potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život
kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby

úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné
potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi

vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1
veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak

berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V intenciách zhora uvedených záverov bolo potrebné i v danom prípade zisťovať zmenu na strane
všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výžinom. V súdenej veci
ide už v poradí o druhé rozhodnutie súdu prvého stupňa po tom, čo jeho rozsudok zo dňa 31. 03. 2014

č. k. 9P/251/2013-14, ktorým bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd uznesením zo dňa 31. 10. 2014 č. k. 25CoP/42/2014-133 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí už
konštatoval, že niet pochýb o tom, že posledná úprava výživného na mal. deti G.: H., nar. XX. XX. XXXX
a J., nar. XX. XX. XXXX bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 01. 10. 2012

č. k. 10P/59/2012-68 s právoplatnosťou dňa 08. 10. 2012, ktorým bola vyživovacia povinnosť otca voči
mal. H. zvýšená na sumu 100 eur mesačne a voči mal. J. na sumu 70 eur mesačne s účinnosťou od
01. 09. 2012. V čase tejto poslednej úpravy výživného maloletý H. bol žiakom 3. triedy Základnej školy
Kovarce a maloletá J. žiačkou 1. triedy tejto školy. Otec pracoval v Decodom, s.r.o. Topoľčany, kde
dosahoval príjem 753,49 eura mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s rodičmi v ich rodinnom dome, na

domácnosť prispieval sumou 130 eur mesačne a splácal 2 pôžičky. Matka v tej dobe bola zamestnaná v
MAROŠ, s.r.o. Trenčín s príjmom 300 eur mesačne kde od 19. 01. 2012 bola práceneschopná. Bývala
v rodičovskom dome je rodičov spolu s manželom Y. F. a mal. deťmi a na nákladoch domácnosti sa
podieľali v rozsahu 1-ici. Vyživovaciu povinnosť obaja rodičia mali len k dvom mal. deťom pochádzajúcim
z ich manželstva.

V čase terajšieho rozhodovania vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec naďalej pracuje
u toho istého zamestnávateľa, kde mal v roku 2014 priemerný mesačný zárobok 805,45 eura a v roku
2015 942,51 eura s tým, že zároveň poberal i daňový bonus 42,82 eura mesačne. Žije v rodinnom dome
v spoločnej domácnosti s F. F. rod. G., nar. XX. XX. XXXX a jej tromi maloletými deťmi (V. H., nar.

XX. XX. XXXX, E. G., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX). Otcovi pribudli 2 vyživovacie
povinnosti k maloletým deťom, Y. G. a C. G., obe nar. XX. XX. XXXX, zo vzťahu s F. F., ktorá poberá
rodičovský príspevok vo výške 254 eur. Otec spláca 2 hypotekárne úvery vo výške 168,90 eura mesačne
a vo výške 111,50 eura mesačne, ktoré mu boli poskytnuté v súvislosti so zabezpečením samostatného
bývania v rodinnom dome.

Matka od 21. 11. 2012 je evidovaná na ÚPSVaR V. ako uchádzačka o zamestnanie bez priznania dávok
v nezamestnanosti a od 02. 05. 2014 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti u L. F., L., O. XXX, kde
mala v roku 2014 priemerný mesačný príjem 42,26 eura a v roku 2015 39,81 eura. Jej manžel Y. F.,
nar. XX. XX. XXXX je zamestnaný v Decodom, s.r.o. Topoľčany a jeho zárobok v roku 2014 činil 443,53

mesačne a v roku 2015 511,58 eura mesačne, pričom bol zároveň poberateľom daňového bonusu 42,82
eura mesačne. Naďalej žijú v spoločnom rodinnom dome s rodičmi matky a na nákladoch domácnosti
sa podieľajú v rozsahu 1-ici. Okruh vyživovacích povinností matky zostal zachovaný, keď jej žiadna
vyživovacia povinnosť nepribudla. Spláca pôžičku vo výške 165 eur mesačne na úver a leasing autavo výške 166 eur mesačne. Maloletý H. je aktuálne žiakom 6. triedy a maloletá J. je žiačkou 4. triedy
základnej školy.

S ohľadom na zhora popísané zistenia v prejednávanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť
otca voči mal. deťom naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov
na strane ako mal. detí, tak i oboch rodičov. U mal. detí táto bola spôsobená uplynutím takmer 4-ročného
obdobia od posledného rozhodovania o výživnom, čo viedlo k prirodzenému nárastu ich životných
nákladov v dôsledku ich fyzického vyspievania a tiež v súvislosti s ich vzdelávaním, ktoré skutočnosti

ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Najvýraznejšia zmena pomerov nastala
u otca, ktorému sa rozšíril okruh vyživovacích povinností po tom, čo dňa 23. 05. 2014 sa mu narodili
ďalšie 2 mal. deti C. a Y., u ktorých je potrebné zohľadniť i čiastočne zvýšené náklady zodpovedajúce
ich veku s ohľadom na preukázateľne neuspokojivý zdravotný stav maloletých. Zároveň ale došlo i k
nárastu zárobkových pomerov na strane otca, ktorému príjem oproti dobe posledného rozhodovania
stúpol o takmer 250 eur mesačne v roku 2015 spolu s daňovým bonusom. Rovnako tak zmena sa

dotkla i pomerov na strane matky, ktorá je od novembra 2012 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie
a zo súčasnej pracovnej činnosti na dohodu dosahuje zanedbateľný príjem nedosahujúci ani úroveň
minimálnej mzdy. V konaní nebolo preukázané, že matka by mala i ďalší príjem z pôsobenia v hudobnej
skupine MERCI, ako to nesprávne konštatoval súd prvého stupňa, keď na odvolacom pojednávaní
samotný otec potvrdil skutočnosť uvádzanú matkou, že skupina v roku 2015 prestala byť činná.

Posudzujúc zistené zmeny pomerov na strane všetkých účastníkov konania v ich vzájomnej súvislosti
odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči
mal. deťom. Podľa názoru odvolacieho súdu výživné v doposiaľ určenom rozsahu zohľadňuje zárobkové
možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby detí vzhľadom k ich veku. Berúc do
úvahy i nárast vyživovacích povinností otca a jeho platobné povinnosti nemožno mať za to, že plnením

výživného voči mal. H. a J. v doterajšom rozsahu by došlo, pri zárobkových pomeroch otca, k ohrozeniu
jeho vlastnej výživy alebo výživy jeho ďalších rodinných príslušníkov. Dôkazom toho je skutočnosť, že
otec i napriek proklamovanej zlej finančnej situácii naďalej, podľa vlastného vyjadrenia, prispieva svojej
starej matke J. Y. mesačnou rentou k dôchodku vo výške 150 eur podľa Zmluvy o dôchodku zo dňa 31.
12. 2011, i keď v súčasnosti nie v celom dohodnutom rozsahu. Ide tak o výdavok, ktorý nemožno brať do

úvahy pri skúmaní schopností a možností povinného rodiča, pretože otcovi voči starej matke nesvedčí
žiadna zákonná vyživovacia povinnosť a výživné má prednosť pred inými výdavkami. Za situácie, že
podľa posledného návrhu otca, tento požaduje zníženie výživného o celkovo 50 eur mesačne na obe
mal. deti, v prípade neposkytovania zmluvne dohodnutej renty starej matke, tak finančné pomery otca
zostanú naďalej zachované na totožnej úrovni. Naviac nie je bez významu ani okolnosť, že otec okrem

výživného sa na krytí potrieb detí nepodieľa žiadnym iným spôsobom a to ani pri príležitosti sviatkov.
Reagujúc na ďalšie tvrdenia otca odvolací súd tiež dodáva, že zvýšené úsilie otca v podobe nadčasov,
podieľajúce sa na výške jeho príjmu, je tiež odrazom jeho schopností a možností, z ktorých je súd
povinný vychádzať pri svojom rozhodovaní a toto sa prirodzene očakáva v nadväznosti na narastajúci
početvyživovacíchpovinnostírodiča.Naprotitomu,vyživovaciapovinnosťprináležívýlučnerodičomdetí

(okrem výnimiek zákonom neupravených), a preto zohľadnenie príjmov ostatných členov domácnosti,
s ktorými rodičia žijú, prípadne ich vyživovacích povinností je vo vzťahu k deťom účastníkov konania v
tomto smere bez právneho významu.

V neposlednom rade doteraz určená výška vyživovacej povinnosti otca zohľadňuje i to, že matka

vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne osobnou starostlivosťou o deti, a že potreby mal.
detí (rovnako ako novorodených detí otca) sú čiastočne kryté prídavkami na deti. Je tak namieste
konštatovať, že i po zohľadnení všetkých zmien zaznamenaných od doby posledného rozhodovania,
určené výživné naďalej zodpovedá zásade rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Nebolo tak v konaní
preukázané splnenie zákonných podmienok pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom a zníženie

vyživovacej povinnosti otca voči mal. H. a J. G..

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP
zmenil spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm.
a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré
mohlo začať i bez návrhu.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.